Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. marec 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Csp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119463935
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:6119463935.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:47234679, proti žalovanej N. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX B., zast. JUDr. Peter Vachan, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina,
IČO: 42350026, o zaplatenie 922,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v aplnú náhradu trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady
súd prvej inštancie rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 922,24 Eur,
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 928,86 Eur od 27.4.2019 do 4.5.2019, úrok z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 924,12 Eur od 5.5.2019 do 1.6.2019 , úrok z omeškania 5,00 % ročne zo

sumy 915,34 Eur od 2.6.2019 do 9.7.2019, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 906,56 Eur
od 10.7.2019 do 10.8.2019, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 901,94 Eur od 11.8.2019 do
10.9.2019, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 901,94 Eur od 11.9.2019 do 19.10.2019, úrok z
omeškania 5,00 % ročne zo sumy 894,19 Eur od 20.10.2019 do 23.11.2019 , úrok z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 886,50 Eur od 24.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 08.04.2016

Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len„ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“).Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 1600.00 Eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné
prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 40,89 Eur. Žalovaná sa dostala do
omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným
upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na
základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy

dňa 11.04.2019 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého
zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností a
táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 26.04.2019. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu
neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.
Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 5 % ročne bola stanovená nasledovne:
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku

dňu 27.04.2019 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo
31.10.2019 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote
dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu vposledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na
prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad (splátkový kalendár). Žalovaná ku dňu podania
žaloby celkovo uhradila sumu 1.364,81 Eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje

voči žalovanej dlh vo výške 922,24 Eur , ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 39,63
Eur, táto suma prestavuje istinu 32.-35. Splátky spolu vo výške 39,63 Eur. Úrok vo výške 35,74 Eur, táto
suma prestavuje úrok 32.-35. Splátky spolu vo výške 35,74 Eur. Zosplatnená istina vo výške 846,87 Eur,
táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 36.-60. Splátky spolu vo výške 846.87 Eur.

2. Súd vydal v konaní platobný rozkaz č.k. 26Up/1923/2019 - 0 zo dňa 07.01. 2020.

3. Žalovaná voči tomuto platobnému rozkazu podala odpor, v ktorou uviedla, že neuznáva žalobcom
uplatnený návrh v celom rozsahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy
a preto je bezúročná a bez poplatkov. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym

časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do takéhoto vzťahu zohľadniť aj
dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi
(napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10.12.2012 sp. zn. 16Co/315/2012, rozsudok
Krajského súdu Trnava zo dňa 22.05.2013 sp .zn. 17Co/151/2012), Zmluva musí obsahovať termín
konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti formulovaný ako „Termín konečnej splatnosti

60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci“ je nedostačujúci, navyše ak
absentuje splátkový kalendár, nie je jednoznačne jasné, čo je dátum poslednej mesačnej splátky. Takýto
právny názor potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.01.2018 sp. zn. 5Co/369/2017.
Taktiež uvedenie presného termínu konečnej splatnosti úveru potvrdzuje rozsudok Krajského súdu
Trnava zo dňa 24.01.2018 sp. zn. 25Co/20/2017: „Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy

za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, odvolací súd dospel k rovnakému záveru
ako súd prvej inštancie a to že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom
predpísanú náležitosť - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (ktorá tým z hľadiska podstatných
náležitostí úverového vzťahu je rozhodujúcou), keď v uvedenom ustanovení sa nenachádza žiaden údaj,

ktorý by sa dal považovať za označenie konečnej splatnosti úveru (je tu určený iba počet splátok a dátum
ich mesačnej splatnosti). S poukazom na znenie príslušného zákonného ustanovenia nepostačuje a
nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti
vypočítať, keďže zákonodarca tu výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo.“ Účelom ustanovenia § 11 Zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je ochrana
spotrebiteľa tak, aby mu dodávateľ bol povinný ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť
prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere
uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Aby bolo
zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca

v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. vymenúva obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zároveň v ust. § 11 presne uvádza, kedy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená
bonita klienta. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v

navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“
Následne v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona: „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.“ V čase poskytnutia úveru splácal dlžnú sumu voči viacerým
veriteľom, z uvedeného dôvodu zastáva názor, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
keď napriek viacerým úverom poskytol žalovanému ďalší úver. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza,
že v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniubudúcich splátok úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy.
Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade so zákonom,
ak by najskôr vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil, že ak v

stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené
vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Žalobca mohol následne

až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedený právny názor o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru potvrdzuje Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26. 04. 2018 sp. zn. 10Co/84/2018, v zmysle
ktorého: „V súdenej veci je nepochybné, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bol/je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. (citovaného v napadnutom rozsudku)je
obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou (platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia

zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa (v danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť
dlžníka (žalovaného) na uplatnenie tohto práva. Žalobca ani len konkrétne skutkovo netvrdí, že by
vyššie spomínanému listu zo dňa 20.5.2013 (označenému ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti) takéto upozornenie predchádzalo. Následne je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom
- s § 53 ods. 9 Obč. zák. - je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom (§ 39

Obč. zák.). „Taktiež žalobca sa odvoláva na ustanovenie Hlavy 6 Obchodných podmienok s názvom
Ukončenie zmluvy, v zmysle ktorého bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súdy SR v
spotrebiteľských sporoch už viackrát potvrdili, že súčasťou zmluvy môže byť len dokument s ktorým
bol spotrebiteľ vopred oboznámený a dokument na ktorom je podpis spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu
sa žalovaný nemôže odvolávať na Hlavu 6 Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy, s

ktorými nebol žalobca oboznámený pred podpisom zmluvy. Uvedené potvrdil napr. Krajský súd Košice
vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.02.2015 sp. zn. 6Co/396/2014: „Obchodný zákonník v ust. § 273
ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava

obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej zmluvy.
Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená
púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou
zmluvou občianskoprávnou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých

podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné
podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné
strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté
vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre
dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného

vzťahu podpísané.“ Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu.
Žalobca nemá nárok na neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala od 1. splátky po splátku zročnú
bezprostredne tri roky spätne od doručenia žalobného návrhu, tieto splátky pokiaľ neboli uhradené sú
premlčané a zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže

v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.

4. Žalobca sa k odporu písomne vyjadril tak, že nesúhlasí s tým, že ako veriteľ riadne neposúdil
schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský uver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010
Z.z. Žalobca si preveruje bonitu každého klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom,

že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej
osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní
práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako
ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 210,- Eur, ako ani klientom
evidovaných v databáze SOLUS- neplatiči. Žalovaná uviedla pri uzatváraní úverovej zmluvy, že vlastní

dom alebo byt, nemá žiadne deti, je slobodná, zdroj príjmu podnikateľ, je zamestnaná od 07/2014,
zamestnávateľ N. Š., pričom svoj príjem preukázala potvrdením o výške príjmu, čistý príjem/dôchodok
371,- Eur. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom
potvrdil ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne,na základe všetkých údajov a informácii a musí prejsť schvaľovacím procesom. Žalobca mal za to, že
žalovaná bude schopná splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Súčasťou každej úverovej
zmluvy sú aj úverové podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu a v samom úvode v

Hlave 2. Uzatvorenie úverovej zmluvy týchto úverových podmienok svojim podpisom zmluvy žalovaná
prehlasuje, že ak uvedie zdroj príjmu zamestnanec, prehlasuje, že pracovný pomer je uzatvorený na
neurčitý čas, minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu s veriteľom, nie je v skúšobnej dobe, ako
aj to, že pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí. Žalobca má za to,
že skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Žalobca nemôže nechať nepovšimnutý záver o

„neplatnom zosplatenení úveru“. V súvislosti s otázkou zosplatnenia žalobca poukazuje na to, že riadne
dodržal a striktne postupoval v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Podľa tohto ustanovenia je strata
výhody splátok podmienená splnením podmienok, a to musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, strata výhody
splátok nenastáva
automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľom, veriteľ toto právo
môže uplatniť najskôr po uplynutí 3 - mesačnej lehoty od omeškania dlžníka zo zaplatením splátky

a ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie
celej pohľadávky. Ak sa v zmluve dohodla strata výhody splátok, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
zaplatenie celej pohľadávky, čo veriteľ môže zrealizovať ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula
najmenej 3 mesačná lehota. Túto lehotu zákon považuje za dostatočne dlhú, aby si dlžník zaobstaral
peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy. Veriteľ musel notifikovať uplatnenie svojho práva

aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva
účinným. Ak uplynula 3-mesačná lehota nasledujúca po splatnosti splátky, môže veriteľ po uplynutí 15-
dňovejlehotyvymáhaťoddlžníkzaplateniecelejzvyšnejpohľadávky.Žalovanámalalenjednupovinnosť
a to riadne splácať splátky. Žalovaná bola niekoľkokrát upozorňovaná na vzniknutý dlh aj na porušenie
platobnej disciplíny, či už písomnou formou, alebo zasielaním textových správ na mobilný telefón, ktorý

je uvedený v predmetnej úverovej zmluve. Žalobca predložil konajúcemu súdu výzvu, ktorú jej adresoval
a upozornil ju na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. S ohľadom na vyššie uvedené upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným
zosplatnenímbolažalovanánatútomožnosťupozornená.Záveromžalobcadaldopozornostiuznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 6Cdo 113/2018, v rámci ktorého dovolací súd pomerne

jednoznačne konštatoval (ods. 16): „Preto v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení
dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho
dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 aC-94/17, v ktorom sa uvádza,
že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v
lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne

nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ
čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej
sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na
bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania.“ Doba trvania a termín konečnej splatnosti cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď
zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria,
podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy
je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Máme za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje

náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije
objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je
cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2001 Z.z. dosiahnutý. Rozsudok KS v

Prešove sp. zn. 13Co 23/2016, ktorým potvrdil právny názor súdu prvej inštancie v totožnej veci a
uvádza „Podľa názoru odvolacieho súdu, z týchto údajov obsiahnutých v úverovej zmluve je možné
nie náročným matematickým úkonom zistiť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, aj keď v zmluve
konkrétne dátumom ohraničená nie je.“ Žalobca k právnemu názoru súdu o absencii „dátumu“ konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru uvádza, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) uviedol: dobu

trvania zmluvy - Hlava 6 § 1 ÚZP Zmluva je uzatvorená na dobu trvania záväzkov z nej plynúcich. Termín
konečnej splatnosti - bod: 41 ÚZ ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci t.j. deň 15.04.2021. Podľa právnej teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí
byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel (Števček,M. a kol. Občiansky zákonník I. §1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck,2015, str. 775.).Žalobcovi dáva za
pravdu rozsudok Okresného súdu Poprad, zo dňa 21.11.2017,sp. zn. 17Csp/158/2017, kde súd v bode
12 konštatoval: „K náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že

v bode 41 zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
Dňa v poslednom mesiaci“. Podľa názoru súdu, z uvedeného priemerný spotrebiteľ vie bezpečne zistiť
dátum termínu konečnej splatnosti úveru, keď zmluva o úvere bola uzavretá 03.09.2015, splatnosť 60
mesiacov, t.j. 5 rokov, termín konečnej splatnosti je 15.09.2020. Súd poukazuje i na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C - 42/15, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48

sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Možno konštatovať, že žalovaný ako veriteľ použil objektívne
zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ mohol vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdením
žalobkyne o tom, že nie je zrejmá doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru.“ Rovnaký názor

zaujal aj Okresný súd Lučenec v rozsudku zo dňa 16.10.2017, sp. zn. 13Csp/132/2017, kde v 25.
uviedol, že:„ K otázke vyjadrenia konečnej splatnosti pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z.) vyjadrenej v zmluve v bode 42 , ktoré sú vysvetlené ako „Prvá splátka je splatná po mesiaci
od dátumu poskytnutia úver. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje
poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom

mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počítajúc
kalendárny mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Vzhľadom na to,
že úver bol poskytnutý na dobu 60 mesiacov je ľahko zistiteľné, a to aj priemerným spotrebiteľom,
že dátum konečnej splatnosti úveru je 15.10.2018. Uvedené vyplýva aj zo splátkového kalendára
predloženého žalobkyňou (č.l.13). Takto uvedený termín konečnej splatnosti je možné bez akýchkoľvek

ďalších ťažkostí a prekážok zistiť čo súd dáva do pozornosti aj v súvislosti s rozhodnutím Európskeho
súdu pod č. C-42/15 vo veci Home Credit c/a Bíróová. Uvedenie konečného termínu splatnosti súd preto
považoval za zákonné nevyvolávajúce dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti pôžičky.“ Za pravdu nám
dáva aj uznesenie Krajského súdu v Bratislava zo dňa 20.08.2019, sp. zn. 5Co/222/2018, citujeme:
„ Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil splnenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona.

Priemerný spotrebiteľ pri dojednaní splatnosti úveru „60 mesiacov po poskytnutí úveru, do 15. dňa
posledného mesiaca“ (bod 46. zmluvy) dostal
transparentnúinformáciuotrvanízmluvnéhovzťahuiotermínesplatnostiúveru.“Záveromžalobcadáva
do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana
Ľalíka v Náleze zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne

ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a
„démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech
právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej
právnej, kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili už tak
ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď' uzavrú akúkoľvek

zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal,
ale peniaze mohol zobrať'), a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku
čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany
práva je nielenže absolútne „nevýchovný", paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou
rovnosti,vigilantibusiura,neminemlaedereapod.,ktorébymalivpodstateplatiťajpre„privilegovaného“

spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti
veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek
príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.
Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu
SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne a ochromia

nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia ajdôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny
štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).“
Máme za to, že zo strany žalobcu boli podstatné náležitosti zmluvy dohodnuté v zmysle právnej úpravy
účinnej v čase prijatia zmluvy a preto nie je možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na
základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že každá zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti

platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to : zmluvou o spotrebiteľskom úvere - hotovostný a
revolvingový úver, uzavretou medzi žalobcom a žalovanou, zo dňa 08.04. 2016, Úverovými zmluvnými
podmienkami žalobcu, platnými od 01.10. 2015, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 11.04. 2019,

výpisom čerpania, splátok a úhrad.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.12. 2020 potvrdil, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila
na účet žalobcu 98,66 Eur, žalobu v tejto časti však nezobral späť.

7. Podľa § 2 ods. 1/, 2/, 3/ Občiansky zákonník (znenie účinné od 21.03. 2016) občianskoprávne vzťahy
vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V
občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov
si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

8. Podľa § 9 Občiansky zákonník (znenie účinné od 01.04. 2015 )
(1)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2)

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)

identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
odplatu podľa osobitných predpisov,

k)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)

informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

y)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

aa)
názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
(3)
Akzmluvaospotrebiteľskomúverenadobuurčitúobsahujedohoduoamortizáciiistiny,jeveriteľpovinný
poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas

celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4)
Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluveo spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5)
Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka

zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.
(6)
Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7)

Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na

spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8)
Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento

zákon.
(9)
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(10)

Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,
ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú

službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas
spotrebiteľa.
(11)
Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského
úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15

dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

9. Súd je toho názoru, že veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo

požiadavkami spotrebiteľa informácie o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o termíne konečnej
splatností, na základe čoho nebolo objektívne možné zistiť rozsah záväzku žalovaného. Napriek
tomu, že zo strany žalobcu bola predložená výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka, nakoľko z výzvy k splateniu celého úveru nie je zrejmé pre omeškanie s
ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V zmysle § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon jednoznačne nevymedzuje,
akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmluve uvedená, avšak základnou

všeobecnou požiadavkou je, aby bola v zmluve táto náležitosť uvedená jasne a zrozumiteľne, bez
ťažkosti a s istotou určiteľným spôsobom. Cieľom resp. účelom tohto ustanovenia je zaručiť, aby
spotrebiteľ poznal deň poslednej splátky úveru, teda termín jeho konečnej splatnosti, resp. teda aby
vedel, dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy,ak uvedenie termínu končenej splatnosti v zmluve umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátum poslednej splátky. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve definovaný výhradne jednoznačným dátumom, teda

konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Obdobný názor vyslovil SD EÚ vo veci C - 42/2015 Home
Credit Slovakia c/a Klára Biróová, keď uviedol, „ že čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V danom prípade však v texte predmetnej zmluvy nie je

vôbec výslovne určená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, je tam uvedená len lehota splatnosti,
a to 84 mesiacov po poskytnutí úveru s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru a každá ďalšia splátka je splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky je
tak určená od v čase uzavretia zmluvy neurčitého momentu poskytnutia úveru, na základe čoho nie je
možné odvodiť ani splatnosť poslednej splátky, preto spotrebiteľ v čase uzavretia predmetnej zmluvy ani
na základe vyššie uvedeného opisného spôsobu s určitosťou nevie, kedy bude úver konečne splatný.

Pre určenie konečnej splatnosti nemôže byť dostačujúce, že v zmluve je uvedená splatnosť každej
splátky a ich počet, ktoré sú aj inak samé osebe podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, lebo keby zákonodarca bol toho názoru, že tieto údaje pre orientáciu spotrebiteľa postačujú,
nezakotvil by ako osobitnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2
písm.f)ZoSÚ,atovýslovnetermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.“Takýprávnyúkon,akým

je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky ,
pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti
tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene
konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil
celý dlh je na úkor určitosti, nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods.1

OZ)“ ( názor vyslovený v rozhodnutí KS Prešov zo dňa 28.06. 2018, sp.zn. 6Co/26/17). V zmysle § 565
Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Zákonodarca jednoznačne
vyžadujedohoduakodvojstrannýprávnyúkon,kdebudejednoznačneuvedené,ževprípadeomeškania

s ktoroukoľvek splátkou, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a teda žiadať o
vrátenie doteraz nesplateného dlhu jednorazovo a teda nie už v splátkach. Slovná formulácia „Za
splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností nám musíte
celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“ predstavuje jednostranné vyhlásenie
veriteľa, obsahom tejto formulácie nie je dohoda zmluvných strán o možnosti vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru pre omeškanie s ktoroukoľvek mesačnou splátkou. Žalovaná ako spotrebiteľ bola síce
v zmluve o úvere poučená o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých
podmienok(najmävprípadeporušeniazmluvnýchpovinností),samotnádohodaopráveveriteľavyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie
sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Nebolo dodržané

ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

10. Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia 98,66 Eur z dôvodu, že túto časť zaplatila žalovaná po podaní
žaloby (toto tvrdenie žalovanej je nesporné). V ostatnej časti súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených

vyššie.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej preto priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,

že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.