Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/79/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108203542
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3108203542.7

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 67
Bratislava, IČO 00151653, zastúpeného Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. so
sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO 35 886 625, proti žalovanému PD Košeca, a.s.
so sídlom Zliechovská cesta 384, 018 64 Košeca, IČO 36 348 716, zastúpeného AG LEGAL s.r.o., so
sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO 50326511, o zaplatenie 687 068,05 eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II . Žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, ako právny nástupca pôvodného žalobcu Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý prevzal

pohľadávky spoločnosti I. s.r.o. voči žalovanému na základe zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa
18.5.2007, 30.5.2007 a 10.8.200 v zmysle factoringovej zmluvy č. 100410.028 zo dňa 16.3.2007, sa
podanou žalobou dňa 5.2.2008 domáhal od žalovaného zaplatenia celkovej sumy 687 068,05 eur z titulu
neuhradených faktúr č. 2007000413 zo dňa 30.4.2007, č. 2007000414 zo dňa 30.4.2007, č. 2007000415
zo dňa 30.4.2007, č. 2007001145 zo dňa 17.5.2007, č. 2007001146 zo dňa 17.5.2007, č. 2007001147
zo dňa 18.5.2007, č. 2007001148 zo dňa 18.5.2007, č. 2007001149 zo dňa 25.5.2007, č. 2007001150

zo dňa 25.5.2007, č. 2007001151 zo dňa 25.5.2007, č. 2007001152 zo dňa 30.5.2007, č. 2007001153
zo dňa 30.5.2007, č. 2007001154 zo dňa 30.5.2007, č. 2007001155 zo dňa 30.5.2007, č. 2007001588
zo dňa 3.8.2007, č. 2007001589 zo dňa 3.8.2007, č. 2007001590 zo dňa 3.8.2007, č. 2007001591 zo
dňa 6.8.2007, č. 2007001592 zo dňa 7.8.2007 a č. 2007001593 zo dňa 7.8.2007 spolu s prislúchajúcim
úrokom z omeškania.

39Cb/79/2010
-2-

2. Podaním doručeným súdu dňa 14.12.2020 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie
zastaviť. Uviedol, že ešte pred podaním žaloby podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre

podozreniezospáchaniatrestnéhočinupodvodupodľa§221Tr.zákonazdôvodu,žeevidujenedobytné
pohľadávky, ktoré boli predmetom factoringových obchodov medzi ktorými bola uvedená i spoločnosť I.
s.r.o. Zároveň vyčíslil škodu na sumu 29 273 504,98 eur. Vyšetrovanie bolo vedené M.G.od sp. zn. PPZ-
XXX/BPK-Z-XXXX a nadväzujúce súdne konanie bolo vedené pred Špecializovaným trestným súdom
pod sp. zn. BB-4T XX/XXXX. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T XX/XXXX
zo dňa 13.2.2017 bol obžalovaný S. A., konateľ spoločnosti SH-DT T. Z. Q., s.r.o., uznaný vinným zo

spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 Tr. zákona, pretože uzatvoril so Žalobcom
factoringové zmluvy a následne vytvoril sieť svojich odberateľov - zákazníkov, pre ktorých nechalvystaviť fiktívne faktúry o dodávkach mäsa a mäsových výrobkov s vedomím neuskutočnenia obchodov
deklarovaných na týchto faktúrach spoločnosťou SH-DT T. Z. Q., s.r.o., ktorej fiktívne pohľadávky voči
odberateľom - zákazníkom boli postupované na žalobcu, pričom tieto fiktívne faktúry boli vystavené

pre odberateľov, medzi ktorých patril i žalovaný. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadnej
zo strán sporu sa náhrada trov konania nepriznáva podľa § 257 CSP, nakoľko v čase podania žaloby
nebolo preukázané, že by pohľadávky žalobcu boli fiktívne, a ak by čakal na výsledok trestného
konania, tak by sa jeho právo premlčalo. Navyše z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom v tomto
konaní, ako aj z doterajšieho dokazovania vykonaného v tomto konaní, rovnako ako aj z dokazovania

vykonaného v trestnom konaní, nemožno konštatovať, že by žalovaný nemal vedomosť o faktúrach
a o realizácii factoringu zo strany spoločnosti SH-DT T. Z. Q., s.r.o. Uviedol skutočnosti, z ktorých
má vyplývať spochybnenie tvrdení žalovaného o tom, že žalovaný neevidoval a nemal vedomosť
o obchodnom vzťahu, z ktorého by mohla vzniknúť žalovaná pohľadávka a že žalovaný nadobudol
dôvodné podozrenie, že obchodné dokumenty nie sú po práve.

3. Žalovaný so späťvzatím žaloby v podaní doručenému súdu dňa 29.1.2021 vyslovil súhlas. Nesúhlasil
s návrhom žalobcu na rozhodnutie o trovách konania. Uviedol, že žalobca procesne zavinil zastavenie
konania a z tohto dôvodu má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Taktiež má za to, že nie je daný
žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by nemal súd priznať žalovanému
náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca sám pred podaním žaloby podal trestné oznámenie

v súvislosti s realizáciou faktoringových obchodov spoločnosťou SH.., s.r.o. Uvedené potvrdzuje,
že už pri podaní žaloby mal žalobca pochybnosti ohľadom pravosti predmetných pohľadávok. Mal
možnosť ihneď po podaní žaloby upozorniť súd na vedené trestné konanie a navrhnúť prerušenie
konania. K prerušeniu konania došlo až po viac ako štyroch rokoch po podaní žaloby a po vykonaní
viacerých procesných úkonov žalovaného, ktorými bol nútený realizovať svoju procesnú obranu. Taktiež

napriek tomu, že trestné konanie bolo právoplatne skončené v časti týkajúcej sa S. A. dňa 23.10.2019,
žalobca pristúpil ku späťvzatiu žaloby až dňa 11.12.2020. Z týchto dôvodov má za to, že žalobca konal
nehospodárne a zavinil vzniknuté trovy konania. Uviedol, že ako spoločnosť F. I. tak aj žalobca, pri
realizácii factoringového vzťahu so spoločnosťou SH-DT T. Z. Q., s.r.o., nepostupovali v konaní s
náležitou starostlivosťou tak, aby predišli vzniku škody a vzniku trov konania, nakoľko napriek viacerým

podozreniam a skutočnosti, že spoločnosť SH-DT
39Cb/79/2010
-3-

T. Q., s.r.o. neplnila zmluvné podmienky factoringového vzťahu stanovené vo factoringovej zmluve č.

100140.028 zo dňa 16.3.2007, pokračovala v realizácii factoringového vzťahu, následne podala žalobu,
ktorou boli od žalovaného vymáhané neexistujúce pohľadávky spolu s príslušenstvom.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby, konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 257 CSP, nakoľko dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania nemožno
pričítať žiadnej zo strán. Ku splneniu žalovanej povinnosti nedošlo, čiže žalovaný svojim správaním
nezavinil zastavenie konania. Žalobca z formálneho hľadiska má na zastavení konania zavinenie, avšak
ku späťvzatiu žaloby viedli žalobcu objektívne dôvody. Žalobca prevzal pohľadávky veriteľa SH-DT T. Z.

LLC, s.r.o., ktoré mal voči žalovanému. Časom nadobudol podozrenie k dôvodnosti ich vzniku, preto ešte
pred podaním žaloby oznámil svoje podozrenie orgánom činným v trestnom konaní. Následné trestné
konanie bolo vedené proti štatutárovi spoločnosti SH-DT T. Z. LLC, s.r.o.a v tomto trestnom konaní
si voči obvinenému uplatnil aj nárok na náhradu škody. Uplatnenie náhrady škody v tzv. adhéznomkonaní v rámci trestného konania nespôsobilo pozastavenie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu
uplatnenéhožalobou.Abyžalobcapredišieluplynutiupremlčacejdobynauplatneniesvojhopráva,podal
na súd žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy voči žalovanému ako dlžníkovi, vyplývajúcej z

faktúr, ktoré boli preverované v trestnom konaní. Možno konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne,
pretože žalobca nemal inú možnosť, ako sa domáhať svojho nároku, iba podaním žaloby, a to pred
skončením trestného konania. Na základe výsledkov trestného konania, v ktorom bolo preukázané, že
faktúry,zaplateniaktorýchsadomáhalodžalovanéhovtomtokonaní,bolifiktívne,neexistujúce,odpadol
predmet konania a žalobca pristúpil ku späťvzatiu žaloby. Dôvod, pre ktorý bola žaloba vzatá späť, je

dôvodom objektívnym a v tomto prípade prichádza do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania
postup podľa § 257 CSP, pretože nemožno žalobcu sankcionovať platením trov konania len z dôvodu,
že si uplatnil svoje základné právo na súdnu ochranu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nehospodárne
konanie žalobcu, v dôsledku čoho mu vznikli trovy, súd poznamenáva, že počas konania nevzhliadol
také správanie žalobcu, ktoré by bolo možné označiť ako nehospodárne. Žalobca si od začiatku konania
riadne uplatňoval svoje práva, čo mu nemožno zazlievať. Čo sa týka včasnosti podania návrhu na

prerušenie konania, súd dáva žalovanému do pozornosti, že o takomto návrhu rozhodoval uznesením
č. k. 39Cb/79/2010-150 dňa 05.01.2011, pričom návrh zamietol, nakoľko dovtedajšie výsledky trestného
konania
39Cb/79/2010
-4-

nenasvedčovaliskutočnosti,žebysavtrestnomkonaníriešilaotázkavýznamnápretotokonanie.Možno
mať preto dôvodne za to, že o akomkoľvek návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
trestného konania by súd rozhodol rovnako. K prerušeniu konania došlo bezprostredne po tom, čo
mal súd jednoznačne preukázané, že v trestnom konaní sa rieši otázka významná pre toto konanie.

S poukazom na uvedené teda nemožno v otázke včasnosti podania návrhu na prerušenie konania
žalobcovi vyčítať jeho pasivitu. K argumentácii žalovaného o tom, že späťvzatím žaloby až po viac ako
roku od právoplatného skončenia trestného konania, vznikli žalovanému v dôsledku uvedeného trovy
konania, súd uvádza, že v danom prípade nedošlo ku vzniku trov konania zavinením žalobcu, nakoľko
žalobca neporušil žiadnu svoju procesnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo uloženú súdom, ktorá

by bola predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov konania zbytočne vynaložených protistranou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto odvolanie podáva, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.