Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200937
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2214200937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: V. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
D. W. XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát, so sídlom Alžbetínske nám.
1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XX, S., zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Tibor Szakál, advokát, so sídlom Hlavná 26/5, Dunajská Streda, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. decembra 2019, č.k. 6C/15/2014-467, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil podielového spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XX v k. ú. S.
nad W., ako rodinný dom súp. č. XX, na parc. č. 123/1, parc. č. 119 - ostatné plochy vo výmere 255 m2,
parc. č. 123/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 721 m2 a parc. č. 123/2 - záhrady vo výmere
195 m2 tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I.) a žalobkyni
uložil zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 23.902,83 eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Ďalej súd napadnutým
rozsudkomrozhodol,žesúdnyznalecIng.JurajKöböl,znalecvodborestavebníctvo-odvetviepozemné
stavby, stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností a súdny znalec Ing. Roman Wagner, znalec z
odboru geodézie a kartografie, majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(výroky IV. a V.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.01.2014 domáhala voči pôvodne žalovanej Izabelle Oszvald zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že sa žalobkyňa snažila dohodnúť
na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, avšak k uzavretiu samotnej
dohody nedošlo. Vzhľadom na to, že v deň dôjdenia žaloby na súd došlo ku vkladu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, na ktorého previedla pôvodne žalovaná svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, podala žalobkyňa návrh na pripustenie zmeny účastníka

na strane žalovaného v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p., ktorému návrhu súd uznesením č.k. 6C/15/2014-19
zo dňa 19.06.2014 vyhovel. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do jej
výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty spoluvlastníckeho podielu žalovanému. Súd poukázal nato, že v danom prípade nie je viazaný petitom žaloby, takže môže rozhodnúť o zrušení spoluvlastníctva
aj iným spôsobom, než aký sa navrhuje. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve
hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to, o aký spôsob

zrušenia spoluvlastníctva ide. Tieto hľadiská sa uplatňujú aj pri voľbe spôsobu zrušenia spoluvlastníctva,
keď zákon ustanovuje určitú postupnosť pre použitie týchto spôsobov (reálne rozdelenie, prikázanie
podielu - predaj spoločnej veci) a uvedené hľadiská sú určujúce pre to, ako v rámci tejto postupnosti
pokračovať. Reálne rozdelenie veci je spôsobom rozdelenia spoluvlastníctva, ktorý sa berie najskôr do
úvahy, pričom rozdelenie sa nemusí uskutočniť presne podľa výšky podielov, ale iba s prihliadnutím

na ich výšku tak, aby sa zabezpečilo účelné využitie veci. S poukazom na uvedené súd zameral
dokazovanie na zistenie možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností, a to najmä vykonaním znaleckého
dokazovania znalcom Ing. Romanom Wagnerom, odborným vyjadrením znalca Ing. Juraja Köböla,
výsluchom znalcov, ako i ďalších navrhnutých svedkov. Súd uviedol, že podmienkou pre spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou je, že rozdelenie veci je „dobre možné“,
pričom táto podmienka nie je naplnená púhou faktickou možnosťou technického prevedenia rozdelenia

spoločnej veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zadný pozemok - záhrada, ktorý by pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného, je
dostupný cez pozemok registra „C“, parc. č. 598/1, ktorý nie je vedený na LV, pričom ako využitie
pozemku je v katastri uvedené: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - prístav, plavebný
kanál a komora, priehrada a iná ochranná hrádza, závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. V

registri „E“ v danej lokalite sú vedené pozemky parc. č. 120, 121, 122, 123 a 125 (parcely medzi
parcelami registra „C“ 123/2 a 119). Na LV pozemkov registra „E“ parc. č. 120 až 125 sú vedení
nezistení vlastníci a ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond. Za hranicou pozemku parc.
č. 123/2 je zeleň vo svahu, nespevnená komunikácia, svah ochrannej hrádze a ochranná hrádza.
Nespevnená komunikácia aj hrádza je používaná pešo a motorovými a nemotorovými vozidlami,

nakoľko pozemky pod nespevnenou komunikáciou nie sú majetkovo-právne vysporiadané, nie sú
vedené žiadne vecné bremená práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov dotknutých pozemkov.
Je nepochybné, že prístup k zadnej časti parcely, ktorá by reálnou deľbou pripadla žalovanému, je
možný iba z nespevnenej komunikácie, ktorá nie je vedená na LV ako komunikácia. Žalovaný by
teda na svoj pozemok nemal prístup z komunikácie. Zároveň by týmto bolo nepochybne ohrozené

právo užívať nehnuteľnosť a je možné, že v prípade budúceho záujmu o výstavbu rekreačného
objektu by mu nebolo práve z tohto dôvodu udelené stavebné povolenie, pretože jednou z podmienok
udelenia stavebného povolenia je aj existencia prístupovej cesty. I keď reálna deľba nehnuteľnosti
technicky možná je, práve z tohto dôvodu sa javí neúčelná. Neúčelná sa javí aj z dôvodu, že po
rozdelení nehnuteľnosti spôsobom tak, ako to načrtol znalec Ing. Wagner by žalobkyni nezostala

záhrada, teda pestovanie zeleniny a vlastných produktov na vidieku by u nej ďalej nebolo možné.
Šírka prednej časti pozemku medzi rodinným domom a susednou nehnuteľnosťou z ľavej strany je
cca 8 metrov, pričom polovica tejto šírky je zeleň so stromami a druhá polovica je spevnená na vstup
s vozidlami. Podľa názoru súdu nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovaného, že v konaní vypočutí
svedkovia pripustili, že v budúcnosti nie je vylúčené preklasifikovanie nespevnenej cesty na účelovú

komunikáciu (parc. č. 598/1) za určitých technických zmien. Ani jeden zo svedkov toto vo svojej
výpovedi neuviedol, keď svedkovia potvrdili iba to, že parc. č. 598/1 využívajú vlastníci pozemkov
ako vstup na svoje pozemky, avšak protiprávne. Podľa názoru súdu nezodpovedá realite, aby teleso
hrádze vodného diela mohlo byť v budúcnosti prekvalifikované na účelovú komunikáciu, nakoľko sa
jedná o pätu hrádze. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že i keď nehnuteľnosť je technicky

deliteľná, rozdelenie veci nie je dobre možné. Preto súd pristúpil k úvahe prikázať vec za primeranú
náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliadol na to, aby sa vec mohla účelne
využívať, prihliadol na výšku spoluvlastníckych podielov, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne je
2/3 a žalovaného 1/3. Je nepochybné, že nehnuteľnosť žalobkyňa užíva na svoje bývanie, navyše
súd zohľadnil pri prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne aj skutočnosť, že sa

jedná o jej rodičovský dom a pozemky, ktoré nadobudla titulom dedenia po svojej matke O. P., pričom
žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol titulom kúpy. Súd preto podielové spoluvlastníctvo
zrušil tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni, ktorá preukázala
v konaní solventnosť zložením finančných prostriedkov do úschovy Advokátskej kancelárie JUDr.
Ladislava Pongrácza, aby žalovanému v lehote do 15 dní vyplatila protihodnotu jeho spoluvlastníckeho

podielu vo výške 23.902,83 eur. K námietke žalovaného k preukázaniu solventnosti zložením finančných
prostriedkov do úschovy u advokáta súd uviedol, že advokát môže v rámci svojej činnosti v súvislosti
s poskytovaním právnych služieb svojmu klientovi zabezpečiť aj advokátsku úschovu peňazí. Takáto
úschova peňazí je bežná v realitných kanceláriách a súd úschovu peňazí u advokáta považuje zabezpečnejší spôsob vyplatenia kúpnej ceny alebo vyplatenia protihodnoty spoluvlastníckeho podielu v
tomto prípade. Súd mal preto za to, že žalobkyňa riadnym spôsobom preukázala v konaní solventnosť
pre vyplatenie protihodnoty spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny

stav veci súd nehnuteľnosti pririekol do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyňu zaviazal na
vyplatenie protihodnoty výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného zo všeobecnej hodnoty celej
nehnuteľnosti.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1CSPažalobkyni,ktorá
bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň
súd priznal súdnym znalcom Ing. Romanovi Wagnerovi a Ing. Jurajovi Köbölovi voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s tým, že žalobkyni bude uložené zaplatiť mu náhradu
trov konania v rozsahu 100%, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 27.01.2014 o 13.15 hod. proti
predchádzajúcej vlastníčke podielu L. P., ktorá však v čase podania žaloby už nebola spoluvlastníčkou
podielu na vyporiadavanej nehnuteľnosti, nakoľko dňa 27.01.2014 o 9.29 hod. bol vklad vlastníckeho

práva rozhodnutím Okresného úradu v Dunajskej Strede č. V 438/14 zo dňa 27.01.2014 povolený v
prospech Rolanda Kollera. Žaloba bola teda podaná proti osobe, ktorá nebola v čase podania žaloby
pasívne legitimovaná v civilnom sporovom konaní (vtedy v občianskom súdnom konaní) v rozpore s
čl. 3 CSP (vtedy § 1 O.s.p.). Postup súdu podľa vtedy platnej úpravy (§ 92 ods. 3 O.s.p., dnes §
80 ods. 1 a 2 CSP), ktorým súd namiesto doterajšej žalovanej pribral do konania ako žalovaného F.

G., nebol v súlade so zákonom, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva k podielu na vyporiadavanej
nehnuteľnosti došlo preukázateľne pred začatím konania vkladom vlastníckeho práva v prospech F. G..
Oneskorené predstierané pokusy žalobkyne o dohodu s ponúknutou nevýhodnou cenou značne pod
trhovou cenou nemožno považovať za vážne mienené návrhy na mimosúdnu dohodu, keď žalobkyňa
ponúkala žalovanému náhradu v podstatne nižšej výške podľa už neaktuálneho znaleckého posudku,

a nie podľa aktuálnej trhovej ceny. Podľa názoru odvolateľa ide len o dodatočné fabrikovanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na podanie žaloby podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal
na to, že podmienkou pre zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je, že nedôjde k dohode
spoluvlastníkov. V prejednávanej veci žalobkyňa nespĺňa túto zákonnú podmienku, pretože žalovaný po
tom, čo sa stal spoluvlastníkom, sa dozvedel, že v dôsledku nezákonného uznesenia sa stal žalovaným,

že je proti nemu vedené konanie, žalobkyňa sa pred podaním žaloby ani nepokúsila o uzavretie dohody
s ním, pred podaním žaloby sa nepokúsila o dohodu ani s predchádzajúcou spoluvlastníčkou, na ktorej
písomný návrh podľa § 605 OZ v zákonnej lehote a ani neskôr vôbec nereagovala, pričom neskoršie
neadekvátne návrhy s neprimeranými návrhmi na výšku náhrady nemožno považovať za vážne mienený
pokus žalobkyne o dohodu, keď žalobkyňa doteraz nepreukázala, že by disponovala s potrebnou sumou

na vyplatenie náhrady. V danom prípade súd bez toho, aby zisťoval, či sa žalobkyňa pokúsila riešiť svoje
spoluvlastnícke vzťahy dohodou pred podaním žaloby, teda či boli splnené hmotnoprávne podmienky
na podanie žaloby, priamo pristúpil k zisťovaniu, či je vec možné dobre rozdeliť a vykonal dokazovanie,
z ktorého podľa názoru žalovaného, narozdiel od názoru súdu, vyplynul záver, že vec je reálne deliteľná,
a že rozdelenie veci je dobre možné. Poukázal na to, že má záujem, aby svoj spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach pre svoje potreby reálne a účelne užíval a požíval v súlade s ust. § 123 OZ. Znalec
z odboru geodézie a kartografie Ing. Roman Wagner vo svojom posudku, ako aj na pojednávaní pred
súdom jednoznačne potvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, sú reálne deliteľné,
pričom prístup na parc. č. 123/2 je z nespevnenej cesty na parc. č. 598/1, resp. na časti tejto parcely,
pričom znalec dosvedčil, že videl, ako aj iní vlastníci susedných nehnuteľností túto cestu využívajú

na prístup. Rovnako znalec Ing. Juraj Köböl potvrdil, že parc. č. 123/2 je dostupná z nespevnenej
komunikácie, ktorá cesta sa využíva aj motorovými vozidlami, chodcami, i keď nie je označená ako
miestna cesta. Potvrdil tiež, že vedľa parcely č. 123/2 sú postavené rozostavané stavby (zrejme ide o
stavbu Ing. W. a K. W.). Táto nespevnená komunikácia je vedená na pozemku registra „C“ ako parc. č.
598/1, k. ú. S. D. W., ktorej správcom je Slovenský pozemkový fond, ktorá v skutočnosti nie je zastavaná

žiadnou stavbou, i keď je zaradená na spôsob využívania pozemku pod č. 24 - t.j. pozemok, na ktorom
je postavená alebo je určený na postavenie inžinierskej stavby, prístav, plavebný kanál atď., ale na
pozemkuvskutočnostinieježiadnatakátostavba,ktorúvymenúvaajodôvodnenierozsudkupodbodom
24., umiestnená. Preto nič nebráni tomu, aby vlastníci nehnuteľností, ktorí ako prístup na svoje pozemkyužívajú pozemok parc. č. 598/1 neuzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena - práva prechodu so
Slovenským pozemkovým fondom. Znalec Ing. Juraj Köböl vo svojom odbornom vyjadrení č. 1/2018
zo dňa 11.07.2018 pripustil reálnu deľbu pozemkov, pričom v záujme minimalizácie výšky peňažného

vyrovnania medzi spoluvlastníkmi pre prípad reálnej deľby navrhol možnosť vyčleniť časť pozemku parc.
č. 123/1 a pričlenenie takto získanej plochy k pozemku parc. č. 123/2, pričom s navrhnutým riešením
odvolateľ pre prípad reálnej deľby súhlasil. Poukázal na výsluch svedka Ing. W. K., starostu obce S.
D. W., ktorý v rámci svedeckej výpovede uviedol, že ak by niekto v budúcnosti požiadal o stavebné
povolenie na parc. č. 123/2 a splní zákonom predpísané náležitosti, stavebný úrad nemá dôvod stavbu

nepovoliť. Taktiež potvrdil vydanie stavebného povolenia na susediacej parcele č. 124 pre manželov W.,
u ktorých jediný prístup je len cez parc. č. 598/1. Zo svedeckej výpovede J. S., zamestnanca SVP, š. p.
vyplýva, že nie je vylúčené určité prekvasifikovanie účelovej komunikácie vedúcej cez parc. č. 598/1 za
určitých technických zmien, že to v budúcnosti nie je vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením je v prejednávanom prípade dobre možné, keď
vyporiadavané veci podľa návrhu znalcov by mohli spoluvlastníci samostatne každý pre svoje potreby

účelne využívať. Poukázal na to, že súdna prax a judikatúra súdov SR dáva zásadne prednosť reálnej
deľbe. Reálnej rozdelením veci navrhnutým znalcami nedôjde ani k poškodeniu vecného bremena
zapísané na LV č. XX v prospech A. P. (doživotné užívanie len domu). Všetky pozemky, tak ako doteraz,
by boli samostatne prístupné a prípadným rozdelením pozemku parc. č. 123/1 by nebol znemožnený
samostatnýprístupkdomuaostatnýmbudovámaplnesazachovádoterazexistujúcisamostatnýprístup

k všetkým parcelám, pričom rodinný dom by rozhodne nestratil svoju „vidiecku funkciu“ a žalobkyni by
stále zostalo dostatok priestoru na „záhradku“ (v súčasnosti ani na dedine, teda ani vo S. D. S. sa
zelenina pri dome nepestuje, kupuje sa a pozemky ostávajú zatrávnené). Považoval za nepochopiteľné,
prečo po zisteniach, že na parc. č. 124 sa veselo stavia, hoci má prístup len cez parc. č. 598, zrazu
predloží žalobkyňa vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku ohľadne parc. č. 123/2 a 119

v absolútne všetko popierajúcom tóne, v diametrálnom rozpore s vyjadrením u susediacej parcely č.
124. Podľa žalovaného je určujúce zabezpečenie prístupu k pozemku priamo na komunikáciu alebo
cestou po cudzom pozemku, napr. z titulu vecného bremena. Prípadné prekvalifikovanie telesa hrádze
na účelovú komunikáciu je bezpredmetné, nakoľko nespevnená cesta nikde neprebieha po telese
hrádze,čojezrejmézpredloženýchdôkazov.Podľaodvolateľasentimentálneúvahysúduvodôvodnení,

že zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o rodičovský dom žalobkyne, keď žalobkyňa nadobudla svoj
podiel dedením a žalovaný len kúpou, neobstoja, táto nostalgia nie je na mieste, lebo po tom, čo
žalobkyňa nereagovala neodkladne na písomnú ponuku predchádzajúcej spoluvlastníčky a neuplatnila
si svoje zákonné predkupné právo na získanie podielu, miesto toho si užívala bez akéhokoľvek plnenia
celú nehnuteľnosť v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka - výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zjavné zneužitie práva by
nemalo používať právnu ochranu. Uviedol, že rodina žalobkyne fakticky a samotná žalobkyňa majú
zabezpečené iné bývanie, ktoré aj reálne využívajú (potvrdenie o trvalom bydlisku nič nedokazuje), preto
tvrdenie žalobkyne o využívaní nehnuteľnosti rodinou neobstoja. V skutočnosti žalobkyňa chce získať
vyporiadavané nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s cieľom ich výhodne za trhovú cenu

odpredať. Pokiaľ súd prikročí k zrušeniu vlastníckeho práva a vyporiadania spoluvlastníckych podielov
na základe § 142 Občianskeho zákonníka, musí mať preukázané, či sú splnené všetky predpoklady
pre to, aby za zrušenie spoluvlastníckeho podielu mohla byť i fakticky poskytnutá primeraná náhrada,
pričom naplnenie tohto kritéria nemôže byť založené len na úvahe súdu, ale musí mať jednoznačnú
oporu vo vykonaných skutkových zisteniach. Pôvodný právny zástupca žalobkyne predložil potvrdenie,

že žalobkyňa mala dňa 14.03.2019 na svojom účte zostatok vo výške 12.865,60 eur, čiže sumu
podstatne nižšiu, než je súdom určená náhrada za podiel žalovaného. Právny zástupca žalobkyne v
písomnom záverečnom návrhu z 20.10.2019 okrem iného sľúbil, že žalobkyňa dodatočne predloží súdu
aj potvrdenie o vinkulácii práva disponovať s peňažnými prostriedkami na účte, ktoré potvrdenie nikdy
nebolo žalobkyňou predložené. Súd listom zo dňa 29.10.2019 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby

v lehote 12 dní preukázal svoju solventnosť, ktorá lehota márne uplynula. Súdu dňa 28.11.2019, v deň
pojednávania, mailom z mailovej adresy právneho zástupcu žalobkyne, ale s hlavičkou Mgr. M. S. o 7.25
bol zaslaný list a v jeho prílohe bol pripojený úradný záznam o úschove účelovo viazanej sumy 23.900
eur zo dňa 27.11.2019. Uvedené preukázanie solventnosti považuje odvolateľ za neprijateľné, nakoľko
úradný záznam advokáta nemá náležitosti, ktoré by preukazovali skutočnú dispozíciu s peniazmi, nie

je jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa reálne disponovala s deklarovanou sumou, pričom vzhľadom
na výšku sumy má byť táto uložená na účte v peňažnom ústave. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím súdu o
nároku na náhradu trov konania, keď uviedol, že zrušenie podielového spoluvlastníctva je v prospech
a úspechom oboch strán sporu, nie len úspechom žalobkyne. Žalobkyňa sa nepokúsila o dohoduso žalovaným pred podaním žaloby, pričom žalovaný bol na základe nezákonného návrhu žalobkyne
nezákonným uznesením pribratý súdom ako žalovaný, čo je výnimočnou okolnosťou. Súd žalobu nemal
prijať a konať o nej, nemal akceptovať tvrdenia žalobkyne o jej dodatočných pokusoch o dohodu s cenou

podľa nejakého neaktuálneho starého znaleckého posudku. Žalovaný mal záujem uzavretie dohody, ale
nie v žalobkyňou ponúkanej podcenenej výške, čiže neuzavretie dohody o vyporiadaní zavinila svojou
neústupčivosťou a skrblivosťou práve žalobkyňa.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z

dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Odvolanie žalovaného považovala za účelové, zavádzajúce a bezdôvodné, bez akéhokoľvek
skutkového a právneho základu. Žalobkyňa prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho
zástupcu vyzvala pôvodnú žalovanú k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pričom
prebiehali aj rokovania, no pôvodne žalovaná robila prieťahy a nemala v úmysle predať spoluvlastnícky
podiel. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj po začatí súdneho konania viackrát

vyzvala žalovaného na uzatvorenie mimosúdnej dohody, avšak žalovaný nikdy a žiadnym spôsobom
nereagoval, preto je jeho tvrdenie, že spor vyvolala ona, pretože nechcela uzatvoriť dohodu,
prinajmenšom absurdné. Považovala za nepochopiteľné, že žalovaný ešte aj vo svojom odvolaní
namieta svoju pasívnu legitimáciu, pričom žiadnym spôsobom nereagoval na jej písomné ponuky a
súčasne namieta, že on nevyvolal spor a chcel sa dohodnúť. Považovala za absolútne nepravdivé a

zarážajúce tvrdenie žalovaného, že ona nevyužíva nehnuteľnosti so svojou rodinou a nehospodária
spolu. Uviedla, že do spisu bolo založené potvrdenie obce S. D. W. o tom, že v rodinnom dome býva
rodina žalobkyne. Uvedené potvrdila v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/266/2014 i bývala žalovaná
L. P.. Žalovaný počas konania viackrát uviedol, že rodinný dom by chcel využiť na rekreačné účely,
pričom rodinný dom užíva ona so svojou rodinou pre účely trvalého bývania. Trvalé užívanie a bývanie

v rodinnom dome má prednosť pred rekreačným využitím stavby z hľadiska účelného využitia veci.
Nehnuteľnostiužívaonasosvojourodinou,jeväčšinovouspoluvlastníčkouaideobývalýrodinnýdomjej
rodičov, pričom jej otec má t.č. právo doživotného užívania a bývania k predmetnému rodinnému domu.
Podľa názoru žalobkyne reálne rozdelenie pozemkov nie je dobre možné, čo vyplynulo i z vykonaného
dokazovania. Čo sa týka stavebných povolení vydaných na stavbu rekreačných domčekov v danej

lokalite, žalobkyňa sa domnieva, že boli vydané v príkrom rozpore s ustanoveniami stavebného zákona
a vyhláškou č. 532/2002 Z.z., nakoľko podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, stavba podľa druhu a účelu musí mať
kapacitnevyhovujúcepripojenienapozemnékomunikácie,prípadnenaúčelovékomunikácie.Onasvoju
solventnosť preukázala riadne a včas, najprv výpisom z účtov, pričom následne boli finančné prostriedky
uložené do advokátskej úschovy.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a dôvodoch odvolania. Žalobkyňa len opakuje účastníkom známe odôvodnenie
napadnutého rozsudku, ale vôbec nereaguje na skutkové skutočnosti a právne dôvody, ktorými žalovaný
zdôvodňuje svoje odvolanie. Žaloba bola podaná proti osobe, ktorá nebola v čase podania žaloby

pasívne legitimovaná, pričom neboli splnené procesnoprávne podmienky na postup podľa § 92 ods.
3 O.s.p. (teraz § 80 ods. 1 a 2 CSP) a neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky na podanie
žaloby podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda pokus o dohodu so žalovaným pred podaním
žaloby. Podľa žalovaného o skutočných postojoch a stanoviskách predchádzajúceho spoluvlastníka
jasne svedčí jednoznačná písomná ponuka zo dňa 20.10.2013 predložená žalobkyni na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu v trhovej cene, na ktorú však žalobkyňa z neznámych dôvodov nereagovala.
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením je v predmetnej veci dobre možné,
vyporiadané veci podľa návrhu znalcov by mohli spoluvlastníci samostatne každý pre svoje potreby
účelne využívať. Plne sa zachová doterajší prístup ku všetkým parcelám, či už z verejnej alebo účelovej
komunikácie, pričom rodinný dom by nestratil svoju funkciu. Ohľadne preukázania solventnosti sa

pridržal obsahu svojho odvolania, pričom doplnil, že zo samotnej kópie úradného záznamu advokáta
vôbec nevyplýva údaj o osobe, ktorá tieto peniaze zložila, pričom nebola ani zložená celá suma na
vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, ale len suma vo výške 23.900 eur.

6. Žalobkyňa sa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného pridržala všetkých svojich písomných a

ústnych vyjadrení predložených a prednesených v doterajšom konaní, pričom sa stotožnila s právnym
názorom súdu a s obsahom napadnutého rozsudku. Žalovaný (v tom čase priateľ predchádzajúcej
spoluvlastníčky) si odkúpil podiel svojej priateľky s vedomím, že ide o rodinný dom, v ktorom býva
žalobkyňa so svojou rodinou, teda mohol predpokladať, že žalobkyňa bude mať záujem o kúpu podielunového spoluvlastníka, pričom k prevodu podielu nedošlo z dôvodu obštrukcií na strane pôvodnej
žalovanej - predchádzajúcej spoluvlastníčky a následne v tomto smere pokračoval aj žalovaný.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa nič neuviedla k
znalcom navrhnutej možnosti reálnej deľby vyporiadavaných nehnuteľností a k namietanej skutočnosti
o nepreukázaní jej solventnosti. Žalobkyňa nemôže vytýkať bývalej spoluvlastníčke obštrukcie ohľadne
prevodu spoluvlastníctva, veď ona sama si privodila zánik svojho predkupného práva, keď na písomnú
ponuku bývalej spoluvlastníčky zo dňa 20.10.2013 na predaj spoluvlastníckeho podielu v zákonnej

lehote nijako nereagovala.

8. V dodatku k vyjadreniu žalovaný poukázal na stanovisko Predsedníctva Slovenskej advokátskej
komory uverejnené v Bulletine slovenskej advokácie, ročník XXVI, č. 9/2020, str. 64, v ktorom článku sa
konštatuje, že ustanovenia zákona o advokácii nepoznajú inštitút advokátskej úschovy, s ktorým by boli
spájané osobitné právne účinky a advokátom uložené osobitné povinnosti. Pokiaľ teda prvoinštančný

súd akceptoval úradný záznam o úschove účelovo viazanej sumy spísaný a zaslaný e-mailom právnym
zástupcom žalobkyne ako dôkaz o úschove neúplnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného,
porušil zákon.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/15/2014 je zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

11.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie,

ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, tieto prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne, ktorej uložil zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 23.902,83
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni a súdnym znalcom Ing. Jurajovi Köbölovi a Ing.
Romanovi Wagnerovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm.
a) CSP], že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP], na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

13. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný, ak konanie má vadu spočívajúcu
v nedostatku procesných podmienok, ktoré Civilný sporový poriadok definuje v ustanovení § 161 ods.
1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. e) CSP je daný, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie

relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené procesné podmienky, za
ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Nebolo možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že nesplnenieprocesných podmienok spočíva v tom, že pôvodne žalovaná v čase začatia konania už nebola
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, že žalovaný sa stal stranou v spore na základe nesprávneho
postupu súdu, a že žaloba voči nemu bola podaná bez predchádzajúceho pokusu o dohodu o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

15. Celkom nepochybne v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť
stranami v spore všetci podieloví spoluvlastníci, uvedené však nie je procesnou podmienkou v zmysle
ust. § 161 CSP (predtým § 103 O.s.p.), ale aj podmienkou úspešnosti žaloby, v prípade nesplnenia ktorej

je potrebné žalobu zamietnuť. Rovnako za procesnú podmienku nemožno považovať predchádzajúci
pokusodohoduozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,keďpodstatnýmje,žekdohode
spoluvlastníkov nedošlo, čo vyplynulo z obsahu spisu a snaha o mimosúdnu dohodu by mohla mať
relevanciu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

16. Možno dať za pravdu odvolateľovi, že nebol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý o vstupe

žalovaného do konania v zmysle ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. (v súčasnosti § 80 ods. 1 a 2 CSP),
nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v žalobe označená pôvodná žalovaná v čase
začatia konania, teda dôjdenia žaloby súdu, už nebola podielovou spoluvlastníčkou, a teda dôvodným
bol návrh na pristúpenie žalovaného ako ďalšieho účastníka (strany) v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. (§ 79
CSP) a následné späťvzatie žaloby voči pôvodnej žalovanej. Aj napriek nesprávnemu postupu súdu sa

žalovaný stal účastníkom (stranou) sporu na základe právoplatného uznesenia súdu a súd s ním ďalej
ako s účastníkom (stranou) konal, teda uvedený nedostatok možno považovať za zhojený.

17. Súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ nevykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy, nakoľko
vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaných dôkazov, ako aj prípustnosti ich vykonania je úlohou

a doménou súdu. Žalovaným navrhnuté ďalšie dôkazy neboli ani podľa názoru odvolacieho súdu
spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a súdom prvej inštancie zistený skutkový stav
považoval odvolací súd za dostatočný.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365

ods. 1 písm. f) CSP. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí
o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z
tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,
akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli
v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom

zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku

súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

20. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolateľ nešpecifikoval, a preto
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil
správne právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.22. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

23. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany

sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

24. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

25. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

26. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

27. V danom prípade išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu. Z povahy
podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže
kedykoľvek požiadať o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady,

že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého
dôvodu nevyhovuje.

28. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

29. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom sú v § 142 ods. 1
OZ zakotvené dve kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. V prípade
zistenia, že rozdelenie veci nie je dobre možné a pri rozhodovaní o prikázaní veci niektorému z
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu sú v citovanom ustanovení zakotvené tri kritériá, a
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov o
možnosti (nemožnosti) rozdelenia veci, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní
využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi skutkovými a
nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu
jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu.

Odvolací súd môže úvahy prvoinštančného súdu spochybniť, len ak sú zjavne neprimerané.

30. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že rozdelenie veci v danom prípade nie je
dobre možné, keď táto podmienka nie je naplnená púhou faktickou možnosťou technického prevedeniaa rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Svoje závery
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným a zrozumiteľným spôsobom
odôvodnil, pričom poukázal na konkrétne dôkazy, z ktorých vyvodil svoje skutkové zistenia. Za správny

a logický možno považovať záver prvoinštančného súdu, že v prípade rozdelenia nehnuteľností
spôsobom navrhnutým znalcami by nemal žalovaný zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam, ktoré
by boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Z vykonaného dokazovania síce vyplynul faktický
prístup cez parc. č. 598/1, nebola však preukázaná dostatočná, právne relevantná záruka zabezpečenia
budúceho bezproblémového prístupu, keď i podľa vyjadrenia SVP, š. p. nemožno uvedený prístup

využívať ako trvalú prístupovú komunikáciu, čo vyplýva i z charakteru predmetného pozemku. Nie je
pritom podstatným, čo by sa mohlo stať v budúcnosti, ale podstatným je súčasný stav. S prihliadnutím na
charakter pozemku parc. č. 598/1, teda pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - prístav,
plavebnýkanálakomora,priehradaaináochrannáhrádza,závlahováamelioračnásústavaajejsúčasti,
i odvolací súd považoval za podstatné vyjadrenie SVP, š. p. k možnosti prístupu po tomto pozemku.

31. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu
zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z
hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov,
účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom),
ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý široký súbor

relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto
ustanovení zákona.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec
za primeranú náhradu, rešpektoval kritériá vyplývajúce buď priamo z § 142 ods. 1 OZ, alebo nepriamo

z účelu a zmyslu tohto ustanovenia a vzhľadom na to, že svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, jeho
záveru nemožno nič vytknúť, keď tento správne aplikoval relevantné zákonné ustanovenia a jeho záver,
na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie, je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a ich
právnym vyhodnotením.

33. Medzi ďalšie, v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo neuvedené okolnosti
významné pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva
jedného zo spoluvlastníkov, treba zaradiť aj schopnosť jednotlivých, navzájom si konkurujúcich
spoluvlastníkov zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu.

34. V danom prípade sa prvoinštančný súd touto otázkou zaoberal a svoje úvahy i náležite vysvetlil.
Z obsahu spisového materiálu i podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že žalobkyňa disponuje
finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovaného, čo vyplýva z úradného záznamu o zložení
finančných prostriedkov do úschovy advokáta, pričom nie je podstatným, či ide o spôsob štandardný,
predpokladaný zákonom o advokácii, ale relevantným je, že žalobkyňa dostatočným spôsobom

preukázala svoju solventnosť.

35. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel žalobe a zrušil spoluvlastníctvo

spôsobom, ktorý bol navrhovaný, no najmä ak sa žalovaný bránil alebo navrhoval, a to neúspešne, iný
spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 255 ods. 1 CPS, a aby
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak by súd rozhodol o vyporiadaní inak, než
bolo navrhované.

36. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa sa najskôr proti pôvodnej žalovanej
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním celej veci za náhradu v
zmysle znaleckého posudku, pričom takýmto spôsobom bolo i rozhodnuté. Pred podaním žaloby medzi
žalobkyňou a pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou prebiehali i rokovania ohľadne dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak bezúspešne. Po vstupe žalovaného do konania sa

žalobkyňa snažila dohodnúť so žalovaným o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď
mu ponúkala na výplatu spoluvlastníckeho podielu najskôr sumu 19.733,33 eur a následne 20.667 eur,
no k dohode nedošlo pre nesúhlas žalovaného. S prihliadnutím na uvedené bolo možné považovať
za správny postup súdu prvej inštancie, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255ods. 1 CSP a rovnako v spore neúspešnému žalovanému uložil zaplatiť nárok na náhradu trov konania
znalcom.

37. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozsudku
reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, a hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej
veci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdneho praxe vyžaduje práve
vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.

38. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na
náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

39.Vodvolacomkonaníúspešnejžalobkynisúdpodľa§396ods.1CSPa§255ods.1CSPpriznalnárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalovanému, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).