Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010171
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120010171.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí dňa 17. marca 2021 prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.
novembra 2020, sp.zn.6Pp/29/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného B. V. o jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok, sp.zn.8T/75/2013 zo dňa 19.06.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 18. novembra 2020, sp.zn.6Pp/29/2020 podľa § 66 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák., § 67 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že odsúdeného B. V.
(ďalej len „odsúdený“) podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok sp.zn.8T/75/2013 zo dňa 19.06.2013. Súčasne podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej

len „prokurátor“) sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú následne písomne odôvodnil s poukazom
na absenciu splnenia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.

Prokurátor v sťažnosti poukázal na to, že:

„Obsahom napadnutého uznesenia prvostupňového súdu vyplýva, že u odsúdeného boli splnené všetky

tri zákonné podmienky vedúce k podmienečnému prepusteniu odsúdeného, t.j. formálna, materiálna
ale aj dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš
veľkého rizika jeho recidívy. Súd sa nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporúčal prepustenie
odsúdeného, má za to, že odsúdený preukázal polepšenie, bol 5-krát disciplinárne odmenený, má
vybudované pracovné návyky aj sociálne zázemie, pričom prihliadol aj k povahe spáchanej trestnej
činnosti.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave
vyplýva, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu bolo prevažne na požadovanej úrovni, vyskytli
sa aj nedostatky v dodržiavaní povinností a zákazov, problémy v interpersonálnych vzťahoch nemal,
disciplinárna odmena mu bola uložená 5-krát, disciplinárny trest 2-krát, k spáchanej trestnej činnosti je
čiastočne kritický, o prácu prejavil záujem, je nápomocný, má výborné pracovné výsledky. S rodinou

udržiava kontakt, po prepustení môže s nimi bývať vo svojom dome. Program zaobchádzania plní
čiastočne, nedostatky sa vyskytli v edukácii. Resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotenáako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými faktormi sú
opakované páchanie trestnej činnosti, nadmerné požívanie alkoholických nápojov pred výkonom trestu.

Záverom hodnotenia riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava konštatoval, že odsúdený
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporučil jeho prepustenie.

Na verejnom zasadnutí zástupca ústavu konštatoval, že u odsúdeného nedošlo ku žiadnym zmenám
a zotrváva na hodnotení bez zmien.

Vo vzťahu k hodnoteniu ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, nevyplýva, že by sa odsúdený
počas výkonu trestu správal na požadovanej úrovni, zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol,
že odsúdený nie vždy plní svoje povinnosti, čomu svedčí uloženie disciplinárneho trestu, svoje tresty a
pravidlá nedodržiava vždy a zmienený disciplinárny trest si nedokázal doposiaľ zahladiť. Tiež uviedol, že
odsúdený mal možnosť si požiadať o preradenie zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa

stráženia, o čo ale nepožiadal. Odsúdený bol vrátený z ústavu v Bratislave kvôli tomu, že sa tam dopusti
disciplinárneho trestu a bol vyradený z vnútornej prevádzky ústavu.

Ako vyplýva ústav aj naďalej zotrval na už skôr prezentovaných existujúcich rizikových faktorov u
odsúdeného, z ktorých sa nedá prijať záver o tom, že sa odsúdený skutočne napravil a dôvodne bude o

neho možné očakávať, že v budúcnosti povedenie riadny život. Podľa tvrdenia zástupcu ústavu možno
aj naďalej dedukovať, že odsúdený má výrazné rezervy v správaní sa a plnení požiadaviek ústavu na
požadovanej úrovni. V kontexte s jeho trestnou minulosťou, závažnosťou spáchanej trestnej činnosti
a existujúcich rizikových faktoroch mám za to, že je potrebné, aby odsúdený uložený trest vykonal. V
prípadepodmienečnéhoprepusteniabynebolnaplnenýúčeltrestu,atozabrániťodsúdenémuvpáchaní

ďalšej trestnej činnosti.

Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je
automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel
trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale

aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že
odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že
v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom na vyššie uvedené n a vr h u j e m , aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného
súdu v Trenčíne spisová značka 6Pp 29/2020 zo dňa 18.11.2020 zrušil a uložil Okresnému súdu v
Trenčíne, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že:

„Odsúdený, stotožňujem sa s tvrdením súdu I. stupňa o tom, že všetky 3 podmienky požadované

zákonom pre mojej podmienečné prepustenie, boli splnené.

Odsúdený poukazujem na skutočnosť, že po vrátení veci sťažnostným súdom, súd I. stupňa na
VZ vykonal opätovné dokazovanie a odstránil všetky pochybnosti, ktoré sťažnostný súd vytkol
prvostupňovému súdu v predchádzajúcom rozhodnutí. Súd I. stupňa sa dôsledne zaoberal všetkými

podmienkami, ktoré vyžaduje zákon pre podmienečné prepustenie odsúdeného, tieto vyhodnotil a
vysporiadal sa s nimi v rámci námietok sťažnostného súdu.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania a odstránení vytýkaných nedostatkov správne skonštatoval, že
odsúdený splnil všetky tri podmienky pre podmienečné prepustenie, vyžadované zákonom.

Čo sa týka námietok prokurátora, tieto zostali totožné ako v predchádzajúcej sťažnosti, a je k nim treba
uviesť nasledovné:Čo sa týka disciplinárneho previnenia, tieto otázky som odsúdený na VZ súdu vysvetlil a popísal, pričom
súd vyhodnotil moje disciplinárne previnenie ako menej závažné a takého charakteru, ktoré nevytvára
prekážku pre moje podmienečné prepustenie ( nachádzanie sa na inom mieste na dvore ako som mal)

- tu súd správne prihliadol predovšetkým na charakter týchto previnení a na ich vzťah k celkovému
hodnoteniu o mojom správaní sa počas vykonania 3 mne uloženého trestu. Súčasne ale súd poukázal
aj na 5 disciplinárnych odmien (pochvál) za prácu, plnenie povinností a príkazov, absencia problémov
so spoluväzňami, zúčastňovanie sa aktivít na prevenciu proti drogám a alkoholu - tu súd správne
zhodnotil,žejemožnéakceptovaťvzhľadomnadĺžkuvýkonutrestuamojecelkovésprávanieajsplnenie

materiálnej podmienky o mojom polepšení sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody.
Čo sa týka námietky o „mojom čiastočne kritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti", ktorý má
spočívať v podaní návrhu na obnovu konania vo vzťahu k výroku o treste, tu sa napriek postoji ústavu
súd s uvedenou skutočnosťou vysporiadal zákonným spôsobom. Opätovne sa treba stotožniť s názorom
súdu o tom, že výkon oprávnení zakotvených v Trestnom zákone resp. poriadku nemôžu byť žiadnej
osobe na ťarchu a ani sa považovať za „nekritický postoj“, najmä aj ide o napádanie výroku o treste a

nie o vine, ktorú som odsúdený akceptoval a dobrovoľne som sa ku skutku doznal a vinu priznal.
V tejto spojitosti súd správne zohľadnil aj moje aktivity vo výkone trestu, počas ktorého som sa po celú
dobu dobrovoľne a aktívne zúčastňoval množstva aktivít zameraných na osvetu, ktorá súvisí s mojou
trestnou činnosťou (protidrogová osveta).
Čo sa týka tretej podmienky a to „dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na

slobode“, súd aj v tejto časti konštatoval splnenie zákonnej podmienky.
Okrem správania sa vo výkone trestu, preukázaného polepšenia a vybudovaných pracovných návykov,
súd správne skonštatoval aj moje pozitívne vyhliadky života na slobode po mojom prepustení, už aj
s prihliadnutím na riadne vybudované sociálne zázemie mojej rodiny ako aj nie neprehliadnuteľnú
okolnosť, ktorou je môj vysoký vek. V tejto časti súd opätovne vyčerpávajúco svoje závery a rozhodnutie

odôvodnil.
V záverečnej časti rozhodnutia súd rozoberá otázku „rizika sociálneho zlyhania“, v ktorej časti súd riadne
a v súlade so zákonom uvedenú okolnosť rozobral a vyhodnotil so záverom, že uvedené riziko je u mňa
t.č. znížené resp. nie je úplne aktuálne.
Súd sa v tejto časti zákonným spôsobom vyčerpávajúco zaoberal so všetkými otázkami, ktoré nariadil

sťažnostný súd (I. opakované páchanie trestnej činnosti, II. skúsenosti s užívaním návykových látok a II
a nadmerné užívanie alkoholu), pričom súd všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že odsúdený k
dnešnému dňu odsúdený spĺňam aj túto podmienku môjho podmienečného prepustenia (pričom logicky
azákonnesúdzohľadňovalaprihliadalnavšetkyskutočnosti,ktoréprisvojomzáveremalpridokazovaní
k dispozícii).

Súd nakoniec opätovne vyčerpávajúco vyhodnotil všetky dôkazy vykonané na pojednávaní (tak
listinné ako aj výsluch odsúdeného a zástupcu ústavu), pričom následne v napadnutom rozhodnutí aj
vyčerpávajúco všetky tieto skutočnosti popísal a vysvetlil v zmysle právneho názoru sťažnostného súdu.
V tejto súvislosti treba uviesť, že „správa ústavu“ je len jeden z dôkazov, ktorý súd vyhodnocuje pri
komplexnom hodnotení dôkazov, pričom súd musí preverovať všetky skutočnosti, ktoré sú tvrdené v

takejto správe - najmä, ak sú namietané odsúdeným a následne sa objektívne preukáže, že niektoré
takéto tvrdenia sú nepravdivé resp. nepresné.
Súd preto pri mojom prepustení vychádzal zo všetkých zásad, uložených mu zákonom a hodnotil
všetky okolnosti a dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Treba uviesť, že o podmienečnom prepustení
rozhoduje výlučne súd, a nie ústav, ktorý vypracováva správu na odsúdeného (v mojom prípade

objektívne nepresnú). Je preto výlučným právom súdu vyhodnotiť všetky okolnosti a rozhodnúť o
podmienečnomprepusteníodsúdeného,najmäakzvykonanýchdôkazovjejednoznačné,žepodmienky
pre podmienečné prepustenie boli splnené.
Na základe vyššie uvedeného mám odsúdený za to, že som objektívne splnil všetky zákonné podmienky
pre moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodnutie súdu I. stupňa je tak

vecne správne a zákonné.
Odsúdený, navrhujem preto Krajskému súdu v Trenčíne ako sťažnostnému súdu, aby sťažnosť
prokurátora zo dňa 18.11.2020 ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 193 písm. c) Tr.poriadku.“

Prokurátor sa k vyjadreniu odsúdeného do konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie

písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 18. januára
2021, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konaniepredchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť a návrh odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietnuť.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu zotrval

na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
vyhovel.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u
odsúdeného nie sú naplnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom
prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke,
preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu a

preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa
prihliadaajnato,vakomústavenavýkontrestuodsúdenýtrestvykonáva.Krajskýsúdzistil,žeodsúdený
splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na
podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej
zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť

viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, je možné konštatovať jej splnenie. U odsúdeného však
nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním
vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdenému sa stanovený program zaobchádzania darí čiastočne
plniť, keďže vykazuje rezervy v edukačnej oblasti z dôvodu čiastočného kritického postoja k
trestnej činnosti a v občasnom porušení ústavných noriem. Resocializačná prognóza je hodnotená
u odsúdeného ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Indikovanými
rizikovými faktormi u odsúdeného sú opakované páchanie trestnej činnosti a skúsenosti s užívaním

návykových látok. Počas doterajšieho výkonu trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia a so
stredným stupňom stráženia bol doposiaľ 5-krát disciplinárne odmenený. Doteraz bol 1-krát disciplinárne
potrestaný. Záverom hodnotenia sa tiež konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť z
výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný
plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň
toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Podľa krajského súdu však nemožno
prehliadnuť i z hodnotenia vyplývajúci záver, že resocializačná prognóza odsúdeného je vyhodnotená

ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom jedným z viacerých
indikovaných rizikových faktorov je práve recidíva odsúdeného. Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený
bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, a to aj nepodmienečným trestom
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Pričom trestná činnosť, za ktorú si aktuálne vykonáva
úhrnný 9-ročný trest odňatia slobody je závažnejšieho charakteru (obzvlášť závažný zločin drogového

charakteru). U osoby odsúdeného sa tak jedná o recidivistu, a je teda osobou s výrazným sklonom k
páchaniu trestných činov. Z uvedeného je zrejmé i to, že odsúdený mal dostatok možností preukázať
zmenu svojho správania, avšak toto nevyužil, predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom
predpokladaný účel a jeho správanie je práve na slobode negatívne. Zároveň krajský súd zistil, že
odsúdený bol už v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci

Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.1T/77/2013. Vyplývajúc z hodnotenia ústavu odsúdený počas
výkonu trestu k svojej trestnej činnosti prejavil čiastočne kritický postoj. Súčasne počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody si odsúdený nevytvoril podmienky na jeho preradenie z ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Povaha odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce
odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, tvoria tak u neho také skutočnosti,
ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že

u odsúdeného aj napriek čiastočne kladnému hodnoteniu ústavu, nie je možné dôvodne očakávať, že
súčasný výkon trestu splnil svoj represívny i výchovný účel, a že odsúdený v budúcnosti povedie už
len riadny život.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.