Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211043
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2216211043.11

Rozhodnutie

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:V.F.,M..XX.XX.XXXX,
Q. P. K. XX/XX, Š., právne zast. JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 25,
Šamorín, proti žalovanému: V. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č. U. XXX, právne zast.: JUDr. Ivanou
Hutňanovou, advokátkou, so sídlom Krížna 17D, Bratislava, o náhradu škody vo výške 1.200,- eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 252,- eur s prislúchajúcim príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou z 14.07.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.200,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01.02.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá
malabyťspôsobenážalovanounabežiacompásePRO-FORMzahrnutomvrámcizariadeniaposilňovne
nachádzajúcej sa v suteréne rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. Č. U. do dohody o vyporiadaní BSM
strán sporu ako bývalých manželov z 12.01.2015, podľa ktorej dohody mal tento bežiaci pás nadobudnúť

do svojho výlučného vlastníctva žalobca. Podľa obsahu žaloby po podpísaní dohody o vyporiadaní BSM
požiadal žalobca v januári 2015 svojich známych V. D., T. L. J. Š. Š. o prevzatie zariadenia posilňovne
vrátane predmetného bežiaceho pása z uvedeného rodinného domu, v ktorom bývala žalovaná a o jeho
prevoz do Š.. Pri preberaní však bolo na bežiacom páse zistené poškodenie, na viacerých miestach bol
prerezaný bežiaci popruh. K úmyselnému poškodeniu bežiaceho pásu sa priznala žalovaná priamo pred
uvedenými osobami pri jeho prevoze. Žalovaná zároveň priznala, že do displeja bežiaceho pásu naliala

kyselinu. Bežiaci pás bol podľa obsahu žaloby kúpený v L. za cenu v prepočte 1.400,- eur, pričom po
poškodení žalovanou je nepoužiteľný. Podľa neskorších písomných vyjadrení žalobcu bol bežiaci
pás kúpený spoločne stranami sporu ako nový v septembri 2010 v obchode R. F. L. Y. F. L. za
uvedenúcenu,pričompojehodovezenípomoholpreniesťtentostrojdorodinnéhodomu,vktoromstrany
v tom čase bývali, strýko žalobcu T. B.. Žalobca počas konania predložil na preukázanie výšky škody
znalecký posudok I.. L. Y. z 08.02.2018 č. XX/XXXX a následne dodatok k nemu z 24.02.2018. Žalobca

svojím podaním z 21.05.2018 zobral čiastočne späť svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 252,- eur
s prislúchajúcim príslušenstvom a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Podaním z 18.07.2018 žalobca
doplnil dokazovanie fotodokumentáciou vyhotovenou dňa 25.09.2014 v rodinnom dome F. Č. U. Č.. XXX
znalcom I.. Š. R. na účely vypracovania znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 08.10.2014
ako podkladu dohody o vyporiadaní BSM strán sporu zo dňa 12.01.2015, ktorou žalobca dokazoval, že
bežiaci pás ako súčasť zariadenia posilňovne sa v tom čase nachádzal v suteréne uvedeného rodinného

domu (vyhotovenie fotografie - súbor č. U. dňa 25.09.2014 potvrdil aj uvedený znalec odpoveďou na
výzvu súdu z 20.05.2019).2.Procesnáobranažalovanéhovočipodanejžalobe,obsiahnutávjehoviacerýchpísomnýchanásledne
ústnych podaniach a vyjadreniach, spočívala v tom, že žalovaná zásadne odmietala tvrdenia žalobcu

o tom, že by poškodila bežiaci pás prerezaním jeho bežiacich popruhov a naliatím kyseliny do jeho
displeja, pričom sa odvolávala na to, že v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie nie je možné na
preukázanie tvrdenia žalovanej o absencii, t.j. o nedostatku protiprávneho konania na jej strane predložiť
či navrhnúť akýkoľvek dôkaz. Poukázala na to, že žalobcom tvrdená kúpa bežiaceho pása v L. za
cenu v prepočte 1.400,- eur nie je ničím podložená, pričom žalovaná bežiaci pás v sume resp. v

hodnote akú uvádza žalobca nikdy so žalobcom nenadobudla. Taktiež žalovaná odmietala, že by sa
pred menovanými svedkami vyjadrovala v tom význame ako to uvádza žalobca. Žalovaná zároveň
namietala, že žaloba neobsahuje žiadne vyjadrenie škody, teda, že v čom konkrétne spočíva škoda
a akým výpočtom žalobca dospel k vyčíslenému rozsahu náhrady škody. Žalovanávo svojom druhom
vyjadrenívoveciz03.03.2017namietlaajargumentáciužalobcu,žekonkrétnebežiacipásatožalobcom
uvedeného druhu a typu by bol súčasťou zariadenia posilňovne, ktoré žalobca nadobudol do svojho

výlučného vlastníctva, keďže zariadenie posilňovne nie je v dohode žiadnym spôsobom identifikované a
bližšiekonkretizované.Predtýmvšakžalobcapodľanázoružalovanejnepreukázalanito,žebyboltento
bežiaci pás nadobudnutý do BSM manželov. Žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal základné
zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, a teda v prvom rade nepreukázal
porušenie právnej povinnosti žalovanou, t. j. nepreukázal skutok (protiprávny úkon, škodnú udalosť),

ktorý mal byť príčinou vzniku škody a ktorého sa mala dopustiť žalovaná. Ďalej nepreukázal uplatnenú
výšku náhradu škody v sume 1.200,- eur ako ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a jeho následkom - škodou. Žalovaná bola toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by bol vlastníkom
bežiaceho pásu v čase jeho poškodenia, pričom ani nevymedzil časový okamih kedy k poškodeniu
veci malo dôjsť a preto aj znalec v predloženom znaleckom posudku určoval výšku škody k svojvoľne

stanovenému dátumu 31.01.2015. Na základe uvedeného mala žalovaná za to, že žalobca nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu ako ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej a taktiež ani neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Žalovaná taktiež napadla obsah znaleckého posudku
vrátane dodatku a spôsob výpočtu škody, pričom poukázala na to, že žalobcom v konaní predložený
znalecký posudok neobsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., a teda súd naň nemôže prihliadať

ako na znalecký posudok.

3. Na pojednávaní žalobca, ako aj žalovaná zotrvali na svojich stanoviskách. Žalobca ešte pred
skončením dokazovania prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyhlásil, že netrvá na výsluchu
svedka Š. Š., keďže je v kontakte so žalovanou a sám sa vyjadril, že nechce na súde vypovedať; takisto

žalobca netrval ani na výsluchu svojej matky, lebo táto má obavu z možných dôsledkov jej výpovede u
žalovanej.Žalobcapritominénávrhynadoplneniedokazovaniaužnepredložil.Žalovanásvojuskutkovú,
ako aj právnu argumentáciu zhrnula v písomnej záverečnej reči, ktorú predložil súdu na pojednávaní
23.01.2020 s tým, že ani ona nepredkladala súdu žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania.

4. V priebehu konania medzi jednotlivými termínmi pojednávania, a to na výzvu súdu žalobca ďalej
doplnil k sporným otázkam (k otázke dátumu kúpy bežeckého pásu a k tvrdeniu, že v čase vzniku
škody bol bežecký pás vo výlučnom vlastníctve žalobcu), že skutočnosť, že bežecký pás patril do BSM
potvrdzuje okrem fotodokumentácie znalca pri znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 08.10.2014 aj
výpoveď svedka V. D., ktorý o.i. potvrdil, že minimálne pol roka pred odvezením pásu z domu (január

2015) sa pás v dome sporových strán nachádzal a dokonca tento svedok bežecký pás aj sám vyskúšal.
Bežecký pás bol predmetom vyporiadania BSM v dohode z 12.01.2015 ako nepoškodený, pričom škoda
bola spôsobená v čase od 13.01.2015 najneskôr do 19.01.2015 do času odvezenia bežeckého pásu,
kedy toto poškodenie zistili uvedení svedkovia. Toto tvrdenie však žalovaná o.i. vo svojom písomnom
vyjadrení z 04.12.2019 spochybnila a poukázala na to, že žalobca neoznačil konkrétny dôkaz, z ktorého

by vyplývalo jeho skutkové tvrdenie, že v čase podpisu dohody o vyporiadaní BSM dňa 12.01.2015
bol bežecký pás nepoškodený, a konkrétny dôkaz z ktorého by vyplývalo jeho skutkové tvrdenie, že k
odvozu bežeckého pásu zo spoločného rodinného domu došlo dňa 19.01.2015, čím žalobca zároveň
nepreukázal ani to, že ku vzniku škody malo dôjsť v čase medzi 13.01.2015 a 19.01.2015.

5. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že si už presne nepamätá, kedy bol predmetný bežiaci pás kúpený,
avšak malo sa to udiať niekedy medzi decembrom 2009 a septembrom 2010. Bežiaci pás kúpili spolu
so žalovanou a deťmi v obchode R. F. Y. a keď ho zobrali domov, tam im T. B. pomohol s prenesením
tohto stroja do posilňovne. Momentálne už nedisponuje žiadnym dokladom o kúpetohto bežiaceho pása. Dva alebo tri dni po podpise dohody o vyporiadaní BSM žalobca poslal troch
mužov a to zamestnancov a jedného kamaráta, aby predmetný bežiaci pás zobrali z domu, ktorý mal
podľa dohody pripadnúť jeho manželke. Oni mu po tomto odvoze prístroja porozprávali, že manželka

sa pred nimi mala priznať k poškodeniu prístroja a teda, že ako sa pred nimi správala a ukazovala na
nôž, ktorým mala spôsobiť škodu. Žalobca bol v deň podpisu dohody o vyporiadaní BSM, t.j. 12.01.2015
osobne sa pozrieť na zariadenie posilňovne, ktoré malo pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva a zistil,
že predmetný bežiaci pás tam je a je nepoškodený. Na otázky žalobca uviedol, že cenu stroja si už
presne nepamätá, najprv povedal, že stál okolo 1.200 € a vo forintoch cenu vyjadril najprv sumou 99.000

Ft a po oprave sumou 999.000 Ft. Bežecký pás kúpili ako úplne nový a to posledný kus. Bežiaci pás
opísal ako stroj značky „U.“, ktorý má viaceré funkcie, napr. beh do kopca, meria tep, ráta tak km ako aj
kalórie a prístroj má aj poistku. Žalobca potvrdil, že po tom, ako sa zo spoločného domu odsťahoval,
mal i naďalej voľný prístup v tomto období k vchodu posilňovne, kde jeho kľúče pasovali do zámku, avšak
vchodové dvere do posilňovne boli otvorené a ani ich nemusel odomykať. Naposledy sa bol pozrieť na
zariadenie posilňovne dňa 12.01.2015 doobeda. Pred podpisom dohody o vyporiadaní BSM v ten istý

deň poobede žalobca chcel zistiť, či zariadenie posilňovne ešte stále existuje a či nebolo rozpredané.
Po rozvode bol v tom dome viackrát, avšak si nevšimol žiadne poškodenie stroja, pričom mu ani nikto
iný neoznámil, že by stroj bol poškodený, čo by si iní ľudia všimli buď pri používaní stroja alebo pri
tom ako vchádzali do kaderníctva. Pri podpise dohody o BSM strany otázku odovzdania a prevzatia
bežiaceho pása neriešili. Po pár dňoch advokát žalovanej T.. B. navrhol, aby žalobca prišiel pre bežiaci

pás a odniesol ho z domu. Žalobca tam potom poslal menovaných mužov, aby sa on osobne nedostal
do konfliktu so žalovanou.

6. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že si pamätá, že pár dní po podpise dohody o BSM prišli viacerí ľudia
od žalobcu zobrať aj zariadenie posilňovne, avšak si nepamätá aké stroje tam boli v posilňovni, rovnako

sa nepamätá, že by tam bol nejaký bežecký pás. V ten deň prišli zobrať bežiaci pás traja a to p. L.,
Š. J. D., pričom žalovaná sa najviac rozprávala s p. D., keďže p. Š. bol trošku ďalej. S p. D.Ó. vôbec
nerozoberali zariadenie posilňovne a žalovaná v plnom rozsahu popierala to, čo p. D. vypovedal na súde
v tejto veci. Ľudia od žalobcu zobrali z posilňovne iné veci. Na otázky žalovaná uviedla, že nevie čo
patrilo do zariadenia posilňovne v čase podpisu dohody o BSM, pričom pri predloženej fotografii znalca

z jeho podania 16.07.2018 žalovaná potvrdila, že fotografia je z ich domu, konkrétne z posilňovne. Ona
nebola prítomná pri kúpe bežiaceho pása a ani si nepamätá, že by sa taký drahý stroj u nich kupoval.
Pri podpise dohody nebolo nijakým spôsobom špecifikované, že súčasťou zariadenia posilňovne je aj
bežecký pás a špecifikované to bolo iba tak, že si žalobca berie veci z posilňovne a záhradný nábytok.
Odmietala, že by sa vyjadrovala pred osobou V. D. v to zmysle, že prerezala pásy

a naliala peroxid do displeja, keďže žalovaná vie, že svedok je v dobrom vzťahu so žalobcom a hneď
by mu to oznámil. Taktiež nepoložila na zem v posilňovni kuchynský nôž, keďže v dome majú dve malé
deti a preto z opatrnosti nenecháva nože len tak položené v inej miestnosti, ako je kuchyňa.

7. Z výsluchu svedka T. B. vyplynulo, že je strýkom žalobcu a udržiava kontakt aj s ním, aj so žalovanou.

Pamätá si, že v období od 8 do 10 rokov dozadu, asi niekedy na jeseň pomohol žalobcovi s prenesením
bežiaceho pása z auta do miestnosti v ich dome určenej na cvičenie, pričom na základe originálneho
obalu tohto bežiaceho pásu potvrdzuje, že to bol nový stroj, avšak nevie uviesť a nepamätá si kde bol
kúpený a za koľko. Na otázky svedok uviedol, že stroj bol zabalený v krabici, na ktorej bola fotka
alebo znak, ktorý vyzeral ako bežiaci pás. Vtedy stroj nevidel. Bežiaci pás videl o pár dní neskôr po

jeho prenesení, keď mu ho ukázali a bol už vybalený a funkčný. Následne tento stroj vídal viac
krát v domácnosti strán sporu, keďže ich navštevoval asi tak raz za mesiac. V ich dome bol naposledy
pred rozvodom strán sporu, pričom v tom čase tam ten stroj stále bol. Svedkovi bola predložená
k nahliadnutiu fotografia predložená znalcom v podaní z 16.07.2018, pričom svedok potvrdil, že na
fotografii je miestnosť, kde sa predmetný bežiaci pás používal. Svedok nevie o tom, že by stroj

mal nejaké poškodenia vtedy, keď ho naposledy videl pred rozvodom strán sporu.

8. Z výpovede svedka Ernesta Rigóa vyplynulo, že je zamestnancom žalobcu už 17 rokov. Na žiadosť
žalobcu začiatkom roka 2015 išiel svedok so Š. Š. J. T. L. autom do rodinného domu žalobcu a žalovanej
v Č.D. U. za účelom zobrať z neho veci, ktoré sa nachádzali v miestnosti na cvičenie, a to konkrétne

bežiaci pás a činky. Konkrétny čas si už nepamätal, keďže to bolo dávno. Bolo to však začiatkom roka
2015. Po vstupe do miestnosti na cvičenie zbadal veci, ktoré už boli pripravené na odvoz.
Medzi tými vecami bol aj bežiaci pás, ktorý už bol zarezaný, pričom k tomuto mu žalovaná V. F. výslovne
povedala, že troška som ho zarezala a ukazovala, že kde to je zarezané, a že hups nechala som tu aj nôž(kuchynský); aj do displeja zaliala nejaký peroxid, ale že ešte funguje. Svedok si už nepamätal,
či toto komentoval, napriek tomuto zobrali všetko čo mali v pláne zobrať vrátane bežiaceho pásu. Toto
všetko im žalovaná povedala, avšak nerobila to pred nimi. Svedok si myslí, že žalovaná ešte povedala

aj to, že ona to urobila preto, aby to žalobca nevedel používať. Svedok z toho mal dojem, že toto spravila
žalovaná, a teda, že ona podľa všetkého chytila nôž a narezala do popruhu bežiaceho pása. Svedok na
otázky uviedol, že chodieval do spoločného rodinného domu sporových strán na návštevy a aj vyskúšal
bežecký pás, ktorý mali strany sporu podľa vyjadrenia svedka minimálne pol roka pred udalosťou. Od
toho času videl bežiaci stroj minimálne 10 krát. Keď sa žalovaná pred nimi vyjadrovala, boli prítomní Š.

Š. J. T. L., ktorý ale bol trošku ďalej, asi tak 1,5 metra od neho. Žalovaná pred nimi ukazovala na bežiaci
popruh, že ako ho porezala, a keď sa otočila smerom k stene tak povedala, že hups nechala som tu ten
nôž. Ďalej v strede displeja bol fľak, avšak prístroj už bol vytiahnutý zo zásuvky a teda viac na tom
displeji svedok nevidel. Podľa vyjadrenia svedka má stroj dĺžku 1,5 metra, značku si už nepamätal, má
rukoväť s displejom výškovo nastaviteľným, bol čiernej farby, k tomu niektoré časti boli sivé a oranžové,
bol to ten bežiaci pás, ktorý už raz v minulosti, a to pár mesiacov pred udalosťou vyskúšal.

9. Z výpovede svedka T. L. vyplynulo, že žalobcu pozná 12 alebo 13 rokov. Občas mu vypomáhal s
prácami, sú v kamarátskom vzťahu. Žalovanú pozná taktiež cez žalobcu. Začiatkom roka 2015 (január
alebo február) išli autom do rodinného domu žalobcu a žalovanej spolu s V. D. a druhým zamestnancom
žalobcu, ktorého meno si nepamätá. Išli tam zobrať bežiaci pás, dôvod si už nepamätá. Vstúpili všetci

do miestnosti, kde bol bežiaci pás. On išiel posledný, pričom pri vstupe do miestnosti bolo zistené a aj
on videl, že bežiaci pás je poškodený, bol nožom porezaný. Do tej miestnosti išli traja a bola tam
aj žalovaná. Medzi ním a žalovanou neprebehla žiadna komunikácia. Pamätá sa, že sa V. D. a žalovaná
medzi sebou rozprávali. Z tohto rozhovoru však nič nepočul, keďže išiel von. Pred týmto rozhovorom
sa pozrel zblízka, asi z 1,5 metra na bežiaci pás, ktorý bol zarezaný v hĺbke asi 8 cm. On videl iba

jeden nárez. Niečo sa mu marí, že žalovaná mala V. D. povedať, že ona ten bežiaci pás zarezala, čo
mu hovoril až následne V. D. po udalosti. Podľa vyjadrenia svedka prístroj môže mať dĺžku 2,5 metra
a výšku 0,5 metra na tom mieste kde je pás. Žalovaná nepoškodila priamo pred svedkami predmetný
bežiaci pás, k poškodeniu podľa informácií odovzdaných V. D. malo dôjsť pred týmto odvozom. Svedok
ďalej uviedol, že displej bežiaceho pása bol nejaký tmavý, ako keby po nejakom chemickom

zásahu, zrejme niekto ten displej niečím potrel a bolo to následkom toho.

10. Z výpovede I.. L. Y. ako svedka z dôvodu, že k znaleckému posudku nepripojil doložku v zmysle
§ 209 ods. 2 C.s.p. vyplynulo, že pred vyhotovením predmetného znaleckého posudku bol obhliadnuť
bežiaci pás, pričom do súdneho spisu nebol nahliadnuť. Od žalobcu dostal objednávku, kde bolo

vymedzené čo sa má preskúmať a stanoviť a vychádzal len z údajov zadaných žalobcom. Od žalobcu
mal iba nepotvrdené informácie, že bežiaci pás mal byť nadobudnutý kúpou v L. v roku 2010 za cenu
1.400 eur, pričom neboli mu predložené žiadne doklady ani k dátumu nadobudnutia, ani ku kúpnej cene.
Keďže na stroji nenašiel žiadny výrobný štítok a taktiež k tomuto stroju neboli k dispozícii žiadne doklady
na identifikáciu tak svedok vychádzal z toho, že značka ako aj typ (model) bežiaceho pása sú viditeľné

na jeho súčiastke pod displejom pred samotnými popruhmi. Vychádzal iba z tejto značky a typu, pričom
konkrétnu výbavu bežeckého pásu nevedel zistiť, keďže stroj bol nefunkčný a neboli k nemu papiere.
Svedok vychádzal zo zadaných údajov, pričom pri cene zisťoval cenu porovnateľných výrobkov a tieto
ceny si navzájom porovnával. Keď zisťoval u predajcov ceny porovnateľných výrobkov, tak im oznámil
iba značku a typ bez bližšieho určenia výbavy. V prvom znaleckom posudku zohľadnil tieto ceny: 1210

eur, 1080 eur, 610 eur a 1400 eur, ktorých priemerom je 1075 eur (čl. 6 a 7 ZP), pričom v dodatku bola
zistená sumu 1133,14 eur ako priemer určený z 58 hodnôt skutočného predaja bežeckého pása, avšak
tento rozdiel svedok nepovažoval za taký značný, aby mohol mať vplyv na závery toho predošlého. V
pôvodnom ZP vychádzal pri určení hodnoty bežeckého pásu pred poškodením z priemeru 1075 eur
a v dodatku z východzej ceny 1400 eur podľa zadania žalobcu. Svedok potvrdil, že ak by bol stroj

nadobudnutý v roku 2008 alebo 2013, tento časový faktor by mal vplyv na jeho závery. Znalecký posudok
by sa však vo svojom závere nezmenil, keby bol robený k dátumu 12.01.2015, keďže zákon č. 492/2004
Z.z. ustanovuje, že pri určení všeobecnej hodnoty majetku sa vychádza z celých mesiacov, eventuálne
rokov. Obidva dátumy sú pritom v tom istom mesiaci január 2015. Keby to ale bol iný mesiac, tak by
záver mohol byť iný.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je

to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v
čase poškodenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 149 ods. 1, 2 a § 149a Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 . Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie

písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení
§ 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a
nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise,
výsluchmi strán sporu a výsluchmi svedkov, pričom prihliadol i na ďalší obsah spisového materiálu
(vrátane pripojeného spisu). Súd na základe takto vykonaného dokazovania, s poukazom na citované
zákonné ustanovenia zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Predmetom konania bol bežiaci
pás U.-N. XXX S., ktorý mal byť nadobudnutý spoločne stranami sporu ako manželmi do ich BSM bez

bližšieho určenia časového okamihu jeho kúpy, a ktorý vyplýva aj z fotodokumentácie vyhotovenej dňa
25.09.2014 v rodinnom dome F. Č. U. Č.. XXX znalcom I.. Š. R. na účely vypracovania znaleckého
posudku č. XXX/XXXX zo dňa 08.10.2014 ako podkladu dohody o vyporiadaní BSM strán sporu zo
dňa 12.01.2015 (č.l. 154-156), na základe ktorej následne mal pripadnúť predmetný stroj do
výlučného vlastníctva žalobcu ako súčasť zariadenia posilňovne. Na tomto bežiacom páse nepochybne

vznikla škoda popísaná v žalobe a posudzovaná v predloženom znaleckom posudku svedka I.. L. Y.,
pričom z povahy poškodenia stroja vyplýva vysoká pravdepodobnosť jeho úmyselného poškodenia s
tým, že predmetom skúmania a dokazovania v tejto veci boli práve skutkové a právne otázky, kedy bol
tento bežiaci pás poškodený (predovšetkým v tej súvislosti, či bol poškodený pred vyporiadaním BSM
sporových strán dohodou z 12.01.2015 alebo po uzavretí tejto dohody), či bol poškodený protiprávnym

konaním žalovanej a pokiaľ áno, či zistená škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovanej (zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu). V prípade kladných odpovedí potom
bolopotrebnéustáliťskutočnúvýškuškody,atozastavu,žežalobcanepredložilžiadnyrelevantnýdôkaz
k určeniu dátumu kúpy bežiaceho pása, ani k určeniu jeho nadobúdacej ceny, všetko podľa citovaných
zákonných ustanovení.

12. Ustanovenie § 415 OZ zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranuživota a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky
sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych
predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné

následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa
predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli
porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním
sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415 OZ, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto
statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku

škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v
§ 415 OZ a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej
povinnosti uvedenej v § 415 OZ sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa
nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka
alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na
prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.

Preventívnu povinnosť ukladá § 415 OZ každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám. V
ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za
škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným
osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu
k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k

spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

13. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch
sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide

o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecnázodpovednosťzaškodupodľa§420OZspočívavzavineníškodcu,pričomzavinenieškodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže
vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo
záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených,

vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. V ust. § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j.
tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na
tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe

apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s
odsekom 3 § 420 OZ však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku
3 predpokladá. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci

chcel spôsobiť škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže
spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá,
pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci
nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť

mohol. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irrelevantné,
akú formu má zavinenie (výnimku tvorí iba osobitná zodpovednosť podľa § 424 OZ, pri ktorej sa
zodpovednosť viaže na úmyselné konanie). Zodpovednosť za škodu podľa § 424 OZ je
typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie.
Na rozdiel od § 420 ods. 3 OZ sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodeného

dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu
tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí, keď sa dokáže, že išlo o úmyselné konanie
proti dobrým mravom. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu podľa § 424 OZ stačí povedať, že za
konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu,
ani ho neobchádza (§ 39 OZ), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb (fyzických alebo právnických)

tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné a ktoré by sa preto
ani nemalo vyskytovať. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 OZ je teda úmyselné
konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním
proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť.14. Z ustanovení čl. 8 a § 149-155 C.s.p. vyplýva procesná povinnosť strany konania tvrdiť skutkové
okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, a procesná povinnosť označiť

dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti
stranu sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosť
stranu konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho
procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci
samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa

hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva (z príslušnej hmotnoprávnej
normy). V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech
existencia určitej skutočnosti.

Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Nakoľko žalobca ešte pred prvým pojednávaním vo veci (podaním zo dňa 21.05.2018 - č.l. 103) vzal
svoju žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 252,- € spolu s prislúchajúcim príslušenstvom,
súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP (výrok I) bez zisťovania súhlasu
žalovanej.

16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je vo zvyšnej časti neopodstatnená, a
to predovšetkým z toho dôvodu, že v danom prípade nebola preukázaná danosť základných zákonných
predpokladov na vznik nároku na náhradu škody voči žalovanej podľa § 420, resp. § 424 OZ v spojení
s § 415 OZ. Tieto predpoklady nie sú splnené i napriek tomu, že v konečnom dôsledku je možné z

vykonaného dokazovania vyvodiť záver, že predmetný bežiaci pás vzhľadom na jeho značku a typ U.-N.
XXX S. (ktoré determinujú časové obdobie jeho dostupnosti na trhu) bol s vysokou pravdepodobnosťou
nadobudnutý počas trvania manželstva medzi sporovými stranami (manželstvo bolo uzavreté ešte dňa
15.11.2003), pričom existenciu tohto bežiaceho pása v rôznych časových okamihoch počas existencie
BSM potvrdili svedkovia T. B. ako aj V. D. a uvedené nepochybne vyplýva aj z fotodokumentácie

vyhotovenej dňa 25.09.2014 v rodinnom dome v Č. U. č. 424 znalcom I.. Š. R. na účely vypracovania
znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 08.10.2014 ako podkladu dohody o vyporiadaní
BSM strán sporu zo dňa 12.01.2015. Uvedené je možné, a to vzhľadom na značný časový odstup od
uzavretia manželstva v roku 2003 tvrdiť aj za okolností, že v konaní nebol spoľahlivo preukázaný čas
nadobudnutia bežiaceho pása (ani činnosťou súdu podľa § 189 a § 190 C.s.p. na žiadosť žalobcu)

a taktiež nebola ustálená výbava tohto bežiaceho pása. Skutočnosť, že fotografia o bežiacom páse
predložená znalcom I.. Š. R. v jeho podaní z 16.07.2018 je z domu bývalých manželov pritom výslovne
potvrdila aj žalovaná v rámci jej výsluchu na pojednávaní 11.12.2019 s upresnením, že fotografia je
konkrétne z posilňovne domu.

17. V konaní však nebolo bez dôvodných pochybností preukázané protiprávne konanie (resp. konanie
proti dobrým mravom) konkrétne žalovanej, ako ani čas takého prípadného protiprávneho konania, keď
ona sama tieto tvrdenia žalobcu výslovne popierala a výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní
(V. D. J. T. L.) sú len akýmsi nepriamym dôkazom spočívajúcim v reprodukcii toho, čo mala žalovaná
pred nimi povedať pri odvoze zariadenia zo spoločného domu manželov. V tejto súvislosti však súd

zistil výrazné rozpory predovšetkým medzi výpoveďou svedka T. L. na pojednávaní z 09.10.2019 a jeho
písomnýmvyhlásenímz09.07.2016(č.l.11),keďvtomtovyhláseníešteprehlasoval,žepriamopredním
sa žalovaná priznala k poškodeniu bežiaceho pása s tým, že okrem úmyselného zničenia popruhov ešte
naliala do displeja bežiaceho pásu kyselinu, avšak v rámci svojho výsluchu už tento svedok vypovedal
tak, že on sa so žalovanou nerozprával a z rozhovoru medzi V. D. a žalovanou nepočul nič, keďže išiel z

miestnosti von, pričom sa mu len marí, že žalovaná mala V. D. povedať, že ona ten bežiaci pás zarezala,
čo však tomuto svedkovi hovoril až následne V. D.. Pokiaľ ide o osobu svedka V. D., jeho hodnovernosť
(a tým aj dôkaznú silu jeho výpovede) je potrebné hodnotiť, a to za situácie, keď aj on potvrdil vo
svojom písomnom vyhlásení z 09.07.2016 skutočnosť, že o tam uvedených skutkoch žalovaná výslovnehovorila aj za prítomnosti T. L., s prihliadnutím na skutočnosť, že je dlhodobým zamestnancom
(ako jediný z troch svedkov je zamestnancom žalobcu aj v súčasnosti) a zároveň kamarátom žalobcu,
čo objektívne mohlo a stále môže mať vplyv na jeho subjektívne motívy, ktoré sa aj v súčasnosti

môžu reálne prejavovať navonok v predmetných vzťahoch, pričom týmto je jeho hodnovernosť v danom
prípade značne oslabená. V danej súvislosti je možné súhlasiť s názorom žalovanej prezentovaným
v jej záverečnej reči, a teda, že v prípade svedka V. D., ktorý má so žalobcom nielen dlhoročný
pracovný, ale aj kamarátsky vzťah, nie je možné jeho výpoveď spočívajúcu len v reprodukcii prípadného
vyjadrenia žalovanej pri prevoze zariadenia posilňovne považovať za tak významný dôkaz, ktorým

jedinýmdôkazombybolospoľahlivopreukázanépredošléprotiprávnekonaniežalovanej,t.j.poškodenie
bežiaceho pása, pričom takýto dôkaz by mohol obstáť len ako súčasť určitého nenarušeného dôkazného
reťazca, avšak nie dôkazom jediným a rozhodujúcim, ktorým žalobca preukazuje protiprávne konanie
žalovanej (resp. konanie proti dobrým mravom). Taký dôkazný reťazec však v danom prípade bol
narušený minimálne vyššie uvedenými výraznými rozpormi v prejavoch (písomnom a ústnom) druhého
svedka T. L., odlišným opisom predmetného bežiaceho pása svedkami V. D., T. L., ako aj samotným

žalobcom v ich výpovediach, ďalej odlišným opisom i samotnej škody (viď svedeckú výpoveď T. L., ktorý
na popruhoch pása videl iba jeden zárez oproti obsahu obidvoch písomných vyhlásení svedkov, kde je
uvedené poškodenie popruhov na štyroch miestach), a tiež aj tým, že výsluch pôvodne navrhnutého
svedka Š. Š. sa napokon nemohol uskutočniť z dôvodu stiahnutia návrhu na jeho výsluch žalobcom,
keďžetentosvedoksamuvyjadril,ženechcenasúdevypovedať.Súdnazákladeuvedenéhokonštatuje,

že v konaní nebolo spoľahlivo zistené a ustálené, že by došlo k protiprávnemu konaniu žalovanej (resp.
ku konaniu proti dobrým mravom), v dôsledku ktorého by vznikla škoda popísaná v žalobe žalobcu a
v predloženom znaleckom posudku a taktiež nebolo preukázané, kedy k poškodeniu bežiaceho pása
skutočne došlo. U žalovanej potom nebola preukázaná ani podmienka zavinenia a ostatné zákonné
predpoklady zodpovednosti za škodu (spôsobenie škody, príčinná súvislosť).

18. V daných súvislostiach súd ďalej poukazuje k otázke skúmanej zodpovednosti žalovanej za
vzniknutú škodu aj na to, že predmetný bežiaci pás po rozvode manželov v lete 2014 mal byť umiestnený
v ich spoločnom dome v miestnosti na cvičenie (posilňovňa), kde síce podľa obsahu spisu zostala
bývať žalovaná, avšak žalobca, čo sám v konaní uviedol a potvrdil, celé rozhodné obdobie mal prístup

a kľúče od tejto miestnosti so samostatným vchodom, a teda vedel sa tam dostať bez obmedzení,
čo má objektívne vplyv aj na hodnotenie skutkových tvrdení žalobcu a dôkaznej sily ním
uplatnených dôkazov súdom. V konaní taktiež nebolo spoľahlivo preukázané, že by k poškodeniu stroja
došlo po podpise dohody sporových strán o vyporiadaní ich BSM, t.j. po 12.01.2015 a tvrdenie žalobcu
(prednesené až na pojednávaní 11.12.2019), ktoré ako jediné by malo podporovať túto teóriu, a to,

že on v deň podpisu uvedenej dohody sa bol osobne pozrieť na zariadenie posilňovne, o čom však
nevedel súdu predložiť žiaden dôkaz, je nutné v daných súvislostiach posúdiť ako tvrdenie ničím
nepodložené a zámerné v tom zmysle, aby žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia k tejto okolnosti práve
na námietku protistrany (takmer tri a pol roka po tom ako bola podaná žaloba).

19. Predmetný bežiaci pás je nepochybne poškodený, avšak na základe žalobcom predložených
dôkazov nebolo možné spoľahlivo zistiť, kedy k tomuto poškodeniu došlo (odhliadnuc od osoby škodcu)
a žalobca len svojím púhym tvrdením v tomto smere (viď vyššie uvedené) dostatočne nepreukázal,
že by bol bežiaci pás poškodený po podpise uvedenej dohody. Uvedenú skutočnosť nie je možné
vyvodiť ani zo svedeckých výpovedí V. D. a T. L., ktorí sa nezmienili o tom, že by im žalovaná mala

oznámiť presný dátum poškodenia veci. To však má za následok aj to, že nemožno vylúčiť poškodenie
bežiaceho pása ešte pred vyporiadaním sa manželov ohľadom ich BSM, čo by znamenalo, že žalobca
prevzal výlučné vlastníctvo k tomuto bežiacemu pásu už v poškodenom stave. Uzavretou dohodou z
12.01.2015 nebolo bližšie špecifikované zariadenie posilňovne, a to ani čo sa týka jeho kvantity a kvality
(napr. technického stavu bežiaceho pása), pričom však strany tejto platnej dohody (o platnosti dohody

bolo právoplatne rozhodnuté súdom v predchádzajúcom konaní sp. zn. 16C/525/2015) výslovne toto
zariadenie posilňovne tak ako v čase uzavretia dohody existovalo zahrnuli do masy BSM a vysporiadali
sa s ním. Nakoľko teda nebolo v konaní spoľahlivo preukázané protiprávne konanie žalovanej (resp.
konanie proti dobrým mravom), ktoré by spočívalo v poškodení predmetného bežiaceho pása, súd tu
nemal preukázanú ani podmienku príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody,

ktorá by mala byť ním spôsobená, a ktorú žalobca stotožňoval so skutočnou škodou na bežiacom
páse. Čo sa týka preukazovanej výšky škody, súd uvádza, že odhliadnuc od vyššie uvedeného rozsah
tejto škody a jej náhrady by nemohol byť ustálený len predloženým znaleckým posudkom, keďže tento
bol vyhotovený (aj) podľa údajov a požiadaviek, ktoré znalcovi zadával žalobca bez ich podloženiaakýmikoľvek relevantnými podkladmi. Faktory ako sú dátum nadobudnutia a dátum poškodenia veci
sú pritom rozhodujúcimi faktormi pre určenie výšky škody (uvedené potvrdil aj sám znalec pri svojom
výsluchu svedka z dôvodu, že k znaleckému posudku nepripojil doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p.), a

teda bez spoľahlivého zistenia týchto faktorov by nemohol byť ustálený presný rozsah skutočnej škody,
ako ani jej úplné a presné vyjadrenie v peniazoch.

20.Nazákladeuvedenéhomalsúdzato,žežalobcanepreukázalvovecisvojuaktívnuvecnúlegitimáciu
ako ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej a taktiež ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim

tvrdeniam. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pretože v danom
prípade nebolo preukázané splnenie základných zákonných predpokladov na vznik nároku na náhradu
škody voči žalovanej podľa § 420, resp. § 424 OZ v spojení s § 415 OZ (výrok II).

21. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania
predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil,

pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len
spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Súd vychádzal
pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním najmä listinnými dôkazmi
založenými v spise, výsluchmi strán sporu a výsluchmi svedkov, pričom prihliadol i na ďalší obsah

spisového materiálu (vrátane pripojeného spisu). Ďalšie argumenty strán sporu pritom súd nepovažoval
za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa nimi osobitne nevysporiadal. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne
do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že právo na náhradu trov konania má žalovaná voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaná mala v tejto veci plný úspech (aj v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobcu bez udania dôvodu). O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).