Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Považan
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/220/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517215873.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v sporovej veci žalobkýň: 1/ M. S., T.. XX.XX.XXXX,
H. D. C., O. XX/X, 2/ I. H., T.. XX.X.XXXX, H. D. T. I. T. D., C. XX/X, obe zast. Mgr. Petrom Švarcom,
advokátom v Prievidzi, Nám. slobody 1/17, proti žalovanému: N. R., T.. X.X.XXXX, H. D. H., I. T..
XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkýň proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 24. mája 2019 č.k. 49C/43/2017-89 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/Súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pre späťvzatie žaloby žalobkyňami z dôvodu mimosúdnej dohody strán
(§ 145 ods. 1 CSP), súčasne vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2/ O trovách konania rozhodol a contrario podľa § 256 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd skúmal
zavinenie zastavenia konania na oboch stranách sporu. Predmetné konanie bolo zastavené na základe
späťvzatia žaloby z dôvodu mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
avšak iným spôsobom ako sa domáhali žalobkyne v žalobe (prikázaním nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného za náhradu spoluvlastníckeho podielu každej po 18 000,- eur), a to prevodom
nehnuteľnostinazákladekúpnejzmluvynatretiuosobu.Súdprihliadolnavšetkyokolnostiprejednávanej
veci a to na komunikáciu strán sporu o dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v čase, keď žalovaný ešte nebol plnoletý, ako i na dôvodnú zmenu stanoviska žalovaného k prikázaniu
nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu zistenia zápisu exekučného záložného práva na
danú nehnuteľnosť v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe exekučného titulu voči
povinnej - žalobkyni 2/. Vychádzajúc zo základných princípov Civilného sporového poriadku, konkrétne
čl. 4 CSP a rozumného usporiadania procesných vzťahov, súd prvej inštancie mal za to, že v danej veci
je pre spravodlivé usporiadanie vzťahov dôvodné nepriznať nárok na náhradu trov konania ani jednej
zo strán sporu.
3/Žalobkyne vo včas podanom odvolaní namietali nesprávne posúdenie zavinenia pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súdom prvej inštancie, ktorý rovnako podľa nich nesprávne poukázal na základný
princíp CSP, vyplývajúci z jeho Čl. 4. Podľa odvolateliek žalovaný už počas dedičského konania trval na
tom, že sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a nepripúšťal možnosť iného spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Žalovaný rovnako v liste zo dňa 4.7.2017 mal záujem stať sa výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, nesúhlasil však s cenou, ktorú by mal vyplatiť protistrane. Vzhľadom k tomuto
stanovisku žalovaného žalobkyniam neostalo iné ako žiadať zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súdnou cestou. Aj počas súdneho konania žalovaný mal záujem stať sa výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti. Za podstatné odvolateľky považovali potrebu posúdenia skutkového stavuv čase pred podaním žaloby a v čase jej podania, a to, že až v priebehu konania žalovaný súhlasil
s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej predajom tretej osobe, teda spôsobom,
ktorý žalobkyne pred podaním žaloby opakovane navrhovali, nemôže nič zmeniť na skutočnosti, že
žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného. Preto boli toho názoru,
že v zmysle § 256 CSP majú žalobkyne právo na náhradu trov konania. Navrhli preto, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmenil a vyslovil, že
žalobkyne majú voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
4/Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
5/Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal
s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v
plnom rozsahu úspešný. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012).
6/Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyne sa žalobou zo dňa 22.9.2017 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti a jeho vyporiadania spôsobom prikázania nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorému navrhli uložiť povinnosť každej z ustupujúcich spoluvlastníčok zaplatiť
náhradu vo výške 18.000 eur. Podľa stanoviska žalovaného k žalobe zo dňa 26.2.2018 tento so
žalobným návrhom súhlasil, navrhol uzatvoriť súdny zmier, ktorým sa zruší podielové spoluvlastníctvo
nehnuteľnosti, súhlasil i so spôsobom jeho vyporiadania, pričom bol ochotný uhradiť žalobkyniam po
17.000 euro s tým, že sa bude podieľať na náhrade trov konania v jednej polovici. Na základe vyjadrenia
žalovaného a následnej reakcie žalobkýň súd prvej inštancie konanie prerušil s tým, že strany mali
záujemusporiadaťvecmimosúdnoudohodou.Podanímzodňa14.2.2019zobraližalobkynežalobuspäť
s tým, že strany uzavreli mimosúdnu dohodu, v rámci ktorej došlo k predaju bytovej nehnuteľnosti tretej
osobe za dohodnutú kúpnu cenu 73.000 euro, z ktorej na každú žalobkyňu pripadá suma 18.250 eur.
7/Podľa stanoviska žalovaného z 3.5.2018 k žalobnému návrhu tento skutočne mal záujem stať sa
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to až do momentu, kedy zistil, že na nehnuteľnosti je zapísané
exekučné záložné právo a žalobkyňa 2/ nemôže so svojim spoluvlastníckym podielom nakladať.
Matka žalovaného prehodnotila svoj úmysel zobrať si úver na vyplatenie spoluvlastníčok. Žalovaný
bol študentom strednej školy, nemal možnosť riešiť finančné prostriedky inou cestou ako spoločným
predajom nehnuteľnosti, čo nie je možné pri existencii exekučného záložného práva. Vyjadril názor, že
najvhodnejšie by bolo zobrať žalobný návrh späť, uhradiť exekúciu, vymazať záložné právo k podielu
žalobkyne 2/ a byt spoločne predať.
8/Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že hoci medzi stranami došlo pôvodne k predbežnej dohode
o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení (prikázaním nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovaného za náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom), v konečnom dôsledku
k vyporiadaniu došlo spôsobom navrhnutým v priebehu konania žalovaným (spoločný predaj
nehnuteľnosti tretej osobe). Tvrdenie žalobkýň v odvolaní, že spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej predajom tretej osobe žalobkyne pred podaním žaloby opakovane
navrhovali, nepovažoval odvolací súd za významné, keď takýto spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalobkyne v žalobe neuvádzali. Dôvodom späťvzatia žaloby tak nebolo správanie
žalovaného, k zastaveniu konania nedošlo v dôsledku zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnostispôsobomnavrhovanýmžalobkyňamivžalobe,nazákladečohožalobu
nebolo možné považovať za dôvodnú a k zastaveniu konania nedošlo zavinením žalovaného.
9/Za takejto situácie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania vecne
správne, odvolaciemu súdu potom neostalo než uznesenie v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
10/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nemohol priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli.
11/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.