Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214006
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8314214006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu X. J. V., I. XXXX/XX, XXX XX V.,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Tatianou Andrejcovou - advokátkou, Laborecká 1896/58,
066 01 Humenné, proti žalovaným: 1/ P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX O., 2/ I. L., s.r.o., Y.
XXXX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní
žalovaného v 1/ rade a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C 235/2014-841 zo
dňa 16.8.2019 takto:

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného v 1. rade.

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur a
súvisiaci výrok o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavov šírených

zvukovým alebo obrazovým záznamom, týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti
X. družstva V..

II. Žalovaný v 1. rade je povinný ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku uverejní na prvej strane regionálneho týždenníka ospravedlnenie
nasledujúceho znenia: „P. W. sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu V. za to, že v článkoch,
uverejnenýchdňa20.10.2014,10.11.2014a8.12.2014v Podvihorlatskýchnovinách,uviedolnepravdivé

údaje o konaní Bytového družstva V..

Nepravdivými boli najmä tieto tvrdenia:
„Bytové družstvo V. nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje
svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi
právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“
„Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva

a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“
„BD V. každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si
vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50 000 €. “„Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to
vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite
by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnacie podiely svojim

členom v zmysle ustanovení Obch. zákonníka vyplácať.“
„Na LV č. XXXX je L. - Ťarcha v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky od roku 1999...“
„Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné
a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace
s možným naplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu

poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a
mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“
„Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich
konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti
trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s
odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD V. neboli zistené dôvody na začatie trestného

stíhania.“
Tvrdenie, že reportérka STV 1, L. P. v roku 2008 pripravovala v relácii G. G., ktorá nebola nikdy
odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo.
Tvrdenie, že v roku 1995 N.. T. U. ako jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD V. (druhý
za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh na zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom

družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods.
1 zák.č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho
prejednania na dielčich členských schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto
úkonu oprávňoval...“

III. Súd zamieta žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.

IV. Súd zamieta protinávrh žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom
v celkovej výške 100.000,- eur.

V. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu z predmetu konania v ktorom žiada upustiť
od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukových alebo obrazovým záznamom
týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva V. a z predmetu
konania, kde žiada ospravedlnenie od žalovanej v 1. a v 2. rade pričom o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaným v 1. a v 2.rade priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k
žalobcovi z predmetu konania v časti o zamietnutie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v
1. rade z predmetu konania v časti o zamietnutie protinávrhu žalovaného v 1. rade o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol v poradí druhým rozsudkom o zvyšku uplatneného nároku žalobcu
voči žalovaným.
Prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní z právoplatného rozhodnutia prvoinštančného súdu
č.k. 21C/235/2014-681 zo dňa 28.3.2017, kde nárok na upustenie od prejavov písomnej povahy a
prejavu šírenia zvukovým a obrazovým záznamom voči žalovanému v 2/ rade sa stal právoplatným.

Prvoinštančný súd aj vo výroku o ospravedlnení sa žalovaného v 2/ rade nadobudol právoplatnosť.
V ostatných výrokoch rozsudok prvoinštančného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v tomto
rozsahu bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 153/2017-735 zrušený.
Prvoinštančný súd opätovne v prejednávanej veci vec v rozsahu, o ktorom nebolo právoplatne
rozhodnuté. Predmetom konania ostal 1) nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade o uloženie povinnosti

upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavov šírených zvukovým alebo obrazovým
záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti žalobcu, 2) nárok žalobcu
voči žalovanému v 1. rade o uloženie povinnosti ospravedlniť sa žalobcovi zverejnením v L. B., 3) nárok
žalobcuvočižalovanýmv1.a2.radenazaplatenienemajetkovejujmyvovýške20.000eur,4)protinávrhžalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy voči žalobcovi vo výške 50.000 eur a všetky výroky
o trovách konania.
V priebehu konania žalobca žiadal o pripustenie zmeny žaloby a prvoinštančný súd uznesením č.k. 21C

235/2014-800 zo dňa 5.4.2019 zmenu žaloby pripustil, a to len vo vzťahu k uplatneným nárokom, kde
žalovaný v 1/ rade je povinný upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy, 2/ žalovaný v 1/ rade je
povinný ospravedlniť sa zverejnením článku a 3/ žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť nemajetkovú
ujmu vo výške 20.000 eur a trovy konania.
Prvoinštančný súd skutkovo mal okolnosti prípadu zrejmé z predchádzajúceho rozhodnutia. Vychádzal

pritom zo žaloby, kde žalobca sa domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby pôvodne voči obom
žalovaným. Žalovaný v 2/ rade zverejnil vo svojom periodiku články žalovaného v 1/ rade, ktorým došlo
k šíreniu nepravdivými a pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení a neprimerane hodnotiacich úsudkov,
ktoré sú spôsobilé výrazným spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti a dobrého mena žalobcu. Jedná sa
o články uverejnené dňa 10.11.2014, dňa 8.12.2014 a dňa 20.10.2014. Žalovaný v 1/ rade bol autorom
týchto článkov, žalovaný v 2/ rade uverejnil tieto články ako vydavateľ v Podvihorlatských novinách

bez toho, aby si ich pravdivosť overil a dal žalobcovi možnosť sa voči nepravdivým tvrdeniam brániť.
Žalovaný v 2/ rade pred uverejnením článku zo dňa 8.12.2014 vyzval žalobcu na zodpovedanie otázok,
z ktorých bolo zrejmé, že ide o nepravdivé tvrdenia žalovaného v 1/ rade. Následne však publikoval tieto
informácie bez toho, aby si overil ich pravdivosť. Na upozornenie žalobcu, že sa jedná o nepravdivé
skutočnosti pripojil svoje stanovisko, že v priebehu komunikácie s p. W. a korešpondenciou s Bytovým

družstvom takisto odhalili skutočnosť, že Bytové družstvo premiestňuje jednotlivé sporné body vo svojich
stanovách či volebnom poriadku na iné miesta, pod iné články či odstavce. Žalovaný v 2/ rade na základe
žiadosť žalobcu o zverejnenie reakcie tieto zverejnil v nasledujúcom čísle, avšak skrátene a korigovane,
a teda čitateľ nema možnosť utvoriť si ucelený názor na danú tému.
Prvoinštančný súd popísal vo svojich dôvodoch jednotlivé listiny a obsah týchto listín, ktoré vykonal

ako dôkazy v prejednávanej veci a ktoré sa týkali priamo napádaných výrokov žalobcom. Z týchto
dôkazov prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o nepravdivosti
tvrdení zverejnených žalovaným v 2/ rade a napísaných žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade mal
k dispozícii existujúce súdne rozhodnutia, rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, stanovy
bytového družstva, zápisnice z členských schôdzí a ďalšie listiny, aj napriek tomu žalovaní v 1/ a 2/ rade

zverejňovali v periodiku, ktorý je verejnosti voľne dostupný, nepravdivé tvrdenia, ktoré prvoinštančný
súd popísal vo výroku rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a výroku napadnutého rozsudku vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade, čím porušil dobrú povesť právnickej osoby, a to žalobcu. Bolo vydaných
niekoľko článkov, útoky zo strany žalovaných sa neustále opakovali a opakujú. Zasahovanie do dobrej
povesti žalobcu stále trvá, a preto je opodstatnený nárok v časti, aby žalovaní upustili od konania týmto

spôsobom do budúcnosti.
Vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie) a zároveň bol zamietnutý
aj návrh na jeho zrušenie z dôvodu, že tieto útoky stále pokračujú. Tieto uznesenia prvoinštančného
súdu sa stali právoplatné, neboli napadnuté odvolaním. Žalovaný v 1/ rade aj napriek tomu podľa zistení
prvoinštančnéhosúduopätovnerozširujeletáky,kdevtomtozmyslešírinepravdivéúdajevočižalobcovi.

O pokračovaní svedčia uznesenia vydané v trestných konaniach.
Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzal z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači
a ďalej z ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods.
1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd.

Dospel k záveru, po doplnenom dokazovaní po zrušení veci odvolacím súdom, vo vzťahu k žalovanému
v 1/ rade a prvým dvom uplatneným nárokom (upustenie, resp. zdržanie sa konania voči žalobcovi a
odstránenie závadného stavu s ospravedlnením), že žalobca uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že
zásahy žalovaného v 1/ rade vykonané zverejnením nepravdivých údajov dňa 20.10.2014, 10.11.2014 a
8.12.2014, ktoré presne špecifikoval v rozsudku, mohli viesť a aj viedli k zníženiu dobrej povesti žalobcu

ako právnickej osoby. V tejto časti prvoinštančný súd považoval žalobu za dôvodnú. V tom čase žalobca
v rámci predmetu svojej činnosti a aj v súčasnej dobe vykonáva služby pre verejnosť, jeho osobu možno
považovať za osobu vo verejnom záujme, ktorá musí zniesť väčšie množstvo kritiky, ako je bežné. Útoky
žalovaného v 1/ rade sú dlhotrvajúce, opakované, závažné, aj napriek existujúcim rozhodnutiam súdov a
trestných orgánov pokračujú. Ide o vysokú závažnosť konania žalovaného v 1/ rade. Preto prvoinštančný

súd žalobe čiastočne, vo vzťahu k upusteniu od negatívnych prejavov žalovaného v 1/ rade a vo vzťahu
k ospravedlneniu žalovaného v 1/ rade za už zverejnené nepravdivé informácie zo dňa 20.10.2014,
10.11.2014 a 8.12.2014.Prvoinštančný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal primeraného zadosťučinenia voči žalovaným v
1/ a 2/ rade vo výške 20.000 eur zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto nároku
a nepreukázal ani útoky zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade spôsobili poškodenie povesti žalobcu

voči tretím osobám. Žalobca o tom nepredložil dostatok dôkazov, a preto pre neunesenie dôkazného
bremena prvoinštančný súd v tejto časti žalobu zamietol.
Prvoinštančnýsúdprotinávrhužalovanéhov1/radenazaplatenienemajetkovejujmyzamietol.Žalovaný
bližšie svoj návrh nešpecifikoval, neuniesol povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť. Preto súd
považoval nárok podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka za nedôvodný.

Prvoinštančný súd výroky o trovách konania rozdelil podľa rozhodnutia o uplatnených návrhoch strán
sporu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaných v 1/ a 2/ rade
upustenia od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukových alebo obrazových
záznamov a ďalej kde žiada ospravedlnenie od žalovaných v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania
priznal žalobcovi. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo
vzťahu k zamietnutému výroku uplatneného žalobcom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000

eur.
Súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči
žalovanému v 1/ rade z predmetu konania, kde žalovaný v 1/ rade si protinávrhom proti žalobcovi uplatnil
nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur.
O týchto trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to voči tretiemu výroku
o zamietnutí žaloby na zaplatenie primeraného zadosťučinenia 20.000 eur voči žalovaným v 1. a 2.
rade a šiestemu výroku o trovách konania. Uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení poukázal na to,
že žalobca uniesol svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že uvedené zásahy žalovaných mohli viesť

a viedli k zníženiu dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby. Preto v danom prípade boli splnené
podmienky na takúto žalobu a ochranu dobrej povesti právnickej povesti podľa § 19b Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade sú útoky dlhotrvajúce, opakované, závažné a aj napriek rozhodnutiam
súdov a trestných orgánov, naďalej pokračujú, a preto ich závažnosť je vysoká. Prvoinštančný súd
ďalej konštatuje, že ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa

zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (dôkaz pravdy). V tomto
spore žalovaní dôkaz pravdy nepreukázali a neuniesli svoje dôkazné bremeno. Prvoinštančný súd ďalej
uviedol, že žalobca nepreukázal, aby bolo potrebné aj primerané finančné zadosťučinenie a aby až tak
vážne bola poškodená jeho povesť voči tretím osobám a nepredložil o tomto dostatok dôkazov, preto
v tejto časti analogicky použil ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že v tomto prípade

stačí upustenie od ďalšej takej činnosti, a zverejnenie ospravedlnenia, v ktorom bude publikované, ktoré
výroky boli nepravdivé.
Žalobca postup súdu vo vzťahu k zamietnutiu nároku na primerané finančné zadosťučinenie považuje za
nezákonný. Namietal aplikáciu ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené je v rozpore s právnym
názorom odvolacieho súdu uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 17Co 153/2017. Žalobca má

nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a nárok na
finančnú satisfakciu vyplýva priamo z tohto ustanovenia. Uviedol, že v zrušujúcom rozhodnutí odvolací
súd poukázal na možnosť priznať finančné zadosťučinenie, kde súd zvažuje len výšku uplatneného
nároku vzhľadom na okolnosti prípadu a následky, ktoré vznikli, nie samotný základ uplatneného nároku.
Žalobca poukázal aj na rozhodnutie prvoinštančného a dovolacieho súdu, kedy takýto nárok nie je

vylúčený s tým, že ak k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby dôjde tlačovým,
televíznym alebo rozhlasovým vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že má širokú publicitu. Takýto
zásah spočívajúci v tvrdení, avšak nepreukázanej spojitosti žalobcu s trestnou činnosťou zakladá nárok
oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalobca tvrdil, že publikované výroky o páchaní trestnej činnosti, použité v dehonestujúce a urážlivé

výrazy, systematicky a cielené negatívne tvrdenia o žalobcovi, ako aj neskoršie pravidelné rozširovanie
prostredníctvom emailov sú výrazným neoprávneným opakovaným zásahom do dobrej povesti
právnickej osoby, ktorý nepochybne presiahol zákonom prípustnú intenzitu prejavenia názoru o
žalobcovi, a preto je nárok žalobcu uplatnený touto žalobou dôvodný a uplatnená výška nemajetkovej
ujmy primeraná.

Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil tretí výrok prvoinštančného rozsudku a žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur a trov konania. Uplatnil si trovy odvolacieho
konania.4. Odvolanie bolo doručené žalovaným, žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v odvolaní namietal, že

prvoinštančný súd sa po zrušení pôvodného prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom neriadil
právnym názorom vysloveným senátom odvolacieho súdu a nevykonal žiadne úkony, vyplývajúce z
odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Postupom Okresného súdu Humenné boli a sú sústavne
porušované práva žalovaného v 1/ rade na spravodlivé súdne konanie a iné práva garantované
Ústavou SR a Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že ďalšie dôvody

odvolania proti prvoinštančnému rozsudku zo dňa 16.8.2019 pretrvávajú, ako proti rozsudku sp. zn. 21C
235/2014 zo dňa 28.3.2017, ktorý bol v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17Co 153/2017 zo dňa 22.1.2019 zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Na základe uvedeného s poukazom na nesprávny a nezákonný postup prvoinštančného
súdu predmetom súdnych konaní, ktorý zjavne ignoruje právny názor a pokyny súdu nadriadeného,
ktoré sú pre prvoinštančný súd záväznými, navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu

zrušil v celom rozsahu. Žalobu žalobcu N.. T. U. ako štatutára Bytového družstva V. zamietol v celom
rozsahu ako zjavne nedôvodnú. Uplatnil si náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy v čiastke 100.000
eur, ktorú mu je žalobca povinný uhradiť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalej žiadal, aby N.. T. U. ako štatutár žalobcu Bytové družstvo V. mu uhradila trovy odvolacieho konania
na účet Krajského súdu v Prešove.

6. K tomuto odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podaní neuviedol,
voči ktorým výrokom rozhodnutia podáva odvolanie a svoje podanie iba všeobecne odôvodňuje.
Všeobecne udáva názor, že sa prvoinštančný súd neriadil právnym názorom druhoinštančného súdu,
ďalej že prvoinštančným súdom boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na

všeobecné tvrdenia žalovaného, bez konkretizácie okolností, ktoré považuje za skutkové, právne alebo
inévadyrozhodnutia,žalobcamázato,žežalovanýnemárelevantnéargumentynaodôvodneniesvojho
odvolania. Naviac, poukázal na to, že žalovaný sa domáha nárokov voči štatutárke žalobcu, N.. T. U.
aj napriek tomu, že žalobcom je Bytové družstvo V.. Preto žalobca súhlasil s výrokom prvoinštančného
súdu o zamietnutí protinávrhu žalovaného v 1/ rade na náhradu nemajetkovej ujmy. Považuje za správny

aj prvý výrok, ktorým bol žalovaný v 1/ rade zaviazaný upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy
alebo šírených zvukom alebo obrazovým záznamom týkajúci sa nepravých a neoverených informácií o
činnosti žalobcu a ďalej súhlasil aj s výrokom o tom, že žalovaný v 1/ rade je povinný sa v prospech
žalobcu ospravedlniť.
V doplňujúcom vyjadrení žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade aj naďalej rozposiela

korešpondenciu a nevyberanými a nepravdivými spôsobmi ho osočuje z nekalého konania.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 1/ rade je potrebné odvolanie

odmietnuť.
Podľa § 386 písm. d/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre
vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ust. § 365 taxatívne stanovuje odvolacie dôvody.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 1 posledná veta, súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
Odvolací súd zistil, že žalovaný v 1/ rade svoje odvolanie odôvodnil iba všeobecnými odvolacími
dôvodmi, ktoré spočívajú v nespokojnosti s rozhodnutím prvoinštančného súdu z dôvodu, že
prvoinštančný súd sa neriadil právnym názorom vysloveným senátom odvolacieho súdu v pôvodnom,

zrušujúcom, rozhodnutí a ďalej že mu boli odňaté práva na spravodlivé súdne konanie a iné práva
garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. že tieto
práva boli porušené. V celosti odkázal na svoje pôvodné odvolacie dôvody, ktoré boli predmetom
prerokovania v predchádzajúcom odvolacom konaní. Takto stanovené všeobecné odvolacie dôvody súnepostačujúce, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť. Žalovaný v 1/ rade v odvolacích dôvodov
bližšie nešpecifikuje konkrétne okolnosti, presne neuvádza, v akých intenciách prvoinštančný súd sa
neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a za akých okolností a kedy boli porušené jeho ústavné

práva. Vo vzťahu k predchádzajúcim odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že išlo o odvolacie dôvody,
ktoré boli dôvodné pre zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu v predchádzajúcom konaní. Keďže
chýbajú náležitosti odvolania vo forme odvolacích dôvodov, podľa § 373 ods. 1 posledná veta CSP, súd
na ich doplnenie nevyzýva. Súd nemôže vyzvať žalovaného ako odvolateľa na doplnenie konkretizácie
odvolacích dôvodov. Je neprípustné, aby žalovaný prípadne menil alebo dopĺňal odvolacie dôvody a

dôkazy na ich preukázanie po uplynutí zákonom stanovenej lehote na podanie opravného prostriedku.
Žalovaný v 1/ rade nesie procesné riziko, že jeho odvolanie bude odmietnuté podľa § 386 písm. d/ CSP.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1/ rade do konca uplynutia odvolacej lehoty svoje odvolanie
o relevantné odvolacie dôvody, ktoré by konkretizovanie pochybenie prvoinštančného súdu, nedoplnil,
preto odvolací súd podľa § 386 písm. d/ CSP odvolanie žalovaného v 1/ rade odmietol.

8. Odvolací súd po tom, čo zistil, že odvolacie námietky žalovaného v 1/ rade je potrebné odmietnuť, sa
zaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Podstata týchto odvolacích námietok spočíva v skutočnosti,
že prvoinštančný súd žalobcovi nepriznal nárok na primerané zadosťučinenie voči žalovaným v 1/ a 2/
rade vo výške 20.000 eur. Odvolací súd v celom rozsahu zotrváva na svojich záveroch o spôsobe a
výške náhrady tohto nároku, ktoré uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí pod sp. zn. 17Co

153/2017 zo dňa 22.1.2019. Právne závery, ktoré viedli odvolací súd v tom čase k zrušeniu napadnutého
výroku prvoinštančného súdu ostávajú aj aktuálne v platnosti. Je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd
rešpektoval pri svojom rozhodovaní právne závery odvolacieho súdu v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP,
je však pravdou, že rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil dostatočne presvedčivo. Preto odvolací súd k
dôvodom, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol prvoinštančný súd naviac uvádza nasledovné:

Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa
tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Podľa § 19b ods. 3
Občianskeho zákonníka, ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že predmetom konania je dobrá povesť právnickej osoby, ktorá
mala byť konaním žalovanýich v 1/ a 2/ rade zasiahnutá ich publikačnou činnosťou. Ust. § 19b ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne stanovuje
rozsah žalôb, ktoré môže právnická osoba jednotlivo alebo podľa vlastného výberu z takto taxatívneho
zoznamu použiť pre účely ochrany svojej dobrej povesti. Žalobca použil pre účely ochrany dobrej povesti

žalobu o zdržanie sa, kde bol vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ale aj vo vzťahu k žalovanému v 2/
rade (už právoplatne - pozn. odvolacieho súdu) úspešnou stranou sporu. Taktiež si uplatnil aj nárok na
odstránenie závadného stavu, a to povinnosťou ospravedlniť sa v regionálnych novinách.
Zároveň ako tretia forma ochrany dobrej povesti právnickej osoby zo strany žalobcu bola uplatnená
náhrada primeraného zadosťučinenia vo výške 20.000 eur.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 17Co 153/2017 v bode 14 uviedol, že vo vzťahu k
nemajetkovej ujme platí, že je možné priznať finančnú satisfakciu právnickej osobe v každom prípade,
bez ohľadu na to, či je uložená iná povinnosť, napr. zdržať sa, prípadne odstrániť závadný stav. Finančné
zadosťučinenie súd nemôže odmietnuť priznať, môže sa jedine zaoberať primeranosťou peňažného
zadosťučinenia. Ak sú splnené základné podmienky pre poskytnutie ochrany dobrej povesti, súd nemá

inú možnosť, ako tento nárok priznať. Má možnosť len modifikovať výšku uplatneného nároku vzhľadom
na okolnosti prípadu a následky, ktoré vznikli.
Prvoinštančnýsúdsatýmtoprávnymnázoromriadiladospelkzáveru,ženárokžalobcunazdržaniesaa
prípadné odstránenie závadného stavu ospravedlnením žalovaných je daný, pretože žalobca preukázal
objektívnu zodpovednosť žalovaných za zverejnenie namietaných výrokov, ktoré mohli viesť a aj viedli

k zníženiu dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby. Prvoinštančný súd naviac uviedol, že žalobca v
rámci predmetu svojej činnosti vykonáva činnosť pre verejnosť, a teda osobu žalobcu možno považovať
za osobu vo verejnom záujme, ktorá musí zniesť väčšie množstvo kritiky, ako je bežné. Prvoinštančný
súdpovažovalvtomtoprípadeútokydlhotrvajúce,opakované,závažnéaajnapriekrozhodnutiamsúdov
a trestných orgánov pokračujúce ďalej, a preto ich závažnosť je vysoká. Preto z objektívneho hľadiska

priznal žalobcovi nárok uplatnený v prvom žalobnom návrhu, a to zdržanie sa od publikovania týchto
výrokov a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ale aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a odstránenie
závadného vzťahu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, kde je rozhodnutie právoplatné a vo vzťahu k
žalovanému v 1/ rade, ktoré bolo predmetom aj tohto odvolacieho rozhodovania. Všetky tieto okolnostisú dôvodom pre vyhovenie čiastočne uplatnenej žalobe podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka na
zdržanie sa a odstránenie závadného stavu.
V ďalších dôvodoch síce stručne, ale jasne prvoinštančný súd uviedol, že primerané zadosťučinenie

si žalobca uplatnil vo výške 20.000 eur a dôvody pre vyhovenie tohto nároku nepreukázal. Žalobca
nepreukázal, aby bolo potrebné finančné zadosťučinenie a aby až tak vážne bola poškodená povesť
žalobcu voči tretím (iným - poznámka odvolacieho súdu) osobám, o čom nepredložil dostatok dôkazov.
Preto považoval prvoinštančný súd v tomto rozsahu žalobu za nedôvodnú.
Žalobca v odvolaní vychádza z kontextu vytrhnutých dôvodov odvolacieho súdu, kedy je toho názoru,

že je potrebné právnickej osobe v každom prípade tento nárok priznať bez ohľadu na ďalšie okolnosti.
Je potrebné uviesť, že odvolací súd názor žalobcu nezdieľa. V súlade s názorom, ktorý prezentoval
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 17/2010 platí, že v situácii, keď je zároveň uplatnená aj
morálna aj majetková satisfakcia, za kritériá pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch musí súd v
rámci svojej voľnej úvahy hodnotiť aj negatívne následky tvrdené žalujúcou stranou a v prípade ich
nepreukázania odôvodniť neunesením dôkazného bremena nepriznanie finančného zadosťučinenia,

popri inak priznanom morálnom zadosťučinení.
Prirozhodovaníoprimeranomzadosťučineníjepotrebnépoukázaťnato,ženároknaochranuprávnickej
osoby zásahom do dobrej povesti podľa § 19b ods. 2 a 3 má objektívny charakter, teda každé nepravdivé
tvrdenie alebo neprimeraný hodnotiaci úsudok je považovaný za neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby, ak je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Pri súbehu

všetkých troch uplatňovaných a zákonom prípustných nárokoch je potrebné vychádzať z dôkazného
bremena na preukazovanie dôvodnosti uplatneného nároku. V každom prípade sa predpokladá, že
každá právnická osoba požíva v čase zásahu dobrú povesť. Pod dobrou povesťou treba rozumieť
všeobecne vytvorený (panujúci) názor na činnosť danej právnickej osoby osobami, ktoré s právnickou
osobou prišli do priameho či nepriameho kontaktu. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné

bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť, zaťažuje osobu,
ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla. Teda žalovaní, pokiaľ by mali byť v spore úspešní, musia
preukázať, že nimi uskutočnený zásah spočívajúci v negatívnych tvrdeniach sú pravdivé.
Akžalobcasiuplatňujeprimeranézadosťučinenievofinančnomvyjadrení,musísvojetvrdeniaozásahu,
ktorý je neoprávnený, nielen tvrdiť, ale aj preukázať, akým spôsobom (konkrétnym) bola ohrozená a

narušená dôveryhodnosť, serióznosť, poctivosť, spoľahlivosť, vážnosť a slušnosť, istota v dodržiavaní
svojich záväzkov a iné hodnoty, ktoré vytvárajú dobrú povesť dotknutej právnickej osoby v očiach tretích
osôb, s ktorými právnická osoba, teda žalobca, bežne v minulosti prichádzal alebo mohol prísť do
obchodného, prípadne iného kontaktu. Je potrebné, aby žalobca dokreslil aj celkové povedomie svojho
okolia, verejnosti a obchodných partnerov o jeho právnickej osobe po takto vykonaných negatívnych

zásahoch žalovanými. Výška primeraného zadosťučinenia v takom prípade závisí aj od vyhodnotenia
následkov, ktoré negatívne následky boli spôsobilé vyvolať. Výška primeraného zadosťučinenia teda
priamo je závislá od preukázaných negatívnych následkov žalobcom.
Pokiaľ žalobca v priebehu konania okrem vlastných negatívnych pocitov nepreukázal, že povedomie
verejnosti a obchodných partnerov v dôsledku správania sa žalovaných a uverejňovania informácií

negatívnych o žalobcovi nemali ďalší dosah, svoje tvrdenia nepreukázal, a preto nie je možné žalobcovi
priznať ani čiastočné primerané zadosťučinenie. Keďže nie je preukázaná výška, správne postupoval
prvoinštančný súd, keď v tejto časti žalobu zamietol.
Preto v tejto časti odvolací súd napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu a súvisiaci výrok o
trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojením s ust. §
255 ods. 1 CSP. V konaní, ktorým súd odvolanie žalovaného v 1/ rade odmietol, bol úspešnou stranou
sporu žalobca. V konaní, v ktorom odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu v zamietavom
výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania boli úspešní žalovaní. Preto pri aplikácii ust. § 255 ods.

2 CSP pri úspechu strán sporu v rovnakej miere v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol o tom, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.