Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119208223
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119208223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej,
v právnej veci žalobcu: A.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpenému:
A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25,
911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311 proti žalovanému: SKKS, k.s., Námestie Matice slovenskej 4262/23,
018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 868 671, správca konkurznej podstaty úpadcu TSinvest, s.r.o. v
konkurze so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO: 36 818 062, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, v spore o určenie

pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
36Cbi/12/2019-36 zo dňa 18. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je v konkurze,
vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29R/2/2012 na majetok úpadcu TSinvest, s.r.o. v

konkurze so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 062, veriteľom pohľadávky proti všeobecnej
podstate v sume 3.249,35 Eur, podľa § 87 ods. 2 písm. e) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.02.2017, titulom náhrady trov konania na základe uznesenia
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/490/2015 zo dňa 12.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.11.2018. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi sa proti žalovanému priznáva
náhrada 100 % trov konania.

1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal učenia, že
v konkurze vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29R/2/2012 na majetok úpadcu TSinvest,
s.r.o. v konkurze, so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO: 36 818 062 je veriteľom pohľadávky proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR vo výške 3.249,35 Eur, vzniknutej z povinnosti nahradiť trovy konania
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/490/2015 zo dňa
12.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2018 a vykonateľnosť dňa 28.11.2018, pôvodne
uplatnenej

u žalovaného podaním zo dňa 13.09.2019. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.

1.3. V žalobe uviedol, že si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu TSinvest, s.r.o.
v konkurze pohľadávku proti podstate v celkovej výške 3.249,35 Eur na tom základe, že bol žalovanoustranou v sporovom konaní na Okresnom súde Trenčín vedenom pod sp. zn. 37Cb/490/2015 žalobcom
SKKS, k.s. ako správcom úpadcu TSinvest, s.r.o.
v konkurze, o zaplatenie náhrady škody 54.500 Eur s príslušenstvom, pričom toto konanie právoplatne

skončilo dňa 03.10.2018 tak, že vo veci samej bola žaloba žalujúceho správcu
vcelomrozsahuzamietnutáasúčasnevsúladesprincípomúspešnostibolažalovanémupriznanáúplná
náhrada trov konania vo výške 3.249,35 Eur samostatným uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn..
37Cb/490/2015 zo dňa 12.10.2018.

1.4. Právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky proti podstate vo výške 3.249,35 Eur preto bola
povinnosťsprávcunahradiťtrovykonaniavzmysle§255ods.1CSPaporadiepohľadávkyprotipodstate
má základ v § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR.
1.5. Žalovaný správca uplatnenú pohľadávku proti podstate neuznal a písomne vyzval žalobcu na
podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 ZoKR v lehote 15 dní od doručenia jeho výzvy dňa 23.09.2019, teda
najneskôr do dňa 08.10.2019.

1.6. Žalovaný popretie pohľadávky proti podstate odôvodnil troma okolnosťami:
1. Pohľadávka proti podstate už nebola nákladom správy, pretože sa týkala majetkového práva
(pôvodnej pohľadávky vo výške 54 500 Eur v spore vymáhanej proti žalobcovi), ktorú z podstaty
vylúčil skôr, dňa 21.11.2018, ako sa uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/490/2015 zo dňa

12.10.2018 stalo dňa 24.11.2018 právoplatným a dňa 28.11.2018 vykonateľným. 2. Pohľadávka proti
podstate spočíva v trovách konania súvisiaceho
s konkurzom, ktoré sú vylúčené z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 ZoKR. 3. Pohľadávku proti podstate
nemožno ako náklad správy uznať, pretože nebolo preukázané reálne vynaloženie tohto nákladu.

1.7.Žalobca stýmito dôvodminesúhlasil.Predpokladal,ževylúčeniemajetkovéhopráva,tedapôvodnej
pohľadávky v spore vymáhanej proti žalobcovi, bolo iba logickým následkom neúspechu žalovaného v
spore sp. zn. 37Cb/490/2015 (§ 78 ods. 5 ZoKR). Zároveň nie je podstatné pre posudzovanie povahy
pohľadávky proti podstate, či sa týkala vymáhania pohľadávky správcom zapísanej do podstaty alebo
z podstaty vylúčenej. Žalobca priamo pri uplatnení pohľadávky u správcu avizoval, že uplatňovaná

pohľadávka nie je vylúčená
z prednostného uspokojenia v konkurze ako pohľadávka proti podstate. Pôvodné súdne konanie svojou
podstatou nebolo ani vyvolané konkurzom, nešlo o tzv. incidenčné ani excindačné konanie a nesúviselo
ani s konkurzom. Nikde v zákone nie je uložená povinnosť, že podmienkou uznania pohľadávky
proti podstate je, aby sa preukazovalo pre tento prípad vynaloženie nákladov veriteľom. Veriteľ na ich

vynaloženie nemá žiadny dosah, je na správcovi, ktorému z jeho činnosti tieto náklady vznikli, ako
povinnosť vynaložiť ich tým, že ich uhradí úspešnému žalobcovi. Potom budú zúčtované, či priradené
do nákladov správy
v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR, ale pripisovať veriteľovi toto ako popierací dôvod, je scestné a
zrejme iba účelové.

1.8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalovaný oznámením zo dňa 20.09.2019 neuznal
žalobcom uplatnenú pohľadávku proti podstate vo výške 3.249,35 Eur čo do právneho dôvodu, výšky
a vymáhateľnosti z dôvodu, že peňažná pohľadávka zo sporu, v ktorom boli žalobcovi priznané trovy
konania, bola vylúčená zo súpisu všeobecnej podstaty skôr, než nadobudlo právoplatnosť uznesenie

o trovách konania. Tvrdil, že konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
37Cb/490/2015, nebolo konaním vyvolaným konkurzom. ZoKR, ako aj právna doktrína zrozumiteľne a
bez výkladových pochybností rozlišujú medzi konaniami vyvolanými konkurzom a konaniami súvisiacimi
s konkurzom. Súdne konania, v ktorých správca vymáha do konkurznej podstaty peňažné nároky s
cieľom uspokojenia veriteľov, sú nepochybne konaniami súvisiacimi, (i keď nie vyvolanými) s konkurzom

(napr. ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck,
2019, s. 694).

1.9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav.

1.10. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2012 zo dňa 14.05.2012, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 96/2012 zo dňa 21.05.2012, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka TSinvest
s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO: 36 818 862 a do funkcie správcu bola ustanovená A.. F. K..1.11. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2012 zo dňa 27.07.2012, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 148/2012 zo dňa 02.08.2012, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči
dlžníkovi TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín,

IČO: 36 818 862, začaté konkurzné konanie voči označenému dlžníkovi a vyhlásený konkurz na jeho
majetok, pričom do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.

1.12. Listom zo dňa 13.09.2019, označeným Uplatnenie pohľadávky proti podstate - výzva na uznanie
a úhradu, si žalobca uplatnil v označenom konkurznom konaní pohľadávku proti všeobecnej podstate

v sume 3.249,35 Eur, podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR. Uviedol, že ako veriteľ bol žalovanou stranou
v sporovom konaní na Okresnom súde Trenčín, vedenom pod sp. zn. 37Cb/490/2015, vo veci žalobcu
SKKS, k.s. ako správcu TSinvest, s.r.o. v konkurze,
o zaplatenie náhrady škody 54.500 Eur s príslušenstvom. Konanie bolo právoplatne skončené dňa
03.10.2018 tak, že vo veci samej bola žaloba žalujúceho správcu v celom rozsahu zamietnutá a
žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v sume 3.249,35 Eur,

a to uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/490/2015 zo dňa 12.10.2018, právoplatným
24.11.2019 a vykonateľným dňa 28.11.2018. V sporovom konaní bola predmetom pohľadávka v sume
54.000 Eur, vytvorená správcom do všeobecnej podstaty úpadcu a zverejnená formou doplnenia súpisu
v Obchodnom vestníku č. 136/2015 zo dňa 17.07.2015, preto je pohľadávkou proti všeobecnej podstate
v zmysle § 87 ods. 1 ZoKR

v spojení v § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR. Veriteľ mal za to, že uplatňovaná pohľadávka nie je vylúčená z
prednostného uspokojenia v konkurze, nakoľko predmetné súdne konanie svojou podstatou nebolo ani
vyvolané konkurzom, nešlo o tzv. incidenčné, ani excindačné konanie
a ani nesúviselo s konkurzom. Konanie vôbec nemalo svoj pôvod v inštitúte konkurzu ani
s ním nesúviselo. Procesná okolnosť, že žalobný návrh bol podaný správcom, je iba zákonným

následkom toho, že po vyhlásení konkurzu podľa § 44 ods. 1 ZoKR zostáva jedine správca, aby mohol
takéto konanie začať. Obdobnú vec judikoval v konaní podľa § 87 ods. 8 ZKR aj Krajský súd v Banskej
Bystrici (rozsudok sp. zn. 43CoKR/31/2017 z 27.03.2018), ktorý určil za pohľadávku proti podstate
náhradu trov konania, vzniknutú z neúspešného súdneho vymáhania majetkového práva, patriaceho
do podstaty správcom, pričom navyše ustálil, že takáto pohľadávka spočívajúca v povinnosti nahradiť

trovy konania je nákladom správy. S ohľadom na uvedené, tu išlo o autonómne sporové súdne konanie.

1.13. Žalovaný v liste zo dňa 20.09.2019 žalovanú pohľadávku neuznal. Uviedol, že majetok (peňažná
pohľadávka), ktorého sa žalobcom prihlásená pohľadávka proti podstate má týkať, bol vylúčený zo
súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu 16.11.2018, oznam zverejnený v Obchodnom vestníku č.

224/2018 dňa 21.11.2018, t.j. preukázateľne pred dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
súdu. Uplatňovaná pohľadávka proti podstate preto nepredstavuje náklad súvisiaci so správou
konkurznej podstaty, keďže v čase jej vzniku so žiadnym majetkom majúcim tvoriť konkurznú podstatu
nesúvisela. Zdôraznil, že rozhodnutie o trovách konania má konštitutívny charakter, t.j. zakladá
samostatný právny nárok, ktorého účinky nastali až po tom, ako bol majetok, ktorého sa súdny spor

týkal, vylúčený z majetku všeobecnej podstaty úpadcu. Žalobcovi oznámil, že predmetný nárok je
s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR vylúčený z uspokojenia, keďže ide o trovy účastníka konania,
ktoré mu vznikli účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom.

1.14. Na skutkový a právny stav súd prvej inštancie aplikoval § 206j, § 206f, § 87

ods. 1, 2, § 87 ods. 7, 8 a § 100 ods. 2 písm. a) z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR).

1.15. V ďalšej časti rozhodnutia poukázal na uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/490/2015
zo dňa 12.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.11.2018 a ktorým bola žalovanému (SKKS, k.s.,
IČO 36 868 671, správca konkurznej podstaty úpadcu TSinvest, s.r.o. v konkurze) uložená povinnosť

nahradiť žalobcovi (A.) trovy prvoinštančného konania v sume 2.599,42 Eur a odvolacieho konania
v sume 649,93 Eur, teda spolu sumu 3.249,35 Eur. Z dátumu právoplatnosti označeného uznesenia
(24.11.2018)
a dátumu vyhlásenia konkurzu (03.08.2012) vyplýva, že pohľadávka žalobcu v sume
3.249,35 Eur titulom náhrady trov konania, priznanej uvedeným uznesením, vznikla po vyhlásení

predmetného konkurzu. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu trov konania má základ v
procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere
konštitutívnu povahu (viď napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 4857/2007 z 30.07.2007; rozsudok
Mestského súdu v Prahe č.j. 159 ICm 2347/2014 zo dňa 06.01.2015).1.16. Z oznamu sp. zn. 29R/2/2012 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 224/2018 zo dňa 21.11.2018
bolo zrejmé, že žalovaný ako konkurzný správca sa proti žalobcovi, ktorý bol pred vyhlásením konkurzu

reštrukturalizačným správcom úpadcu TSinvest, s.r.o., v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín
pod sp. zn. 37Cb/490/2015, domáhal náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalobca porušením právnej
povinnosti, vyplývajúcej z § 71 ods. 1
v spojení s § 19 ods. 2 ZoDPH (platného a účinného v čase porušenia povinnosti), spočívajúcej v
nemožnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 in fine v spojení

s § 51 in fine zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

1.17. Dôvodom vylúčenia pohľadávky úpadcu TSinvest, s.r.o. v konkurze zo súpisu konkurznej podstaty
v predmetnom konkurze bol rozsudok Okresného súdu Trenčín
č.k. 37Cb/490/2015-72 zo dňa 04.04.2017, ktorým súd (o.i.) zamietol žalobu správcu úpadcu
o zaplatenie 54.500 Eur s príslušenstvom, a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne č.k. 8Cob/169/2017-101 zo dňa 22.08.2018. Súd prvej inštancie zhrnul, že
v konaní pod sp. zn. 37Cb/490/2015 sa žalovaný ako správca proti žalobcovi - fyzickej osobe
(podnikateľovi) domáhal náhrady škody v dôsledku nevystavenia faktúry, čím by sa,
v prípade úspechu žalovaného v označenom spore, zvýšila hodnota všeobecnej konkurznej podstaty,
keďže žalobou uplatnená náhrada škody mala predstavovať pohľadávku úpadcu TSinvest, s.r.o. v

konkurze. Súd prvej inštancie preto posúdil uplatnenie pohľadávky úpadcu na náhradu škody voči
žalobcovi na súde ako konanie žalovaného (konkurzného správcu)
v rámci správy konkurznej podstaty v zmysle § 86 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.02.2017 a pohľadávku v sume 3.249,35 Eur ako náklady
súvisiace so správou konkurznej podstaty. V zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vyhlásením konkurzu prechádza na
správcu oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu
vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na
ochranuavymáhaniemajetkovýchprávpodliehajúcichkonkurzu,akoajvymáhaťmajetkovépráva,ktoré
podliehajú konkurzu, vrátane vymáhania pohľadávok, ktoré má úpadca v pozícii veriteľa.

1.18. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Zdôraznil, že v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy strán
sporov, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich

s týmto konaním. Skonštatoval, že predmetom konania vo veci samej pod sp. zn. 37Cb/490/2015 bola
pohľadávka úpadcu (uplatnená konkurzným správcom) voči žalobcovi titulom náhrady škody, ktorú mal
žalobca spôsobiť tým, že mu v pozícii podnikateľa (fyzickej osoby) na odmenu reštrukturalizačného
správcu nevystavil faktúru, v dôsledku čoho si úpadca nemohol uplatniť odpočet DPH. Vzhľadom k
tomu súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by trovy žalobcu v uvedenom sporovom konaní boli

vylúčené z uspokojenia v predmetnom konkurznom konaní, keďže sa nejednalo o konanie súvisiace
s týmto konkurzným konaním. Predmetom označeného sporového konania nebola náhrada škody
spôsobenej porušením povinností reštrukturalizačného správcu vyplývajúcich mu zo zákona č. 7/2005
Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii, ale predpokladaným porušením povinností žalobcu ako podnikateľa,

vykonávajúceho činnosť reštrukturalizačného správcu, vyplývajúcich mu zo zákona č. 222/2004 Z.z.
o DPH. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že je treba odlišovať „konania vyvolané konkurzom“ a
„konania súvisiace s konkurzom“. Zo starších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndob/36/2010
zo dňa 04.08.2010, 1Ndob/30/2010 zo dňa 05.05.2010 a 1Ndob/15/2010 zo dňa 07.04.2010, vyplýva, že
správcom konkurznej podstaty uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy voči dlžníkovi je konaním

súvisiacim
s konkurzom. Zaradenie konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky medzi konania súvisiace
s konkurzom odôvodnil pôvodne Najvyšší súd SR tým, že z dôvodu postavenia žalobcu ako
správcu konkurznej podstaty sa dané konanie spravuje ZKV, jeho účasťou v konaní je daná
súvislosť s konkurzom. Neskôr sa judikatúra Najvyššieho súdu SR od takéhoto vymedzenia konaní

súvisiacich s konkurzom odklonila. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc/3/2012 zo dňa
29.02.2012 Najvyšší súd SR uviedol, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle
ZKV konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom aleboporadia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej
podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov

a prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace
s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV, resp. ZoKR, prípadne tiež iných
právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych
vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. Takým je aj konanie o náhradu škody vzniknutej porušením

povinností správcu, prípadne iné konania o náhradu škody
v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Povinnosť
fakturovať poskytnuté plnenie správcom však nie je osobitne upravená uvedeným zákonom. Najvyšší
súd v citovanom rozhodnutí, ktoré citoval aj žalobca, poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho
dvora č. 2009 C-292/0, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je
založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť,

že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo
byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z
uvedeného vyplýva, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s
konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu,
napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 43CoKR 31/2017 z 27. marca 2018).

1.19. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol k námietke žalovaného o tom, že pohľadávka
nemôže predstavovať náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, keďže
v čase jej vzniku so žiadnym majetkom, majúcim tvoriť konkurznú podstatu, nesúvisela, že táto je

neopodstatnená, pretože predmetné trovy žalobcu vznikli jeho účasťou v sporovom konaní, v ktorom
správca vymáhal pohľadávku úpadcu, v dôsledku čoho je v tomto prípade právne irelevantné, kedy
táto bola vylúčená zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty. Za nedôvodné tiež považoval tvrdenie
žalovaného o nereálnosti uvedeného „nákladu“.
Z uznesenia sp. zn. 37Cb/490/2015 je zrejmé, že trovy žalobcu pozostávali z trov právneho zastúpenia.

V zmysle § 251 CSP, trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením strany advokátom je
potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva
na súde. Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne zo zreteľom na to, či
išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.09.2019, sp. zn.

I. ÚS 207/2019). V závere rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že v predmetnom konaní bol dňa
25.10.2019 zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 Eur.

1.20.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1a§262ods.2CSPaúspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal
odvolanie žalovaný z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP).

2.2. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne, aby žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 % ako prvoinštančného, tak aj odvolacieho konania.

2.3. Žalovaný považoval záver súdu prvej inštancie za nesprávny. Majetok, ktorého sa žalobcom

prihlásená pohľadávka proti podstate týkala, bol zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu
vylúčený dňa 16.11.2018, oznam zverejnený v Obchodnom vestníku
č. 224/2018 dňa 21.11.2018, t.j. preukázateľne pred dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
súdu o trovách konania.

2.4. Rozhodnutie o trovách konania má konštitutívny charakter a zakladá samostatný právny nárok,
ktorého účinky nastali až po tom, ako bol majetok, ktorého sa súdny spor týkal, vylúčený z majetku
všeobecnej podstaty úpadcu. Uplatňovaná pohľadávka proti podstate nepredstavuje náklad súvisiaci so
správou konkurznej podstaty, pretože v čase jej vzniku so žiadnym majetkom majúcim tvoriť konkurznúpodstatu nesúvisela. Poukázal na § 100 ods. 2 písm. a) z.č. 7/2005 Z.z. s tým, že predmetný nárok
je vylúčený z uspokojenia, keďže ide
o trovy účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom.

2.5. Dal do pozornosti názory prezentované v právnickej literatúre: Súdne konania,
v ktorých správca vymáha do konkurznej podstaty peňažné nároky s cieľom uspokojenia veriteľov, sú
nepochybnekonaniamisúvisiacimi(ikeďnievyvolanými)skonkurzom(porovnajnapr.Ďurica,M.:Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.H.Beck, 2019, s. 694).

2.6. V závere odvolania žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ reálnosť "nákladu " konkurzu ním
uplatňovaného nijako nepreukázal, pričom je vylúčené z konkurznej podstaty uhrádzať náklady, ktoré
reálne vynaložené neboli.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil jeho odvolanie za nesprávne s tým,

že rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch vecne správny a odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %.

3.2. Uviedol, že predmetná pohľadávka vznikla popri meritórnom výroku vo veci samej, a to výrokom o

nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Opakovaná odvolacia námietka žalovaného, že
majetková hodnota, proti ktorej mala pohľadávka proti podstate pôsobiť už bola vyradená z podstaty, nie
je dôvodná ani z hľadiska časového, nakoľko v čase, kedy sa predmetné konanie právoplatne skončilo,
vtedy neúspešne súdne uplatnená pohľadávka žalovaného ešte v podstate zaradená bola. Naviac platí,
že ak pohľadávka proti podstate nepatrí voči konkrétnej z podstát, tak patrí potom vždy voči všeobecnej

podstate.

3.3. Žalobca sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že konanie z ktorého pohľadávka pochádza,
je vyvolané či súvisiace s konkurzom. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov, aplikovanú aj
súdom prvej inštancie a podľa ktorej nepostačuje, aby takéto konanie mohlo byť kvalifikované ako

konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo konanie s ním súvisiace iba pre to, že bol žalujúcou
stranou zo zákona správca. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR
v konaní pod sp.zn. I. ÚS 417/2020. Tvrdenia žalovaného žalobca označil za účelovú interpretáciu,
ktorá je zjavne nesprávna, čo podporuje aj záver súdu ESD zo dňa 10.09.2009 /C-292/08/ vo veci
" German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyne konkurznej

podstaty úpadcu Holland Binding BV", podľa ktorého nie každé súdne konanie, kde vystupuje správca
ako strana sporu je konaním, ktoré svojou imanentnou podstatou spočíva v konkurze, alebo sa od neho
odvíja.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so

zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe
vyhovel a žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade
s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnýmivyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do
úvahy.

8. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. § 389
ods. 1 písm. a) CSP. Skúmal splnenie procesných podmienok
a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či
prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla

byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b)
CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1

písm. a) a b) CSP.

9. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových

akoajprávnychzáverovvyjadrenýchvnapadnutomrozsudkuuvádza,ženapadnutýrozsudokmávšetky
náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným
spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej
inštancie podrobne zdôvodnil uplatnený nárok žalobcu a k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu
zaujal jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého

odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho a prípadne aj
dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

10. Žalovaný založil svoje odvolanie na zhodných tvrdeniach ako pred súdom prvej inštancie, pričom

argumentoval, že uplatnený nárok je v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR je vylúčený z uspokojenia,
pretože ide o trovy účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom. V
ďalšom argumentoval, že rozhodnutie trovách konania má konštitutívny charakter, pričom pohľadávka
žalobcu uplatnená z titulu nároku na zaplatenie trov konania bola do konkurzného konania uplatnená až
po tom, ako bol majetok, ktorého sa súdny spor týkal, vylúčený z majetku všeobecnej podstaty úpadcu.

Odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd za nedôvodné.

11. Súd prvej inštancie sa v bode 13. napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysporiadal
s argumentáciou žalovaného týkajúcej sa jeho námietky, že uplatnený nárok je v zmysle ust. § 100
ods. 2 písm. a) ZoKR vylúčený z uspokojenia, pretože ide o trovy účastníka konania, ktoré mu vznikli

účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom. Odvolací súd sa s jeho argumentáciou plne stotožňuje a
len na zdôraznenie správnosti uvádza, že v konaní vo veci samej (sp. zn. 37Cb/490/2015 vedenej na
Okresnom súde v Trenčíne) si žalovaný uplatňoval svoj nárok v zmysle jednotlivých ust. Obč. a Obch.
zákonníka a ZoDPH a týkal sa náhrady škody, ktorá mala podľa tvrdenia žalovaného vzniknúť s
súvislosti s prípadným odpočtom DPH z odmeny správkyne ( žalobkyne). Trovy, ktoré vznikli žalobkyni

v konaní vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. 37Cb/490/2015, a ktorých uplatnenie je predmetom
žaloby v tomto spore, nie sú trovami takého konania, aké má na mysli ustanovenie § 100
ods. 2 písm. a) ZoKR. Z uspokojenia sú vylúčené len trovy účastníkov, ktoré im vznikli účasťou v
samotnom konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzným konaním. Uvedený spor (sp.zn. 37Cb/490/2015) nemožno kvalifikovať ako spor, ktorý v konkurze vznikol, alebo ako spor súvisiaci
s konkurzom. Ústavný súd SR vo svojom uznesení
I. ÚS 417/2020 zaujal zhodné stanovisko k vymedzeniu sporov vzniknutých v konkurze a súvisiacich

s konkurzom, keď uviedol: „Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v
ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZoKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným
spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp.
úpadku (pozri Sojka, P.: Vis attractiva concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č.

1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods.
2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné
konanie o náhradu škody
v zmysle ZoKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Ak žaloba predstavuje
autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu
konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom

konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z
konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10.
septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der
Schee, správkyňa konkurznej podstaty 11úpadcu Holland Binding BV)“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ndc 33/2011 z 9. 11. 2011). Za konania „súvisiace“

s konkurzným konaním možno teda považovať najmä spory o určenie pohľadávok, spory
o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, spory o odporovateľnosť právnych úkonov a pod.
V žiadnom prípade nemožno za také konanie považovať konanie, v ktorom správca úpadcu vymáhal
proti dlžníkovi (povinnému) peňažný nárok a v tomto konaní bol neúspešný, z čoho vznikli predmetné
trovy konania. Takýto spor nemožno považovať za konanie súvisiace

s konkurzným konaním, pretože by ho bolo možné viesť, aj ak by konkurzné konanie neprebiehalo
(úpadca by mohol aj bez konkurzného konania vymáhať svoju pohľadávku voči povinnému - dlžníkovi).“

12.Kdruhejodvolacejnámietkežalovaného,žerozhodnutie trováchkonaniamákonštitutívnycharakter,
pričom pohľadávka žalobcu uplatnená z titulu nároku na zaplatenie trov konania bola do konkurzného

konania uplatnená až po tom, ako bol majetok, ktorého sa súdny spor týkal, vylúčený z majetku
všeobecnej podstaty úpadcu, odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa podrobne vysporiadal súd
prvej inštancie v bode 14 napadnutého rozsudku, a odvolací súd sa aj v tejto časti v plnom rozsahu
stotožňuje s jeho odôvodnením. Odvolací súd konštatuje, že nie je sporným tvrdenie, že rozhodnutie
o trovách konania má konštitutívny charakter, avšak táto skutočnosť nemá v súdenej veci žiaden vplyv

na dôvodnosť uplatneného nároku.

13. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci na základe náležite
vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v aplikácii správnych právnych predpisov
a je v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky. Žalovaným uplatnené
podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci
súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým
sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje a konštatuje správnosť jeho záverov.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad podľa § 251 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).