Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/113/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120201980
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:7120201980.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej, v sporovej veci žalobcu: MEDIMA-SK s.r.o., so
sídlom Kostolná 3790/28A, Košice, IČO: 36 198 455, zastúpený: JUDr. Tomáš Baulovič, advokát, so
sídlom Kupeckého 4, Košice, proti žalovanému: DIPLOMAT DENTAL s.r.o., so sídlom Vrbovská cesta
17, Piešťany, IČO: 36 222 089, zastúpený: JUDr. Matej Csenky, advokát, so sídlom Dolné Bašty č, 2,
Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Piešťany zo dňa 27. augusta 2020 č.k. 21Cb/5/2020-126, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súd Košice I. dňa 28.01.2020, postúpeným Okresnému
súdu Piešťany dňa 02.3.2020, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť konať v súlade so zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 01.06.2000 a
doterajšej zavedenej obchodnej praxe, najmä však riadne a včas vybavovať objednávky žalobcu,
sprístupniť elektronickú technickú podporu zriadenú na internetovej stránke žalovaného, umožňovať
servisným technikom žalobcu absolvovať školenie potrebné na výkon servisnej činnosti a náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 C.s.p. uznesením č.k. 21Cb/5/2020-77
na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorú žalobca reagoval podaním
doručeným súdu dňa 17.04.2020, ktorým upravil petit navrhovaného neodkladného opatrenia a to tak,
že žalovaný je povinný žalobcovi dodávať náhradné diely špecifikované v cenníku zo dňa 26.06.2019,
za ceny uvedené v cenníku zo dňa 26.06.2019 a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia objednávky
žalobcu s tým, že žalobca zaplatí kúpnu cenu žalovanému na základe faktúry vystavenej žalovaným po
dodaní objednaných náhradných dielov s lehotou splatnosti 15 dní odo dňa vystavenia príslušnej faktúry
a odoslanej žalobcovi poštovou prepravou najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni jej vystavenia,
inak sa lehota splatnosti fakturovanej sumy posúva o počet dní omeškania s jej odoslaním. Žalovaný je
povinný žalobcovi umožniť trvalý a nerušený prístup do prihlasovacej časti webovej stránky J. a náhradu
trov konania.

3. Súd prvej inštancie unesením zo dňa 21. mája 2020 č.k. 21Cb/5/2020-95 návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Trnave uznesením zo dňa 05.08.2020 č.k. 31Cob/71/2020-117 tak, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom napadnutým uznesením rozhodol výrokom I.
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II., že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1, §
325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2,3, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1,2, § 255 ods. 1, §
262 ods. 1,2 C.s.p.

6. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli
dňa 01.06.2000 Zmluvu o obchodnej spolupráci (ďalej len ako zmluva), obsahom ktorej mali byť
podmienky dodávania tovarov, a ktorá žalobcovi priznáva právo na odber tovarov od žalovaného a
žalovaného zaväzuje dodávať žalobcovi objednaný tovar za dohodnutých a dlhoročne zaužívaných
podmienok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné a platobné podmienky, bonusy a zľavy
pre slovenské obchodné organizácie. Zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú a v čase podania návrhu
je platná a účinná. V predmetnom vzťahu strán sporu mali v zmysle zaužívanej praxe čiastkové kúpne
zmluvy formu objednávok, ktoré boli odosielané a prijímané elektronickou poštou. V priebehu trvania
zmluvy žalobca pravidelne nakupoval od žalovaného tovar, najmä prístrojovú techniku a náhradné diely,
ktorú predával ďalším svojim obchodným partnerom alebo koncovým užívateľom a vykonával, resp.
zabezpečoval záručný ale aj pozáručný servis prostredníctvom odborne spôsobilých osôb. Žalovaný
však v mesiaci september 2019 začal porušovať zmluvu najprv tým, že začal od žalobcu vopred
požadovať uspokojenie peňažného plnenia v celom rozsahu ceny objednaného tovaru. Od 01.01.2020
žalovaný odmietol prijímať objednávky žalobcu. Výpadok v dodávkach tovaru, najmä náhradných dielov
k už odobratým a ďalej dodaným prístrojom bezprostredne a vážne ohrozuje podnikanie žalobcu a
to v celom rozsahu jeho podnikania. Žalobca protiprávnym postupom žalovaného nevie uspokojovať
násobiace sa požiadavky svojich klientov. Servisný zásah však nie je možný bez dodania náhradných
dielov, ktoré pre svoje prístroje vyrába výlučne žalovaný, a ktoré aktuálne nie je bez právneho dôvodu
ochotný dodávať. Bez včasného vybavenia objednávok klientov, títo prestanú využívať služby žalobcu,
čo mu spôsobí negatívny zásah do jeho podnikateľskej činnosti v podobe zúženia poskytovaných
služieb, čo bude viesť k zníženiu príjmovej zložky a následného znižovania stavu zamestnancov. Od
20.01.2020 žalovaný zablokoval žalobcovi prístup do elektronickej technickej podpory zriadenej na
internetovej stránke žalovaného pre tieto účely, bez akéhokoľvek predchádzajúceho upovedomenia.
Tento servisný program je nevyhnutný na výkon servisnej činnosti žalobcu, pretože mu umožňuje rýchlo
a riadne identifikovať chybu prístrojovej techniky a objednať príslušné náhradné diely, ktoré potrebuje
za účelom odstránenia zistených vád. Toto konanie žalovaného pravdepodobne súvisí s doručenou
výpoveďou zo zmluvy zo strany žalovaného, ktorú však žalobca považuje za neplatnú, pretože bola
vykonaná v rozpore so zmluvou a zákonom. Žalovaný listom zo dňa 24.09.2019 označeným ako
„ Výpoveď spolupráce“ žalobcovi oznámil, že od 24.09.2019 nebude vybavovať objednávky žalobcu.
Žalobca nesúhlas s výpoveďou žalovanému oznámil listom označeným ako „ Nesúhlas s výpoveďou,
žiadosť o osobné stretnutie“ zo dňa 26.09.2019. Žalovaný následne zaslal žalobcovi „ Výpoveď zmluvy
o obchodnej spolupráci“ zo dňa 26.09.2019, ktorú odôvodnil poukazom na čl. VII ods. 4 zmluvy o
spolupráci a na ust. § 582 Občianskeho zákonníka. Dňa 30.09.2019 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov
strán, spor však neurovnali. Žalobca však zotrváva na svojom tvrdení, že výpoveď je neplatná. Žalobca
má za to, že v danej veci je nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi stranami, nakoľko
bez zásahu súdu hrozí žalobcovi nenávratná ujma v podobe straty klientov v podnikaní, pričom túto
bezprostrednú hrozbu spôsobuje žalovaný svojim protiprávnym konaním.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.02.2020 uviedol, že
návrh žalobcu považuje za nedôvodný v celom rozsahu, pretože nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, teda existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo že exekúcia bude ohrozená. Žalobcom opísaný skutkový stav neosvedčuje potrebu
bezodkladnosti pomerov strán konania. V návrhu tiež nie sú uvedené skutočnosti, ktoré hodnoverne
osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podnikanie žalobcu
nemôže byť konaním/nekonaním žalovaného žiadnym spôsobom ohrozené, nakoľko žalovaný má v
prípade záujmu o predmetné produkty niekoľko možností na ich zaobstaranie (existencia 3 distribučných
spoločností a možnosť spolupráce s nimi). Zároveň žalobca dostatočne neosvedčil, že podnikanie
žalobcu by bolo závislé na zmluvnom vzťahu so žalovaným, a že by nebolo možné dostať sa k
predmetným produktom cez iného zmluvného partnera ako je žalovaný. Výpadok v dodávkach tovaru
žalovaného (podľa vyjadrenia žalobcu najmä náhradných dielov) údajne ohrozuje podnikanie žalobcu,

s ktorým tvrdením sa žalovaný nestotožňuje, pričom v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
predaj tovarov žalovaného (zubných súprav a s tým súvisiaceho príslušenstva) nepredstavuje v portfóliu
žalobcu taký významný podiel, ktorý by bol reálne spôsobilý ohroziť podnikanie žalobcu, ako sa
žalobca snaží prezentovať. Pre ilustráciu žalovaný uvádza, že v roku 2019 žalovaný predal v rámci
SR len 2 kusy zubných súprav zn. Diplomat (teda produktov vyrábaných žalovaným), čo predstavuje
zanedbateľnú položku v ekonomickej produktivite žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa v rámci
svojej podnikateľskej činnosti venuje aj iným aktivitám a obchodovaniu s produktmi iných výrobcov, čo
vyplýva okrem iného aj zo samotného tvrdenia žalobcu, že ukončenie spolupráce ohrozuje podnikanie
žalobcu v celom rozsahu jeho podnikania, aj vo vzťahu k iným značkám. Žalovaný v súvislosti s vyššie
uvedeným považuje za nevyhnutné vysvetliť skutočný záujem žalobcu na ďalšom trvaní spolupráce
so žalovaným. V tomto prípade ide žalobcovi najmä o predaj náhradných dielov (teda paradoxne nie
o predaj samotných zubných správ zn. Diplomat), nakoľko náhradné diely predstavujú pre žalobcu
„vstupenku“ k doterajším klientom a odberateľom, tak aby žalobca mohol presadiť na slovenskom trhu
so zubnými súpravami iného zahraničného výrobcu zubných súprav, ktorého produkty žalobca podľa
informácií žalovaného výrazne pretláča na slovenský trh. Ide o produkty zn. Stern Webber z obchodnej
skupiny Cefla, ktorá predstavuje pre žalovaného priamu konkurenciu (pre ilustráciu žalovaný uvádza,
že napríklad v Poľskej republike je žalovaný s touto obchodnou skupinou v postavení jednotky a dvojky
na trhu, s ročným predajom cez 200 kusov, v Talianskej republike sa žalovaný stretáva u zákazníkov
takmer výlučne s produktmi tejto skupiny, kde predaj dosahuje viac ako 200ks ročne. Podľa informácií
z trhu, žalobca prednostne predáva výrobky zn. Stern Webber a zákazníkov sa snaží presvedčiť, aby
uprednostnili produkty zahraničného výrobcu pred zn. Diplomat. Z uvedeného dôvodu teda reálne
existuje, resp. existovalo riziko úniku informácií v prospech konkurencie, ktoré mu mohli poskytnúť
výraznú konkurenčnú výhodu. Aj tieto skutočnosti boli jedným z dôvodov, pre ktoré sa žalovaný rozhodol
vypovedať Zmluvu so žalobcom, nakoľko ďalšie trvanie v zmluvnom vzťahu so žalobcom nebolo naďalej
udržateľné. Žalobca podľa jeho vyjadrení údajne v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemôže
uspokojovať násobiace sa požiadavky svojich klientov. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje
žalobcu, pričom toto jeho tvrdenie nebolo preukázané žiadnym relevantným spôsobom. Žalobca
žiadnym spôsobom objektívne nepreukázal, že by sa požiadavky jeho klientov násobili (neuvádza
zároveň v akom rozsahu) a že by neposkytol svoje služby niektorému z klientov z dôvodov konania/
nekonania žalovaného. K dodaniu náhradných dielov a servisným zásahom je potrebné uviesť, že
žalovaný je naďalej pripravený plniť (a aj si riadne plní) svoje záväzky vyplývajúce zo záručných lehôt,
opráv či záručného servisu, čo opakovane prezentoval žalobcovi. V tomto rozsahu nemôže žalobcovi
či jeho klientom vzniknúť akékoľvek ohrozenie. Čo sa týka pozáručného servisu (prípadne dodaniu
náhradných dielov po uplynutí záručnej doby), v tomto prípade rovnako nemôže vzniknúť akákoľvek
škoda na strane žalobcu či jeho klientov, nakoľko distribúciu výrobkov zn. Diplomat na území SR
zabezpečujú 3 spoločnosti, ktoré v rámci svojho portfólia ponúkajú výrobky aj náhradné diely. Ak má
žalobca alebo ktorýkoľvek z jeho klientov záujem o kúpu vyššie uvedeného tovaru, bez akýkoľvek
problémov si môže takéto produkty obstarať od distribútorov. Za prípadnú dohodu alebo nedohodu
s distribučnými spoločnosťami žalovaný v žiadnom prípade nezodpovedá, nakoľko sú to samostatné
podnikateľské subjekty. Tvrdenie žalobcu, že podľa jeho informácií boli dodávatelia žalovaným vyzývaný,
aby so žalobcom v tejto oblasti nespolupracovali, považuje žalovaný za absurdné, ničím nepodložené
a nepreukázané. Žalobca sa teda domáha nariadenia povinností, ktoré nie sú spôsobilé na vydanie
neodkladného opatrenia, a ktoré by si vyžadovali neprimeraný zásah do žalovaného.

8. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov osvedčené, že medzi stranami bola
dňa 01.06.2000 uzatvorená zmluva, ktorou sa strany sporu zaviazali (žalobca) objednať, po uzavretí
celoročnej kúpnej zmluvy a čiastkových kúpnych zmlúv odobrať a zaplatiť tovar a (žalovaný) potvrdiť
návrh celoročnej kúpnej zmluvy a čiastkových kúpnych zmlúv a po potvrdení dodať tovar. Zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú. Listom označeným ako výpoveď spolupráce zo dňa 24.09.2019, resp.
výpoveď zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 26.09.2019 žalovaný predmetnú zmluvu vypovedal s
tým, že výpovedná lehota 3 mesiace začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení
tejto výpovede. S uvedeným postupom žalovaného žalobca nesúhlasil a žalovanému doručil nesúhlas s
výpoveďou, žiadosť o osobné stretnutie zo dňa 26.09.2019 a nesúhlas s výpoveďou zo dňa 02.10.2019.
Tu je potrebné uviesť, že súd sa v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nebude a ani nemôže
zaoberať otázkou správnosti postupu žalovaného pri odstúpení od predmetnej zmluvy. Podstatnou
zostáva otázka či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu (po oboznámení sa s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia a s vyjadrením žalovaného) možno vyvodiť existenciu skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a
rovnako skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu.

9. Súd mal za to, že skutočnosti, ktoré uviedol žalobca, nie sú skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali
potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia. Upravenie pomerov strán formou
navrhovaného neodkladného opatrenia (bod 22 odôvodnenia) by prevyšovalo rámec bezodkladnej
úpravy pomerov. Súd uvádza, že nie je možné uvedeným spôsobom žalovanému určiť povinnosť
dodávať tovar (náhradné diely) uvedený v cenníku v určitej lehote, nakoľko súd nemal za osvedčené,
že je v uvedenej lehote žalovaný túto povinnosť vôbec schopný splniť. Navyše predmetný cenník sa v
priebehu obchodnej spolupráce môže meniť, čo by znamenalo, že ( prípadné ďalšie ) splnenie povinnosti
dodávať tovar podľa nového cenníka by si žalobca musel opätovne „ vynútiť“ formou neodkladného
opatrenia, čo podľa názoru súdu nie je prípustné. Súd má za to, že takéto neodkladné opatrenie
nezodpovedá princípu proporcionality a obmedzovalo by žalovaného neprimerane k výhode, ktorú
by žaloba získal. Navyše v prípade ak žalovaný doručil žalobcovi výpoveď zo zmluvy o obchodnej
spolupráci je zrejmé, že v zmluvnom vzťahu so žalobcom zotrvať nechce. Žalobca si túto povinnosť
(zotrvať v zmluvnom vzťahu) nemôže vynucovať formou neodkladného opatrenia, kedy navyše súdu
neosvedčil, že žalovaný je jediným subjektom, ktorý mu predmetné náhradné diely je schopný dodávať.

10. Súd mal za to, že ak by bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, nedosiahla
by sa ním trvalá úprava pomerov medzi stranami. Otáznym teda zostáva aká žaloba by mala byť v
súlade s ust. § 137 C.s.p. podaná, aby sa pomery medzi stranami upravili trvalo. K uvedenej skutočnosti
sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadruje. Z uvedeného možno vyvodiť žalobcovu snahu „ vynútiť“
si zotrvanie v zmluvnom vzťahu bez ďalšieho riešenia sporenej situácie. Súd preto po oboznámení sa
so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k návrhu
priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu
zamietol.

11. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.

12. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o nariadenie
neodkladného opatrenia a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nariadi
neodkladné opatrenie v zmysle upraveného návrhu Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom
na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.. Pokiaľ súd nemal za osvedčené,
že je žalovaný vôbec schopný splniť požadovanú povinnosť, súd pri posudzovaní podmienok pre
vydanie neodkladného opatrenia prekročil hranicu skúmania nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci,
čím neoprávnene zasiahol do práv a povinností strán v neprospech žalobcu. Založenie zamietnutia
nariadenia neodkladného na pochybnosti súdu prvej inštancie o tom, či bude žalovaný schopný plniť
žalobcom navrhovanú povinnosť, ak k identickému plneniu povinností dochádzalo medzi žalobcom a
žalovaným nepretržite v priebehu 20 rokov považuje žalobca za neakceptovateľné. Cieľom konania
bolo zabezpečiť povinnosť žalovaného naďalej rešpektoval zmluvu o obchodnej spolupráci medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 01.06.2000, ktorú žalobca považuje za stále platnú. Niektoré práva
a povinnosti sa pritom rokmi (zmluva bola uzatvorená v r. 2000) prakticky modifikovali, ktoré v
dôsledku bezproblémovej spolupráce strany nepovažovali za potrebné upravovať, pretože obchodná
prax bola dlhodobo bezproblémová. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhoval plnenie aj odkazom na
zavedenú obchodnú zvyklosť. Nebolo by dôvodné zo strany súdu skúmať, či neodkladné opatrenie
do posledného detailu kopíruje obsah zmluvy. Zavedenú obchodnú prax možnosti tovar dodať,
skladové zásoby, ako ani iné práva súd pri vydávaní neodkladného opatrenia nepozná štandardne.
Žalobca vyšpecifikoval jednotlivé povinnosti, ktorých plnenia sa domáha od žalovaného, v rámci čoho
žalobca identifikoval náhradné diely, cenu jednotlivých dielov, lehotu dodania a samozrejme podmienky
protiplnenia teda všetko to, čo upravovala zmluva medzi žalobcom a žalovaným s ohľadom na zavedenú
obchodnú zvyklosť. Adekvátnosť žalobcom požadovaných dodacích lehôt žalobca preukázal príkladným
predložením objednávok, ktoré boli štandardne vybavované zo strany žalovaného v priebehu niekoľkých
dní. Cieľom žalobcu bolo hlavne predísť tomu, aby žalovaný v prípade povinnosti plniť objednávku
túto objednávku nemohol nedôvodne predlžovať, čo by žalobcovi taktiež spôsobovalo nemalé ťažkosti,
ale aby ju plnil v takých lehotách, na aké boli v rámci doterajšej spolupráce strany zvyknuté. Klienti
žalobcu, ktorým žalobca dodal prístroj vyrobený žalovaným očakávajú dodanie náhradného dielu a

ukončený servis v čo najkratšom čase tak, ako boli doposiaľ zvyknutí, aby mohli ďalej vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť. Náhradné diely bol žalobca nútený identifikovať odkazom na cenník z roku
2019 z dôvodu množstva náhradných dielov, ktoré by žalobca mohol potrebovať pri svojej činnosti,
aby vedel uspokojiť klientov, ktorým v priebehu rokov dodával rôznorodú prístrojovú techniku vyrábanú
žalovaným, pričom žalobca nemal žiadny iný zdroj náhradných dielov. Žalobca bol nútený nejakým
spôsobom identifikovať náhradné diely a vedel to len prostredníctvom posledného cenníka, ktorý mal
k dispozícii, pretože cenník na rok 2020 mu žalovaný neposlal ani inak nesprístupnil. Dvojstupňový
postup, ktorým by žalobca najprv žiadal uložiť žalovanému povinnosť doručiť cenník pre rok 2020
a následne odkazom na neho žiadať uloženie povinnosti žalovanému dodávať takto aktualizované
náhradné diely, by bol podľa názoru žalobcu neúčelný a zdĺhavý. Rozdiely v druhoch náhradných dielov
sú medzi zmenami cenníkov zanedbateľné. Podľa názoru žalobcu nie je tiež neprimerané, aby bol
žalovaný v dôsledku svojho správania povinný zniesť povinnosť dodať náhradné diely za cenu určenú
za predchádzajúce obdobie. Aj v tomto prípade sú rozdiely zanedbateľné a teda zo strany súdu by
nedošlo k neprimeranú zásahu do vyváženosti vzťahov. Pokiaľ by bol žalobca nútený domáhať sa
dodania jednotlivých náhradných dielov vždy prostredníctvom neodkladného opatrenia, takýto postup
by bol neúčelný, pretože by neprimerane zvýšil reakčný čas žalobcu pre splnenie si svojej servisnej
povinnosti voči klientom, čo by prirodzene viedlo k strate klientov a to len v dôsledku neplnenia si
povinností zo strany žalovaného. Ak by aj žalovaný nebol schopný plniť v intenciách neodkladného
opatrenia, mal by možnosť podľa druhu prekážok postupovať ďalej, napr. postupom pri existencii dôvodu
vylučujúcom zodpovednosť, zánikom práva z dôvodu objektívnej nemožnosti a pod. Pokiaľ žalovaný
nechce zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, žalobca má za to, že vôľa žalovaného je irelevantná,
pretože predmetom súdneho prieskumu a hodnotenia majú byť práva povinnosti strán vyplývajúce pre
nich zo zmluvného vzťahu a nie subjektívna vôľa žalovaného, ktoré je v rozpore s obsahom existujúceho
záväzkového vzťahu so žalobcom. Podľa žalobcu je rozhodujúce to, že napriek existujúcemu právnemu
vzťahu žalovaný si neplní svoje povinnosti, v dôsledku čoho žalobcovi vzniká nenapraviteľná ujma v
podobe hrozby straty klientov pre neschopnosť v dostatočnej reakčnej dobe uspokojovať ich potreby
ohľadom prístrojovej techniky vyrábanej žalovaným a je jediným, kto je oprávnený a povinný tento stav
zvrátiť s ohľadom na záväzkový vzťah strán. Žalobca skutočne nemá inú možnosť, ako by náhradné
diely získal inak, pretože žalovaný svojich obchodných zástupcov a odberateľov informoval o ukončení
spolupráce so žalobcom. Žalobca má za to, že nariadením neodkladného opatrenia by sa dosiahla trvalá
úprava pomerov. Žalovaný by mal povinnosť dodávať náhradné diely k výrobkom, ku ktorým má žalobca
záväzok ich voči tretím osobám (svojim klientom) ich servisovať. Žalovanému by na druhej strane vždy
ostala možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, na ktorom určení by mal podľa názoru žalobcu
žalovaný bezpochyby naliehavý právny záujem. Pokiaľ však mal súd prvej inštancie obavu o to, že
nariadením neodkladného opatrenia by sa trvalá úprava pomerov nedosiahla (na rozdiel od žalobcu), nič
mu nebránilo postupovať podľa § 336 C.s.p. a uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej, o určenie neplatnosti zmluvy. Aj v danom prípade by mal žalobca na určení naliehavý
právny záujem.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že sa k samotnému návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 27.01.2020 vyjadril podaním zo dňa 07.02.2020, pričom na argumentáciu tam uvedenú
primerane odkazuje a v celom rozsahu sa pridržiava tohto vyjadrenia. Argumentácia tam uvedená
sa vzťahuje aj na argumentáciu žalobcu prezentovanú v podanom odvolaní. Žalobca v rámci tohto
konania nezvolil správny a zákonný postup, keď sa svojho nároku domáha v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia. Nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcovi dodával
náhradné diely špecifikované v cenníku zo dňa 26.06.2019 a za ceny tam uvedené, a to najmä s
poukazom na to, že od vydania predmetného cenníka uplynul viac ako rok a medzičasom došlo
jednak k aktualizácii náhradných dielov oproti cenníku zo dňa 26.06.2019 a rovnako došlo k úprave
cien uvedených v tomto cenníku. Žalovaný na vysvetlenie uvádza, že cenníky a technické parametre
náhradných dielov sa menia každých 6 mesiacov, teda ani nie je technicky možné dodávať ich podľa
starého cenníka z roku 2019. Stanovením takejto povinnosti by bolo zároveň neprimerane zasiahnuté
do jeho práv, a to aj s poukazom na efektívny výkon podnikateľskej činnosti. Rovnako tak nemožno od
žalovaného spravodlivo požadovať splnenie povinnosti v tom smere, že by kúpna cena za náhradné
diely bola uhradená až po ich dodaní s lehotou splatnosti 15 dní odo dňa doručenia faktúry. Bez
ohľadu na to, že žalobca neosvedčil, že by takýto spôsob nastavenia platenia kúpnej ceny fungoval
medzi stranami sporu aj v minulosti, za súčasnej situácie spôsobenej aktuálnym súdnym konaním

existuje dôvodná obava, že by kúpna cena nebola uhradená v lehote splatnosti. Takýmto určením by
sa nedosiahla trvalá úprava pomerov, keďže by žalovaný musel dodávať náhradné diely za neaktuálne
ceny podľa neaktuálnych technických parametrov a neaktuálneho cenníka. Podľa názoru žalobcu v
podanom odvolaní by žalovanému vždy ostala možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, nakoľko
na takomto určení by mal žalovaný bezpochyby naliehavý právny záujem. V danom prípade došlo
podľa názoru žalovaného k zániku Zmluvy ku dňu 31.12.2019 na základe výpovede žalovaného zo
dňa 26.09.2019. Žalobca však považuje výpoveď Zmluvy zo dňa 26.09.2019 za neplatnú a Zmluvu
naďalej za platnú a účinnú. Za týchto skutkových a právnych okolností je to práve žalobca, ktorý sa mal
domáhať určenia neplatnosti výpovede Zmluvy, teda nie je to žalovaný, ktorý by sa mal v konaní domáhať
určenia neplatnosti Zmluvy, a to s poukazom na to, že žalovaný považujem Zmluvu za ukončenú ku
dňu 31.12.2019. Za daných okolností nie je a ani nemôže byť na strane žalovaného naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy, že výpoveď je jednostranný právny úkon - prejav vôle zmluvnej
strany, ktorý ma za následok ukončenie zmluvy (bez ohľadu na to, či druhá zmluvná strana s tým súhlasí
alebo nie). Z logiky veci nemožno za týchto okolností od žalovaného očakávať, aby sa domáhal určenia
neplatnosti zmluvy, ktorá bola z jeho pohľadu ukončená jednostranným prejavom vôle žalovaného vo
forme výpovede Zmluvy. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalovaný sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha dodávok náhradných dielov a trvalého a nerušeného prístupu do
prihlasovacej časti webovej stránky J.. Vo vzťahu k prístupu do prihlasovacej časti webovej stránky
žalobca doposiaľ neosvedčil oprávnený záujem na plnení tejto povinnosti a z podaného odvolania nie
je zistiteľné, akými skutočnosťami tento návrh odôvodňuje. Predmetom a účelom zmluvy o obchodnej
spolupráci zo dňa 01.06.2000 nebola primárne dodávka náhradných dielov, ale kúpa-predaj tovaru v
portfóliu žalovaného ako výrobcu dentálnej techniky (primárne dentálnych kresiel). Účelom predmetnej
zmluvy bol primárne predaj dentálnych zariadení (kresiel a príslušenstva) v súčasnosti známych na trhu
pod obchodnou značkou Diplomat. Z obsahu doterajších podaní žalobcu vyplýva, že sa domáha výlučne
povinnosti dodávať náhradné diely, a nie povinnosti dodávať dentálne zariadenia, na čom má primárne
žalovaný záujem (z dôvodu ekonomickej efektivity vzájomnej spolupráce). Dodávka náhradných dielov
pre žalobcu je z pohľadu žalovaného absolútne irelevantná, keďže žalovanému ako podnikateľskému
subjektu ide primárne o dosahovanie zisku predajom dentálnych súprav, ktoré vyrába. Podnikanie
žalobcu, resp. jeho oprávnené záujmy nemôže byť konaním/nekonaním žalovaného žiadnym spôsobom
ohrozené, nakoľko žalovaný, resp. jeho zákazníci majú v prípade seriózneho záujmu o produkty
zn. Diplomat (vrátane náhradných dielov) hneď niekoľko možností na ich zaobstaranie (existencia 3
distribučných spoločností žalovaného, konkrétne METEC, PS CORPORATION, EUR MED Dentálne
Depo). Žalobca si evidentne neuvedomuje, že Zmluva bola ukončená výpoveďou ku dňu 31.12.2019
a teda v súčasnosti neexistuje akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný za
týchto okolností ani nemôže plniť povinnosti zo Zmluvy, ktorá bola ukončená výpoveďou. Nemožno sa
zároveň stotožniť s tvrdením, že žalovaný je jediný, kto je oprávnený tento stav zvrátiť, keďže existujú
aj iné subjekty, ktoré sú schopné a spôsobilé dodávať žalobcovi náhradné diely k dentálnym súpravám
zn. Diplomat. Je nepochybné, že úprava pomerov nariadením neodkladného opatrenia by nebola s
ohľadom na plynutie času ani efektívna ani rýchla, pričom odstup času od podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo spôsobené nesprávne podaným
návrhom na miestne nepríslušný súd zo strany žalobcu. Neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom
zabezpečenia práva, ale ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa starostlivo zvažuje,
či je tu skutočne naliehavá potreba, avšak s odstupom viac ako 10 mesiacov od podania návrhu tu
skutočne naliehavá potreba v žiadnom prípade neexistuje.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 Cs.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán
a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325
ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie
iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe
nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavosť a
neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Pojem „potreba bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane
sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval tým, že protiprávnym postupom žalovaného
nevie uspokojovať násobiace sa požiadavky svojich klientov. Bez včasného vybavenia objednávok
klientov, títo prestanú využívať služby žalobcu, čo mu spôsobí negatívny zásah do jeho podnikateľskej
činnosti v podobe zúženia poskytovaných služieb, čo bude viesť k zníženiu príjmovej zložky a
následného znižovania stavu zamestnancov. Bez zásahu súdu hrozí žalobcovi nenávratná ujma v
podobe straty klientov v podnikaní, pričom túto bezprostrednú hrozbu spôsobuje žalovaný svojím
protiprávnym konaním. Žalobca k týmto tvrdeniam neprodukoval žiadny dôkaz. Ide teda o všeobecné,
ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a
ktoré odvolací súd vyhodnotil ako neosvedčené.

18. Žalobca v návrhu ďalej tvrdil, že mu žalovaný od 20.01.2020 zablokoval prístup k elektronickej
technickej podpore zriadenej na internetovej stránke žalovaného pre tieto účely, keď tento servisný
program je podľa tvrdení žalobcu nevyhnutný na výkon servisnej činnosti žalobcu, pretože mu umožňuje
rýchlo a riadne identifikovať chybu prístrojovej techniky a objednať príslušné náhradné diely, ktoré
potrebuje za účelom odstránenia zistených vád, čím odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia v zmysle petitu návrhu.
Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol a ani neosvedčil, na základe akej
zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, alebo obchodnej zvyklosti by mu mal žalovaný umožniť trvalý a
nerušený prístup do prihlasovacej časti webovej stránky J.. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,
že z obsahu Zmluvy o obchodnej spolupráci predloženej žalobcom vo fotokópii nevyplýva povinnosť

žalovaného, ktorej uloženia sa žalobca domáha nariadením ním požadovaného neodkladného
opatrenia.
Žalobca v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia taktiež neosvedčil, že by bol medzi sporovými
stranami dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar tak ako ho špecifikoval žalobca v petite
návrhu daného neodkladného opatrenia, ako to namietal žalovaný.

19. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného
rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné
opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje
žaloba, alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal
(obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017).
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sleduje nariadením daného
neodkladného opatrenia zotrvanie v zmluvnom vzťahu so žalovaným na základe predmetnej Zmluvy
o obchodnej spolupráci a ním tvrdenej neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 24.09.2019, avšak
vzhľadom na navrhovaný petit žalobcom požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia, jeho
nariadením by sa nedosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami, k akému záveru správne dospel
aj súd prvej inštancie. V zmysle návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia by bol žalovaný
povinný dodávať len náhradné diely špecifikované v cenníku zo dňa 26.06.2019, za ceny uvedené v
cenníku zo dňa 26.06.2019, teda podľa neaktuálnych cenníkov, keď od ich vydania uplynul viac ako
rok a v konaní nebolo sporné, že od vydania cenníkov z 26.06.2019 došlo k ich zmenám. Žalobca
neosvedčil obchodnú prax zavedenú medzi sporovými stranami, na ktorú poukazoval v súvislosti s
navrhovaným plnením, ktorého sa domáha voči žalovanému daným neodkladným opatrením. Taktiež
neosvedčil ani svoje tvrdenia, že rozdiely v druhoch náhradných dielov a ich cien sú medzi zmenami
cenníkov zanedbateľné a rovnako neosvedčil, že v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nebude
ujma povinného neprimeraná výhode, ktorú tým žalobca získa.

20. Žalobcom namietanú neplatnosť výpovede žalovaného zo dňa 24.09.2019, čím odôvodňoval trvanie
zmluvného vzťahu so žalovaným na základe predmetnej zmluvy odvolací súd neskúmal, nakoľko za tým
účelom by bolo potrebné vykonať dokazovanie, čo nie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia možné ako aj vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia daného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že žalobcom podaný návrh na nariadenie daného neodkladného opatrenia nie
je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý odvolateľ ani žiadnym
spôsobom nespochybnil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol procesne úspešný v konaní o odvolaní, priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania
nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

24. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o

rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich
zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.