Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201757
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8315201757.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: CHEMES, a.s. Humenné,
so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpená Advokátskou kanceláriou
Bröstl & Čentík, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanej V.. X. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XX, XXX XX Z., zastúpená Mgr. Marekom Šmidom, advokátom, partner
Advokátskej kancelárie HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o
ochranu dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C 101/2015-177 zo dňa 21.9.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol v poradí druhým rozsudkom o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
ochrany dobrej povesti právnickej osoby a primeraného finančného zadosťučinenia tak, že žiadal, aby:
1) súd určil, že tvrdenie žalovanej o ňom, uverejnené v dvojtýždenníku „naše novinky“, ročník 20/2014,
dátum vydania 30.10.2014 v článku s názvom „Vulgárny útok na primátorku“ v znení „V Z. poznám
jediného oligarchu, a ten robí celý čas všetko pre to, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho
mestazmena.Možnosivypočítal,žejelepšiezainvestovať200.000eurdoniečejvolebnejkampane,ako

by ním kontrolovaná fabrika mala mestu splatiť dlh vo výške 700-tisíc eur“ je nepravdivé a predstavuje
neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.
2) Žalovaná bola povinná do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť na svoje náklady
uverejnenie ospravedlnenia v dvojtýždenníku „K.“ vydávanom v Z. uverejnením písaného textu,
a to tak, aby titulok Ospravedlnenie bol napísaný rovnakou veľkosťou písma, ako titulok článku,
text ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou, aké boli použité v článku „Vulgárny útok na
primátorku“ na rovnakej strane v nasledovnom znení:

Ospravedlnenie spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné
Dňa 30. októbra 2014 som v dvojtýždenníku „naše novinky“, ročník 20/2014, dátum vydania 30.10.2014
v článku s názvom „Vulgárny útok na primátorku“ uviedla nasledovné tvrdenie týkajúce sa spoločnosti
Chemes, a.s. Humenné: „V našom meste poznám jediného oligarchu, a ten robí celý čas všetko preto, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Možno si vypočítal, že je lepšie
zainvestovať 200.000 eur do niečej volebnej kampane, ako by ním kontrolovaná fabrika mala mestu
splatiť svoj dlh vo výške takmer 700-tisíc eur“. Tvrdenie o tom, že spoločnosť Chemes, a.s. Humenné

má voči Mestu Humenné dlh vo výške 700.000 eur je nepravdivé. Spoločnosti Chemes, a.s. Humenné
sa týmto ospravedlňujem za poškodenie jej dobrej povesti týmto nepravdivým tvrdením.
V.. X. B., primátorka Mesta Z. a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.
3) v prípade, že žalovaný v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku nezabezpečí uverejnenie
ospravedlnenia, je žalovaná povinná strpieť, aby na jej náklady zabezpečil uverejnenie ospravedlnenia

žalobca v ním vybranej periodickej tlači vydávanej na území Mesta Humenné.
4) žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2000 eur počnúc dňom nasledujúcim po dni, ktorý
uplynie lehota 3 dni na plnenie sumy 2000 eur na základe právoplatného rozsudku až do zaplatenia.
5) Žalobca má právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovanej
v žalobcom vybranej periodickej tlači vydávanej na území Mesta Humenné v rozsahu označenia súdu,

ktorý vydal rozsudok, predmetu sporu, účastníkov konania, výrokovej časti rozsudku a dátumu vydania
rozhodnutia, a to uverejnením písaného textu v uvedenom rozsahu. Suma nákladov na zverejnenie je
500 eur. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi preddavok na sumu nákladov na uverejnenie rozsudku
vo výške 500 eur.
6) Žalobca žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná poskytla dvojtýždenníku „naše novinky“ s dátumom vydania
30.10.2014 vyššie uvedené vyjadrenie, z ktorého kontextu a v súvislosti s jeho ostatnými časťami
jednoznačným spôsobom vyplýva, že sa týka žalobcu. Tvrdenia žalobca považuje za nepravdivé,
pretože nemá vo vzťahu k Mestu Humenné žiaden nesplatený dlh vo výške 700.000 eur, ani iné

nesplatené dlhy. Verejné označenie, že určitý subjekt má nesplatené dlhy, je negatívnym označením
difamačnej povahy, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivým spôsobom vplývať na vnímanie tohto
subjektu v spoločnosti, najmä u zamestnancov, obchodných partnerov, zákazníkov, ako i širšej verejnosti
a podobne. Uvedené vyjadrenie žalovanej môže mať vplyv na rozhodnutie obchodných partnerov
a iných podnikateľských subjektov o tom, či s ním budú naďalej spolupracovať, alebo či s ním

nadviažu spoluprácu a je spôsobilé odradiť potenciálnych obchodných partnerov. Takýmto zásahom
dochádza k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu, pretože sa nezakladá na pravde a
je objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na dobrej povesti. Konaním žalovanej bola ohrozená
jeho dôveryhodnosť, poctivosť, spoľahlivosť a istota v dodržiavaní jeho obchodných záväzkov v očiach
tretích osôb, s ktorými žalobca prichádza alebo môže prísť do obchodného, prípadne iného kontaktu.

Žalobca považoval okrem ospravedlnenia vzhľadom na závažnosť a intenzívnosť zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby dôležité aj priznať peňažnú satisfakciu.
Žalovaná takto vystupovala ako primátorka Mesta Z., poslankyňa NR SR, je aktívne činnou političkou,
verejne známou osobou a uvedené funkcie zastávala aj v čase publikovania nepravdivých tvrdení.
Žalobkyňa sa vyjadrovala v rámci výkonu svojho postavenia verejne známej osoby na adresu žalobcu,

vyjadrovala sa nepravdivo, preto žiadal žalobe vyhovieť.

3. Prvým rozsudkom č.k. 15C 101/2015-108 zo dňa 24.3.2017 prvoinštančný súd žalobu zamietol v
celom rozsahu a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôsledku podania odvolania
žalovaným odvolací súd uznesením č.k. 17Co/118/2018-146 zo dňa 6.2.2020 prvoinštančný rozsudok

zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom odvolacieho skúmania je v poradí druhý prvoinštančný rozsudok č.k. 15C 101/2015-177
zo dňa 21.9.2020.
Prvoinštančný súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v odvolacom

uznesení č.k. 17Co/180/2018-146 zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v
spise, vo veci nariadil pojednávanie, vypočul právnych zástupcov strán sporu, celú vec posúdil jednak
podľa ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal z čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a z procesného hľadiska vec posúdil podľa § 80
písm. c/ O.s.p. s použitím ust. § 470 ods. 2 CSP.

Prvoinštančný súd zistil, že namietaný výrok bol skutočne uverejnený v dvojtýždenníku „naše novinky“
dňa 30.10.2014.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že tento výrok predniesla žalovaná. Je daná preto jej pasívna
legitimácia v konaní.Ďalej prvoinštančný súd zistil, že žalobca ako podnikateľský subjekt v regióne Humenné v obchodných
kruhoch a v povedomí širokej verejnosti požíva dobrú povesť v čase zverejnenia vyjadrenia žalovanej.
Žalovaná žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala opak.

Súd zistil, že žalobca je oprávnenou osobou.
Ďalej prvoinštančný súd sa zaoberal vyhodnotením stretu dvoch základných práv, a to práva na ochranu
dobrej povesti a práva na slobodu prejavu. Skonštatoval, že vo všeobecnosti platí, že právo na slobodu
prejavu musí vystupovať spolu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby vo vzájomnej
korelácii a vzájomne sa rešpektovať. Výkon jedného práva tak nesmie bezdôvodne zasahovať do práva

druhého. Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nesmú byť nadradené nad
právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ak ide o informácie verejnosti o osobách, ktoré nie
sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova nie sú neobmedzené, nesmú zasahovať
do ústavou chránených základných práv, v tomto prípade do práva na zachovanie dobrej povesti. Nie
je tak ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie, keď nie je možné rozširovať nepravdivé tvrdenia
a neprimerané hodnotiace úsudky. Prvoinštančný súd uviedol možné formy ochrany právnickej osoby

vyplývajúce z ust. § 19d ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol ďalej, že pokiaľ sa jedná o prvý
výrok petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal určiť, že tvrdenia žalovanej obsiahnuté v predmetnom článku
sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do dobrej povesti, dospel k záveru, že na takomto
určení nie je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem. V konaní o ochranu dobrej povesti
sa súd ako predbežnou otázkou zaoberá tým, či určité skutkové tvrdenia sú pravdivé alebo nie a ak

dospeje k záveru, že sú nepravdivé, tak sa súd zaoberá otázkou, aká forma satisfakcie dotknutej osobe
prináleží. Keďže je v danom prípade možné priamo žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/
O.s.p. (procesný predpis platný v čase podania žaloby - poznámka odvolacieho súdu) prvoinštančný súd
dospel k záveru, že určovacia žaloba je nedôvodná, pretože má povahu predbežnej otázky vo vzťahu
k posúdeniu dôvodnosti ochrany vyplývajúcej z § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvý

výrok uplatneného nároku zamietol.
V ďalšom sa prvoinštančný súd zaoberal samotným výrokom, ktorý uviedla žalovaná a ktorý bol
uverejnený dvojtýždenníku „naše novinky“ dňa 30.10.2014. Skonštatoval, že uvedený článok bol
vypracovaný redaktorom a okrem citácií vyjadrení žalovanej obsahuje aj citácie vyjadrení zástupcov
žalobcu. V článku sú obsiahnuté odpovede žalovanej na otázky položené reportérom a v žiadnej z nich

žalovaná neuviedla obchodné meno žalobcu. Je pravdou, že v článku je niekoľkokrát uvedené obchodné
meno žalobcu, avšak to, že redaktor takto koncipoval článok, nie je možné považovať za relevantnú
skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že dotknutý výrok žalovaná adresovala
žalobcovi a že sa aj týka žalobcu.
Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že výrok žalobkyne je možné rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť

výroku žalobkyne sa žalobcu netýka, je adresovaná „oligarchovi“, pričom takouto osobou nemôže byť
právnická osoba, ale iba fyzická osoba. Druhá časť napadnutého vyjadrenia žalovanej spočívajúca v
tvrdení „ako by ním kontrolovaná fabrika mala splatiť svoj dlh vo výške 700.000 eur“ prvoinštančný súd
dospel k záveru, že nie je možné považovať tento výrok ako výrok, ktorý sa dotýka žalobcu. Sám žalobca
totiž potvrdil, že záväzok voči mestu vo výške 700.000 eur nemá. O tom, že žalobca voči mestu nemá

700.000 eur záväzok, žalovaná ako primátorka mesta Z. musela mať vedomosť.
Prvoinštančnýsúdopäťpoukázalnakontextsostatnýmičasťamičlánku,ktorévypracovalredaktor,tento
viackrát spomenul meno žalobcu aj meno X. Q. v článku, tieto mená nespomenula žalovaná. Celý článok
nie je vyjadrením žalobkyne, nebol koncipovaný žalobkyňou, ale redaktorom. Preto prvoinštančný súd
ako nedôvodnú žalobu zamietol.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.
Žaloba bola zamietnutá a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania ako úspešnej strane
sporu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní

žiadal, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
V odvolaní žalobca namietal, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí argumentuje okolnosťou, že
žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Tento názor prvoinštančného súdu
je nesprávny, pretože žaloby o určenie, že určité výroky sú nepravdivé alebo že určitým spôsobom sa

zasiahlo do práv žalobcu na ochranu dobrej povesti nie sú podľa judikatúry a právnej doktríny žalobami
určovacími podľa § 80 písm. c/ O.s.p., preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na
tomto určení (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 265/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo
180/2007).Ďalej žalobca namietal, že podľa súdu prvej inštancie sa výroky žalovanej netýkali žalobcu. Z kontextu
článku je však jasné, že žalovaná adresovala napadnutý výrok žalobcovi, pretože celý článok sa niesol v
duchu vymieňania si názorov medzi sporovými stranami, ktoré na seba vzájomne reagovali v mediálnom

priestore. Opačný záver je neprijateľný, prehnane formalistický, keďže z článku je zjavné, že názorová
prestrelka prebiehala medzi žalobcom a žalovanou. Nie je možné sa stotožniť ani s rozkúskovaním
napadnutého výroku, ako to urobil prvoinštančný súd, pretože je potrebné interpretovať výrok žalovanej
ako jeden celok. Žalobca považuje tvrdenia žalovanej za nepravdivé, pretože nemal vo vzťahu k mestu
Humenné žiaden dlh a žalovaná to tvrdila vo svojom výroku. Celý výrok je potrebné posudzovať v

kontexte s celým článkom, v ktorom sa spoločnosť Chemes, a.s. Humenné spomína približne 8 krát na
jednej strane textu, vrátane titulku pod obrázkom. Zo strany bežného (priemerného) čitateľa sa vyvoláva
dojem, že predmetné nepravdivé skutkové tvrdenie sa týkalo žalobcu a nie inej spoločnosti.
Naviac, tvrdenie sa podľa súdu prvej inštancie týkalo oligarchu X. Q.. Žalobca v odvolaní uviedol, že X..
X. Q. bol prostredníctvom spoločnosti Chemol, s.r.o. v danom čase jediným akcionárom žalobcu, preto
za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa považuje verbálny útok na jej jednotlivých

predstaviteľov, nakoľko útok na konkrétneho predstaviteľa môže veľmi citeľne poškodiť dobrú povesť
právnickejosoby.Keďžežalovanásavyjadrovalanaadresu„oligarchu“X.Q.,ktorýjemajiteľomžalobcu,
je daný dôvod na poskytnutie ochrany dobrej povesti žalobcu. Každá právnická osoba je navonok
reprezentovaná fyzickými osobami, prostredníctvom ktorých sa vytvára dobrá povesť právnickej osoby
a s ktorými túto právnickú osobu stotožňujú tretie osoby.

K zásahu do dobrej povesti právnickej osoby preto môže dôjsť nielen zásahom do práv samotnej
právnickej osoby ako celku, ale aj zásahmi, ktoré sa dotýkajú jej jednotlivých predstaviteľov, resp.
zamestnancov. O prepojenosti a možnom negatívnom dopade žalobca poukázal aj na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 475/2013 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS
473/2017.

Okrem toho žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, keď zákonná sudkyňa
rozhodovala v inej veci, kedy voči nej dňa 24.4.2020 a následne 14.7.2020 podali trestné oznámenie a
sťažnosť na sudcu u predsedu súdu, čo môže, vzhľadom na prejednávanie tejto veci, vniesť pochybnosti
o objektivite a nestrannosti konajúceho sudcu a môže aj napriek maximálnemu úsiliu na strane sudcu
ovplyvniť jeho postoj k veci.

Žalobca predložil k odvolaniu oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu
trestného činu, resp. trestných činov, ktoré osobne spoločnosť žalobcu Chemes, a.s. Humenné v podaní
zo dňa 24.4.2020 adresovala Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave, a sťažnosť na
sudcu a na jeho nezákonný postup podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. k rukám predsedu súdu,
ktorú adresoval osobne žalobca, spoločnosť Chemes, a.s. a je vyhotovená dňa 14.7.2020.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

8. Odvolací súd skôr, než sa zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu, skúmal vznesenú námietku
zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Z obsahu vznesenej námietky voči zákonnej sudkyni, ktorá je súčasťou
odvolania vo veci vyplýva, že žalobca voči sudkyni podal trestné oznámenie dňa 24.4.2020 a následne

dňa 14.7.2020 podal aj sťažnosť na sudkyňu u predsedu súdu. Uvedené podania tak, ako to predložil
k odvolaniu boli podané v súvislosti s konaním a rozhodovaním zákonnej sudkyne X.. X. I. v inej veci
prejednávanej pred prvoinštančným súdom (sp. zn. 7Cb 54/2019).
V tejto prejednávanej veci (sp. zn. 15C/101/2015) žalobca uviedol, že majú pochybnosti o zaujatosti
zákonnej sudkyne, ktoré sú umocňované pochybeniami, keď v tejto veci rozhodla v rozpore s judikatúrou

a odôvodnila to zjavne nelogickými argumentami. Všetky tieto okolnosti vytvárajú vo svojej spojitosti
objektívne pochybnosti o nestrannosti konajúceho sudcu, čo napriek maximálnemu úsiliu o nestrannosť
sudcu môže ovplyvniť jeho postoj k veci.
Zákonná sudkyňa k námietke zaujatosti uviedla, že vec jej bola pridelená na prejednanie náhodným
výberom po odchode predchádzajúceho zákonného sudcu. Vo veci bolo dňa 21.9.2020 vykonané

pojednávanie za účasti právnych zástupcov strán sporu a voči zákonnej sudkyni nebola vznesená
námietka zaujatosti. V odvolaní v časti o námietke zaujatosti nie je uvedené, kedy sa žalobca o dôvode
ním tvrdenej zaujatosti konajúcej sudkyne dozvedel. Vzhľadom na to, že námietka zaujatosti nemá
zákonom predpísané náležitosti a bola podaná po zákonom stanovenej lehote, súd na takúto námietkuneprihliada. Uviedla, že ako konajúca sudkyňa nemá žiadny pomer k stranám sporu, ich zástupcom, nie
jeaaninebolasnimivkontakte,okremúčastinapojednávaní.Nemážiadenpomerkprejednávanejveci.
Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na

jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitosti podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada. V tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa
strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 56 CSP lehoty uvedené v ust. § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie
o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.
Odvolací súd zistil, že žalobca v námietke zaujatosti explicitne neuviedol dátum, kedy sa o dôvode, pre
ktorý je zákonná sudkyňa X.. I. vylúčená, dozvedel. Vzhľadom na rôzne možnosti označenia rozhodných

okolností a vzhľadom na nie formálny prístup k posudzovaniu náležitostí námietky zaujatosti odvolacím
súdom ako nadriadeným súdom pri prejednaní námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni ako moment,
kedy sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré je zákonná sudkyňa vylúčená z prejednávania veci,
vychádzal z momentu spísania trestného oznámenia dňa 24.4.2020. Sťažnosť na sudcu k rukám
predsedu súdu bola spísaná dňa 14.7.2020.

Z obsahu spisu vyplýva, že vec bola pridelená zákonnej sudkyni X.. X. I. elektronicky po odchode
predchádzajúceho zákonného sudcu do dôchodku dňa 20.3.2020. Žalobca a aj strany sporu sa
najneskôr o tom, že X.. X. I. je zákonná sudkyňa, dozvedeli v momente prevzatia predvolania na
pojednávanie, ktoré zákonná sudkyňa určila na 21.9.2020. Žalobca prevzal toto predvolanie dňa
23.6.2020 a jeho právny zástupca dňa 25.6.2020. O tom, že bolo voči zákonnej sudkyni podané trestné

oznámenie zo dňa 24.4.2020 v čase prevzatia tohto predvolania na pojednávanie žalobcovi, resp. jeho
právnemu zástupcovi muselo byť zrejmé.
Žalobca ani jeho zástupca na uvedené okolnosti žiadnym spôsobom nereagovali a zákonného
sudcu nenamietali. Súčasne s nariadením termínu pojednávania zákonná sudkyňa so žalobcom
písomne komunikovala, keď žalobcu vyzývala na predloženie dôkazov, prípadne ďalších listín v zmysle

odvolacieho rozhodnutia, ktoré predchádzalo nariadenému termínu pojednávania. Žalobca v odpovedi
na túto komunikáciu vediac už o podanom trestnom oznámení, námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni nevzniesol.
Ďalšia komunikácia sudkyne X.. X. I. vo veci bola so žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom v mesiaci
júl, kedy v odpovedi na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 15.7.2020 opäť nevzniesol námietku

zaujatosti, hoci v tom čase už bola podaná aj sťažnosť predsedovi súdu, ktorá bola datovaná zo dňa
14.7.2020.
Na pojednávanie určené dňa 21.9.2020 sa dostavil zástupca žalobcu, námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni nevzniesol.
Pretonadriadenýsúddospelkzáveru,žežalobcavpodanomodvolanínámietkuzaujatostivočizákonnej

sudkyni X.. X. I. vzniesol po uplynutí 7-dňovej lehoty, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý môže
byť sudca vylúčený. Ako výhodnejšie pre žalobcu nadriadený súd bral do úvahy moment nadobudnutia
vedomosti o zaujatosti X.. I. nie moment podania trestného oznámenia zo dňa 24.4.2020, ale až
moment podania sťažnosti na zákonnú sudkyňu v inej veci predsedovi súdu. V danom prípade táto
lehota začala plynúť po podaní sťažnosti žalobcu predsedovi súdu na konanie zákonnej sudkyne, ktorá

sťažnosť je datovaná zo 14.7.2020. To, že námietka zaujatosti bola vznesená až v odvolaní, ktoré došlo
prvoinštančnému súdu dňa 30.10.2020 svedčí o tom, že námietka zaujatosti nebola uplatnená včas.
Preto odvolací súd v pozícii nadriadeného súdu na túto námietku zaujatosti neprihliadal.9. Odvolací súd následne sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Odvolací súd je rozsahom
odvolacích námietok viazaný v súlade s ust. § 380 ods. 1 CSP. Keďže odvolací súd sa s
rozhodnutím prvoinštančného súdu stotožňuje, v celom rozsahu poukazuje na správne závery zistené

prvoinštančným súdom, ktoré plne vychádzajú z vykonaného dokazovania a korešpondujú aj právnemu
názoru, ktorý bol vyslovený v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, odvolací súd
zaujal len stanovisko k odvolacím námietkam. Odvolací súd totiž nie je povinný zaoberať sa celými
odvolacími dôvodmi rozhodnutia prvoinštančného súdu. Je povinný však reagovať na podstatné
okolnosti namietané v odvolaní nie na všetky odvolacie námietky, ktoré nemajú zásadný alebo žiadny

vplyv na správnosť prvoinštančného rozhodnutia.

10. Pokiaľ žalobca namietal, že prvoinštančný súd vec nesprávne posúdil, keď nevyhovel prvému výroku
uplatnenéhonárokuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu,jepotrebnéuviesť,žestoutootázkou
sa prvoinštančný súd vysporiadal správne. Žalobca prvým žalobným nárokom sa domáhal určenia, že
tvrdenie žalovanej o ňom, zverejnené v dvojtýždenníku „naše novinky“ ročník 20/2014, dátum vydania

30.10.2014 v článku s názvom „Vulgárny útok na primátorku“ v znení: „V Z. poznám jediného oligarchu, a
ten robí celý čas všetko pre to, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Možno
si vypočítal, že je lepšie zainvestovať 200.000 eur do niečej volebnej kampane, ako by ním kontrolovaná
fabrika mala mestu splatiť dlh vo výške 700.000 eur“ je nepravdivé a predstavuje neoprávnený zásah
do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.

Ďalšími uplatnenými nárokmi si žalobca uplatnil zabezpečenie ospravedlnenia, finančnej satisfakcie a
práva zverejniť rozsudok.
Ust. § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza, že pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby
sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.
Hmotnoprávne ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka presne pomenováva nástroje, ktorými
sa môže žalobca v postavení právnickej osoby domáhať ochrany dobrej povesti právnickej osoby.
Zákon taxatívne stanovuje, že je možné podať žalobu, aby sa osoba, ktorá zasahuje do dobrého mena

právnickej osoby, zdržala takéhoto konania a odstránila závadný stav. Taktiež sa možno domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré je možné požadovať aj v peniazoch. Na to, aby právnická osoba
sa mohla domáhať ochrany dobrej povesti právnickej osoby, musí byť vykonaný zásah do jej práv,
ktorý zásah právnická osoba musí jednoznačne identifikovať a tento zásah musí súd, pokiaľ právnická
osoba mieni byť v konaní úspešnou, vyhodnotiť ako taký, na základe ktorého právnická osoba má

právo podať žalobu na zdržanie sa od tohto zásahu a odstránenie závadného stavu, resp. primeraného
zadosťučinenia, ktoré môže byť aj v peniazoch. Tieto nároky v sebe konzumujú určenie, že k zásahu
došlo a že tento zásah má charakter zásahu odôvodňujúceho podanie žaloby podľa § 19b ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka.
Taxatívne stanovené nástroje ochrany dobrej povesti právnickej osoby nie je možné rozširovať.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil naliehavý právny
záujem na určení, že tvrdenie žalovanej je nepravdivé a predstavuje neoprávnený zásah do práva na
ochranu dobrej povesti žalobcu, je ochranou dobrej povesti právnickej osoby žalobcu, argumentujúc
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR týkajúce sa ochrany osobnosti fyzických osôb podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, táto odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože ust. § 13 Občianskeho

zákonníka len príkladmo vypočítava formy žalôb, ktoré môže fyzická osoba podať s cieľom chrániť
svoju osobnosť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 265/2009 sa totiž týka postmortálnej ochrany
osobnosti a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 180/2007 sa dotýka fyzickej osoby podľa § 13 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, kde bola žaloba o určenie, že došlo k zásahu považovaná za nedôvodnú
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Práve ust. § 13 a § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka

sú diametrálne odlišné, keď právnická osoba má zúžený a presne zákonom stanovený rozsah možnosti
ochranydobréhomena.Pokiaľžalobcažiadalurčenie,žetvrdeniažalovanejsúnepravdivéapredstavujú
neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, v takom prípade, keďže nejde o žalobu
podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, je povinný preukazovať naliehavý právny záujem práve
na takomto určení. Keďže žalobca v prejednávanej veci naliehavý právny záujem nepreukázal, správne

postupoval prvoinštančný súd, keď v tejto časti žalobu zamietol.

11.Vovzťahukďalšejodvolacejnámietkežalobcu,ato,žeprvoinštančnýsúdneposúdilvýrokžalobkyne
v kontexte s celým článkom a tak nevyvodil jej zodpovednosť za poškodenie dobrej povesti žalobcu,musí odvolací súd uviesť, že tak, ako to zistil prvoinštančný súd, článok, ktorý je predmetom skúmania,
je článok, ktorý koncipoval redaktor dvojtýždenníka „naše novinky“. Tento redaktor opisoval okolnosti,
ktoré boli uverejnené v inom periodiku s názvom „Týždenník slovenský východ“. Keďže žalovaná podľa

obsahu článku nemala možnosť sa k tomuto uverejnenému článku v inom periodiku vyjadriť, ako to
vyplýva z sporného článku, dostala možnosť od redaktora zaujať stanovisko. Vo svojom stanovisku
žalovaná ani v jednej časti svojho výroku nespomína a bližšie neidentifikuje „oligarchu“, ktorý zasahuje
podľa žalovanej do volieb primátora v Meste Humenné a nekonkretizuje ani spoločnosť, resp. „fabriku“,
ktorá mala mestu splatiť svoj dlh vo výške takmer 700.000 eur. Odpoveď žalovanej je priamo redaktorom

článku vsadená do kontextu, ktorý žalovaná nemala možnosť ovplyvniť. Je však pravdou, že celý článok
je písaný formou, kde sú jednoznačne menovaní žalobca a X. Q.. Za obsah článku písaný redaktorom
novín však žalovaná nenesie žiadnu zodpovednosť, nenesie zodpovednosť ani za vsadenie svojej
odpovede do akéhokoľvek kontextu ďalších informácií, tvrdení a skutočností autora článku.
Odvolací súd pripúšťa, že odpoveď žalovanej na otázku redaktora môže navodiť dojem, že X. Q. má
predstavovať „oligarachu“ spomínaného autorom článku, ale z verejne prístupného registra (Obchodný

register) je veľmi ťažko identifikovateľná spoločnosť, ktorá by mala byť dlžná Mestu Humenné takmer
700.000 eur. V obchodnom registri je množstvo osôb s menom X. Q., ktoré podnikajú v rôznych
obchodných spoločnostiach. Je ťažko možné identifikovať, že práve spoločnosť Chemes, a.s. Humenné,
pokiaľ by nebola spomínaná redaktorom v iných častiach článku, by bola z výroku žalovanej priamo
identifikovateľná.

Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd pri svojich úvahách a hodnotení sa dopustil takej vady
v konaní, ktorá by mohla mať dôvod na zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu a vyhoveniu žalobe.
Žalovaná vyslovením sporného výroku nevykonala zásah do dobrej povesti právnickej osoby, preto za
uplatnený nárok nie je zodpovedná. Bez jej pričinenia bolo vyjadrenie žalovanej zverejnené v takých
písomných súvislostiach, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok podľa § 19b OZ. Za zverejnenie výroku

žalovanej a uvedenie ďalších súvislostí, z ktorých sa vyvodzujú okolnosti, že zasiahnutou osobou bol
žalobca, žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovanej.
Preto odvolací súd zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku v spojení so súvisiacim výrokom o
trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou stranou sporu, preto jej
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami patrí nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého
nároku rozhodne prvoinštančný súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.