Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252886
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120252886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom

Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom,
so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, v konaní o zaplatenie 159,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 159,38 eur a
náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na
vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu

žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u
žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle
§ 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. V upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 4Up/419/2020 dňa
6.4.2020 platobný rozkaz.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor z dôvodu, že uplatnený nárok neuznáva a v celom
rozsahu ho považuje za nedôvodný. Osobitne zdôraznil absenciu tvrdených skutkových okolností,
absenciu špecifikácie dôkazov na ktoré sa odvoláva. Hoci uplatňuje nadobudnutú pohľadávku, nemá v

predmete podnikania faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok.

5. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla uviedol, že údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplývaani z Občianskeho zákonníka. Tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože poškodený mal voči
Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu, čo preukazuje predložená Faktúra, v zmysle ktorej

subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie Žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poškodený
predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.
Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený Žalobcovi

neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami,
uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k
postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani
nazákladevzájomnéhozápočturealizovanéhovŽalobcompredloženejzmluveopostúpenípohľadávky.

Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú

následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže
predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť

postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Argumentáciu podporil odkazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 40bo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008.

6. Žalobca k podanému odporu zdôraznil, že na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v
zákoneč.307/2016Z.z.oupomínacomkonaní. Svojnároknanáhraduškodyuplatňujevzmyslezákona
č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž
súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické

usmernenie členov SKP č.17/2002.
7. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uviedol, že dňa 30.04.2019 došlo v Žiline ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle Audi A6, ev. č. ZA XXX HH, spôsobenej poškodenému Ing. C. I.. Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Mitsubishi, ev. č. PB XXX BY, poisteného v
poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006247561. V dôsledku

uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to
zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. BL XXX PV u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme
č. 272/702 zo dňa 27.05.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190294 zo
dňa 06.06.2019, s dátumom splatnosti 21.06.2019 na sumu 709,92 eur. Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 18.06.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku

škody, čím priznal náklady iba v sume 550,54 eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v
návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej
udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Ak by ich
žalovaný nemal k dispozícii, nemohol by ukončiť šetrenie poistnej udalosti spôsobom špecifikovaným v
predloženom oznámení o poistnom plnení.

8. Zdôraznil, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený
v užívaní vlastného vozidla. Poukázal na stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že
poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré

by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je
potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo kpoškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda
by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla, (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu,

zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
Zároveň uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré

ponúkajú, (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj
Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa
jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla
dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

9. Námietku žalovaného týkajúcu sa činností súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok

považoval žalobca za neopodstatnenú, pretože takéto konanie nemožno považovať za neoprávnené
podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné
postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 07.06.2019 zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti
zo dňa 30.04.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,

ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej častí nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla.

10. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácie,
rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené.
Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje
zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne

uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožnil s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu
Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda
v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5
zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto
dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok

(t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo
zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku
žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade
neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva,
že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, kedže sám
žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné
plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by
predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky

považoval za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o
postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až

následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu poškodeného považujeme za nepodložené a
účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu
uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22072017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého

súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom
vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku
skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na
náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnouzmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným
akonájomcomažalobcomakoprenajímateľom.Úhradunájomnéhotaksuplujevtomtoprípadesamotné
postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť

predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody.

11. Vo vzťahu k dĺžke prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným (10 dní), túto považoval
za určenú nedôvodne a tým za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku

škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté
autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania
opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného
dopravnou nehodou. Poukázal na bod 17. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť
ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola

situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Z predložených dokumentov je zrejmé, že poškodený
mal zapožičané náhradné vozidlo iba v rámci obdobia, kedy bola vykonávaná oprava. Neexistuje preto
dôvod, prečo by mal byť takýto nájom považovaný za neúčelný.
12. Za neoprávnený odpočet považoval nepriznanie tzv. prevádzkových nákladov počas doby prenájmu.

V danom smere sa jedná o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani
právny rámec oprávnenosti. Je to len účelové krátenie poisťovne, ktoré je preukazované iba tvrdením
žalovaného. V danom smere uvádzame, že vozidlo je zapožičiavané na dni nezávisle od počtu
najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o prevádzkové náplne, pohonné hmoty, mazadlá a iné, tak tieto musí
poškodený vynaložiť rovnako aj počas používania náhradného vozidla. Krátenie poistného plnenia o

tieto náklady tak považuje za zjavne neopodstatnené.

13. Tiež zdôraznil, že všetky podklady predkladané súdu sú k dispozícii aj žalovanému, nakoľko tieto
mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s
nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný. Tiež

uviedol, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana účinne nepoprela sa považujú v zmysle § 151
CSP za nesporné.

14. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

15. Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon..

16. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

17. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 160/2015 Z. z., skutkové tvrdenia neboli sporné, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

19. V konaní nebolo sporné, že dňa 30.04.2019 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle
Audi A6, ev. č. ZA XXX HH, spôsobenej poškodenému Ing. C. I.. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla Mitsubishi, ev. č. PB XXX BY, poisteného v poisťovni žalovaného.
Žalovaný eviduje poistnú udalosť pod č. 8006247561. Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2
CSP považoval za nespornú, naviac z poistnej udalosti žalovaný aj plnil. Spornou bol zostávajúci nárok

žalobcu titulom nájmu náhradného vozidla.

20. V konaní súd považoval za nespornú aj skutočnosť, že žalobca a Ing. C. I. uzavreli dňa 27.5.2019
zmluvu o nájme č. 272/702, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému akonájomcovi motorové vozidlo Škoda Kodiaq, ev. č. BL XXXPV na dobu od 27.5.2019 do 7.6.2019 pri
dennej výške nájmu 105,60 eur. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190294
zo dňa 6.6.2019, s dátumom splatnosti 21.6.2019 na sumu 709,92 eur za nájom vozidla od 27.5.2019

do 7.6.2019. Na faktúre bolo dopísaný jazdný výkon počítadla 1220 pri prevzatí vozidla 40708 km a
konečným stavom 41.928 km. V nájomnej zmluve prenajímateľ vyhlásil, že nevlastní iné vozidlo a nemá
možnosť užívať iné vozidlo.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.6.2019 postúpil poškodený ako postupca a nájomca

žalobcoviakopostupníkoviaprenajímateľovipohľadávkuvovýške709,92eurznárokuvočižalovanému
podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 709,92 eur. Zároveň v čl.
5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke
postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla, ktorú si bude žalobca
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie bolo oznámené postupcom listom zo dňa
7.6.2019 a vyzval žalovaného na plnenie na účet postupníka - žalobcu.

22. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

24. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
25. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
28. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd dospel k názoru, že táto je daná. V danom prípade bolo
nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla. Poškodenie vozidla
poškodeného bolo zavinené poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme poškodený užíval
vozidlo po dohodnutú dobu za dohodnuté odplatu. Na základe užívania prenajatého vozidla žalobcovi

vznikol voči poškodenému nárok na nájomné. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou v zmysle zmluvy.
Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla na základe synalagmatického úkonu, z ktoré sú si strany
povinné plniť. Podmienku vznik nároku na nájomné nie je ani vyúčtovanie a vznik nároku je úplne
nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje za škodcu (v jeho mene) poistnú udalosť.29. Poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi
pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni (pohľadávka je voči škodcovi, ktorý protiprávnym konaním
škodu zavinil, ktorý možno uplatniť aj priamo voči poisťovni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z.z.), ktorá mu vznikla titulom náhrady škody spôsobenej poškodením vozidla tým, že nemohol užívať
poškodené vozidlo počas opravy a musel si zapožičať náhradné vozidlo (ako následok poškodenia veci).
Postúpenie pohľadávky bolo odplatné rovnajúcej sa výške postúpenej istiny.
30. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku od poškodeného voči poisťovni, vznikla mu dohodnutá
zmluvná povinnosť zaplatiť postupcovi dohodnutú odplatu.

31. Poškodený mal voči žalobcovi zároveň záväzok titulom úhrady nájomného, a zároveň pohľadávku
titulomodplatyzapostúpenúpohľadávkunanáhraduškody.Žalobcamalvočipoškodenémupohľadávku
na nájomnom (za užívanie vozidla) a záväzok zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku. Tým,
že si strany (poškodený a žalobca) započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu
(prenajímateľa vozidla) za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená

pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, ktorá nebola a nemohla byť predmetom započítania
(predmetom započítania bolo nájomné oproti odplate za postúpený pohľadávku). Samotné započítanie
je voči poisťovni irelevantné (započítaná bola odplata za postúpenie voči nájomnému). V žiadnom
prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal
poškodený voči nemu, že by dochádzalo k obchádzaniu zákona či inému konaniu v rozpore so zákonom

či dobrými mravmi. Teda súd mal v konaní nespochybniteľne preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu,
pričom aktívna legitimácia nebola súdom spochybnená v žiadnom konaní, o ktorom má súd vedomosť.
Žalovaným použitý odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2XXX zo
dňa 29. januára 2008 je úplne nedôvodný, pretože nezistil, že by úkon medzi postupcom a postupníkom
odporoval zákonu alebo ho obchádzal.

32. Pokiaľ žalovaný namietal pasívnu legitimáciu, súd v danom rozsahu poukazuje na ust. § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z.. Tak ako súd uvádzal, žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001
Z.z. povinný za poisteného nahradiť poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
33. V konaní bolo preukázané, že poistenec žalovaného zavinil vznik nehody a poškodil právnemu

predchodcovi žalobcu osobné motorové vozidlo, ktoré pre odstránenie následkov škody a navrátenie
veci do pôvodného stavu, musel poškodený nechať opraviť. Po dobu opravy nemohol motorové vozidlo
užívať, pričom za účelom obvyklej prepravy si poškodený prenajal náhradné vozidlo. Vznikom nároku
na odplatu prenajímateľovi vnikla poškodenému ujma, pretože je povinný zaplatiť nájomné za užívanie
náhradného vozidla, teda došlo k zmenšeniu aktív rovnako, ako pri povinnosti úhrady za opravu vozidla.

Súd uvádza, že je bežné, že aj autorizovaný servis počas opravy prenajíma náhradné motorové vozidlo
a nájomné účtuje priamo s cenou za opravu. Teda z daného nároku je žalovaný jednoznačne pasívne
legitimovanou osobou (osobou povinnou plniť), pretože škoda je následkom poškodenia vozidla.
34. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné
vozidlo, súd túto námietku považoval za zavádzajúcu a obštrukčnú. Totiž mimo špeciálnych prípadov,

kedy si vlastník kúpi automobil ako investíciu, či už pre uloženie aktív (špeciálne a jedinečné modely)
alebo kúpi automobil za účelom jeho ďalšieho predaja, osobný automobil sa kupuje za účelom
zabezpečenia prepravy majiteľa a jeho rodiny (môže byť aj za účelom výpožičky či nájmu). Teda
už samotnou kúpou automobilu prejavuje jeho vlastník potrebu riešenie dopravy a potrebu užívať
vozidlo na tento účel (ak je podnikateľ, aj podnikania). Nepochybne, počas opravy sa vlastník môže

rozhodnúť, že náhradné vozidlo nepotrebuje, môže riešiť prepravu MHD, prostredníctvom verejnej
dopravy, prostredníctvom taxislužby, nemusí užívať žiaden dopravný prostriedok alebo môže používať
napr. bicykel, chodiť pešo, avšak nemožno po nikom spravodlivo požadovať, aby pri ujme, ktorú
utrpel poškodením vozidla, sa mu zároveň znížila životná úroveň - štandard tým, že nemôže používať
zaužívaný a obvyklý prostriedok prepravy. Nad všetku pochybnosť nemožno konštatovať, že preprava

MHD či verejná doprava dosahuje úroveň a kvalitu dopravy osobným motorovým vozidlom. Je preto
na poisťovni, aby prípadne vopred riešila túto skutočnosť a napríklad zabezpečila sama vypožičanie
primeraného (obdobného) vozidla poškodenému počas opravy, zabezpečila prepravu taxislužbou
na náklady poisťovne (napr. UBER, BOLT či štandardná taxislužba) a pod.. Pokiaľ by poškodený
bezdôvodne odmietol primeranú náhradu, bolo by možné uvažovať, že náklady na prenájom nad rozsah

nákladov poisťovne na náhradu, by boli nedôvodné. Súd však za daného skutkového stavu nezistil,
že by na strane poškodeného nebol dôvod používať náhradné vozidlo. Súd si nevie ani len vysvetliť
dôvod, pre ktorý by si niekto prenajal náhradné vozidlo, ak by ho nepotreboval. Dokonca potreba
užívania môže byť aj vtedy, ak poškodený potrebuje mať vozidlo len k dispozícii pre prípad potrebyjeho použitia bez toho, aby vozidlo aj v skutočnosti použil (napr. pre prípad odvozu k lekárovi). Tiež
súd nevie, akým iným spôsobom ako čestným prehlásením dať poisťovni najavo, že náhradné vozidlo
poškodený potreboval. Poisťovňa totiž je povinná likvidovať škodu spôsobenú jej poistencom a určite

nie je oprávnená rozhodovať, či má alebo nemá niektorý z poškodených právo na náhradné vozidlo a
selektovať záujemcov či rozhodovať o ich potrebách. Pocit potreby je čisto osobný vzťah k nevyhnutnosti
alebo túžbe a nie je kvantifikovateľný, preto pokiaľ nedošlo k zneužitiu, ktoré však dôkazom zaťažuje
žalovaného, je potrebné predpokladať potrebu užívania prenajatej veci.
35. Súd zdôrazňuje, že poškodením veci v takom rozsahu, že nie je možné jej používanie na obvyklý

účel, stratil poškodený možnosť vec užívať. V tomto prípade stratil možnosť užívať osobný automobil,
dopravný prostriedok, ktorý je úplne bežne používaný na plnenie osobných potrieb, dopravu či už do
zamestnania, realizáciu záujmov či iných osobných potrieb, čo samo osebe predstavuje škodu, ktorú je
možné odstrániť alebo minimalizovať len užívaním náhradného vozidla počas nemožnosti užívať vlastné
vozidlo.
36. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd tiež uvádza, že nezistil neprimeranosť odplaty za nájom

vozidla a ani takáto skutočnosť nebola namietaná. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň
nájmu vozidla a bol dohodnutý poplatok za pristavenie vozidla. Žalobca preukázal, že obdobné vozidlo
obdobnej triedy sa prenajímalo v danom mieste za vyššiu sadzbu a teda vyššie celkové nájomné za
dobu užívania ako súčet žalobcom uplatnený nárok.
37. Súd osobitne upozorňuje na skutočnosť, že nárok na náhradu škody nie je obmedzený šetrením

poisťovne a ukončením šetrenia (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k oprave vozidla
alebo nahradenia hodnoty vozidla pri totálnej škode (keď oprava by presiahla hodnotu vozidla alebo bola
vzhľadom na hodnotu vozidla neefektívna), pretože nie je vylúčené, že škoda pretrváva aj naďalej, po
úhrade ceny za opravu alebo hodnotu vozidla, ako iný následok škody spôsobenej poškodením vozidla.
Ako ďalšia škoda môže tiež prichádzať do úvahy ako napr. náklady na odhlásenie vozidla z evidencie,

poplatok za likvidáciu vozidla, náklady na obstaranie nového vozidla, registráciu vozidla a pod..
38. Nakoľko v konaní nebolo sporné - nebolo spochybnené obdobie, pre ktorú bolo vozidlo poškodeného
v oprave, teda ani rozsah užívania, nebolo preukázané, že by poškodený konal v rozpore s jeho
povinnosťou predchádzať vzniku škody, teda túto minimalizovať, súd musel prejudiciálne konštatovať,
že nájom vozidla za obdobie od 27.5.2019 do 7.6.2019 vo výške 709,92 eur ako denné nájomné 49,30

eur s 20% DPH 118,32 eur. Žalovaný preto nebol oprávnený krátiť poistné plnenie na rozsah 10 dní o
sumu 159,38 eur.
39. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého,
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou

veci. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 420 ods. 1 a § 427 Občianskeho
zákonníka, teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. Podľa názoru súdu
niejedôvodnareštriktívnyvýkladust.§4ods.2písm.b/zák.č.381/2001Z.z.vtakomznení,žepoistený
má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci, teda stratu jej hodnoty alebo
opravu veci, prípadne náhradu za zničenú, odcudzenú alebo stratenú vec. Ak má poškodený nárok na

náhradu škodu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou vec, má právo na
náhradu všetkej škody spôsobenej následkom poškodenia vozidla, teda nie len na opravu či obstaranie
novej veci ale aj na škodu, ktorú utrpel pre nemožnosť užívať poškodené vozidlo.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

43. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).