Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. august 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/235/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214006
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8314214006.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudcomMgr.PetromSivákomvprávnejvecižalobcu:BytovédružstvoHumenné,

Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné IČO: 223051, právne zast.: JUDr. Tatianou Andrejcovou -
advokátkou,Laborecká1896/58,06601Humenné,protižalovaným:1/P.Ľ.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
G. XX, XXX XX O., 2/ LINI PRESS, s.r.o., Jasenovská 2497, 066 01 Humenné, IČO: 36 716 944, v
konaní na ochranu povesti právnickej osoby, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný v 1. rade je povinný upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavov šírených
zvukovým alebo obrazovým záznamom, týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti
Bytového družstva V..

2. Žalovaný v 1. rade je povinný ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku uverejní na prvej strane regionálneho týždenníka ospravedlnenie
nasledujúceho znenia: „P. W. sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu V. za to, že v článkoch,
uverejnenýchdňa20.10.2014,10.11.2014a8.12.2014v Podvihorlatskýchnovinách,uviedolnepravdivé
údaje o konaní Bytového družstva V..

Nepravdivými boli najmä tieto tvrdenia:
„Bytové družstvo V. nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje
svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi
právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“
„Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva
a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“
„BD V. každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si
vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50 000 €. “

„Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to
vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite
by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnacie podiely svojim
členom v zmysle ustanovení Obch. zákonníka vyplácať.“
„NaLVč.XXXXjePLOMBA-ŤarchavprospechSlovenskejzáručnejarozvojovejbankyodroku1999...“
„Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné
a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace

s možným naplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu
poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a
mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“
„Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich
konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti
trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s
odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD V. neboli zistené dôvody na začatie trestného

stíhania.“Tvrdenie, že reportérka STV 1, L. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii Reportéri reportáž, ktorá nebola
nikdy odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo.
Tvrdenie, že v roku 1995 N.. T. U. ako jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD V. (druhý

za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh na zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom
družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods.
1 zák.č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho
prejednania na dielčich členských schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto
úkonu oprávňoval...“

3. Súd zamieta žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.

4. Súd zamieta protinávrh žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom
v celkovej výške 100.000,- eur.

5. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu z predmetu konania v ktorom žiada upustiť
od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukových alebo obrazovým záznamom
týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva V. a z predmetu
konania, kde žiada ospravedlnenie od žalovanej v 1. a v 2. rade pričom o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Žalovaným v 1. a v 2.rade priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k
žalobcovi z predmetu konania v časti o zamietnutie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v
1. rade z predmetu konania v časti o zamietnutie protinávrhu žalovaného v 1. rade o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 09.12.2014 na Okresný súd Humenné žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej
osoby voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade zverejnil vo svojom periodiku články žalovaného v 1.
rade a to zo dňa 20.10.2014 pod názvom „Z čoho ich bude vyplácať?“ a zo dňa 10.11.2014 pod názvom

„Pre svojich voličov neurobila čo mohla, no z titulu svojej funkcie a postavenia v spoločnosti urobiť mala“
a zo dňa 08.12.2014 článok pod názvom „Je názor predsedníčky BD V. N.. T. U. viac ako právny názor
všeobecných súdov a Ústavného súdu SR?“ V týchto článkoch došlo k šíreniu nepravdivých a pravdu
skresľujúcich skutkových tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov, ktoré sú spôsobilé výrazným
spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti a dobrého mena žalobcu.

Konkrétne v článku z 20.10.2014 žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli:
„Bytové družstvo V. a nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje
svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi
právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“
„Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva

a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“
„BD V. každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si
vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50000 €.
„Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to
vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite

by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnavacie podiely svojim
členom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyplácať.”
„NaLVč.XXXXjePLOMBA-ŤarchavprospechSlovenskejzáručnejarozvojovejbankyodroku1999...“
„Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné
a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace

s možným vyplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činupoškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a
mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“

V článku zo dňa 10.11.2014 žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli:
„Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich
konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti
trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s
odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD Humenné neboli zistené dôvody na začatie

trestného stíhania.“

V článku zo dňa 08.12.2014 žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli:
V odseku „Medializácia“ je uvedené tvrdenie, že reportérka STV 1, I.. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii
Reportéri reportáž, pričom v priebehu natáčania dňa 29.4.2008 bol P.. W. na príkaz sudcu OS V. políciou
zadržaný a eskortovaný do výkonu trestu odňatia slobody, kameramanovi polícia odobrala kameru a

reportérke mikrofón. Po jeho prepustení na slobodu pokračovali pracovníci televízie na predmetnej
reportáži, reportáž mala byť pripravená do vysielania dňa 28.11.2011, avšak v nedeľu 26.11.2011 mu
reportérka oznámila, že predmetná reportáž nebude nikdy odvysielaná a dodala, aby nekontaktoval
žiadnemédianaSlovensku,nakoľkomutoniktoneodvysiela.Ztohtovyvodilzáver,ženatietoinformácie
niekto uvalil informačné embargo.

V odseku „ A aký je právny stav na BD V. v súčasnosti“ sa uvádza: V roku 1995 N.. T. U.Á. ako jeden
z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD V. (druhý za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh
na zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská
schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na
zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčich členských schôdzach a

teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval...“

V odseku Sú poplatky vyberané BD oprávnené sa uvádza: „Z rozsudku krajského súdu vyplýva,
že členstvo člena BD pri prevode bytu nezaniká, naďalej trvá a poplatok 500 Sk družstvo vyberá
neoprávnene....“

3. Žalovaný v 1. rade bol autorom týchto článkov a žalovaný v 2. rade uverejnil ako vydavateľ v
Podvihorlatských novinách vyššie uvedené články bez toho, aby si ich pravdivosť overil a dal žalobcovi
možnosť sa voči týmto nepravdivým tvrdeniam brániť.

4. Žalovaný v 2. rade pred uverejnením článku zo dňa 08.12.2014 vyzval žalobcu na zodpovedanie
otázok z ktorých bolo zrejmé, že ide o nepravdivé tvrdenia žalovaného v1. rade a následne publikoval
tieto informácie bez toho, aby si overil, či sa jedná o pravdivé informácie. Na upozornenie žalobcu,
že sa jedná o nepravdivé skutočnosti pripojil svoje stanovisko, že v priebehu komunikácie s W. a
korešpondenciou s BD sme takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé sporné body vo

svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta - pod iné články, či odstavce. Žalovaný v 2. rade
na základe žiadosti žalobcu o zverejnenie reakcie, tieto zverejnil v nasledujúcom čísle, avšak skrátene
a korigované a teda čitateľ nemal možnosť utvoriť si ucelený názor na danú tému.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.3.2017, ktorým vyhovel v podstate žalobe a uložil

žalovaným v 1. a v 2. rade upustiť od akýchkoľvek prejavov, vo výroku 2 uložil povinnosť ospravedlniť
sa žalobcovi zverejnením článku, vo výroku 3 zamietol žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy
20.000,- eur, vo výroku 4 zamietol protinávrh žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy
50.000,- eur a rozhodol o trovách konania.

6. Krajský súd v Prešove po odvolaní žalovaných svojím uznesením zo dňa 22.1.2019 zrušil
prvoinštančný rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť upustiť od akýchkoľvek
prejavov a povinnosť ospravedlniť sa ako aj vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie nemajetkovej
ujmy 20.000,-eur a o zamietnutí protinávrhu žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 50.000,- eur ako aj o trovách konania s tým, že okresný súd sa musí vysporiadať s tým, či

trvajú protiprávne zásahy zo strany žalovaných a taktiež je potrebné odstrániť vady žaloby v časti petitu
týkajúceho sa zverejnenia ospravedlnenia.7. Následne Okresný súd v Humennom doplnil dokazovanie a umožnil stranám vyjadriť sa vo veci pričom
žalobca svojím návrhom na zmenu žaloby upresnil svoje žalované výroky.

8. Na to súd reagoval uznesením zo dňa 5.4.2019 ktorým pripustil zmenu žaloby, a to tak, že: 1)
žalovaný v 1. rade je povinný upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy
2) žalovaný v 1. rade je povinný ospravedlniť sa zverejnením článku,
3) žalovaný v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- eur a trovy konania.

9. Žalobca uviedol, že nie je pravda, že by nerešpektoval rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
voči žalobcovi sa nevedie žiadne exekučné konanie. V konaní 17C/48/2010 bol vydaný medzitýmny
rozsudok, avšak nie výrok na plnenie. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že rozdeľovanie zisku je podľa
zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva a nie tzv. zhromaždenie
delegátov. Zhromaždenie delegátov je legitímnym a najvyšším orgánom družstva podľa § 239 ods. 7

Obchodného zákonníka ako aj podľa článku 44 BD V.. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že bytové družstvo každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z
ktorých si vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40.000 až 50.000,-
eur. Žalobca poukázal na znenie zápisníc zo zhromaždenia delegátov a na výročné správy družstva.
Taktiež je nepravdivé a nezmyselné tvrdenie žalovaných, že ak by o rozdeľovaní zisku každoročne

rozhodovala členská schôdza tak ako to vyplýva zo zákona a nie malá skupina nekompetentných a
nikdy legitímne zvolených diletantov, určite by bolo na účte družstva dosť prostriedkov z ktorých by
družstvo mohlo vyrovnávacie podiely svojim členom podľa Obchodného zákonníka vyplácať. Taktiež nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že na LV č. XXXX je Plomba - ťarcha v prospech Slovenskej záručnej
a rozvojovej banky. Na LV č. XXXX v časti C nie je zapísaná žiadna ťarcha, nachádza sa tam len

poznámka v čase vydania rozhodnutia, že sa zriaďuje zmluva o postúpení pohľadávok z IRBAS na
Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Nebola tam zapísaná ani žiadna plomba a nebola tam zapísaná
ani žiadna ťarcha, ale išlo len o poznámku o postúpení pohľadávok. Taktiež je nepravdivé, urážajúce
a dehonestujúce tvrdenie žalovaných, že akékoľvek bytovým družstvom uverejňované komentáre sú
iracionálne, právne irelevantné a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do

omylu, ktoré sú hraničiace s možným naplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu
podvodu, trestného činu poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe
cudzieho majetku a mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona
platného v SR.
Žalobca poukázal, že každým trestným oznámením zo strany žalovaného v 1. rade voči žalobcovi

sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali, prešetrovali a všetky boli odložené alebo zamietnuté
pre nedôvodnosť a neexistuje žiadny nezvratný, usvedčujúci dôkaz ako to tvrdí žalovaný v článku
z 10.11.2014. Tvrdí tam, že je množstvo nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich
podozrivých, že ich konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty veľa trestných činov. Taktiež
nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaných v ktorých žalovaných v 1. rade spojil realizáciu reportáže s

jeho eskortáciou do výkonu trestu odňatia slobody a nie je preukázané, že by žalobca akýmkoľvek
spôsobom vytvoril informačné embargo. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že v roku 1995 N.. T. U. ako
jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu Bytového družstva V. predložila delegátom návrh na
zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská
schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 Obchodného zákonníka. Delegáti zúčastnení

na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčích členských schôdzach
a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval. Žalobca tvrdí, že k žiadnej
zmene najvyššieho orgánu družstva nedošlo, od vzniku družstva bolo najvyšším orgánom družstva
zhromaždenie delegátov, ktoré je zákonné a v súlade s § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka.

10. Žalobca poukázal na konanie 5C/169/2011, kde sa žalovaný v 1. rade domáhal neplatnosti stanov
družstva, volieb predsedu družstva, členov predstavenstva bytového družstva, ako aj neplatnosti iných
úkonov, napríklad rozhodovania o znížení zapisovaného základného imania, avšak táto žaloba bola
pre nedôvodnosť zamietnutá a toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací Krajský súd v Prešove pod sp.zn.:
16Co/225/2013 rozsudkom zo dňa 24.02.2014. Tvrdenia žalovaných sú teda nepravdivé.

11. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že za svoje protiprávne konanie bol žalovaný v 1. rade odsúdený
pre trestný čin ohovárania rozsudkom Okresného súdu Humenné 2T/60/2006 a taktiež rozsudkomOkresného súdu Humenné 3T/22/2005 bol za obdobné konanie spod obžaloby oslobodený, avšak bolo
mu uložené ústavné psychiatrické liečenie pre nepríčetnosť.

12. Žalovaný v 1. rade uviedol, že všetky jeho tvrdenia sú pravdivé a poukázal predovšetkým na
zápisnice z trestných konaní, ako aj na civilné rozsudky súdov vo veci 17C/48/2010 v spojení
s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Prešove a v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu, ktorá bola odmietnutá.

13.Žalovanýv2.radežiadalžalobuzamietnuť.Poukázal,žesajednáoplatenúinzerciuaonlenzverejnil
články, ktoré si objednal žalovaný v 1. rade. Taktiež poukázal na rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej
republiky č.k. 10/2014 z 01.07.2015 v ktorom Tlačová rada po sťažnosti žalobcu konštatuje, že nedošlo
k porušeniu Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov vydaním týchto článkov a zverejnením
týchto informácií. Namietal svoju pasívnu legitimáciu.

14. Žalobca po výzve súdu na ďalšie dokazovanie nemal ďalšie návrhy na dokazovanie, avšak súd pre
právnuistoturozhodol,žezamietanávrhnavypočutiesvedkovY..W.aredaktorkyT..Ď.atozdôvodu,že
predtým písomne žalobca navrhol vypočuť týchto svedkov hoci následne na pojednávaní po príslušnom
poučení už nemal ďalšie návrhy na dokazovanie.

15. Súd zamietol návrh žalovaného v 1. rade na vypočutie svedkov Y.. N. R., Y.. H. I., Y.. P. Č., Y.. T.
U. sudcov Okresného súdu V. (Y..U. teraz sudca Krajského súdu v L.), Y.. N. T., Y.. T. T. prokurátorov
Okresnej prokuratúry V.É., T.. L. Š., T.. W. T. súdnych znalcov z trestných konaní, I. P.Č., I. Š. a J. V., ktoré
už uviedol vo svojom podaní na čl. 105 a následnej aj na pojednávaní a to z dôvodu, že pre rozhodnutie
vo veci samej nebolo potrebné vypočuť týchto svedkov a nebolo by to ani hospodárne a účelné. Súd

poukazuje,žeideosudcovOkresnéhosúduV.,ktorírozhodovalivrôznychveciachprotižalovanémuv1.
rade, dvochokresnýchprokurátoroch,ktorídozorovalitrestnékonanievočižalovanémuv1.rade, dvoch
súdnych znalcov - psychiatrov, ktorí v trestnom konaní robili znalecké posudky na žalovaného v 1. rade a
ďalej o redaktorku RTVS a iných osôb, členov bytového družstva. Tieto dôkazy nebolo potrebné vykonať
pre rozhodnutie vo veci samej, ktorej predmetom bola žaloba o ochranu dobrej povesti právnickej osoby.

Potom súd vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a rozhodoval zo skutkového a právneho stavu,
ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania.

16. Súd sa oboznámil s doloženými listinami a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav. Súd
sa oboznámil s článkami doloženými do súdneho spisu zo dňa 20.10.2014, 10.11.2014, 8.12.2014,

22.04.2014 a 28.4.2014, tak ako boli popísané vyššie, v ktorých boli zverejnené vyššie uvedené
skutočnosti špecifikované v žalobe. Autorom týchto článkov je žalovaný v 1. rade a vydavateľom
Podvihorlatských novín v ktorom boli články publikované je žalovaný v 2. rade.

17. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 5C/169/2011 vyplýva, že bola zamietnutá žaloba

žalovaného v 1. rade P. W. a v 2. rade Y. X., ktorou žiadali určiť, že stanovy Bytového družstva V.
sú neplatné, že voľba predsedu bytového družstva, členov predstavenstva a ďalších orgánov družstva
sú neplatné a zároveň žiadali určiť, že právne úkony vo všeobecnosti urobené súčasným štatutárom
a ďalšími orgánmi družstva sú neplatné a žiadali aj zrušiť Bytové družstvo V.. V konaní namietali,
že zhromaždenie delegátov nemohlo a nemôže nahrádzať členskú schôdzu družstva a preto všetky

uvedené úkony sú neplatné. Súd konštatoval, že všetky úkony družstva, zhromaždenia delegátov sú
platné, došlo k zákonnej transformácii družstva podľa Obchodného zákonníka o čom už právoplatne
rozhodol pri zápise do obchodného registra registrový súd. Uvedený rozsudok potvrdil aj Krajský súd v
Prešove svojim rozsudkom sp.zn.: 16Co/225/2013.

18. Z medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 17C/48/2010 vyplynulo, že v právnej
veci Y. X. zast. P. W. - žalovaným v 1. rade proti žalovanému Bytové družstvo V. súd rozhodol, že
nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu pri zániku jeho členstva v Bytovom družstve V. je
opodstatnený. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 15Co/89/2011 vyplýva, že tento potvrdil
tento medzitýmny rozsudok. Jedná sa o medzitýmny rozsudok a nie o rozsudok na plnenie - vyplatenie.

19. Z uznesenia Ústavného súdu SR číslo III.ÚS 310/2014 vyplýva, že bola odmietnutá sťažnosť
Bytového družstva V., ktorú podal proti vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Humenné
17C/48/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove.20. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 17C/48/2010-443 zo dňa 22.11.2016 vyplynulo, že
súd žalobu Y. X. zast. P. W. - žalovaným v 1. rade proti žalovanému Bytové družstvo V. o vyplatenie

vyrovnávacieho podielu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu (čl. 604).

21. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 2T/60/06 bol obžalovaný - žalovaný v 1. rade uznaný
vinným z viacerých skutkov z trestného činu ohovárania, pretože mal vylepovať letáky „Sprenevera po
Slovensky“ kde v texte výsmešným spôsobom uvádzal nepravdivé a urážlivé informácie o predsedníčke

Bytového družstva v V., členov revíznej komisie Bytového družstva v V. a o páchaní trestného činu
sprenevery z ich strany a o nehoráznom obohacovaní sa za pomoci ORPZ Humenné a OP Humenné k
čomu došlo 09.05.2005 a taktiež 08.12.2005, kedy vošiel do zasadacej miestnosti v budove Bytového
družstva V. na ul. I. a tam pred viacerými prítomnými ohovoril N.. T. U., predsedníčku Bytového družstva
V. slovami, že spreneverila 101 miliónov slovenských korún, že kradne, že rozkradla celé družstvo, že
rozkrádala majetok družstva a že okráda ľudí a berie úplatky a vyháňa ich z bytov a že je zlodejka. Tým

mal spôsobiť oznámenie nepravdivého údaju, ktorá je spôsobilá značnou mierou ohroziť jej vážnosť u
spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní a spáchal taký čin iným obdobným účinným spôsobom.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine.
ZrozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.:3To/5/2010-355bolouloženéobžalovanému-žalovanému
v 1. rade ústavné psychiatrické liečenie a to z dôvodu nepríčetnosti, pričom bol z tohto dôvodu

oslobodený spod skutkov a to 22.10.2004 na sekretariáte bytového družstva strhol zo steny tri menovky,
vulgárne nadával na predsedníčku bytového družstva a hodil kovový popolník medzi vchodové dvere.
Dňa 19.11.2004 telefonicky oznámil na linku 158, že ide rozbiť sklenenú výplň na okne predsedníčky
bytového družstva a policajtovi uviedol, že predsedníčka je zlodejka, zločinecká kurva, že vyfajčila
celú prokuratúru. Toho istého dňa v dopoludňajších hodinách rozbil sklenenú výplň na okne kancelárie

predsedníčky Bytového družstva v Humennom, čím malo dôjsť k spáchaniu trestného činu ohovárania
a trestného činu výtržníctva. Z tohto trestného rozsudku vyplýva, že obžalovaný napádal aj správnosť a
pravdivosť znaleckého posudku, ktorý vypracovali znalci T.. Š. a T.. X.. Rovnako to vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Humenné 3T/22/2005.

22. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že v časti C: ťarchy nie je zapísaná a nebola zapísaná žiadna
ťarcha. Bola tam len napísaná poznámka, že sa zriaďuje zmluva o postúpení pohľadávok z IRDAS na
Slovenská záručná a rozvojová banka, štátny peňažný ústav Bratislava. Žiadna plomba na tomto liste
vlastníctva v čase vydania článku zaznamenaná nebola (čl. 420, 251,104).

23. Z potvrdení Daňového úradu Prešov, Sociálnej poisťovni, Union zdravotnej poisťovni, Dôvery
zdravotnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, zo správy nezávislého audítora, dodatku k
správe audítora (čl. 167 - 175) vyplýva, že Bytové družstvo V. nemá žiadne nedoplatky.

24. Z emailu žalovaného v 2. rade z 02.12.2014 vyplynulo, že zaslal žalobcovi výzvu, na základe ktorej

udáva, že mu bol poskytnutý pánom W. materiál a radi by získali stanovisko k týmto otázkam:
1) Ako vysvetľujete zmenu najvyššieho orgánu družstva zo schôdze členov družstva na zhromaždenie
delegátov?
2) Ako je možné, že sa táto zmena udiala bez predchádzajúceho schválenia na čiastkových členských
schôdzach členov BD V.?

3) Považujete volebný poriadok pri voľbe predsedu a ďalších orgánov družstva čl. 8 ods. 5 písm. c/ za
právne nespochybniteľný?
4) Ako je možné, že neexistuje jediná zápisnica z konania čiastkových schôdzi, na ktorých by bola
prejednávaná Vaša kandidatúra na funkciu predsedu BD a zvolený delegát, ktorý by bol členskou
schôdzou poverený volebným právom voliť ? Ako vysvetľujete dramatické poníženie imania družstva,

ku ktorému došlo v roku 2001?
5) Ako vysvetľujete oprávnenosť vyberania 17,- eurového poplatku pri prevode bytu do osobného
vlastníctva, keď podľa rozhodnutia KS vyplýva, že členstvo člena BD pri prevode bytu nezaniká.
6) Údajne BD požaduje od člena náhradu nákladov súvisiacich s prevodom bytu vo výške cca 30,- eur.
Zo zákona však má tieto náklady vynaložiť predávajúci, teda BD. Ako vysvetľujete túto skutočnosť?

S pozdravom T.. Y. Ď..

25. So žalobcom doložených výročných správ Bytového družstva V. za rok 2010 až 2015 vyplýva,
že boli schvaľované zhromaždením delegátov, vyplýva z nich, že neboli schválené žiadne odmenyvo výške 40.000,- až 50.000,- eur pre členov orgánov bytového družstva. Tieto výročné správy boli
potvrdené správami audítora. Do zisku odmien boli pridelené každoročne sumy cca 13.000,- eur, ktoré
sa rozdeľovali medzi viac ako 50 osôb. Rovnako z týchto dokladov vyplýva, že o rozdeľovaní zisku

rozhodovali delegáti, ktorí sú volení v jednotlivých bytových domoch.
Zuzneseniazozhromaždeniadelegátovjezrejmé,žetítoschvaľovalivýročnúsprávubytovéhodružstva,
rozdelenie zisku.

26. Z uznesenia ČVS: C.-XX/OEK-V.-XXXX vyplýva, že bolo zastavené trestné konanie pre podozrenie z

trestného činu sprenevery voči predsedkyni Bytového družstva N.. U., lebo skutok nie je trestným činom.
Trestné oznámenie podal žalovaný v 1. rade.
Z uznesenia ČVS: C.-XXX/XX-XXXX vyplýva, že bolo zastavené trestné konanie pre podozrenie z
trestného činu sprenevery voči predsedkyni Bytového družstva N.. U., lebo skutok nie je trestným činom.
Skutku sa mala dopustiť nezistená osoba z Bytového družstva V., ktoré mala prevziať za obdobie
od 01.01.1999 až 15.10.2003 finančné prostriedky vo výške 2.640.813,60 Sk určené do fondu opráv.

Trestné oznámenie podal znova žalovaný v 1. rade.

27. Z trestného oznámenia z 22.01.2016, ktoré podal P. W. vyplýva, že tento podal trestné oznámenie na
predsedníčku bytového družstva z dôvodu, že pácha pokračujúcu trestnú činnosť a pripravuje spáchanie
oveľa závažného trestného činu marenia spravodlivosti.

28. Z uznesenia ORPZ Humenné Č.:C.-X/X-P.-V.-XXXX bolo odmietnuté trestné oznámenie na P.H. W.,
pretože v článku z 8.12.2014 v Podvihorlatských novinách mal uviesť nepravdivé a pravdu skresľujúce
informácie a to z dôvodu, že neboli naplnené všetky pojmové znaky prečinu ohovárania.
Z uznesenia ORPZ Humenné Č.:C.-XX/X-P.-V.-XXXX bola trestná vec podozrenia z prečinu ohovárania

voči P. W. odovzdaná na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o
trestný čin, ale ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Z uznesenia ORPZ Humenné Č.: C.-XXX/X-P.-V.-XXXX vyplýva, že bolo odmietnuté trestné oznámenie
pre podozrenie z prečinu ohovárania voči P. W., lebo nebolo preukázané, aby boli naplnené všetky
pojmové znaky prečinu ohovárania.

Z uznesenia ORPZ Humenné Č.: C.-XXX/X-P.-V.-XXXX vyplýva, že trestné stíhanie začaté pre prečin
ohovárania a poškodzovania cudzích práv voči P. W. bolo postúpené Okresnému úradu v Humennom
na prejednanie priestupku, lebo nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom
proti občianskemu spolunažívaniu.
Z uznesenia ORPZ Humenné Č.: C.-XXX/X-P.-V.-XXXX bola vec podozrenie z prečinu ohovárania voči

P. W. odmietnutá, lebo nebolo zistené, že boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu
ohovárania.
Z uznesenia ORPZ Humenné Č.: C.-XXX/X-P.-V.-XXXX vyplýva, že bolo odmietnuté trestné oznámenie
vo veci podozrenia z prečinu ohovárania voči P. W., pretože nedošlo k naplneniu pojmových znakov
skutkovej podstaty prečinu ohovárania.

29. Z listu Bytového družstva V. pre T.. T. J. a T. J. z 25.06.2015 vyplýva, že dňa 22.06.2015 bolo
bytovému družstvu doručené oznámenie o vystúpení z členstva v bytovom družstve podľa článku
15 stanov Vám členstvo zanikne do 31.08.2015. Po zániku členstva Vám bytové družstvo vyplatí
vyrovnávací podiel podľa článku 21 ods. 3 Stanov, ktorý sa rovná výplate základného členského vkladu.

Z listu Bytového družstva V. pre V.Á. T. a J. V. z 26.02.2015 vec: žiadosť o uzatvorenie zmluvy o prevode
bytu do vlastníctva. Bytové družstvo udáva: Pri uzatvorení zmluvy o prevode bytu do vlastníctva, je
potrebné dohodnúť si termín uzatvorenia zmluvy telefonicky alebo osobne, uhradiť prípadný dlh na
nájomnom, nesplatenú anuitu vo výške 38,- eur, poplatok za autorizáciu zmluvy vo výške 25,- eur. V
prípade záujmu o trvanie členstva v Bytovom družstve V. podľa článku 5 ods. 4 stanov zaplatiť základný

členský vklad vo výške 17,- eur. Je potrebné doložiť dva doklady totožnosti oboch nájomcov.
Z listu Bytového družstva Humenné pre Y. X. zo 14.03.2005 vec: Žiadosť o vyplatenie vyrovnávacieho
podielu - odpoveď vyplýva. Listom zo 04.03.2005 žiadate o vyplatenie členského podielu v zmysle
stanov družstva a vyšších právnych noriem, vzhľadom k tomu, že pri prevode vlastníctva bytu ste
nepožiadali o trvanie členstva so zaplatením nového členského vkladu vo výške 500,- Sk Váš nárok na

vyplatenie vyrovnávacieho podielu zanikol.30. Z uznesenia OO PZ Humenné Č.: C.-XXX-V.-V.-XXXX vyplýva, že vec prečinu podvodu proti
poškodenému Y. X. bolo zastavené trestné stíhanie na základe oznámenia P. W., pretože nejde o skutok,
ktorý je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

31. Z vyjadrenia Y.. O. T. - advokátky ako zástupkyne bytového družstva - žalovaného v konaní
12C/23/2007, okrem iného vyplýva, že zároveň, keďže po prevode vlastníctva bytu absentuje u člena
družstva základného členského vkladu v družstve, čo je základným predpokladom členstva v družstve
v prípade nezaplatenia nového základného členského vkladu vo výške 500,- Sk členstvo v družstve

zaniká.

32.ZuzneseniaORPZHumennéČ.:C.-XXX-C.-V.-XXXXvyplýva,ževovecipodozreniaztrestnéhočinu
sprenevery, ktorého sa mala dopustiť N.. T. U. ako predsedníčka Bytového družstva V. bolo odmietnuté
trestné oznámenie P. W. z dôvodu, že k poníženiu základného imania došlo podľa zákonných ustanovení
Obchodného zákonníka o ustanovení stanov bytového družstva a nie samotnou predsedníčkou N.. U.

a všetky transakcie boli prevedené a vedené podľa zákona o účtovníctve, preto nie je dôvod na začatie
trestného stíhania pre trestný čin sprenevery alebo na postúpenie veci.

33. Z aktuálnych stanov Bytového družstva v článku 16 vylúčenie ods. 1 písm. ch/, predstavenstvo
môže rozhodnúť o vylúčení člena, ak pri uzatvorení zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva

nezaplatil základný členský vklad vo výške 17,- eur.

34. Žalovaný svojim podaním na čl. 146 žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 50.000,- eur. Žalovaný v 1. rade tento svoj protinávrh bližšie neodôvodnil a to ani do
skončenia dokazovania vo veci samej.

35. Následne žalovaný v 1. rade svojím prednesom na poslednom pojednávaní v rámci záverečných
rečí rozšíril svoju žalobu - protinávrh o zaplatenie nemajetkovej ujmy voči žalobcovi zo sumy 50.000,-
eur na 100.000,- eur bez bližších dôvodov. Súd priamo na pojednávaní uznesením zamietol tento návrh
na rozšírenie žaloby, odvolanie podľa CSP nie je prípustné.

36. V tomto konaní súd vydal na základe návrhu predbežné opatrenie právoplatné uznesenie na čl. 61
zo dňa 17.02.2015, ktorým vyhovel návrhu žalobcu a vydal predbežné opatrenie v tomto znení:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa rozširovania nepravdivých výrokov a hodnotiacich úsudkov
o žalobcovi, ako aj výrokov spôsobilých žalobcovi spôsobiť ujmu, vrátane rozširovania informácií ktoré

boli publikované v Podvihorlatských novinách v článku zo dňa 22.4.2014 názvom „Po zrušení členstva
v bytovom družstve majú vlastníci bytov nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, zo dňa 28.4.2014
pod názvom „Je sťažnosť na ústavný súd iba obštrukciou?“, zo dňa 20.10.2014 „Z čoho ich bude
vyplácať? Bytové družstvo Humenné musí vyplácať vyrovnacie podiely!!! Rozhodli o tom všeobecné
súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky“, v článku zo dňa 10.11.2014 „Pre svojich voličov neurobila čo

mohla, no z titulu svojej funkcie a postavenia v spoločnosti urobiť mala“, v článku zo dňa 8.12.2014 pod
názvom „Je názor predsedníčky BD V. N.. T. U. viac ako právny názor všeobecných súdov a Ústavného
súduSR?KtojeN..T.U.,žesimôžedovoliťignorovaťrozhodnutiasúdovSR?Avstanoviskužalovaného
v 2. rade k článku: Reakcia BD V. zo dňa 8.12.2014“
a to písomným, zvukovým alebo obrazovým prejavom, do právoplatného skončenia tohto sporu o

ochranu povesti právnickej osoby. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaní pokračovali a pokračujú v šírení
rôznych nepravdivých tvrdení voči žalobcovi aj po zverejnení žalovaných článkov. Žalovaní sa voči nemu
neodvolali.

37. Následne súd na základe návrhu žalovaného v 2. rade na zrušenie tohto predbežného opatrenia

rozhodol právoplatným uznesením na čl. 322 zo dňa 11.09.2015 tak, že zamietol návrh žalovaného v 2.
rade na zrušenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 17.02.2015 a to z dôvodu, že
dôvody nariadenia predbežného opatrenia aj naďalej trvajú. Žalovaný v 1. rade pokračuje v uvádzaní
nepravdivých tvrdení, pričom žalovaný v 2. rade ako vydavateľ Podvihorlatského denníka zverejňoval a
zverejňuje tieto články bez overenia ich pravosti. Žalovaní sa voči nemu neodvolali.

38. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne ustanovenia:
Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), § 19b ods. 2, pri neoprávnenom použití
názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania aodstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať
aj v peniazoch.
Podľa § 19b odsek 3, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej

osoby.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, ak tento

zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah
agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.
Na uvedený vzťah je potrebné aplikovať aj článok 26 Ústavy SR a článok 10 ods. 1, 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.
Podľa§13ods.1,2,3OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd zo 4.11.1950, má každý právo na

rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ, je existencia neoprávneného zásahu
objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať a v príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a jeho

protiprávnosťou.

39. Súd po vykonanom dokazovaní ukončil dokazovanie a žalobe vyhovel okrem priznanie primeraného
zadosťučinenia v peniazoch, pretože žalobca preukázal splnenie zákonnom stanovených podmienok na
poskytnutie právnej ochrany podľa vyššie uvedeného § 19b OZ.

40. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany dobrej povesti právnickej osobe podľa vyššie
uvedených ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,
že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Do práva na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť jednak skutkovými

tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia
a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí
ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, t.j. tvrdenie musí byť objektívne schopné zasiahnuť do dobrej
povesti právnickej osoby. Zásah musí znamenať zmenu súčasného stavu k horšiemu, tzn. zmenu dobrej
povesti k horšej.

41. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na
objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj previnenie pôvodcu. Medzi
prostriedky súdnej ochrany proti takémuto zásahu patrí aj návrh, aby súd priznal postihnutému okrem
ospravedlneniaazdržaniasaďalšíchzásahovajprimeranéfinančnézadosťučinenie.Súddospelktomu,

že žalovaný v 1. rade dlhoročne napáda dobrú povesť žalobcu, ako aj povesť štatutárneho zástupcu
- predsedníčku Bytového družstva Humenné a podal niekoľko trestných oznámení, ktoré všetky boli
zamietnuté, resp. odmietnuté, tak ako to bolo vyššie uvedené. V tomto konkrétnom spore žalobca
vymedzil predmet sporu a to podanou žalobou a konkrétne napádal ustanovenia troch článkov, ktoré
boli zverejnené v Podvihorlatskom denníku, ktorý vydáva žalovaný v 2. rade.

Súd poukazuje, že žalobca preukázal svoje tvrdenia. Z rozsudku Okresného súdu Humenné v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove a s uznesením Ústavného súdu SR vo veci 17C/48/2010 vyplýva,
že v čase zverejnenia článku z 20.10.2014 bol vydaný len medzitýmny rozsudok a neexistoval rozsudok
na plnenie, preto akékoľvek úvahy a články zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade otom, z čoho bude bytové družstvo vyplácať členov bytového družstva resp. vyrovnávací podiel sú právne
irelevantnéaobajažalovanívtomčasevedeli,ženeexistovalrozsudoknaplnenienazákladektoréhoby
malo bytové družstvo plniť. Bol vydaný len medzitýmny rozsudok a tento bol žalovaným známi. Následne

ďalším rozsudkom bola celá žaloba o vyplatenie podielu zamietnutá (po zverejnení článkov). Z tohto
dôvodu súd tvrdenia žalovaných o povinnosti vyplácať členov družstva a tvrdenia, že bytové družstvo
nerešpektuje rozhodnutia súdov Slovenskej republiky považuje za nepravdivé a skresľujúce tvrdeniami.
Čo sa týka ďalších žalobcom vymedzených nepravdivých tvrdení v článku z 20.10.2014 o rozdeľovaní
zisku tieto sa ukázali ako nepravdivé, pretože tak ako je to vyššie uvedené zo spisu jednoznačne

vyplýva, že v súlade s Obchodným zákonníkom a v súlade so stanovami bytového družstva o týchto
skutočnostiach teda o rozdeľovaní zisku rozhodovalo zhromaždenie delegátov a nie predsedníčka
bytového družstva, ani iný jednotlivý orgán a teda bolo rozhodnuté v súlade so zákonom a stanovami
bytového družstva. V konaní z výročných správ predložených bytovým družstvom vyplýva, že neboli
dosiahnuté žiadne miliónové zisky, ani neboli odsúhlasované odmeny pre vedenie družstva vo výške
40.000 až 50.000,- eur. Tieto tvrdenia sú taktiež nepravdivé. Svedčia o tom aj trestné konania vyššie

uvedené, kde boli robené aj znalecké posudky na účtovníctvo žalobcu, kde mal všetko v poriadku.
Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že na LV č. XXX bola v čase vydania článku 20.10.2014 plomba - ťarcha v
prospechSlovenskejzáručnejarozvojovejbanky.Zlistuvlastníctvač.XXXXzuvedenéhodňajezrejmé,
že v ťarchách je uvedené len oznámenie o postúpení pohľadávky Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky na Štátny peňažný ústav. Toto tvrdenie je taktiež nepravdivé.

Rovnako v konaní bolo preukázané, že je nepravdivé tvrdenie žalovaných v článku, že bytové
družstvo uverejňuje komentáre, ktoré sú iracionálne, právne irelevantné, účelovo dezinformujúce a ktoré
zavádzajú občanov SR a členov družstva do omylu a hraničia s možným naplnením zákonných znakov
skutkových znakov trestného činu. Tieto skutkové tvrdenia sú taktiež nepravdivé a žalovaní nepreukázali
ich opodstatnenosť.

Nebolo preukázané zo strany žalovaných, aby bolo pravdivé ich tvrdenie v článku z 10.11.2014 ktoré
napádal žalobca a to, že existujú nespochybniteľné a nezvratné dôkazy, ktoré usvedčujú podozrivých,
že ich konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov. Naopak z vyššie
uvedených a doložených uznesení orgánov činných v trestnom konaní je zrejmé, že všetky trestné
oznámenia zo strany žalovaného v 1. rade voči bytovému družstvu alebo jeho predsedníčke boli

odmietnuté alebo zamietnuté. Ide teda o nepravdivé a skresľujúce tvrdenia v tomto článku.

42. Ako nepravdivé a skresľujúce sa ukázali aj tvrdenia žalovaných v článku z 08.12.2014, že žalobca
mal vytvoriť akési informačné embargo a preto nebola publikovaná a zverejnená relácia v STV pani Š.
v roku 2008, kedy bol políciou žalovaný v 1. rade zadržaný a eskortovaný.

Taktiež konaním zo strany žalovaných nebolo preukázané ich tvrdenie v článku z 08.12.2014, že v roku
1995 sa predsedníčka bytového družstva Marta Sadloňová ako jedna z dvoch kandidátov na predsedu
bytového družstva mala predložiť delegátom návrh na zmenu stanov bytového družstva v tom, že
najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza. Z doložených uznesení
vyplýva, že T. U. nikdy nedala takýto návrh. Ide znova teda o nepravdivé tvrdenie.

43. Z vyššie uvedených ustanovení § 5 ods. 1 zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve
vyplýva, že za tieto články zodpovedá nielen ich autor, žalovaný v 1. rade ale aj ich vydavateľ, ktorý sa
nemôže brániť tým, že za to zodpovedá len žalovaný v 1. rade. Je zrejmé, že v prípade, ak by si žalovaný
v 2. rade zobral do úvahy rozhodnutia súdov vyššie udávané napríklad 17C/48/2010, resp. 5C/169/2011

ako aj vyššie uvedené uznesenia orgánov činných v trestnom konaní zistil by, že takéto výroky nemôže
zverejniť, lebo ide o nepravdivé a skresľujúce informácie. Žalovaný v 2.rade bol pritom v konaní podstate
nečinný a nepreukázal svoje tvrdenia, že išlo len o platenú inzerciu za ktorú on nezodpovedá a nie je
pasívne legitimovaným.

44. Súd opätovne poukazuje, že v konaní 17C/48/2010 v čase vydania článku z 20.10.2014 a ďalších
článkov bolo rozhodnuté len medzitýmnym rozsudkom a súd poukazuje, že následne vo veci bolo
rozhodnuté aj rozsudkom vo veci samej, kde bola celá žaloba o vyplatenie vyrovnávacieho členského
podielu zamietnutá. Toto rozhodnutie však ešte nie je právoplatné a nebolo známe v čase vydania
článkov.

Z rozsudku 5C/169/2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 16Co/225/2013 bola zamietnutá
žaloba ktorou sa žalobca - žalovaný v 1. rade domáhal určenia neplatnosti stanov družstva, volieb
predsedu družstva, členov predstavenstva bytového družstva ako aj neplatnosti iných úkonov napríklad
rozhodnutia o znižovaní základného imania, časť rozhodnutí bolo schválených na schôdzi delegátovdružstva a rozhodol už o nich právoplatne registrový súd, ktorý zapísal prijaté rozhodnutia do
obchodného registra a rozhodol aj o transformácii družstva a o zmene jeho orgánov, podľa Obchodného
zákonníka. Teda žalovaní v tom čase už museli vedieť, že tieto ich tvrdenia sú nepravdivé.

Napriek tomu stále v týchto článkoch ako bolo vyššie uvedené, žalovaní zverejnili opätovne tieto
informácie predovšetkým v článku z 08.12.2014 a tieto tvrdenia sú nepravdivé a žalovaní ich zverejňujú
dlhodobo, opakovane a úmyselne.
Rovnakoztrestnýchrozsudkovvyššiecitovaných2T/60/06a3T/22/2005azvyššieuvedenýchtrestných
konaniach je zrejmé, že žalovaný v 1. rade tvrdí tieto skutočnosti niekoľko rokov dlhšiu dobu, bol za

nich aj právoplatne odsúdený, okrem podmienečného trestu odňatia slobody následne dostal ochrannú
ústavnú starostlivosť, pretože z dôvodu nepríčetnosti bol oslobodený spod obžaloby. Tieto skutočnosti
si mohol overiť aj žalovaný v 2. rade na základe uvedených trestných rozsudkov a uznesení, čo však
neurobil. Predmetom týchto rozsudkov sú tie isté skutočnosti, ako sú uvedené aj v článku.

45. Treba poukázať na to, že žalovaný v 2. rade bol v konaní v podstate nečinný okrem jedného

vyjadrenia na pojednávaní a jedného písomného vyjadrenia na začiatku pojednávania sa nevyjadroval
a nemal ani ďalšie návrhy na dokazovanie. Na posúdení veci nič nemení ani rozhodnutie Tlačovej rady,
ktorá bližšie neskúmala zverejnené informácie a nemala k dispozícii vyššie uvedené súdne rozhodnutia
a trestné rozsudky a uznesenia.

46. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že napriek existujúcim súdnym rozhodnutiam, rozhodnutiam
orgánov činných v trestom konaní, stanov bytového družstva, zápisníc z členských schôdzí a ďalších
listín,ktorébolikdispozíciiajžalovanémuv2.rade,napriektomuobajažalovanízverejňovalivperiodiku,
ktorý je verejnosti voľne dostupný, uvedené nepravdivé tvrdenia, čím porušili dobrú povesť právnickej
osoby a to žalobcu. Závažnosť ich konania spočíva v tom, že bolo vydaných niekoľko článkov a tieto

útoky sa neustále opakovali a opakujú. Zasahovanie do dobrej povesti žalobcu stále trvá a preto je
opodstatnený petit v časti, aby žalovaní upustili od tohto konania do budúcnosti. Súd poukazuje na to,
že vo veci nariadil predbežné opatrenie a následne zamietol návrh na jeho zrušenie z dôvodu, že tieto
útoky stále pokračujú. Tieto uznesenia súdu sú právoplatné a žalovaní ich ani nenapadli odvolaním.
Taktiež na poslednom pojednávaní bolo doložené do súdneho spisu, že žalovaný v 1. rade opäť rozširuje

letáky, kde v tomto zmysle šíri nepravdivé údaje voči žalobcovi. O pokračovaní svedčia aj uznesenia v
trestných konaniach.

47. Žalobca vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove v zrušujúcom uznesením doložil
súdu výpoveď zmluvy o výkone správy z 24.3.2016, ďalšiu výpoveď zmluvy o výkone správy inému

spoločenstvu vlastníkov bytov z 31.3.2016, výpoveď z 19.2.2014, výpoveď zmluvy o výkone správy z
23.2.2017, z 31.7.2018, analytické karty účtov žalobcu z ktorých vyplýva ukončenie správy u jednotlivých
bytových domov, poplatky za správu.

48. Právny zástupca žalobcu doložil do súdneho spisu mail zo strany žalovaného v 1. rade zo

dňa 8.3.2019 o zločine porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku voči žalobcovi a jeho
predsedníčke, mail žalovaného v 1. rade zo 16.5.2018, otázka na vyšetrovateľa ORPZ Humenné a spol.
v obdobnom znení, mail žalovaného v 1. rade z 20.4.2017 o korupcii u žalobcu, mail žalovaného v 1.
rade z 2. decembra 2017, zásah NAKA na katastri v Humennom.

49. Do skončenia dokazovania teda žalobca uniesol svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že uvedené
zásahy mohli viesť a aj viedli k zníženiu dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby. Doložil o tom
počas konania aj viacero dôkazov, súdnych rozhodnutí a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.
Preto v tomto konaní boli splnené zákonnom stanovené podmienky na takúto žalobu, na ochranu dobrej

povesti právnickej osoby podľa uvedeného § 19b OZ.

50. Ako už bolo povedané pasívne legitimovaný je aj žalovaný v 2. rade ako vydavateľ tejto tlače a vo
veci nič nemení ani rozhodnutie príslušného tlačového orgánu o neporušení etického kódexu novinárov.
Žalovanejv2.radezverejňovalainformáciežalovanéhov1.radebeztoho,abysiakýmkoľvekspôsobom

overil, v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno.

51. Je pravda, že žalobca v rámci predmetu svojej činnosti vykonáva činnosť pre verejnosť a teda osobu
žalobcu možno považovať za osobu vo verejnom záujme, ktorá musí zniesť väčšie množstvo kritiky akoje bežné, avšak v tomto prípade sú útoky dlhotrvajúce, opakované, závažné a aj napriek rozhodnutiam
súdov a trestných orgánov, ako boli vyššie uvedené naďalej pokračujú a preto ich závažnosť je vysoká.

52. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany podľa § 19b a § 3 ods. 1 OZ, je neoprávnenosť zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej
povesti vyvolať. Treba povedať, že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie
zasahujúce do práva právnickej osoby chránené podľa § 19b ods. 2, 3 OZ, môže ním byť aj kritika,
ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej

povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti
zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

53. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví
občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). V tomto
spore žalovaní dôkaz pravdy nepreukázali a neuniesli svoje dôkazné bremeno.

54. Súd analogicky na primerané zadosťučinenie použil ustanovenia § 13 ods. 2 a má za to, že v
tomto prípade stačí upustenie od ďalšej takej činnosti a zverejnenie ospravedlnenia v ktorom bude
publikované, ktoré výroky boli nepravdivé. Žalobca nepreukázal, aby bolo potrebné aj primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré požadoval žalobou a aby až tak vážne bola poškodená jeho povesť voči

3.osobám a nepredložil o tom dostatok dôkazov. Preto v tejto časti súd žalobu voči žalovaným v 1. a
v 2. rade zamietol.

55. Žalobca upresnil petit žaloby čo sa týka ospravedlnenia, ktorý je týmto spôsobom vykonateľný
a taktiež preukázal, že uvedené zásahy zo strany žalovaného v 1. Rade trvajú aj v čase vyhlásenia

rozsudku vo veci samej. Bolo to doložené predovšetkým mailmi zo strany žalovaného v 1. rade
do súdneho spisu, ktoré boli adresované rôznym orgánom a ktoré smerovali proti žalobcovi a jeho
predsedníčke.

56. Protinávrh žalovaného v 1.rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy 50.000,-eur súd zamietol.

Posudzoval ho podľa vyššie uvedených § 11 a § 13 OZ. Žalovaný v 1.rade ho do skončenia dokazovania
bližšie nešpecifikoval. Do skončenia dokazovania neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť
a keďže neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, súd jeho protinávrh proti žalobcovi zamietol.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na

chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby mohol vzniknúť
právny vzťah, ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho
zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Povinnosť sa vždy ukladá
osobám, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných
práv, teda je pôvodcom alebo subjektom zásahu. V tomto prípade bolo preukázané, že nie žalobca, ale

naopak žalovaný v 1.rade zasahuje do práv žalobcu a keďže žalovaný v 1.rade nepreukázal protiprávne
konanie - neoprávnený zásah do svojej sféry zo strany žalobcu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu do jeho osobnostných práv, súd protinávrh zamietol. Žalobca urobil návrh na rozšírenie svojho
protinávrhu zo sumy 50.000,- eur na 100.000,- eur a to vrámci záverečných rečí, pričom tento návrh mu
súd zamietol ako nedôvodný, pretože nebol ničím odôvodnený ani podmienený priamo na pojednávaní.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné podľa § 49.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.