Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414212837.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: W. C., L.. XX. X. XXXX,
J. A.J. N., D. XX, J., zastúpená advokátom JUDr. Adamom Puškárom, Karpatská 5, Bratislava, proti
žalovanému:W.J.,L..XX.X.XXXX,J.A..T..I.naO.XX,J.,zastúpenýAGMpartnerss.r.o.,Ventúrska14,
Bratislava, IČO: 17 258 586, o 7.998,47 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV zo dňa 15. marca 2018 č. k. 6C/485/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala zaplatenia 7.998,47 eur s prísl. titulom záväzku vyplývajúceho z Dohody zo dňa 24. 5. 2007
a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa
24. 5. 2007 dohodu, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 250.000 Sk do 31.
12. 2008. Táto časť dohody bola uzavretá na podklade Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23D/560/2002,
Dnot 81/2002 po poručiteľke Y. J., zomrelej dňa XX. X. XXXX, v ktorom sa žalobkyňa a žalovaný ako
dedičia dohodli, že členský podiel družstevného bytu č. 32 na ul. I. D. X E. J. v zostatkovej hodnote

ku dňu smrti poručiteľky vo výške 21.372 Sk a vo všeobecnej cene 1.000.000 Sk nadobudne žalovaný
(ako manžel poručiteľky) s povinnosťou výplaty dedičského podielu ustupujúcej spoludedičke v sume
500.000 Sk v lehote do 2 rokov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. V dohode zo dňa 24.
5. 2007 sa zároveň žalobkyňa vzdala svojho práva na zostávajúcu sumu dedičského podielu (250.000
Sk) a od žalovaného požaduje zaplatenie zvyšných 250.000 Sk, ktoré sa zaviazal splatiť jej v lehote
do 31. 12. 2008.

3/ Z tohto skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Zaujal
stanovisko, že uplatnený nárok je premlčaný. Podľa súdu prvej inštancie premlčacia doba na uplatnenie
predmetného nároku na súde začala žalobkyni plynúť dňa 1. 1. 2009 a uplynula dňom 1. 1. 2012.
Keďže žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie až dňa 30. 7. 2014, podala ju oneskorene - po
márnom uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, súd prvej inštancie

nemohol žalobkyni premlčaný nárok priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že súčasťou dohody je aj uznanie záväzku žalovaného s
následkom premlčania nároku v 10 - ročnej premlčacej dobe, pretože jej obsahom je iba odpustenie
časti dlhu žalobkyňou žalovanému (§ 574 ods. 1 Obč. zák.) a termín konečnej splatnosti zvyšnej časti
dedičského podielu. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.5/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Podľa nej obsahom Dohody zo dňa 24. 5. 2007 nie je iba odpustenie

časti dlhu a dojednanie o konečnej splatnosti zvyšnej časti dedičského podielu, ale aj jednostranné
vyhlásenie žalovaného, v ktorom sa zaviazal splatiť jej s ohľadom na dôvod uvedený v článku I dohody,
t. j. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 23D/560/2002, Dnot 81/2002 po poručiteľke Y. J., sumu 250.000
Sk. Skutočným obsahom dohody, v ktorej podľa § 574 ods. 1 Obč. zák. žalovanému odpustila polovicu
t. j. 250.000 Sk z doposiaľ neuhradeného záväzku vyplývajúceho z Osvedčenia o dedičstve č. k.

23D/560/2002, Dnot 81/2002 vo výške 500.000 Sk, je aj záväzok žalovaného, že jej zvyšnú časť dlžnej
sumy, t. j. 250.000 Sk (z ktorej splatil len 300 eur) uhradí najneskôr do 31. 12. 2008. Z toho je podľa
žalobkyne zrejmé, že žalovaný predmetný dlh vo výške 250.000 Sk uznal. Dôsledkom uznania dlhu je
to, že právo žalobkyne vyplývajúce z uvedenej Dohody sa v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák.
premlčuje v 10 - ročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa, keď k uznaniu došlo, t. j. od 31. 12. 2008.
Premlčacia doba začala žalobkyni plynúť dňa 1. 1. 2009 a uplynula dňom 1. 1. 2019. Keďže žalobkyňa

podala predmetnú žalobu na súd prvej inštancie dňa 30. 7. 2014, podala ju včas - pred uplynutím
premlčacej doby. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v prípade
jej neúspechu v odvolacom konaní prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a aby preto v zmysle
§ 257 C.s.p. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a aj prvoinštančného konania.

6/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol,
že existencia právoplatného Osvedčenia o dedičstve ako samostatného exekučného titulu, ktorého
obsahom je aj sporný záväzok žalovaného voči žalobkyni (ako dedičov po poručiteľke Y. J.), zakladá
prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Dohodou zo dňa 24.5.2007 nedošlo medzi žalobkyňou a
žalovaným k vzniku nového záväzku, ale k zániku časti pôvodného záväzku v rozsahu 250.000 Sk a

k stanoveniu novej splatnosti dlhu. Vo zvyšnej časti zostal záväzok nezmenený. Žalovaný k odvolacej
argumentácii žalobkyne uviedol, že z jazykového a logického výkladu obsahu Dohody zo dňa 24. 5. 2007
vyplýva a/ konštatácia dlhu priznaného v Osvedčení o dedičstve právoplatného 12. 2. 2003, b/ dohoda
zmluvných strán o úhrade 250.000 Sk žalovaným žalobkyni (čl. II ods. 1 Dohody), c/ dohoda zmluvných
strán o splatnosti úhrady 250.000 Sk žalovaným žalobkyni (čl. II ods. 2 Dohody), d/ právne irelevantný

záväzok žalovaného o úhrade 250.000 Sk žalovaným žalobkyni pred lehotou splatnosti a v splátkach
(čl. II ods. 3, 4 Dohody), e/ vzdanie sa práva žalobkyne na nárok vo výške 250.000 Sk, f/ vyhlásenie
zmluvných strán o zániku dlhu v prípade úhrady 250.000 Sk žalovaným. Obsahom tejto dohody preto
nie je podľa žalovaného uznanie dlhu. Žalovaný nevyjadril týmto právnym úkonom vôľu záväzok voči
žalobkyni uznať, pričom ani z okolností prípadu, celkovej logiky listiny, ani z úmyslov sporových strán

pri spísaní tejto listiny nevyplývalo, že by k uznaniu malo dôjsť. Z právneho hľadiska je možné obsah
dohody chápať ako nováciu.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

8/ Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k názoru, že záver súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti žaloby je predčasný. Žalovaný sa totiž v konaní bránil tým, že o predmete
sporu už bolo medzi sporovými stranami rozhodnuté v dedičskom konaní po poručiteľke Y. J. vydaním

Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23D/560/2002, Dnot 81/2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.
2. 2003. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba súdu prvej inštancie vytknúť, že vo veci samej rozhodol
bez toho, aby sa oboznámil s obsahom uvedeného Osvedčenia o dedičstve a vysporiadal s námietkou
žalovaného, že konaniu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res
iudicata).

9/ Odvolací súd poukazuje na to, že osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom
nadobúda účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve (§ 175zca O.s.p.) a spĺňa požiadavky
na exekučný titul (viď súčasné znenie ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku, v čase
vydania Osvedčenia o dedičstve ust. § 41 ods. 2 Ex. poriadku), ak disponuje vlastnosťou materiálnej

vykonateľnosti. Kritériom materiálnej vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve je výslovné zaviazanie
sa dediča na splnenie konkrétnej povinnosti spoludedičovi. Osvedčenie o dedičstve možno ako
exekučný titul vymáhať len v prípadoch, ak dedičia vysporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou,
pričom nadobúdajúci dedič sa zviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi a tento svoj záväzok ajdostatočne konkretizoval. Osvedčenie o dedičstve nemôže ukladať povinnosti tretím osobám, ktoré
neboliúčastníkomdedičskéhokonaniaanajehozákladenevznikajúaniprávatretíchosôbvočidedičom.
V prípade, že osvedčenie o dedičstve nespĺňa kritéria materiálnej vykonateľnosti spoludedič, prípadne

tzv. tretia osoba si musia svoje nároky voči príslušnému dedičovi uplatniť v samostatnom vyhľadávacom
konaní, pretože predmetné osvedčenie o dedičstve nepredstavuje pre nich exekučný titul.

10/ Pokiaľ ide o samotný obsah Dohody zo dňa 24. 5. 2007, odvolací súd dodáva, že tento nie je možný
relevantne právne posúdiť bez kontextu s obsahom vyššie označeného Osvedčenia o dedičstve a bez

zhodnotenia výpovede žalovaného (výsluch žalovaného bol ako dôkaz navrhnutý žalobkyňou na č. l.
43). Ohľadom právnej kvalifikácie uplatnenej námietky premlčania je potrebné uviesť, že ak bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 veta prvá Obč. zák.).

11/ Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a

podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom sa súd prvej inštancie bude musieť
oboznámiť s príslušným dedičským spisom po poručiteľke Y. J., X. K. XX. X. XXXX, najmä s obsahom
právoplatného Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23D/560/2002, Dnot 81/2002 (na jeho predloženie
môže vyzvať aj žalobkyňu) a posúdi, či v predmetnej veci nie je daný dôvod na zastavenie konania
pre prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) podľa § 161 ods. 2 C.s.p. (ide - ako je to uvedené už

vyššie - o neodstrániteľnú prekážku konania). Odvolací sú dodáva, že pokiaľ predmetom právoplatného
rozhodnutia o dedičstve je výslovný záväzok žalovaného voči žalobkyni vyplatiť jej dedičský podiel na
členskom podiele k družstevnému bH. Č.. XX na A.. I. D. X E. J. v konkrétnej sume a v konkrétnej lehote,
ide o konečné vyporiadanie sporových strán ohľadom tohto predmetu dedičstva, ktoré nie je možné
modifikovať novou, súdne vymáhateľnou dohodu, pretože o identickom predmete konania, vrátane

spôsobu vyporiadania dedičov (osôb identických so stranami sporu) už bolo právoplatne rozhodnuté.

12/ V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).