Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/235/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314214006.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: X. J. V., I. XXXX/XX, XXX
XX V. IČO: XXXXXX, právne zast.: JUDr. Tatianou Andrejcovou - advokátkou, Laborecká 1896/58, 066
01 Humenné, proti žalovaným: 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX O., 2/ I. L., s.r.o., Y.
XXXX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, v konaní na ochranu povesti právnickej osoby, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu

šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií
o činnosti X. J. V..

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku žalovaný v 2. rade uverejní na prvej strane regionálneho
týždenníka L. B. ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „P. W. sa týmto ospravedlňuje X. J. V. za to, že
v článku uverejnenom dňa XX.XX.XXXX v L. B. pod názvom „Z čoho ich bude vyplácať? X. J. V. musí

vyplácať vyrovnacie podiely !!! Rozhodli o tom všeobecné súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky“, v
článku uverejnenom dňa XX.XX.XXXX pod názvom „Pre svojich voličov neurobila čo mohla, no z titulu
svojej funkcie a postavenia v spoločnosti urobiť mala“ a v článku uverejnenom dňa X.XX.XXXX pod
názvom „Je názor predsedníčky X. V. N.. T. U. viac ako právny názor všeobecných súdov a Ústavného
súdu SR? Kto je N.. T. U., že si môže dovoliť ignorovať rozhodnutia súdov SR?“, uviedol nepravdivé
údaje o konaní X. J. V., spočívajúce v tvrdeniach:

„X. J. V. a nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje svoju domnelú
pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi právnemu
názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“
„Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva
a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“
„X. V. každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si vedenie
družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50000 €.

„Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to
vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite
by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnavacie podiely svojim
členom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyplácať.”
„NaLVč.XXXXjePLOMBA-ŤarchavprospechSlovenskejzáručnejarozvojovejbankyodroku1999...“
„Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné

a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace
s možným vyplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu
poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a
mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“
„Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich
konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti
trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané sodôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky X. V. neboli zistené dôvody na začatie trestného
stíhania.“
„Tvrdenie, že reportérka STV 1, I.. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii Reportéri reportáž, ktorá nebola

nikdy odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo.
V odseku „ A aký je právny stav na X. V. v súčasnosti“ tvrdenie: V roku XXXX N.. T. U. ako jeden z
dvoch kandidátov na funkciu predsedu X. V. (druhý za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh
na zmenu stanov X. v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská
schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 záko.č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na

zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčích členských schôdzach a
teda bez mandátu, ktorý b y ich k schválenie takéhoto úkonu oprávňoval...“
„Vydavateľ L. B. sa týmto ospravedlňuje X. J. V. za to, že v článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod
názvom „Reakcia X. V.“, uviedol nepravdivé údaje o konaní X. J. V., spočívajúce v tvrdení: „V priebehu
komunikáciesP..W.akorešpondenciesX.smetakistoodhaliliskutočnosť,žeX.premiestňujejednotlivé
sporné body vo svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta - pod iné články či odstavce..“

3. Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur.

4. Súd z a m i e t a protinávrh žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej
žalobcom v celkovej výške 50.000,- eur.

5. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu z predmetu konania v ktorom
žiada upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukovým alebo obrazovým
záznamomtýkajúcichsanepravdivýchaneoverenýchinformáciíočinnostiX.J.V.azpredmetukonania,
kde žiada ospravedlnenie od žalovaných v 1 a v 2.rade.

6. Žalovaným v 1. a v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi
z predmetu konania v časti o zamietnutí nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.

7. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v 1.rade

z predmetu konania v časti o zamietnutie protinávrhu žalovaného v 1.rade, o zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 50.000,-eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 09.12.2014 na Okresný súd Humenné žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej
osoby voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade zverejnil vo svojom periodiku články žalovaného v 1. rade
a to zo dňa XX.XX.XXXX pod názvom „Z čoho ich bude vyplácať?“ a zo dňa XX.XX.XXXX pod názvom
„Pre svojich voličov neurobila čo mohla, no z titulu svojej funkcie a postavenia v spoločnosti urobiť mala“
a zo dňa XX.XX.XXXX článok pod názvom „Je názor predsedníčky X. V. N.. T. U. viac ako právny názor

všeobecných súdov a Ústavného súdu SR?“ V týchto článkoch došlo k šíreniu nepravdivých a pravdu
skresľujúcich skutkových tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov, ktoré sú spôsobilé výrazným
spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti a dobrého mena žalobcu.
Konkrétne v článku z XX.XX.XXXX žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli:
„X. J. V. a nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje svoju domnelú

pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi právnemu
názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“
„Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva
a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“
„X. V. každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si vedenie

družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50000 €.
„Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to
vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite
by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnavacie podiely svojim
členom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyplácať.”

„NaLVč.XXXXjePLOMBA-ŤarchavprospechSlovenskejzáručnejarozvojovejbankyodroku1999...“„Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné
a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace
s možným vyplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu

poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a
mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“

V článku zo dňa XX.XX.XXXX žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli:
„Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich

konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti
trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s
odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky X. V. neboli zistené dôvody na začatie trestného
stíhania.“

V článku zo dňa XX.XX.XXXX žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli:

V odseku „Medializácia“ je uvedené tvrdenie, že reportérka STV 1, I.. Š. v roku XXXX pripravovala
v relácii Reportéri reportáž, pričom v priebehu natáčania dňa XX.X.XXXX bol P.. W. na príkaz sudcu
OS Humenné políciou zadržaný a eskortovaný do výkonu trestu odňatia slobody, kameramanovi polícia
odobrala kameru a reportérke mikrofón. Po jeho prepustení na slobodu pokračovali pracovníci televízie
na predmetnej reportáži, reportáž mala byť pripravená do vysielania dňa XX.XX.XXXX, avšak v nedeľu

XX.XX.XXXX mu reportérka oznámila, že predmetná reportáž nebude nikdy odvysielaná a dodala, aby
nekontaktoval žiadne média na Slovensku, nakoľko mu to nikto neodvysiela. Z tohto vyvodil záver, že
na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo.
V odseku „ A aký je právny stav na X. V. v súčasnosti“ sa uvádza: V roku XXXX N.. T. U. ako jeden
z dvoch kandidátov na funkciu predsedu X. V. (druhý za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh

na zmenu stanov X. v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská
schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na
zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčich členských schôdzach a
teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval...“

V odseku Sú poplatky vyberané X. oprávnené sa uvádza: „Z rozsudku krajského súdu vyplýva,
že členstvo člena X. pri prevode bytu nezaniká, naďalej trvá a poplatok 500 Sk družstvo vyberá
neoprávnene....“

3. Žalovaný v 1. rade bol autorom týchto článkov a žalovaný v 2. rade uverejnil ako vydavateľ v L.

novinách vyššie uvedené články bez toho, aby si ich pravdivosť overil a dal žalobcovi možnosť sa voči
týmto nepravdivým tvrdeniam brániť.

4. Žalovaný v 2. rade pred uverejnením článku zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na zodpovedanie
otázok z ktorých bolo zrejmé, že ide o nepravdivé tvrdenia žalovaného v1. rade a následne publikoval

tieto informácie bez toho, aby si overil, či sa jedná o pravdivé informácie. Na upozornenie žalobcu,
že sa jedná o nepravdivé skutočnosti pripojil svoje stanovisko, že v priebehu komunikácie s W. a
korešpondenciou s BD sme takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé sporné body vo
svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta - pod iné články, či odstavce. Žalovaný v 2. rade
na základe žiadosti žalobcu o zverejnenie reakcie, tieto zverejnil v nasledujúcom čísle, avšak skrátene

a korigované a teda čitateľ nemal možnosť utvoriť si ucelený názor na danú tému.

5. Žalobca uviedol, že nie je pravda, že by nerešpektoval rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
voči žalobcovi sa nevedie žiadne exekučné konanie. V konaní 17C/48/2010 bol vydaný medzitýmny
rozsudok, avšak nie výrok na plnenie. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že rozdeľovanie zisku je podľa

zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva a nie tzv. zhromaždenie
delegátov. Zhromaždenie delegátov je legitímnym a najvyšším orgánom družstva podľa § 239 ods.
7 Obchodného zákonníka ako aj podľa článku 44 X. V.. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že bytové družstvo každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z
ktorých si vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40.000 až 50.000,-

eur. Žalobca poukázal na znenie zápisníc zo zhromaždenia delegátov a na výročné správy družstva.
Taktiež je nepravdivé a nezmyselné tvrdenie žalovaných, že ak by o rozdeľovaní zisku každoročne
rozhodovala členská schôdza tak ako to vyplýva zo zákona a nie malá skupina nekompetentných a
nikdy legitímne zvolených diletantov, určite by bolo na účte družstva dosť prostriedkov z ktorých bydružstvo mohlo vyrovnávacie podiely svojim členom podľa Obchodného zákonníka vyplácať. Taktiež nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že na LV č. XXXX je Plomba - ťarcha v prospech Slovenskej záručnej
a rozvojovej banky. Na LV č. XXXX v časti C nie je zapísaná žiadna ťarcha, nachádza sa tam len

poznámka v čase vydania rozhodnutia, že sa zriaďuje zmluva o postúpení pohľadávok z IRBAS na
Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Nebola tam zapísaná ani žiadna plomba a nebola tam zapísaná
ani žiadna ťarcha, ale išlo len o poznámku o postúpení pohľadávok. Taktiež je nepravdivé, urážajúce
a dehonestujúce tvrdenie žalovaných, že akékoľvek bytovým družstvom uverejňované komentáre sú
iracionálne, právne irelevantné a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do

omylu, ktoré sú hraničiace s možným naplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu
podvodu, trestného činu poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe
cudzieho majetku a mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona
platného v SR.
Žalobca poukázal, že každým trestným oznámením zo strany žalovaného v 1. rade voči žalobcovi
sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali, prešetrovali a všetky boli odložené alebo zamietnuté

pre nedôvodnosť a neexistuje žiadny nezvratný, usvedčujúci dôkaz ako to tvrdí žalovaný v článku z
XX.XX.XXXX. Tvrdí tam, že je množstvo nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich
podozrivých, že ich konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty veľa trestných činov. Taktiež nie
je pravdivé ani tvrdenie žalovaných v ktorých žalovaných v 1. rade spojil realizáciu reportáže s jeho
eskortáciou do výkonu trestu odňatia slobody a nie je preukázané, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom

vytvoril informačné embargo. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že v roku 1995 N.. T. U. ako jeden z dvoch
kandidátov na funkciu predsedu X. J. V. predložila delegátom návrh na zmenu stanov BD v tom, že
najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z
ustanovení § 239 ods. 1 Obchodného zákonníka. Delegáti zúčastnení na zhromaždení delegátov tento
návrh schválili bez jeho prejednania na dielčích členských schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by

ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval. Žalobca tvrdí, že k žiadnej zmene najvyššieho orgánu
družstva nedošlo, od vzniku družstva bolo najvyšším orgánom družstva zhromaždenie delegátov, ktoré
je zákonné a v súlade s § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka.

6. Žalobca poukázal na konanie 5C/169/2011, kde sa žalovaný v 1. rade domáhal neplatnosti stanov

družstva, volieb predsedu družstva, členov predstavenstva bytového družstva, ako aj neplatnosti iných
úkonov, napríklad rozhodovania o znížení zapisovaného základného imania, avšak táto žaloba bola
pre nedôvodnosť zamietnutá a toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací Krajský súd v Prešove pod sp.zn.:
16Co/225/2013 rozsudkom zo dňa 24.02.2014. Tvrdenia žalovaných sú teda nepravdivé.

7. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že za svoje protiprávne konanie bol žalovaný v 1. rade odsúdený
pre trestný čin ohovárania rozsudkom Okresného súdu Humenné 2T/60/2006 a taktiež rozsudkom
Okresného súdu Humenné 3T/22/2005 bol za obdobné konanie spod obžaloby oslobodený, avšak bolo
mu uložené ústavné psychiatrické liečenie pre nepríčetnosť.

8. Žalovaný v 1. rade uviedol, že všetky jeho tvrdenia sú pravdivé a poukázal predovšetkým na zápisnice
z trestných konaní, ako aj na civilné rozsudky súdov vo veci 17C/48/2010 v spojení s rozsudkom
odvolacieho Krajského súdu v Prešove a v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
o sťažnosti žalobcu, ktorá bola odmietnutá.

9. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal, že sa jedná o platenú inzerciu a on len zverejnil
články, ktoré si objednal žalovaný v 1. rade. Taktiež poukázal na rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej
republiky č.k. 10/2014 z 01.07.2015 v ktorom Tlačová rada po sťažnosti žalobcu konštatuje, že nedošlo
k porušeniu Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov vydaním týchto článkov a zverejnením
týchto informácií. Namietal svoju pasívnu legitimáciu.

10. Žalobca po výzve súdu na ďalšie dokazovanie nemal ďalšie návrhy na dokazovanie, avšak súd pre
právnuistoturozhodol,žezamietanávrhnavypočutiesvedkovY..W.aredaktorkyT..Ď.atozdôvodu,že
predtým písomne žalobca navrhol vypočuť týchto svedkov hoci následne na pojednávaní po príslušnom
poučení už nemal ďalšie návrhy na dokazovanie.

11. Súd zamietol návrh žalovaného v 1. rade na vypočutie svedkov Y.. N. R., Y.. H. I., Y.. P. Č., Y.. T.
U. sudcov Okresného súdu V. (Y..U. teraz sudca Krajského súdu v L.), Y.. N. T., Y.. T. T. prokurátorov
Okresnej prokuratúry V., T.. L. Š.Ó., T.. W. T. súdnych znalcov z trestných konaní, I. P., I. Š. a J. V., ktoréuž uviedol vo svojom podaní na čl. 105 a následnej aj na pojednávaní a to z dôvodu, že pre rozhodnutie
vo veci samej nebolo potrebné vypočuť týchto svedkov a nebolo by to ani hospodárne a účelné. Súd
poukazuje,žeideosudcovOkresnéhosúduV.,ktorírozhodovalivrôznychveciachprotižalovanémuv1.

rade, dvochokresnýchprokurátoroch,ktorídozorovalitrestnékonanievočižalovanémuv1.rade, dvoch
súdnych znalcov - psychiatrov, ktorí v trestnom konaní robili znalecké posudky na žalovaného v 1. rade
a ďalej o redaktorku G. a iných osôb, členov bytového družstva. Tieto dôkazy nebolo potrebné vykonať
pre rozhodnutie vo veci samej, ktorej predmetom bola žaloba o ochranu dobrej povesti právnickej osoby.
Potom súd vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a rozhodoval zo skutkového a právneho stavu,

ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania.

12. Súd sa oboznámil s doloženými listinami a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav. Súd sa
oboznámil s článkami doloženými do súdneho spisu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, tak ako boli popísané vyššie, v ktorých boli zverejnené vyššie uvedené
skutočnosti špecifikované v žalobe. Autorom týchto článkov je žalovaný v 1. rade a vydavateľom L. novín

v ktorom boli články publikované je žalovaný v 2. rade.

13. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 5C/169/2011 vyplýva, že bola zamietnutá žaloba
žalovaného v 1. rade P. W. a v 2. rade Y. X., ktorou žiadali určiť, že stanovy X. J. V. sú neplatné, že voľba
predsedu bytového družstva, členov predstavenstva a ďalších orgánov družstva sú neplatné a zároveň

žiadaliurčiť,žeprávneúkonyvovšeobecnostiurobenésúčasnýmštatutáromaďalšímiorgánmidružstva
súneplatnéažiadaliajzrušiťX.J.V..Vkonanínamietali,žezhromaždeniedelegátovnemohloanemôže
nahrádzať členskú schôdzu družstva a preto všetky uvedené úkony sú neplatné. Súd konštatoval, že
všetkyúkonydružstva,zhromaždeniadelegátovsúplatné,došlokzákonnejtransformáciidružstvapodľa
Obchodného zákonníka o čom už právoplatne rozhodol pri zápise do obchodného registra registrový

súd. Uvedený rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom sp.zn.: 16Co/225/2013.

14. Z medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 17C/48/2010 vyplynulo, že v právnej
veci Y. X. zast. P. W. - žalovaným v 1. rade proti žalovanému X. J. V. súd rozhodol, že nárok žalobcu
na vyplatenie vyrovnávacieho podielu pri zániku jeho členstva v X. J. V. je opodstatnený. Z rozsudku

Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 15Co/89/2011 vyplýva, že tento potvrdil tento medzitýmny rozsudok.
Jedná sa o medzitýmny rozsudok a nie o rozsudok na plnenie - vyplatenie.

15. Z uznesenia Ústavného súdu SR číslo III.ÚS 310/2014 vyplýva, že bola odmietnutá sťažnosť X. J.
V., ktorú podal proti vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Humenné 17C/48/2010 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove.

16. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 17C/48/2010-443 zo dňa 22.11.2016 vyplynulo, že
súd žalobu Y. X. zast. P. W. - žalovaným v 1. rade proti žalovanému X. J. V. o vyplatenie vyrovnávacieho
podielu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu (čl. 604).

17. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.: 2T/60/06 bol obžalovaný - žalovaný v 1. rade uznaný
vinným z viacerých skutkov z trestného činu ohovárania, pretože mal vylepovať letáky „Sprenevera po
Slovensky“ kde v texte výsmešným spôsobom uvádzal nepravdivé a urážlivé informácie o predsedníčke
X. J. v V., členov revíznej komisie X. J. v V. a o páchaní trestného činu sprenevery z ich strany a o

nehoráznomobohacovanísazapomociORPZV.aOPV.kčomudošlo09.05.2005ataktiež08.12.2005,
kedy vošiel do zasadacej miestnosti v budove X. J. V. na ul. I. a tam pred viacerými prítomnými ohovoril
N.. T. U., predsedníčku X. J. V. slovami, že spreneverila 101 miliónov slovenských korún, že kradne, že
rozkradla celé družstvo, že rozkrádala majetok družstva a že okráda ľudí a berie úplatky a vyháňa ich
z bytov a že je zlodejka. Tým mal spôsobiť oznámenie nepravdivého údaju, ktorá je spôsobilá značnou

mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní a spáchal taký čin iným
obdobným účinným spôsobom. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov v prvej
nápravnovýchovnej skupine.
ZrozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.:3To/5/2010-355bolouloženéobžalovanému-žalovanému
v 1. rade ústavné psychiatrické liečenie a to z dôvodu nepríčetnosti, pričom bol z tohto dôvodu

oslobodený spod skutkov a to XX.XX.XXXX na sekretariáte bytového družstva strhol zo steny tri
menovky,vulgárnenadávalnapredsedníčkubytovéhodružstvaahodilkovovýpopolníkmedzivchodové
dvere. Dňa XX.XX.XXXX telefonicky oznámil na linku 158, že ide rozbiť sklenenú výplň na okne
predsedníčky bytového družstva a policajtovi uviedol, že predsedníčka je zlodejka, zločinecká kurva,že vyfajčila celú prokuratúru. Toho istého dňa v dopoludňajších hodinách rozbil sklenenú výplň na okne
kancelárie predsedníčky X. J. v V., čím malo dôjsť k spáchaniu trestného činu ohovárania a trestného
činu výtržníctva. Z tohto trestného rozsudku vyplýva, že obžalovaný napádal aj správnosť a pravdivosť

znaleckého posudku, ktorý vypracovali znalci T.. Š. a T.. X.. Rovnako to vyplýva z rozsudku Okresného
súdu Humenné 3T/22/2005.

18. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že v časti C: ťarchy nie je zapísaná a nebola zapísaná žiadna
ťarcha. Bola tam len napísaná poznámka, že sa zriaďuje zmluva o postúpení pohľadávok z IRDAS na

Slovenská záručná a rozvojová banka, štátny peňažný ústav Bratislava. Žiadna plomba na tomto liste
vlastníctva v čase vydania článku zaznamenaná nebola (čl. 420, 251,104).

19. Z potvrdení Daňového úradu Prešov, Sociálnej poisťovni, Union zdravotnej poisťovni, Dôvery
zdravotnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, zo správy nezávislého audítora, dodatku k
správe audítora (čl. 167 - 175) vyplýva, že X. J. V. nemá žiadne nedoplatky.

20. Z emailu žalovaného v 2. rade z 02.12.2014 vyplynulo, že zaslal žalobcovi výzvu, na základe ktorej
udáva, že mu bol poskytnutý pánom W. materiál a radi by získali stanovisko k týmto otázkam:
1) Ako vysvetľujete zmenu najvyššieho orgánu družstva zo schôdze členov družstva na zhromaždenie
delegátov?

2) Ako je možné, že sa táto zmena udiala bez predchádzajúceho schválenia na čiastkových členských
schôdzach členov X. V.?
3) Považujete volebný poriadok pri voľbe predsedu a ďalších orgánov družstva čl. 8 ods. 5 písm. c/ za
právne nespochybniteľný?
4) Ako je možné, že neexistuje jediná zápisnica z konania čiastkových schôdzi, na ktorých by bola

prejednávaná Vaša kandidatúra na funkciu predsedu BD a zvolený delegát, ktorý by bol členskou
schôdzou poverený volebným právom voliť ? Ako vysvetľujete dramatické poníženie imania družstva,
ku ktorému došlo v roku 2001?
5) Ako vysvetľujete oprávnenosť vyberania 17,- eurového poplatku pri prevode bytu do osobného
vlastníctva, keď podľa rozhodnutia KS vyplýva, že členstvo člena BD pri prevode bytu nezaniká.

6) Údajne BD požaduje od člena náhradu nákladov súvisiacich s prevodom bytu vo výške cca 30,- eur.
Zo zákona však má tieto náklady vynaložiť predávajúci, teda BD. Ako vysvetľujete túto skutočnosť?
S pozdravom T.. Y. Ď..

21. So žalobcom doložených výročných správ X. J. V. za rok 2010 až 2015 vyplýva, že boli schvaľované

zhromaždením delegátov, vyplýva z nich, že neboli schválené žiadne odmeny vo výške 40.000,- až
50.000,- eur pre členov orgánov bytového družstva. Tieto výročné správy boli potvrdené správami
audítora. Do zisku odmien boli pridelené každoročne sumy cca 13.000,- eur, ktoré sa rozdeľovali medzi
viac ako 50 osôb. Rovnako z týchto dokladov vyplýva, že o rozdeľovaní zisku rozhodovali delegáti, ktorí
sú volení v jednotlivých bytových domoch.

Zuzneseniazozhromaždeniadelegátovjezrejmé,žetítoschvaľovalivýročnúsprávubytovéhodružstva,
rozdelenie zisku.

22. Z uznesenia ČVS: OR-66/OEK-HE-2007 vyplýva, že bolo zastavené trestné konanie pre podozrenie
z trestného činu sprenevery voči predsedkyni X. J. N.. U., lebo skutok nie je trestným činom. Trestné

oznámenie podal žalovaný v 1. rade.
Z uznesenia ČVS: OUJP-490/20-2003 vyplýva, že bolo zastavené trestné konanie pre podozrenie z
trestného činu sprenevery voči predsedkyni X. J. N.. U., lebo skutok nie je trestným činom. Skutku sa
mala dopustiť nezistená osoba z X. J. V., ktoré mala prevziať za obdobie od 01.01.1999 až 15.10.2003
finančné prostriedky vo výške 2.640.813,60 Sk určené do fondu opráv. Trestné oznámenie podal znova

žalovaný v 1. rade.

23. Z trestného oznámenia z 22.01.2016, ktoré podal P. W. vyplýva, že tento podal trestné oznámenie na
predsedníčku bytového družstva z dôvodu, že pácha pokračujúcu trestnú činnosť a pripravuje spáchanie
oveľa závažného trestného činu marenia spravodlivosti.

24. Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS:ORP-5/1-VYS-HE-2015 bolo odmietnuté trestné oznámenie na
P. W., pretože v článku z X.XX.XXXX v L. B. mal uviesť nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie a
to z dôvodu, že neboli naplnené všetky pojmové znaky prečinu ohovárania.Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS:ORP-68/1-VYS-HE-2015 bola trestná vec podozrenia z prečinu
ohovárania voči P. W. odovzdaná na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že
nejde o trestný čin, ale ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS: ORP-161/1-VYS-HE-2015 vyplýva, že bolo odmietnuté trestné
oznámenieprepodozreniezprečinuohováraniavočiP.C.W.,lebonebolopreukázané,abybolinaplnené
všetky pojmové znaky prečinu ohovárania.
Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS: ORP-255/1-VYS-HE-2015 vyplýva, že trestné stíhanie začaté pre
prečin ohovárania a poškodzovania cudzích práv voči P. W. bolo postúpené Okresnému úradu v V. na

prejednanie priestupku, lebo nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti
občianskemu spolunažívaniu.
Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS: ORP-364/1-VYS-HE-2015 bola vec podozrenie z prečinu
ohovárania voči P. W. odmietnutá, lebo nebolo zistené, že boli naplnené pojmové znaky skutkovej
podstaty prečinu ohovárania.
Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS: ORP-456/1-VYS-HE-2015 vyplýva, že bolo odmietnuté trestné

oznámenievovecipodozreniazprečinuohováraniavočiP.Ľ.W.,pretoženedošloknaplneniupojmových
znakov skutkovej podstaty prečinu ohovárania.

25. Z listu X. J. V. pre T.. T. J. a T. J. z XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bolo X. J. doručené
oznámenie o vystúpení z členstva v X. J. podľa článku 15 stanov Vám členstvo zanikne do 31.08.2015.

Po zániku členstva Vám bytové družstvo vyplatí vyrovnávací podiel podľa článku 21 ods. 3 Stanov, ktorý
sa rovná výplate základného členského vkladu.
Z listu X. J. V. pre V. T. a J. V. z 26.02.2015 vec: žiadosť o uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do
vlastníctva. X. J. udáva: Pri uzatvorení zmluvy o prevode bytu do vlastníctva, je potrebné dohodnúť si
termín uzatvorenia zmluvy telefonicky alebo osobne, uhradiť prípadný dlh na nájomnom, nesplatenú

anuitu vo výške 38,- eur, poplatok za autorizáciu zmluvy vo výške 25,- eur. V prípade záujmu o trvanie
členstva v X. J. V. podľa článku 5 ods. 4 stanov zaplatiť základný členský vklad vo výške 17,- eur. Je
potrebné doložiť dva doklady totožnosti oboch nájomcov.
Z listu X. J. V. pre Y. X. zo 14.03.2005 vec: Žiadosť o vyplatenie vyrovnávacieho podielu - odpoveď
vyplýva. Listom zo 04.03.2005 žiadate o vyplatenie členského podielu v zmysle stanov družstva

a vyšších právnych noriem, vzhľadom k tomu, že pri prevode vlastníctva bytu ste nepožiadali o
trvanie členstva so zaplatením nového členského vkladu vo výške 500,- Sk Váš nárok na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu zanikol.

26. Z uznesenia OO PZ Humenné ČVS: ORP-749-HE-HE-2009 vyplýva, že vec prečinu podvodu proti

poškodenému Y. X. bolo zastavené trestné stíhanie na základe oznámenia P. W., pretože nejde o skutok,
ktorý je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

27. Z vyjadrenia Y.. O. T. - advokátky ako zástupkyne bytového družstva - žalovaného v konaní
12C/23/2007, okrem iného vyplýva, že zároveň, keďže po prevode vlastníctva bytu absentuje u člena

družstva základného členského vkladu v družstve, čo je základným predpokladom členstva v družstve
v prípade nezaplatenia nového základného členského vkladu vo výške 500,- Sk členstvo v družstve
zaniká.

28. Z uznesenia ORPZ Humenné ČVS: ORP-210-OEK-HE-2005 vyplýva, že vo veci podozrenia z

trestného činu sprenevery, ktorého sa mala dopustiť N.. T. U.Ň. ako predsedníčka X. J. V. bolo
odmietnuté trestné oznámenie P.Ľ. W. z dôvodu, že k poníženiu základného imania došlo podľa
zákonných ustanovení Obchodného zákonníka o ustanovení stanov bytového družstva a nie samotnou
predsedníčkou N.. U. a všetky transakcie boli prevedené a vedené podľa zákona o účtovníctve, preto
nie je dôvod na začatie trestného stíhania pre trestný čin sprenevery alebo na postúpenie veci.

29. Z aktuálnych stanov X. J. v článku 16 vylúčenie ods. 1 písm. ch/, predstavenstvo môže rozhodnúť o
vylúčení člena, ak pri uzatvorení zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nezaplatil základný
členský vklad vo výške 17,- eur.

30. Žalovaný svojim podaním na čl. 146 žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 50.000,- eur. Žalovaný v 1. rade tento svoj protinávrh bližšie neodôvodnil a to ani do
skončenia dokazovania vo veci samej.31. V tomto konaní súd vydal na základe návrhu predbežné opatrenie právoplatné uznesenie na čl. 61
zo dňa 17.02.2015, ktorým vyhovel návrhu žalobcu a vydal predbežné opatrenie v tomto znení:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa rozširovania nepravdivých výrokov a hodnotiacich úsudkov

o žalobcovi, ako aj výrokov spôsobilých žalobcovi spôsobiť ujmu, vrátane rozširovania informácií ktoré
boli publikované v L. novinách v článku zo dňa XX.X.XXXX názvom „Po zrušení členstva v bytovom
družstve majú vlastníci bytov nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, zo dňa XX.X.XXXX pod názvom
„Je sťažnosť na ústavný súd iba obštrukciou?“, zo dňa XX.XX.XXXX „Z čoho ich bude vyplácať? X.
J. V. musí vyplácať vyrovnacie podiely!!! Rozhodli o tom všeobecné súdy a Ústavný súd Slovenskej

republiky“, v článku zo dňa XX.XX.XXXX „Pre svojich voličov neurobila čo mohla, no z titulu svojej
funkcie a postavenia v spoločnosti urobiť mala“, v článku zo dňa X.XX.XXXX pod názvom „Je názor
predsedníčky BD V. N.. T. U.Ň. viac ako právny názor všeobecných súdov a Ústavného súdu SR? Kto
je N.. T. U., že si môže dovoliť ignorovať rozhodnutia súdov SR? A v stanovisku žalovaného v 2. rade
k článku: Reakcia BD V. zo dňa X.XX.XXXX“
a to písomným, zvukovým alebo obrazovým prejavom, do právoplatného skončenia tohto sporu o

ochranu povesti právnickej osoby. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaní pokračovali a pokračujú v šírení
rôznych nepravdivých tvrdení voči žalobcovi aj po zverejnení žalovaných článkov. Žalovaní sa voči nemu
neodvolali.

32. Následne súd na základe návrhu žalovaného v 2. rade na zrušenie tohto predbežného opatrenia

rozhodol právoplatným uznesením na čl. 322 zo dňa 11.09.2015 tak, že zamietol návrh žalovaného v 2.
rade na zrušenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 17.02.2015 a to z dôvodu, že
dôvody nariadenia predbežného opatrenia aj naďalej trvajú. Žalovaný v 1. rade pokračuje v uvádzaní
nepravdivých tvrdení, pričom žalovaný v 2. rade ako vydavateľ L. denníka zverejňoval a zverejňuje tieto
články bez overenia ich pravosti. Žalovaní sa voči nemu neodvolali.

33. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne ustanovenia:
Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), § 19b ods. 2, pri neoprávnenom použití
názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a
odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať

aj v peniazoch.
Podľa § 19b odsek 3, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, ak tento
zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah
agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.
Na uvedený vzťah je potrebné aplikovať aj článok 26 Ústavy SR a článok 10 ods. 1, 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.
Podľa§13ods.1,2,3OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd zo 4.11.1950, má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ, je existencia neoprávneného zásahu
objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať a v príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a jeho
protiprávnosťou.34. Súd po vykonanom dokazovaní ukončil dokazovanie a žalobe vyhovel okrem priznanie primeraného
zadosťučinenia v peniazoch, pretože žalobca preukázal splnenie zákonnom stanovených podmienok na

poskytnutie právnej ochrany podľa vyššie uvedeného § 19b OZ.

35. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany dobrej povesti právnickej osobe podľa vyššie
uvedených ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,
že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Do práva na ochranu pred

neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť jednak skutkovými
tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia
a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí
ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, t.j. tvrdenie musí byť objektívne schopné zasiahnuť do dobrej
povesti právnickej osoby. Zásah musí znamenať zmenu súčasného stavu k horšiemu, tzn. zmenu dobrej
povesti k horšej.

36. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na
objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj previnenie pôvodcu. Medzi
prostriedky súdnej ochrany proti takémuto zásahu patrí aj návrh, aby súd priznal postihnutému okrem
ospravedlnenia a zdržania sa ďalších zásahov aj primerané finančné zadosťučinenie. Súd dospel k

tomu, že žalovaný v 1. rade dlhoročne napáda dobrú povesť žalobcu, ako aj povesť štatutárneho
zástupcu - predsedníčku X. J. V. a podal niekoľko trestných oznámení, ktoré všetky boli zamietnuté,
resp. odmietnuté, tak ako to bolo vyššie uvedené. V tomto konkrétnom spore žalobca vymedzil predmet
sporu a to podanou žalobou a konkrétne napádal ustanovenia troch článkov, ktoré boli zverejnené v
Podvihorlatskom denníku, ktorý vydáva žalovaný v 2. rade.

Súd poukazuje, že žalobca preukázal svoje tvrdenia. Z rozsudku Okresného súdu Humenné v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove a s uznesením Ústavného súdu SR vo veci 17C/48/2010 vyplýva,
že v čase zverejnenia článku z 20.10.2014 bol vydaný len medzitýmny rozsudok a neexistoval rozsudok
na plnenie, preto akékoľvek úvahy a články zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade o
tom, z čoho bude bytové družstvo vyplácať členov bytového družstva resp. vyrovnávací podiel sú právne

irelevantnéaobajažalovanívtomčasevedeli,ženeexistovalrozsudoknaplnenienazákladektoréhoby
malo bytové družstvo plniť. Bol vydaný len medzitýmny rozsudok a tento bol žalovaným známi. Následne
ďalším rozsudkom bola celá žaloba o vyplatenie podielu zamietnutá (po zverejnení článkov). Z tohto
dôvodu súd tvrdenia žalovaných o povinnosti vyplácať členov družstva a tvrdenia, že bytové družstvo
nerešpektuje rozhodnutia súdov Slovenskej republiky považuje za nepravdivé a skresľujúce tvrdeniami.

Čo sa týka ďalších žalobcom vymedzených nepravdivých tvrdení v článku z XX.XX.XXXX o rozdeľovaní
zisku tieto sa ukázali ako nepravdivé, pretože tak ako je to vyššie uvedené zo spisu jednoznačne
vyplýva, že v súlade s Obchodným zákonníkom a v súlade so stanovami bytového družstva o týchto
skutočnostiach teda o rozdeľovaní zisku rozhodovalo zhromaždenie delegátov a nie predsedníčka
bytového družstva, ani iný jednotlivý orgán a teda bolo rozhodnuté v súlade so zákonom a stanovami

bytového družstva. V konaní z výročných správ predložených bytovým družstvom vyplýva, že neboli
dosiahnuté žiadne miliónové zisky, ani neboli odsúhlasované odmeny pre vedenie družstva vo výške
40.000 až 50.000,- eur. Tieto tvrdenia sú taktiež nepravdivé. Svedčia o tom aj trestné konania vyššie
uvedené, kde boli robené aj znalecké posudky na účtovníctvo žalobcu, kde mal všetko v poriadku.
Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že na LV č. XXX bola v čase vydania článku XX.XX.XXXX plomba -

ťarcha v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Z listu vlastníctva č. XXXX z uvedeného
dňa je zrejmé, že v ťarchách je uvedené len oznámenie o postúpení pohľadávky Slovenskej záručnej a
rozvojovej banky na Štátny peňažný ústav. Toto tvrdenie je taktiež nepravdivé.
Rovnako v konaní bolo preukázané, že je nepravdivé tvrdenie žalovaných v článku, že bytové
družstvo uverejňuje komentáre, ktoré sú iracionálne, právne irelevantné, účelovo dezinformujúce a ktoré

zavádzajú občanov SR a členov družstva do omylu a hraničia s možným naplnením zákonných znakov
skutkových znakov trestného činu. Tieto skutkové tvrdenia sú taktiež nepravdivé a žalovaní nepreukázali
ich opodstatnenosť.
Nebolo preukázané zo strany žalovaných, aby bolo pravdivé ich tvrdenie v článku z XX.XX.XXXX ktoré
napádal žalobca a to, že existujú nespochybniteľné a nezvratné dôkazy, ktoré usvedčujú podozrivých,

že ich konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov. Naopak z vyššie
uvedených a doložených uznesení orgánov činných v trestnom konaní je zrejmé, že všetky trestné
oznámenia zo strany žalovaného v 1. rade voči bytovému družstvu alebo jeho predsedníčke boli
odmietnuté alebo zamietnuté. Ide teda o nepravdivé a skresľujúce tvrdenia v tomto článku.37. Ako nepravdivé a skresľujúce sa ukázali aj tvrdenia žalovaných v článku z 0X.XX.XXXX, že žalobca
mal vytvoriť akési informačné embargo a preto nebola publikovaná a zverejnená relácia v STV pani Š.

v roku XXXX, kedy bol políciou žalovaný v 1. rade zadržaný a eskortovaný.
Taktiež konaním zo strany žalovaných nebolo preukázané ich tvrdenie v článku z XX.XX.XXXX, že v
roku 1995 sa predsedníčka bytového družstva T. U. ako jedna z dvoch kandidátov na predsedu bytového
družstva mala predložiť delegátom návrh na zmenu stanov bytového družstva v tom, že najvyšším
orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza. Z doložených uznesení vyplýva,

že T. U. nikdy nedala takýto návrh. Ide znova teda o nepravdivé tvrdenie.

38. Z vyššie uvedených ustanovení § 5 ods. 1 zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve
vyplýva, že za tieto články zodpovedá nielen ich autor, žalovaný v 1. rade ale aj ich vydavateľ, ktorý sa
nemôže brániť tým, že za to zodpovedá len žalovaný v 1. rade. Je zrejmé, že v prípade, ak by si žalovaný
v 2. rade zobral do úvahy rozhodnutia súdov vyššie udávané napríklad 17C/48/2010, resp. 5C/169/2011

ako aj vyššie uvedené uznesenia orgánov činných v trestnom konaní zistil by, že takéto výroky nemôže
zverejniť, lebo ide o nepravdivé a skresľujúce informácie. Žalovaný v 2.rade bol pritom v konaní podstate
nečinný a nepreukázal svoje tvrdenia, že išlo len o platenú inzerciu za ktorú on nezodpovedá a nie je
pasívne legitimovaným.

39. Súd opätovne poukazuje, že v konaní 17C/48/2010 v čase vydania článku z 20.10.2014 a ďalších
článkov bolo rozhodnuté len medzitýmnym rozsudkom a súd poukazuje, že následne vo veci bolo
rozhodnuté aj rozsudkom vo veci samej, kde bola celá žaloba o vyplatenie vyrovnávacieho členského
podielu zamietnutá. Toto rozhodnutie však ešte nie je právoplatné a nebolo známe v čase vydania
článkov.

Z rozsudku 5C/169/2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 16Co/225/2013 bola zamietnutá
žaloba ktorou sa žalobca - žalovaný v 1. rade domáhal určenia neplatnosti stanov družstva, volieb
predsedu družstva, členov predstavenstva bytového družstva ako aj neplatnosti iných úkonov napríklad
rozhodnutia o znižovaní základného imania, časť rozhodnutí bolo schválených na schôdzi delegátov
družstva a rozhodol už o nich právoplatne registrový súd, ktorý zapísal prijaté rozhodnutia do

obchodného registra a rozhodol aj o transformácii družstva a o zmene jeho orgánov, podľa Obchodného
zákonníka. Teda žalovaní v tom čase už museli vedieť, že tieto ich tvrdenia sú nepravdivé.
Napriek tomu stále v týchto článkoch ako bolo vyššie uvedené, žalovaní zverejnili opätovne tieto
informáciepredovšetkýmvčlánkuzXX.XX.XXXXatietotvrdeniasúnepravdivéažalovaníichzverejňujú
dlhodobo, opakovane a úmyselne.

Rovnakoztrestnýchrozsudkovvyššiecitovaných2T/60/06a3T/22/2005azvyššieuvedenýchtrestných
konaniach je zrejmé, že žalovaný v 1. rade tvrdí tieto skutočnosti niekoľko rokov dlhšiu dobu, bol za
nich aj právoplatne odsúdený, okrem podmienečného trestu odňatia slobody následne dostal ochrannú
ústavnú starostlivosť, pretože z dôvodu nepríčetnosti bol oslobodený spod obžaloby. Tieto skutočnosti
si mohol overiť aj žalovaný v 2. rade na základe uvedených trestných rozsudkov a uznesení, čo však

neurobil. Predmetom týchto rozsudkov sú tie isté skutočnosti, ako sú uvedené aj v článku.

40. Treba poukázať na to, že žalovaný v 2. rade bol v konaní v podstate nečinný okrem jedného
vyjadrenia na pojednávaní a jedného písomného vyjadrenia na začiatku pojednávania sa nevyjadroval
a nemal ani ďalšie návrhy na dokazovanie. Na posúdení veci nič nemení ani rozhodnutie Tlačovej rady,

ktorá bližšie neskúmala zverejnené informácie a nemala k dispozícii vyššie uvedené súdne rozhodnutia
a trestné rozsudky a uznesenia.

41. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že napriek existujúcim súdnym rozhodnutiam, rozhodnutiam
orgánov činných v trestom konaní, stanov bytového družstva, zápisníc z členských schôdzí a ďalších

listín,ktorébolikdispozíciiajžalovanémuv2.rade,napriektomuobajažalovanízverejňovalivperiodiku,
ktorý je verejnosti voľne dostupný, uvedené nepravdivé tvrdenia, čím porušili dobrú povesť právnickej
osoby a to žalobcu. Závažnosť ich konania spočíva v tom, že bolo vydaných niekoľko článkov a tieto
útoky sa neustále opakovali a opakujú. Zasahovanie do dobrej povesti žalobcu stále trvá a preto je
opodstatnený petit v časti, aby žalovaní upustili od tohto konania do budúcnosti. Súd poukazuje na to,

že vo veci nariadil predbežné opatrenie a následne zamietol návrh na jeho zrušenie z dôvodu, že tieto
útoky stále pokračujú. Tieto uznesenia súdu sú právoplatné a žalovaní ich ani nenapadli odvolaním.
Taktiež na poslednom pojednávaní bolo doložené do súdneho spisu, že žalovaný v 1. rade opäť rozširujeletáky, kde v tomto zmysle šíri nepravdivé údaje voči žalobcovi. O pokračovaní svedčia aj uznesenia v
trestných konaniach.

42. Do skončenia dokazovania teda žalobca uniesol svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že uvedené
zásahy mohli viesť a aj viedli k zníženiu dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby. Doložil o tom
počas konania aj viacero dôkazov, súdnych rozhodnutí a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.
Preto v tomto konaní boli splnené zákonnom stanovené podmienky na takúto žalobu, na ochranu dobrej
povesti právnickej osoby podľa uvedeného § 19b OZ.

43. Ako už bolo povedané pasívne legitimovaný je aj žalovaný v 2. rade ako vydavateľ tejto tlače a vo
veci nič nemení ani rozhodnutie príslušného tlačového orgánu o neporušení etického kódexu novinárov.

44. Je pravda, že žalobca v rámci predmetu svojej činnosti vykonáva činnosť pre verejnosť a teda osobu
žalobcu možno považovať za osobu vo verejnom záujme, ktorá musí zniesť väčšie množstvo kritiky ako

je bežné, avšak v tomto prípade sú útoky dlhotrvajúce, opakované, závažné a aj napriek rozhodnutiam
súdov a trestných orgánov, ako boli vyššie uvedené naďalej pokračujú a preto ich závažnosť je vysoká.

45. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany podľa § 19b a § 3 ods. 1 OZ, je neoprávnenosť zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej

povesti vyvolať. Treba povedať, že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie
zasahujúce do práva právnickej osoby chránené podľa § 19b ods. 2, 3 OZ, môže ním byť aj kritika,
ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti
zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

46. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví
občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). V tomto
spore žalovaní dôkaz pravdy nepreukázali a neuniesli svoje dôkazné bremeno.

47. Súd analogicky na primerané zadosťučinenie použil ustanovenia § 13 ods. 2 a má za to, že v
tomto prípade stačí upustenie od ďalšej takej činnosti a zverejnenie ospravedlnenia v ktorom bude
publikované, ktoré výroky boli nepravdivé. Žalobca nepreukázal, aby bolo potrebné aj primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré požadoval žalobou a aby až tak vážne bola poškodená jeho povesť voči
3.osobám a nepredložil o tom dostatok dôkazov. Preto v tejto časti súd žalobu voči žalovaným v 1. a

v 2. rade zamietol.

48. Protinávrh žalovaného v 1.rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy 50.000,-eur súd zamietol.
Posudzoval ho podľa vyššie uvedených § 11 a § 13 OZ. Žalovaný v 1.rade ho do skončenia dokazovania
bližšie nešpecifikoval. Do skončenia dokazovania neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť

a keďže neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, súd jeho protinávrh proti žalobcovi zamietol.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby mohol vzniknúť
právny vzťah, ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho

zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Povinnosť sa vždy ukladá
osobám, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných
práv, teda je pôvodcom alebo subjektom zásahu. V tomto prípade bolo preukázané, že nie žalobca, ale
naopak žalovaný v 1.rade zasahuje do práv žalobcu a keďže žalovaný v 1.rade nepreukázal protiprávne
konanie - neoprávnený zásah do svojej sféry zo strany žalobcu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu do jeho osobnostných práv, súd protinávrh zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 Civilného sporového poriadku č.
160/2015 Z.z. tak, že vychádzal z tohto, že predmetom konania sú samostatné žalované nároky ( je
možné žalovať každý z nich samostatnou žalobou), pri ktorých je možné samostatne posudzovať pomer

úspechu a neúspechu.
Žalobca bol úspešný čo sa týka upustenia od zásahov, ospravedlnení a v konaní o protinávrhu a tu mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.Žalovaní v 1. a v 2.rade boli úspešní, čo sa týka zamietnutia nemajetkovej ujmy v peniazoch a tu im súd
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.