Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205088
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6414205088.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Q. S., nar. X. F. XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX P., občan Slovenskej
republiky,vedenejpodsp.zn.EX7405/14súdnymexekútorom:JUDr.RudolfomKrutým,PhD.,sosídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 509,27 Eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/288/2014-26 zo dňa 25. apríla
2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/288/2014-26 zo dňa 25. apríla 2018 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 5Er/288/2014-26 zo dňa 25. apríla 2018 exekúciu zastavil. Uvedené rozhodnutie
exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 10. mája 2016 doručil povinný exekučnému súdu návrh na
zastavenie a odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská
doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, rozhodcovská doložka je nemorálnou a
neprijateľnou podmienkou, a preto žiadal exekúciu zastaviť. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu
povinnéhopostaveniepovinnéhoakospotrebiteľarazantneodmietol,nakoľkopovinnémubolposkytnutý

úver na účel zamestnania. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola nevýhradnou rozhodcovskou
zmluvou, nakoľko umožnila každej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Exekučný súd z predloženého rozhodcovského
rozsudku zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na
uzavretú Dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, keďže títo zabezpečili svoj záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 27. januára 2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a

oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil,
čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 31. decembra 2011. Oprávnený
vyplnil dňa 10. februára 2012 zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu
509,27 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 31. decembra 2011 a táto bola povinnému predložená na
zaplatenie. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania rozhodcovský súd vyhovel
žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový

záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Zo zmluvy
o úvere zo dňa 27. januára 2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Zmluva“)
vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 200 Eur, pričom povinný sa zaviazal
vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 136,00 Eur v 6 mesačných splátkach dňom 23. februára
2011. V Zmluve je povinný označený svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi.
Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej Zmluve je z jej obsahu podľa exekučného

súdu možné ustáliť, že povinný Zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľskéhocharakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie. Bezpečným preukázaním nemôže byť všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon povolania. Oprávnený nepreukázal, že povinný pri uzatváraní a plnení

Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda Zmluva má preto
spotrebiteľský charakter. Zo znenia Zmluvy je možné dospieť k záveru, že ju tvorí vopred predtlačený
formulár,ktorýpoužívaoprávnenýakoveriteľprisvojejpodnikateľskejčinnostiopakovane.Návrhzmluvy
bol tak vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. Z okolností uzatvárania Zmluvy mal exekučný
súd za to, že oprávnený pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu

uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou, pričom sa jedná spotrebiteľskú zmluvu. Z predloženej kópie
zmenky vyplýva, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 27. januára 2011, t. j. v čase,
keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom. Na základe uvedených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že
pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť
použitia zmenky. Z tohto dôvodu exekučný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Oprávnený má za to, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na
prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Zmluva bola
uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Podľa oprávneného sa dodatočne nemožno
dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v danej forme povinný sám

svojím konaním inicioval. Povinný pred uzavretím Zmluvy dobrovoľne uviedol že má záujem, aby mu
bol úver poskytnutý na účely výkonu zamestnania, pričom povinný mal možnosť voľby. Oprávnený na
základe uvedených skutočností predložil povinnému Zmluvu, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Dňa 7. septembra 2011 povinný v dodatku k Zmluve na samostatnom liste vyhlásil a
vlastnoručne podpísal, že oprávneným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 200,00 Eur použije na

nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania. V prípade postavenia oprávneného je treba
akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Oprávnený uviedol,
že jeho argumentácia je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na
ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak
dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať

toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa
nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba.
Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
t. j. Zmluvy o úvere. Oprávnený má ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Následne oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora a Ústavného súdu Slovenskej republiky v spotrebiteľských veciach. So zreteľom na
uvedené má oprávnený za to, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok
zaujatie predčasného právneho záveru. Exekučný súdom tak bola oprávnenému podľa jeho názoru
odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné,

keďže exekučný súd neprihliadol na skutočnosť, že povinný uviedol v Zmluve, že má záujem použiť
úver na účely výkonu povolania. Napadnuté rozhodnutie považuje oprávnený za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú
odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
prihliadazúradnejpovinnosti.Nepreskúmateľnosťrozhodnutiaprenedostatokdôvodovpatrímedzivady

konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože znemožňuje účastníkovi brániť sa proti danému
rozhodnutiu. Takto je postupom exekučného súdu oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom,
čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Oprávnený má ďalej za to,
že v konaní došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces. Exekučné konanie bolo proti povinnému zastavené v celom rozsahu, čím exekučný súd priznal

povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Exekučný súd zvolil príliš extenzívny výklad ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený uzatváral s povinným Zmluvu v dobrej viere,
že bude plniť svoje záväzky zo Zmluvy a úver použije na účel povolania. Ak povinný nekonal v dobrej
viere a pri uzatváraní Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel, nemožno dospieť k záveru, že Zmluvaje v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve plní funkciu korektívu
a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery podľa Občianskeho zákonníka. Exekučný súd
výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP. Oprávnený ďalej

uviedol, že s povinným uzatvoril nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá od žalobcu nevyžaduje, aby
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nevýhradná rozhodcovská doložka nie je
dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zastavenie exekučného konania
by znamenalo znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného. Rozhodcovská zmluva
bola uzatvorená platne a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa

odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky inéustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z

vyhlásenia povinného v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, pričom Zmluvu
uzatváral podľa § 497 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí,
že vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,
nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka neznamená, že aplikácia kogentných ustanovení OZ o
ochrane spotrebiteľa je vylúčená, keďže to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Podľa § 52

ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto
podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods.
4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52

ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu
s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania,
resp. obchodnej činnosti. Povinný je v Zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou
trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež
označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je

v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je
označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1
Obchodného zákonníka. Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v
zmysle§52ods.4OZbymuselobyťzrejmé,žepovinnýjepodnikateľomazároveňpriuzatváraníZmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z

oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený
neniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nie je v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah
medzi oprávneným a povinným preto je spotrebiteľským právnym vzťahom, a teda odvolacia námietka
oprávneného, že povinný v dôsledku skutočnosti, že Zmluva bola uzatvorená ako tzv. absolútny obchod
podľa Obchodného zákonníka, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že Zmluva má adhézny charakter, čo znamená, že bola
vopred pripravená oprávneným, pričom povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej
súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie
o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“ považoval odvolací súd za formalistický

pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento
záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov a ochranu spotrebiteľa.

15.Podľaprávnejúpravyzavedenejzákonomč.438/2015Z.z.,ktorájeplatnáaúčinnáod23.decembra
2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy,

ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné
ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil
povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods.
4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania
nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie,

ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.

15. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sauplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu,ktorýmalspotrebiteľskýcharakter.Vexekučnomkonanípritomvyšlonajavo,ževymáhanýnárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.

16. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na

neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolacou námietkou oprávneného k prípustnosti tzv. alternatívnej rozhodcovskej doložky sa
odvolací súd nezaoberal, keďže exekučný súd v napadnutom uznesení platnosť rozhodcovskej doložky
neposudzoval.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).