Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112213896
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8112213896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne K. L., O.. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, XXX XX I., zastúpenej JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom v Prešove,
Konštantínova 6, proti žalovaným: 1.) L. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. K. XX, XXX XX I., 2.) R. F., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. O. K. XX, XXX XX I., 3.) I.Š. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. K. XX, XXX XX I., žalovaní
1. - 3. rade právne zastúpení Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Levočská 4,
X.) L. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. I. XXX, XXX XX I., 5a) U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXXX/XX, O. Š.,
5b) U. X., O.. XX.X.XXXX, V. Š. XXXX/XX, O., 5c) L. X., O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXXX/XX, O. Š., 5d)

C.. U. X., P.., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX, O. Š., 5e) U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX/XX, P.,
o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne, žalovaných v 1. až
3. rade a žalovaných v 4. a 5c/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.11.2019, č. k.
9C/87/2012 - 483, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolania proti výrokom II. a III.

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV.,V. a IVa. v časti náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou

a žalovanými v 4. až 5e) rade.

Mení rozsudok v prevyšujúcej časti, okrem výroku I. tak, že priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovaným
v 1. až 3.rade náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalovaní v1. až 3. rade sú povinní zaplatiť znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi znalečné v rozsahu 100 %.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa požaduje, aby
súd rozhodol:
„Určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov N. XXX/X - záhrada vo výmere 353 m2 a N. XXX/X -
záhrada vo výmere 223 m2, kat. úz. I. v podiele 1/1, podľa znázornenia na geometrickom pláne č. T.-
XXXX/XX, zo dňa 29.05.2019."
„Určuje, že parcely č. N. XXX/X - záhrada vo výmere 352 m2 a N. XXX/X - záhrada vo výmere 481 m2,
kat. úz. I., patria do dedičstva po nebohom L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, v podiele

32/100 k celku a do dedičstva po zomrelej R. X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, v
podiele 5/100 k celku."

2. Súd prvej inštancie ďalej nepripustil zmenu žaloby tak, že:„Určuje sa, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov N. XXX/X - záhrada vo výmere 352 m2 a N. XXX/
X - záhrada vo výmere 481 m2, kat. úz. I., v podiele 63/300, podľa znázornenia na GP č. T. - XXXX/
XX tak, že sa určuje, že X. X., zomrelý XX.XX.XXXX, bol v čase smrti vlastníkom pozemku N. XXX/X

- záhrada vo výmere 352 m2 a N. XXX/X - záhrada vo výmere 481 m2, kat. úz. I., v podiele 63/300,
podľa GP č. T. - XXXX/XX."

3. Súd prvej inštancie ďalej nevyhovel návrhu na pripustenie ďalších osôb na strane žalobkyne, a to L.
X., nar. XX.XX.XXXX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, L. X., nar. XX.XX.XXXX, C.. U.

X. P.., nar. XX.XX.XXXX a U. B., nar. XX.XX.XXXX.

4. Súd prvej inštancie ďalším výrokom určil, že žalobkyňa je vlastníkom parcely M. XXX/X - záhrada vo
výmere 353 m2, kat. úz. I. a parcely M. XXX/X - záhrada vo výmere 223 m2, kat. úz. I., vytvorených
geometrickým plánom C.. L. V. č. T. - XXXX/XX z 02.10.2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku.

5. Žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 55,26 %, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobkyni náhradu trov konania
vo vzťahu k žalovaným v 4. až 5e/ rade nepriznal.

6. Súd prvej inštancie ďalej určil, že parcela M. Č.. XXX/X - záhrada vo výmere 352 m2, kat. úz. I. a
parcela M. XXX/X - záhrada vo výmere 481 m2, kat. úz. I., patria do dedičstva po nebohom L. X., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, v rozsahu 32/100 a po nebohej R. X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX, v rozsahu 5/100, pričom tieto parcely sú zobrazené na geometrickom pláne
C.. L. V. T. - XXXX/XX, overeného 02.10.2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

7.Žalobkyniuložilpovinnosťzaplatiťžalovanýmv1.až2.rade,akooprávneným,spoločneanerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 26 % a rovnako aj žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu
26 %, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

8. Žalobkyni napokon uložil povinnosť zaplatiť znalcovi C.. L. V.M. znalečné v rozsahu 43 % a túto
povinnosť uložil aj žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 57 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

9. Súd prvej inštancie vydané rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) OSP v znení platnom do

30.06.2016, § 137 písm. c) CSP, § 129 ods. 1 Občiansky zákonník, § 130 ods. 1 Občiansky zákonník,
§ 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

10. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 134 OZ upravuje vydržanie ako
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Uviedol, že vydržanie vlastníckeho práva

je jeho nadobudnutím v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti veci dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi oprávnenou a neoprávnenou je teda
dobromyseľnosť, či nedobromyseľnosť držiteľa, keď otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať
so zreteľom na všetky okolnosti veci. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej

viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, teda tzv. uchopenia sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolanýokolnosťamiobjektívnenasvedčujúcimioprávnenostidržbypráva.Vdobrejvierejetedadržiteľ,
ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak
nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym

skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný
omyl, a teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú
možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O takýto omyl naopak nejde vtedy,
ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie
právneho úkonu.

11. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalovaných L. X., sporné
pozemky výrokom prisúdené žalobkyni, katastrálne nadobudol vydržaním na základe osvedčenia o
vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam notárskou zápisnicou z 08.12.1995 O. XXX/XX,O. XXX/XX. Uviedol, že o dobromyseľnosť na jeho strane nemohlo ísť ani náhodou, keďže vedel,
kto je vlastníkom sporného pozemku (žalobkyňa), v osvedčení o vydržaní klamal, že ho nadobudol od
právnehopredchodcuažepozemokbolvužívaníjehootca(očomvkonanízostranyžalovanýchnebola

ani zmienka) a vlastníctva žalobkyne sa zmocnil uzurpáciou. Uviedol, že L. X. nemal k dispozícii žiadnu
skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala si myslieť čo len subjektívne, že mu pozemok žalobkyne patrí
na základe právnej skutočnosti, v prípade bezvadnosti ktorej by mohol vlastnícke právo nadobudnúť.
Uvádzanie roku začiatku užívania, aj keď užívanie vedome cudzieho pozemku bez ďalšieho k vydržaniu
nemôže viesť, ako roku 1983 bolo ďalším prejavom zlej vôle tohto osvedčiteľa, ktorý zneužil to, že novela

Občianskeho zákonníka č. 131/1982, od 01.04.1983 vrátila do slovenského právneho poriadku inštitút
držby. Uviedol, že poukaz žalovaných na rozhodnutie Ústavného súdu SR - 48/2018 je irelevantný,
pretože L. X. v roku 1963 kúpil pozemok U.. XXX/X, kat. úz. I. a bol účastný zápisu do pozemkovej knihy,
teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že k nadobudnutiu pozemku postačuje ústna zámenná zmluva,
naviac nie s majiteľom pozemku (žalobkyňou), ale s jej otcom. Z rovnakých dôvodov dobromyseľná
vo vzťahu k neformálnej výmene nemôže byť ani žalobkyňa. Nadobudnutie pozemku z jeho strany

tak nebolo poctivé a na rozdiel od prípadu uvedené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu, nešlo o
nadobudnutie na základe dvojstranného, aj keď neplatného právneho úkonu.

12. K výroku rozsudku č. IV., súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nikdy neprestala byť vlastníkom
podstatnej časti U.. XXX/X, kat. úz. I.. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. až 3. rade vzhľadom na

svoj vek neboli účastní kúpy parcely U.. XXX/X ich právnym predchodcom L. X. a ani neformálnej
zámeny pozemkov, nebolo preukázané, že neboli dobromyseľní vo vzťahu k pozemku užívanému ich
právnym predchodcom L. X.. Potom súd prvej inštancie žalobkyni prisúdil pozemok, ktorý zodpovedá
prekrytiu stavu pozemku, o ktorom si žalovaní mysleli, že patrí žalobkyni, a teda ani neskôr nemohli byť
dobromyseľní,vzhľadomnavšetkyokolnostikspôsobujehonadobudnutia L.X.askutočnýmpolohovým

a geometrickým určením parcely žalobkyne U.. XXX/X. Časť pozemku, ktorá sa žalobkyni neprinavrátila
predstavuje časť, o ktorej si žalovaní vzhľadom na dlhodobé užívanie L. X. mohli dobromyseľne myslieť,
že mu skutočne patrí. K námietkam žalovaných v 1. a 3. rade v tejto súvislosti uviedol, že v prejednávanej
veci nešlo o vydanie osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb., ale o vydanie osvedčenia podľa
Notárskeho poriadku. Ani prípadná aplikácia rozhodnutia R - 125/2014 by však názor súdu nezmenila,

keď je potrebné zopakovať, že L. X. vedel kto je vlastníkom sporného pozemku, uvedené notárovi
neoznámil a nepodal žalobu voči žalobkyni o určenie vlastníckeho práva, ale pristúpil k postupu, ktorý
by žalobkyňu zbavil majetku bez toho, aby vedela, že takýto postup na podnet L. X. začal diať.

13. K výroku rozsudku č. V. súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že po odčlenení

parciel U.. XXX/X a XXX/X, zostal vlastníkom zostatkovej U.. XXX/X (ktorej súčasťou v stave N. sú
parcely XXX/X a XXX/X) L. X. v rozsahu 95/100 a R. X. v rozsahu 5/100. Ak teda po L. X. bol predmetom
dedenia podiel z týchto parciel v rozsahu 63/100, tak do dedičstva po ňom patrí ostávajúci podiel 32/100
a do dedičstva po R. X. patrí podiel 5/100. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemohol brať do úvahy
Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov z 02.06.1993, kde bol uvedený podiel L. X. 95/100, keďže

predmetom mohol byť podiel ním skutočne zdedený (63/100), a preto dohoda, ktorá nemá konštitutívny
charakter, v tejto časti je nad rozsah podielu 63/100, neplatná. Pri tomto výroku súd prvej inštancie súdnu
prax vyjadrenú v rozhodnutí NS SR R 32/2011. Podľa tohto rozhodnutia v konaní o žalobe, ktorou sa
dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ
bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je

prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič
je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu nastať vo všeobecnosti právne skutočnosti,
s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného, napr. vydržaním. V konaní, v ktorom
sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie)
skutočnostiprávnebezvýznamné.Vzhľadomnauvedenúsúdnupraxtaknepripustilzmenužaloby(výrok

rozsudku č. II.), keďže otázka vlastníctva uvedená v návrhu na zmenu žaloby predmetom dokazovania
súdu nebola a ani na ohliadke neboli žalovaní dopytovaní, akým spôsobom začali užívať parcely v
geometrickom pláne označené ako XXX/X a XXX/X. Nebolo teda možné vylúčiť, že po smrti L. X. nastali
právne skutočnosti, ktoré mohli viesť k vzniku vlastníctva inej osoby, ako osoby uvedenej v návrhu
na zmenu žaloby. V súvislosti s nepripustením zmeny žaloby v tejto časti, nepripustil súd ani vstup

žalovaných 5a) - 5e) na stranu žalobcu, keďže títo na oboch stranách sporu vystupovať ani nemôžu a
žaloba voči ním vzatá späť nebola.14. Výroky o trovách konania strán sporu súd prvej inštancie odôvodnil § 255 a nasl. CSP. Vychádzal
zo zásady úspechu vo veci. Uviedol, že vo veci vypracovaný znalecký posudok neslúžil na určenie
výšky plnenia, ale na nevyhnutnú identifikáciu požadovaného plnenia. Úspech žalobkyne teda nie je bez

ďalšieho daný iba úspechom v základe nároku. Uviedol, že žalobkyňa chcela pre seba prisúdiť 742 m2
pozemkov, z ktorých jej bolo určené vlastníctvo vo výmere 576 m2. Úspech žalobkyne tak predstavuje
77,63 %, úspech žalovaných 22,37 %, čistý úspech žalobkyne a jej nárok na náhradu trov konania
tak tvorí 55,26 %. Žalobkyňa ďalej pôvodne žiadala určiť, že do dedičstva patrí spolu 100/100 podiel
nehnuteľností jej právnych predchodcov, úspešná bola v rozsahu 37/100 (32/100 + 5/100). Úspech

žalobkyne tak v tejto časti predstavuje 37 %, úspech žalovaných 63 %, čistý úspech žalovaných je
26 %. Vo vzťahu k znalcovi poňal súd prvej inštancie predchádzajúce samostatné nároky ako celok,
a preto pri celkovom úspechu žalobkyne 57 % (77,63 % + 37 % /2), je povinná nahradiť znalečné
v rozsahu neúspechu 43 %. Žalovaný pri celkovom úspechu 43 %, sú povinní nahradiť znalečné v
rozsahu neúspechu 57 %. Náhradu trov konania voči žalovaným 4.a 5a) - 5e) žalobkyni nepriznal, keďže
títo žalobe neodporovali a účastní konania boli z dôvodu potreby možnosti prejednania veci za účasti

všetkých dedičov po zomrelých rodičoch žalobkyne.

15. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali včas odvolanie žalobkyňa, žalovaní v
1. až 3. rade a žalovaní v 4.a 5c) rade.

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne, toto bolo podané proti výroku II. rozsudku, proti výroku III. a
súvisiacim výrokom o trovách konania IVa., Va. a VI. V dôvodoch odvolania žalobkyňa uvádza, že
pôvodnou žalobou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom v kat. úz. I., ktorých vlastníkmi
sú žalovaní v 1. až 3. rade a sú vedené na LV č. XXXX a LV č. XXX a tieto získali do vlastníctva
po právnom predchodcovi L. X.Ľ., ktorý ich nadobudol na základe notárskej zápisnice N XXX/XX,

osvedčením vlastníckeho práva vydržaním. Predmetom osvedčenia vlastníckeho práva vydržaním boli
nehnuteľnosti U.. XXX/X, XXX/X a M. XXX, z ktorých na základe geometrického plánu č. XX/XX, boli
vytvorené M. parcely XXX, XXX a XXX, keď posledná parcela bola premietnutá do geometrického plánu
zM.XXXvcelosti,podľazápisunaLVč.XXX.OsvedčovanáparcelaXXX/X,označenáakodiel3vtomto
geometrickom pláne, bola vlastníctvom žalobkyne od roku 1963 a pozemok znázornený ako M. XXX v

geometrickom pláne č. XX/XX, bol identický s časťou parcely č. XXX/X, ktorá bola vlastníctvom rodičov
žalobkyne L. R. R. X., podľa zápisnice PKV č. XXX a žalobkyňa preto takýmto spôsobom formulovala
svoj pôvodný žalobný návrh. Zároveň uviedla, že k upresneniu žalobného petitu bude môcť pristúpiť po
vykonanom znaleckom dokazovaní, ohľadom identifikácie pôvodných PK parciel mpč. XXX/X R. XXX/X
na súčasný stav katastrálneho operátu, podľa znaleckého posudku a geometrického plánu, ktorý bude

tvoriťpodkladprevydanierozhodnutia.Dôležitéjepoznamenať,žeparcelaKNXXX,bolavčasevydania
osvedčenia zapísaná na LV č. XXX na meno Š.Z. B., preto nebolo zrejmé, či bol prenesený do GP č. XX/
XXchybnýstavkatastrálnehooperátualebochybuurobilzhotoviteľtohtogeometrickéhoplánu.Podaním
zo16.10.2019žalobkyňaupravilažalobnýnávrhnazákladegeometrickéhoplánuC..L.V.č.T.X-XXXX/
XXXX z 07.10.2019. Aj po výsluchu znalca sa zistilo, že tá časť pôvodnej mpč. XXX/X, ktorej podľa

geometrického plánu zodpovedajú parcely XXX/X a XXX/X, bola prejednaná v dedičstve po právnom
predchodcovi žalobkyne. Úprava žalobného návrhu v bode II. podania zo 16.10.2019, ktorým žalobkyňa
žiadala určiť, že vlastníčkou pozemkov CKN XXX/X a CKN XXX/X v podiele 63/300, nadobudnutého
dedením po L. X., zodpovedala len aktívnej legitimácii žalobkyne, preto vlastnícke právo v rovnakom
rozsahu, ktoré podľa výsledkov dokazovania patrilo v čase osvedčenia o vydržaní už žalovaným v 4. a

5. rade k parcelám XXX/X a XXX/X, si mohli uplatniť len títo účastníci. Išlo o identifikáciu parciel
znaleckými posudkami ako súčasť mpč. XXX/X. V dôsledku toho žalobkyňa podala aj návrh podľa § 79
CSP na pristúpenie ďalších subjektov na stranu žalobcov, a to L. X. (žalovaný v 4. rade) a dedičov po X.
X. (žalovaní 5a) až 5e)), ktorí súhlasili so vstupom do konania. Namieta, že zamietavý výrok II. rozsudku
a vyhovujúce výroky I., IV. a V. rozsudku sú vo vzájomnom rozpore po stránke formálnej logiky, keďže sa

spájajú s rovnakými výsledkami dokazovania a zamietavý výrok II. rozsudku je v rozpore so zákonom.
Aj keď žalobkyňa a menovaní žalovaní predložili súdu úpravu žalobného návrhu vo vzťahu k pozemkom
č. XXX/X a XXX/X podľa spomínaného geometrického plánu, navrhovali pripustenie zmeny žaloby, súd
sa mal vyporiadať so otázkou, či v danom prípade ide o zmenu žaloby podľa § 140 CSP alebo len o
modifikáciu žalobného petitu bez naplnenia znakov pojmu zmena žaloby tak, ako to predpokladá § 140

CSP. Žalobkyňa si uplatnila vecné - vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovaných 1. - 3. rade a ktoré boli
podľa výsledkov znaleckého dokazovania premietnuté do geometrického plánu ako novovytvorené
parcely XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, takisto parcely č. XXX/X a XXX/X, ktoré sú rekonštrukcioupôvodnej poľnej cesty,ktorá podľa znalca nepatrila anido pôvodnej mpč. XXX/X a ani do mpč. XXX/X. Ak
žalobkyňa v súlade s pôvodným žalobným petitom (druhý žalobný petit) na určenie rozsahu dedičstva po
jej právnych predchodcov upravila výšku vlastníckeho podielu L. X. neprejednaného dedením z 95/100

na 32/100 k celku, toto podanie nie je čiastočným späťvzatím žaloby v časti podielu 63/100, pretože na
podiel 63/100, ktorý už bol prejednaný v dedičstve pred vydaní osvedčenia o vydržaní a prerozdelený
dedičskou dohodou medzi žalobkyňou a žalovanými v 4. a v 5. rade v roku 1993, bola zároveň upravená
žaloba na určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a žalovaných 4. a 5. rade, každému po
63/300, keďže vydaným osvedčením boli porušené už ich vlastnícke práva. Žalobkyňa a žalovaní 4.

a 5. rade vykonali úpravu petitu tak, aby sa stal zmysluplný v merite veci a mohli tak urobiť až po
predložení geometrického plánu na identifikáciu parciel M. XXX/X a M. XXX/X, patriacich do pôvodnej
U.. XXX/Xa zodpovedaní otázky znalcom podľa úloh z uznesenia z 18.03.2019. Má za to, že podaním
žalobkyne zo 16.10.2019 tak nešlo o zmenu žaloby, ale len o úpravu - modifikáciu žalobného návrhu
pre rozhodnutie súdu o vecnom práve uplatnenom v žalobe. Postupom súdu vo výroku II. rozsudku
sa stalo, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so žalobou, nerozhodol o uplatnenom práve v celom

rozsahu, či už kladne alebo záporne. Žalobkyňa nesúhlasí s takýmto postupom súdu prvej inštancie,
keďže otázka vlastníckeho práva nadobudnutého dedením u žalobkyne a žalovaných v 4. a 5. rade
u každého z nich v podiele 63/300 bola preukázaná listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím o dedičstve
Y. XXX/XX a Dohodou o vyrovnaní dedičských podielov z roku 1993 vo vzťahu k pôvodnej U.. XXX/
X. Z týchto listinných dôkazov vychádzal aj súd prvej inštancie, keď vo výroku V. rozsudku určil, aký

rozsah vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám N. XXX/X a N. XXX/X podľa geometrického
plánu, posledného v poradí, patrí v aktuálnom čase vydania súdneho rozhodnutia do dedičstva po L. X.
podiel 32/100, keďže bolo preukázané, že v čase smrti mu patril podiel 95/100 a po jeho smrti podiel
63/100 prešiel na jeho právnych nástupcov, každému po 1/3.

17. Ak bolo preukázané, že vlastnícke právo poručiteľa L. X. k veci - nehnuteľnosti (parcely XXX/
X a XXX/X), nebolo ešte prejednané v podiele 32/100 k celku, ale prešlo na dedičov v podiele
65/100 k celku spolu, nie je dôvod, aby súd určovacím výrokom vyhovel iba v časti žaloby, ktorou sa
žalobkyňa domáhala určenia rozsahu vlastníckeho práva poručiteľa a zároveň odmietol rozhodnúť o
určení vlastníctva tých účastníkov konania k rovnakej veci, na ktorých už pôvodné vlastnícke práva

poručiteľa prešlo pred porušením vlastníckeho práva k dotknutým pozemkov vydaným osvedčením.
Je to jedna a tá istá vlastnícka žaloba, smerujúca proti popretiu vlastníckeho práva žalovaných 1.
- 3. rade. Žalovaní 1. - 3. rade vždy vedeli, kto je pravým vlastníkom osvedčovaných pozemkov,
ktoré užívali nad rámec hraníc pozemku č. XXX/X, patriacom predchodcovi L. X. a takáto vedomosť
týchto žalovaných v čase vydania osvedčenia nemôže založiť ani poctivosť ich vlastného vstupu do

držby osvedčených pozemkov po prevode vlastníckeho práva k nim zo strany osvedčovateľa alebo
po prechode vlastníctva. Žalobkyňa tvrdením svojho vlastníckeho práva k osvedčovanej parcele č.
XXX/X z titulu kúpnej zmluvy a k osvedčovanej parcele M. XXX, ktorej zodpovedá U.. XXX/X z titulu
dedenia podľa listiny Y. XXX/XX a vyrovnania dedičských podielov podľa listiny O. XXX/XX, popierala
nadobudnutie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam u právneho predchodcu žalovaných, a teda tvrdila v

podstate neexistenciu podmienok vydržania. Preukazovanie neexistencie právnej skutočnosti majúcej
trvalý charakter sa nepreukazuje, preukazuje sa jej existencia. Žalovaní, ktorí nadobudli vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam od nepravého vlastníka, pričom im bol spôsob získania vlastníckeho práva
právneho predchodcu známy, nemohli byť objektívne dobromyseľní pri vstupe do držby týchto pozemkov
a je bez právneho významu, že ich držali viac ako 10 rokov pred podaním žaloby. Rovnako tiež nesúhlasí

s konštatovaním súdu, že na ohliadke neboli žalovaní dopytovaní, akým spôsobom začali užívať parcely
XXX/X a XXX/X, keď aj znalec v znaleckom posudku po dotaze súdu (v doplnku č. XX/XXXX) uviedol,
že žalobkyni má patriť časť parcely mpč. XXX/X, ktorá je označená ako diel N. vo výmere 391 m2 a
diel W. vo výmere 531 m2. Je tak daný rozpor medzi závermi súdu prvej inštancie, o ktoré opiera svoje
pozitívne rozhodnutie podľa výrokov IV. a V. a závermi, ktorými odôvodňuje rozhodnutie k výroku II.,

čo má za následok nepresvedčivosť pre chýbajúce dôvody. Nesúhlasí s rozhodnutím vo výroku III.,
kde súd nepripustil zmenu procesného postavenia u žalovaného v 4. rade, v 5a) až 5e) rade (právni
nástupcovia pôvodne žalovaného v 5. rade), zomrelého X. X.. Žalobkyňa nemohla vykonať späťvzatie
žaloby proti týmto žalovaným vopred, pred pripustením zmeny ich procesného postavenia v spore,
keďže toto závisí na rozhodnutí súdu a v prípade nevyhovenia návrhu súdom už vykonané späťvzatie

nemožnoodvolať.Žalobkyňanesúhlasísosúvisiacimvýrokmiotrováchkonaniaanesúhlasíspostupom
súdu prvej inštancie, ktorý úspech vo veci zdôvodnil výpočtom rozlohou priznanej výmery parciel XXX/
X a XXX/X, ktoré spadajú do pôvodnej mpč. XXX/X, ktorej výmeru však korigoval súd až na základe
výsledkov dokazovania a nepriznal do vlastníctva žalobkyne tú časť pôvodnej mpč. XXX/X, o ktorej simohli myslieť žalovaní, že patrí právnemu predchodcovi titulom neformálnej zámeny. Súd prvej inštancie
všakvýmeru,ktorúukázalžalovanýv1.radeakoprístupovúcestupatriacužalobkynititulomneformálnej
zámeny, nepriznal, čím sa javí toto rozhodnutie nespravodlivé voči žalobkyni. K výroku Va. uvádza, že

tento výrok súvisí s dôvodmi odvolania proti výroku II. a k výroku VI. žalobkyňa zdôrazňuje, že nad
sumu 50,- eur jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhuje tak, aby odvolací súd zrušil
rozsudok vo výroku II., vo výroku III. a v súvisiacich výrokoch IVa., Va. a VI. a v tejto časti vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Odvolanie žalovaných v 1. až 3. rade smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to konkrétne
k výrokom IV., IVa., V. a VI. Žalovaní poukazujú na výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými
bolo žalobe vyhovené. Ďalej uvádzajú, že v súlade s posledným geometrickým plánom novovytvorená
parcela CKN XXX/X by mala patriť vlastníkovi z LV č. XXX, teda žalovanému v 3. rade a novovytvorená
parcela N. Č.. XXX/X by mala patriť vlastníkom z LV č. XXXX, teda žalovaným v 1. a 2. rade.
Vo výroku rozsudku však absentuje akákoľvek zmienka o týchto novovytvorených parcelách, čím je

rozsudok zmätočný a nevykonateľný. Týmto postupom, že súd prvej inštancie opomenul vo výroku určiť
vlastnícke právo k týmto novovytvoreným parcelám v prospech žalovaných 1. - 3. rade bez akéhokoľvek
odôvodnenia, znemožnil týmto stranám uskutočňovať im procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Týmto rozhodnutím nastal stav, že žalovaní v 1. až 3. rade
aktuálne nemajú prístup na uvedené dve parcely.

19. K výrokom rozsudku IV. a V. žalovaní v 1. až 3. rade uvádzajú, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil neformálnu zámennú zmluvu ako neplatnú. Ak teda právny predchodca v súlade
s tvrdením žalobkyne užíval jej časť pozemku z dôvodu zámeny bez písomnej zmluvy, mohol túto časť

vydržať.Neobstojízáversúduprvejinštancie,žedohodanemohlabyťplatná,nakoľkonebolauzatvorená
so žalobkyňou, ale s jej otcom. Práve žalobkyňa na túto dohodu upozornila a odvolávala sa na ňu
od začiatku. Keby s ňou v 1963 nesúhlasila, mohla to napadnúť u otca alebo u právneho predchodcu
žalovaných v 1. až 3. rade, alebo na súde. Tento názor súdu nemôže zasiahnuť do toho, že L. X. užíval
ten pozemok z dôvodu neformálnej zámeny ako svoj vlastný, čo je hlavný predpoklad vydržania. Súd

prvejinštanciedospelknesprávnemuskutkovémuzisteniu,akurčilvlastníctvožalobkyneuobochparciel
N. Č.. XXX/X a N. Č.. XXX/X a nerešpektoval neformálnu dohodu o pozdĺžnom delení pozemku, a tým
možnosť vydržania časti sporného pozemku L. X.. Žalovaný v 3. rade v dobrej viere získal pozemok
dohodou dedičov, súd nezisťoval jeho názor na pozemok za ich rodičovským domom. Je nedostatočné,
aby súd rozhodol o nevydržaní pozemku na základe výpovede žalovaného v 1. rade, ktorý prišiel do

rodiny až v roku 1983, nezisťoval názor žalovaného v 3. rade, ktorý pozemok užíval od narodenia a
zároveň ako vlastník už roku 2002. Vydržiteľ bol ich otec, ktorého názor nie je možné v konaní zistiť.
Žalovaní boli pod informáciami notára uvedení od omylu o možnosti vydržať pozemok. Ak by sa mali
rozhodnúť o tejto skutočnosti sami, vtedy môže súd a žalobkyňa hovoriť o podvode. Návrh na vydanie
osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníctva a osvedčenie samotné, malo podľa ich názoru všetky

predpoklady osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb., aj keď súd prvej inštancie uvádza, že ide o
vydanie osvedčenia iba podľa Notárskeho poriadku. Ich právny predchodca v dobrej viere pozemok
vydržalažalovaní1.až3.radehoprávoplatnevdobrevierenadobudli.Rozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak žalobu nezamietol z dôvodu uplynutia 10-ročnej
lehoty na uplatnenie nároku na vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 1 zákona .č. 293/1992

Zb..

20. K výroku IVa. žalovaní v 1. až 3. rade uvádzajú, že súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
sa mal v tejto súvislosti vysporiadať s aplikáciou § 257 CSP. Na dôvody, na ktoré by sa malo prihliadať v
tejto súvislosti, sa podľa ich názoru týkajú tak majetkových, osobných a ďalších pomerov strán a najmä

na to, že súd sa nezaoberal rodinnými okolnosťami sporu, celý spor postavil na podvode žalovaných. Tí
však v konaní o vydržaní postupovali iba podľa právnych rád advokáta a notára. Žalovaní 1. až 3. rade
v dobrej viere o oprávnenosti vydržania užívali svoje nehnuteľnosti od roku 1997, či 2002. Žalobkyňa
pritom celý čas vedela, že má oplotený pozemok, že tam stojí dom. Len jej neochota komunikovať s ich
právnym predchodcom spôsobila, že sa súdne konanie začalo po 17 rokoch od vydržania. Z dôvodu

nejasného petitu žalobkyne došlo k vytvoreniu viacerých znaleckých posudkov a dodatkov, čím sa len
navyšovali trovy konania. Žalovaní 1. až 3. rade ponúkli na výmenu žalobkyni nový pozemok, ktorý
mal prístupovú cestu, bol v územnom pláne určený na individuálnu výstavbu a vhodný na investíciu.
Žalobkyňa uvedené odmietla a pokračovala v rodinnom spore, kde bola ochotná bojovať za pozemok, kuktorému je prístup len cez dvor iného pozemku, s majiteľom ktorého sama nie je ochotná komunikovať,
takýto pozemok je ťažko prevoditeľný a navyše vo veľmi zastavanej lokalite.

21. K výroku V. rozsudku žalovaní uvádzajú, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval vlastníctvom
parcely č. XXX/X. Žalovaní 1. až 3. rade dlhodobo užívali celú oplotenú parcelu. Súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil celkovú situáciu ohľadom tejto nehnuteľnosti, a tým ju určil do dedičstva právnych
predchodcov žalobkyne. Z geometrického plánu z roku 1995 nevyplýva skutočnosť, aby z parcely XXX/X
došlo k rozdeleniu, či zlúčeniu za účelom vytvorenia parcely N. XXX, resp. Č.. XXX. Právny predchodca

žalovaných tak mohol užívať tieto parcely ako vlastné v dobrej viere a možno predpokladať, že o parcele
XXX/X nemal vedomosť, že ju užíva. Zistenia súdneho znalca o tom, že parcela XXX/X predstavuje
z časti parcelu N. XXX, nemôžu nahradiť skutočnú vedomosť o hraniciach pozemkov právneho ich
predchodcu L. X., ktorý pozemky užíval ako vlastné. Na presné hranice tejto parcely neboli dopytovaní
ani žalovaní, či majú vedomosť o tom, komu patrí N. XXX a či tiež nemohla byť v rámci pozdĺžneho
delenia pozemkov vydržaná parcela N. XXX/X. Jediný, kto mohol vysvetliť dôvod oplotenia, ktoré zaberá

aj časť parcely XXX/X, je ich právny predchodca, ktorý už nežije. V tejto súvislosti sa nevedela vyjadriť
presne ani samotná žalobkyňa, túto situáciu neriešila priamo s L. X. za jeho života, aj keď od roku 1997
vedela, že má oplotený pozemok.

22. K výroku VI. žalovaní v 1. - 3. rade namietajú dôvodnosť určenia výšky znalečného rozsahom 43%,

pričom žalovaným v 1. - 3. rade určil povinnosť zaplatiť znalcovi
znalečné57%.Uvádzajú,ževcelomkonaníbolivypracovanédvaznalecképosudkysdoplnkami.Podľa
ich názoru preto, že žalobkyňa si nebola úplne istá, čoho sa v petite má domáhať. Tým len navýšila
výdavky aj pre žalovaných 1. - 3. rade, ktorí túto situáciu nezapríčinili, konali ako im bolo poradené
advokátom, notárom a 17 rokov užívali pozemky ako vlastné. Navrhujú v tejto časti zrušiť rozsudok súdu

prvej inštancie a vrátiť vec mu na ďalšie konanie.

23. Odvolanie žalovaných v 4. rade a v 5c) rade smeruje proti výroku II. rozsudku, ktorým súd nepripustil
zmenu žaloby v určení, že X. X. zomrelý XX.XX.XXXX, bol v čase smrti vlastníkom pozemku N. XXX/
X a N. XXX/X v podiele 63/300, podľa T. Č.. T. - XXXX/XX a proti výroku III. ktorým súd prvej inštancie

nevyhovel návrhu žalobkyne na pripustenie ďalších osôb na strane žalobcu do konania. Uvádzajú,
že 23.10.2012 žalobkyňa podala návrh podľa § 79 CSP na pristúpenie ďalších subjektov na strane
žalobcu, ktorí súhlasili so vstupom do konania so súčasne formulovaným návrhom na určenie ich
vlastníckych práv k parcelám N. XXX/X R. XXX/X, kat. úz. I., podľa posledného geometrického plánu,
ktorý bol v konaní vyhotovený. Mala sa vyriešiť otázka, či v roku 1972 pozemok osvedčovaný ako

parcela M. XXX patrí do vlastníctva právneho predchodcu žalovaných 1. - 3. rade podľa osvedčenia o
vlastníckompráveapodľageometrickéhoplánuč.XX/XX.Išloozistenie,čitentopozemokbolevidovaný
v katastrálnom operáte tak, ako je znázornený na geometrickom pláne alebo či tento pozemok takto
evidovaný v roku 1972 nebol, keď bol predmetom dedičstva po otcovi L. X. - parcela U.. XXX/X v
podiele 63/100 (nesprávne prededená iba časť z celkového podielu 95/100). Od vyriešenia tejto otázky

záviselo, či môže žalobkyňa zotrvať na pôvodnom žalobnom návrhu o určenie rozsahu dedičstva po
L. X. v podiele 95/100 v prípade, ak nesprávne takto znázornená časť zemského povrchu na T. XX/
XX bola nesprávne evidovaná v katastri - na mene iného vlastníka. Na túto otázku znalec odpovedal
až 07.10.2019, preto žalobkyňa mohla podať iba návrh, aby sa zmenilo ich procesné postavenie, aby
vstúpili na stranu žalobcov a mohli uplatňovať im patriace vlastnícke práva proti žalovaným 1. - 3. rade,

pretože ani vzájomný žalobný návrh z ich strany nebol možný voči týmto žalovaným, keďže boli na tej
istej strane sporu. Súd nepripustil ich vstup do konania vo výroku III. rozsudku, znemožnil im uplatňovať
patriace procesné práva a došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Vo výroku II. rozsudku
súd opomenul rozhodnúť o úprave žaloby, ktorú vo svojom súhlase s pristúpením do konania predložil
žalovaný v 4. rade. Navrhujú preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok v spomínaných výrokoch II. a III.

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v 4. rade nesúhlasí
s tým, aby parcely vytvorené podľa posledného geometrického plánu ako parcely XXX/X R. XXX/X
zostali vo vlastníctve žalovaných 1. - 3. rade, keďže tieto sú totožné s pôvodnou poľnou cestou, ktorá
údajne nepatrila do mpč. XXX/X. Stále tvrdí, tak ako žalobkyňa, že to bola cesta, ktorú vytvorili vlastníci
pozemkov, nepatrila nijakému tretiemu subjektu, bola využívaná ako spoločná cesta všetkými roľníkmi,

ktorí tam mali svoje pozemky. Považujú za nespravodlivé vyporiadanie ich vlastníckych práv v spore
tak, aby časť ich pozemkov, ktoré si neprávom osvedčil L. X., zostala naďalej v rukách žalovaných 1. -
3. rade. Osvedčiteľ má mať iba 5 árov, ktoré kúpil ako parcelu XXX/X s prístupom od hlavnej cesty, nič
viac mu nepatrilo a nič viac nemohol dobromyseľne užívať.24. Žalovaní v 1. až 3. rade sa vyjadrili k odvolaniu žalobkyne, ako aj žalovaných 4. a 5c) rade. Zotrvali
na svojej argumentácii, ktorú vyjadrili v priebehu konania aj v odvolaní, ktoré bolo podané z ich strany a

nesúhlasia s odvolacími námietkami žalobkyne a žalovaných v 4. a 5c) rade.

25. Súd prvej inštancie uznesením zo 06.12.2019, č. k. 9C/87/2012 - 507 nepripustil zmenu žaloby o
určenie, že L. X., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom pozemkov N. XXX/X - záhrada vo výmere 352 m2
a N. XXX/X - záhrada vo výmere 481 m2 v katastrálnom území I., v podiele 63/300, podľa GP Č.. T.

- XXXX/XX.

26. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania L. X. označený ako žalovaný v 4. rade, navrhol
pripustiť zmenu návrhu na začatie konania uvedeným spôsobom. Vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie zistil, že po odčlenení parciel mpč. XXX/X a XXX/X, zostal vlastníkom zostatkovej parcely
mpč. XXX/X (ktorej súčasťou v stave M. sú parcely XXX/X a XXX/X) L. X.V. F.., v rozsahu 95/100 a

R. X. v rozsahu 5/100. Z rozhodnutia o dedičstve Y. XXX/XX je zrejmé, že mpč. XXX/X bola v rozsahu
63/100 predmetom dedičstva, nadobudol ju L. X.Á. v celom rozsahu a následne na základe Dohody o
vyrovnaní dedičských podielov z roku 1993 ostal vlastníkom 1/3 z tohto podielu, teda v rozsahu 63/300
v pomere k celku. Vlastníctvo zbytkovej mpč. XXX/X (v registri N. XXX/X a XXX/X) nebolo predmetom
dokazovania v tomto konaní. Bez dokazovania však nemožno vylúčiť, že po uvedených dátumoch

došlo k takým skutočnostiam, ktoré mohli spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva inej osoby, pričom
takéto skutočnosti predmetom dokazovania neboli, preto súd zmenu žaloby nepripustil a podstatné pre
nepripustenie zmeny žaloby je aj ust. § 139 CSP, keďže L. X. v predmetnom konaní nebol žalobcom,
ale žalovaným a právo navrhnúť zmenu žaloby nemal.

27. Toto uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2019.

28. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a
nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru,

že odvolania strán sporu opodstatnené nie sú.

29. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil, o veci samej následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného
súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďže ani v štádiu odvolacieho konania sa na týchto

skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (do pozor. rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05).

31. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam strán sporu sa zaoberal predovšetkým tým, či
postupomsúduprvejinštancienedošloktakémunesprávnemuprocesnémupostupu,ktorýbyznemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

32. K odvolacej námietke žalobkyne a žalovaných v 4. a 5c rade, že súd prvej inštancie neopodstatnene
nepripustil zmenu žalobného návrhu podľa písomných podaní zo dňa 16.10.2019, 23.10.2019 a
v nadväznosti na to nepripustil do konania na strane žalobcov ďalších účastníkov, odvolací súd
zdôrazňuje, že zmena žaloby je základným dispozičným úkonom žalobcu a je teda prejavom tzv.
dispozičného princípu sporového konania. Zmena žaloby nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu

v civilnom konaní je potrebné vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré by malo spĺňať náležitosti
podľa § 79 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016 (aktuálne § 131 a nasl. CSP). Pod zmenou žaloby tak
treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Od toho však treba odlišovať prosté
odstránenie vád návrhu na začatie konania. Za zmenu žaloby je potrebné vo všeobecnosti považovaťzmenutzv.žalobnejžiadosti(petitužaloby)azmenutzv.rozhodujúcichskutkovýchokolností(skutkového
stavu), na ktorých žaloba spočíva.

33. Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky
žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď žalobca, či už s
poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený,
požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby treba považovať najmä pri žalobách
na plnenie to, keď žalobca žiada niečo iné alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. O

kvantitatívnu zmenu žaloby (petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného typu plnenia
požaduje iný typ plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na
ktorých žaloba spočíva, je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie
konania je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša
žalobca. Ak chce žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať
i rozširovať, pôjde o zmenu návrhu.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie vo vzťahu k
žalovaným pôvodne domáhala určenia, že pozemok označený na geometrickom pláne č. XX/XX ako
diel 3 vo výmere 742 m2, pochádzajúci z pôvodnej parcely mpč. XXX/X, je jej výlučným vlastníctvom.
Zároveň žiadala určiť, že pozemok označený na geometrickom pláne č. XX/XX ako parcela XXX vo

výmere 791 m2, patrí v podiele 95/100 k celku do dedičstva po neb. L. X., zomrelom XX.XX.XXXX
a v podiele 5/100 k celku do dedičstva po neb. R. X., rod. G., zomrelej dňa XX.XX.XXXX (právni
predchodcovia žalobkyne). V podanej žalobe žalobkyňa zdôraznila, že takto vymedzený žalobný petit
bude upresnený, pokiaľ ide o označenie parciel registra C katastra nehnuteľností, podľa geometrického
plánu predloženého v priebehu konania. V priebehu konania na základe záverov vyjadrených v

geometrickom pláne č. T. - XXXX/XX, vyhotoveného znalcom z odboru geodézie a kartografie C.. L. V.,
žalobkyňa žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov, parcely N. M. XXX/X - záhrada vo výmere
353 m2 a N. M. XXX/X - záhrada vo výmere 223 m2, kat. úz. I.. Zároveň žiadala určiť, že je vlastníčkou
pozemkov N. M. XXX/X - záhrada vo výmere 352 m2 a N. M. XXX/X - záhrada vo výmere 481 m2, kat. úz.
I. v podiele 63/300, podľa tohto geometrického plánu a v tejto súvislosti aj žalovaní v 4. až 5c) rade, ktorí

vyjadrili súhlas so vstupom do konania na strane žalobcov a navrhli určiť, že ich právny predchodca X.
X. bol v čase smrti spoluvlastníkom pozemkov N. M. XXX/X a N. M. XXX/X, znázornených v uvedenom
geometrickom pláne v podiele 63/300. Žalobkyňa napokon žiadala určiť, že parcely N. M. XXX/X a XXX/
X, znázornené v GP č. T. - XXXX/XX, patria do dedičstva po L. X., zomrelom XX.XX.XXXX, v podiele
32/100 k celku a do dedičstva po R. X., rod. G., zomrelej XX.XX.XXXX, v podiele 5/100 k celku.

35. Súd prvej inštancie tieto podania, predovšetkým podľa ich obsahu, správne vyhodnotil ako návrh
na zmenu žaloby. V spomínaných písomných podaniach boli v závislosti od záverov vyjadrených
v geometrickom pláne (T. - XXXX/XX) presným spôsobom zadefinované novovytvorené parcely
nachádzajúce sa v kat. úz. I., N. M. XXX/X, N. M. XXX/X. Zároveň v prípade parciel N. M. XXX/X a

N. M. XXX/X, u ktorých bolo pôvodne tvrdené, že v celom rozsahu majú patriť do dedičstva právnych
predchodcov žalobkyne a žalovaných v 4. až 5e) rade, na základe iných skutkových tvrdení menované
strany požadovali určiť, že v časti majú patriť priamo do ich vlastníctva, a to v podiele po 63/300 k
celku. Odvolací súd zdôrazňuje, že úvaha či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred požadovanou
zmenou návrhu (ne)môžu byť podkladom pre podanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným

hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu.
Táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ ním bol súd
prvej inštancie, strany nie sú oprávnené napadnúť odvolaním správnosť tejto úvahy súdu prvej inštancie,
keďže odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu, nie je prípustné
(§ 357 CSP). Uvedený záver platí aj o rozhodovaní o návrhoch na pristúpenie ďalších subjektov do

konania na strane žalobcu postupom podľa § 79 CSP v spojení s § 357 CSP. Preto ani odvolací
súd nemôže prehodnocovať správnosť týchto postupov za situácie, keď nešlo len o úpravu žalobného
návrhu, ale o zmenu žaloby podľa predpokladov aktuálne platného ust. § 140 a nasl. CSP.

36. Odvolací súd preto odmietol odvolania žalobkyne a žalovaných v 4. a 5c) rade proti výrokom II. a

III. rozsudku, postupom podľa § 386 písm. c) CSP.

37. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k
nehnuteľnostiam, poskytuje zákon v ust. § 126 OZ vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahujedo jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom
zadržuje. Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva k
danej nehnuteľnosti.

38. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že právni predchodcovia
žalobkyneažalovanýchv4.až5e)rade,bolispoluvlastníkmipôvodnejnehnuteľnostimpč.XXX,vedenej
v PK č. XXX, kat. úz. I., a to v prípade L. X. v podiele 95/100 a u R. X., rod. G., v rozsahu podielu 5/100.

39. Menovaní dňa 13.07.1963 časť tejto nehnuteľnosti označenej ako parcela XXX/X vo výmere 800
m2, vytvorenej geometrickým plánom Č.. XXX - XX - XXX - XXX/XX, odpredali právnym predchodcom
žalovaných v 1. a 3. rade L. X. a R. X., rod. Č..

40. V ten istý deň 13.07.1963 rodičia žalobkyne odpredali žalobkyni opäť časť parcely mpč. XXX,
označenej číslom XXX/X vo výmere 611 m2, podľa geometrického plánu XXX - XX - XXX - XXX/XX.

41. Ostávajúca časť parcely s označením XXX/X - roľa vo výmere 2823 m2 ostala v podielovom
spoluvlastníctve L. X. a jeho manželky R. X., rod. G., čo potvrdzuje pôvodný výpis z PK Č.. XXX, kat.
úz. I..

42. Geometrický (polohopisný) plán z roku 1963 (č. l. 18) zobrazuje pôvodnú mpč. XXX, kat. úz. I.,
formou snímku z mapy a stav katastrálny, keď predmetné parcely boli označené podľa výkazu výmer ako
parcela č. XXX/X (mpč. XXX/X) - roľa vo výmere 2823 m2, parcela č. XXX/X (mpč. XXX/X) - stavebná
plocha vo výmere 800 m2 a parcela č. XXX/X (mpč. XXX/X) - stavebná plocha vo výmere 611 m2.

43. Otec žalobkyne L. X. zomrel XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní bývalého Štátneho notárstva v P.
Y. XXX/XX, bola po tomto poručiteľovi prejednaná okrem iných aj parcela č. XXX/X z PK č. XXX, kat.
úz. I., avšak iba v podiele 63/100 a je tiež zrejmé, že po matke žalobkyne R. X., rod. G., ktorá zomrela
dňa XX.XX.XXXX, podiel z tejto nehnuteľnosti prejednaný nebol (Štátne notárstvo P. Y. XXX/XX).

44. Právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade L. X., nar. XX.XX.XXXX, v osvedčení vyhlásenia o
vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam (§ 63 zákona č. 323/1992 Zb.) spísanom na Notárskom úrade
L.. U. P. dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. I., a to U..
XXX/X (ktorú nadobudol kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX od právnych predchodcov žalobkyne), U..
XXX/X a parcely M. XXX (časť mpč. XXX/X). Podkladom pre uvedené osvedčenie bol aj geometrický

plán Č.. XX/XX, z obsahu ktorého je zrejmé, že z uvádzaných nehnuteľností boli vytvorené parcely
s novým označením M. XXX - zastavaná plocha vo výmere 392 m2, M. XXX - záhrada vo výmere
1150 m2 a napokon M. XXX - záhrada vo výmere 791 m2. L. X. v tomto osvedčení vyhlásil, že
uvádzané nehnuteľnosti nerušene drží a dobromyseľne užíva od roku 1953, kedy ich nadobudol od
svojho právneho predchodcu. Formálni vlastníci vedení vo výpise z LV a v pozemkovej knihe nerušili

výkon jeho vlastníckeho práva, v dôsledku čoho žiada zosúladiť právny stav k týmto nehnuteľnostiam
so stavom skutočným.

45. L. X. následne darovacou zmluvou z 22.01.1997, daroval žalovaným v 1. a 2. rade parcely označené
M. XXX/X - záhrada vo výmere 777 m2 a M. Č.. XXX/X - záhrada vo výmere 372 m2, ktoré boli vytvorené

z parciel M. XXX a M. XXX, na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XX. Spomínaným
geometrickým plánom boli vytvorené aj parcely M. XXX/X - záhrada vo výmere 374 m2 a parcela M.
XXX/X - záhrada vo výmere 418 m2, ktoré po smrti L. X. v dedičskom konaní (OS Prešov D 1876/00)
nadobudol žalovaný v 3. rade.

46. Je potrebné zdôrazniť, že základnými podmienkami vydržania (na základe ktorých nadobudol právny
predchodca žalovaných v 1. až 3. rade sporné nehnuteľnosti), pokiaľ právny poriadok tento spôsob
nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej
vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak
sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje.

47. Podľa zákona č. 141/1950 Zb. účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964, vlastnícke právo k hnuteľnej
i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov
u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto sozreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. V
pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

48. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu
stavu, vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval. V podstate len rešpektoval vydržaním
nadobudnuté vlastníctvo do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.
131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne umožnila pre vydržanie započítať
aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas

neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku
vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o 3 roky u hnuteľných vecí a 10 rokov u vecí nehnuteľných.
Podľa tejto právnej úpravy, predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan
nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmety v súkromnom vlastníctve, výnimku tvorili pozemky, resp.
ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu

vydržania, umožnila vydržať do vlastníctva držiteľa (a nie štátu) a umožnila vydržanie aj voči štátu, ako
i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

49.Jednýmzozákladnýchpredpokladovoprávnenéhodržiteľajedobromyseľnosťvtom,žemuuvedené
právo náleží, pritom toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a preukázané

dôkazmi. To znamená, že oprávnený držiteľ musí preukázať, že je v dobrej viere, že právo, ktoré
vykonáva mu patrí, resp. riadne vzniklo alebo naň prešlo. V tejto súvislosti nestačí len faktický výkon
tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že mu dané
právo aj patrí. Čo predstavuje konkrétny titul pre vstup do držby možno odvádzať z toho, že vlastník má
vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho, vstúpi do držby a zo všetkých

okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila.

50. V súvislosti s posudzovaním otázky dobromyseľnosti užívania parciel M. XXX/X, M. XXX/X, M.
XXX/X, M. XXX/X, tvoriace predmet sporu po zmene žaloby (geometrický plán Č.. T. - XXXX/XX)
prvoinštančný súd správne uzavrel, že právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade nemohol splniť

túto podmienku ako jeden z predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Je zrejmé, že v
prípadeL.X.V.,žalobkyneajejrodičovišlooosobyvpríbuzenskomvzťahu,ktorívroku1963boliúčastní
uzatváraniakúpnychzmlúv,ktorýminadobudličasťpôvodnejparcelyrodičovžalobkyneU..XXXzPKČ..
XXX, kat. úz. I., v tejto súvislosti boli účastní zápisu vlastníckeho práva do vtedajšej pozemkovej knihy a
právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade tak nemohol byť dobromyseľný v tom, že k nadobudnutiu

pozemku postačuje prípadná ústna zmluva. L. X. mal vedomosť kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti
a vykonané dokazovanie nepodporilo jeho vyjadrenia v osvedčení o nadobudnutí nehnuteľnosti od
právneho predchodcu bez konkretizácie právneho dôvodu a osoby pôvodného vlastníka. Uvedené platí
aj vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade, ktorí za tejto situácie nemohli od L. X. platne nadobudnúť
vlastníctvo k predmetným pozemkom a ktorí potvrdili vedomosť, že susediaci pozemok vlastnícky patril

žalobkyni. Ako už bolo spomínané, pre účely vydržania vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti
nestačí len dlhodobý výkon držby, ale musí byť preukázané, že oprávnený držiteľ vykonáva toto právo
pre seba na základe konkrétneho titulu pre vstup do držby a je v dobrej viere, že takéto právo mu
aj patrí. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa je vlastníčkou
parcely N. M. XXX/X a N. M. XXX/X a že parcely N. M. XXX/X a XXX/X patria do dedičstva jej právnych

predchodcov v rozsahu, v ktorom v predchádzajúcich dedičských konaniach prejednané neboli s tým,
že ide o nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. T. XXXX/XX, ktorého závery strany konania
nenamietali a ktorý tvorí súčasť preskúmavaného rozsudku.

51. Odvolací súd tak rozsudok vo výrokoch IV. a V. potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387

CSP.

52. Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa trov konania, je potrebné uviesť, že v sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov uplatňuje tzv. zásada úspechu, teda strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov proti stranám neúspešným. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti

(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo
v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti stranám, ktoré vo veci úspech nemali. V prípade, ak stranamala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (§ 255 ods. 2 CSP). V
situácii, ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

53. Zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj v tých konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku a zároveň, pri rozhodovaní o náhrade
trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Podstatný pre rozhodnutie o

trovách konania je záver, že po pripustení zmeny žaloby v priebehu konania, súd prvej inštancie tejto
žalobe vyhovel, z čoho plynie, že žalobkyňa bola vo výsledku v konaní úspešnou stranou vo vzťahu k
žalovaným. Pokiaľ prvoinštančný súd v časti zmenu žaloby nepripustil, uvedené nemožno hodnotiť ako
neúspechžalobkyne,keďžesúdožalobevtejtočastimeritórnenerozhodoval.Odvolacísúdspoukazom
na uvedenú situáciu rozsudok v prevyšujúcej časti, okrem výroku I. (ktorý nebol dotknutý odvolaním
strán konania), zmenil postupom podľa § 388 CSP a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. až

3. rade náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Tento záver týkajúci sa hodnotenia
úspechu žalobkyne v konaní platí aj pre rozhodnutie o povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť
znalečné ustanovené znalcovi (§ 260 CSP). Rozhodnutie prvoinštančného súdu o nepriznaní náhrady
trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 4. až 5e) rade hodnotí odvolací súd ako vecne
správne. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne akcentoval, že menovaní žalovaní v konaní aktívni

neboli, žalobe neodporovali a stranami konania sa stali z dôvodu, aby bol úplný okruh účastníkov, pokiaľ
ide o časť žaloby o určenie rozsahu dedičstva. Odvolací súd preto rozsudok aj vo výroku IVa. v časti
náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a menovanými žalovanými potvrdil postupom podľa
§ 387 CSP. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci ani odvolací súd nezistil dôvody osobitného
zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. - 3. rade

nemala byť priznaná.

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP.Sohľadomnačiastočnýúspechstránvodvolacomkonaníbolorozhodnuté,žestranámsanáhrada
trov tohto štádia konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).