Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Hana Hubináková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38OdK/339/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204230
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119204230.3
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - dlžníka V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 9, XXX
XX B., J. republika, zast. Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava,
IČO 30 798 841 - Kancelária CPP v Trenčíne so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o návrhu
na vyhlásenie konkurzu, takto,
r o z h o d o l :
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Navrhovateľovi - dlžníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa 24.5.2019 bol súdu doručený návrh navrhovateľa V. O. na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZKR). Z príloh predložených spolu s návrhom, konkrétne zo životopisu dlžníka a opisu jeho aktuálnej
životnej situácie vyplýva, že pracuje v Českej republike, kde spolu s manželom žijú. Zo samotného
návrhu vyplýva, že navrhovateľ má pobyt len na obci.
2. Vzhľadom na uvedené zistenia mal súd pochybnosti o tom, kde sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka, v dôsledku čoho písomne vyzval a následne i predvolal dlžníčku na výsluch, na ktorom
dňa 11.7.2019 bez účasti zástupcu (s čím dlžník súhlasil) vypovedala, že býva v prenajatom byte v B.
v ČR spolu s manželom v spoločnej domácnosti a to z dôvodu, že dlžníčka tam pracuje už X roky
v K. železiarňach. Dlžníčka trávi víkendy v ČR alebo ide za matkou do X. nad O., ktorú navštevuje v
priemere každý druhý víkend, keďže jej pred nedávnom zomrel brat a matka zostala sama. Dlžníčka by
sa chcela vrátiť na Slovensko kvôli matke. Dcéra dlžníčky s maloletým dieťaťom a s partnerom žije v
prenajatom byte taktiež v B. a rovnako aj syn dlžníčky žije v B. s českou priateľkou. Obvodného lekára
má dlžníčka v ČR.
3. Podľa § 171c ods. 1,2 ZKR, Ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území Slovenskej republiky
centrum hlavných záujmov,3b) kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide o cudzieho
štátneho príslušníka. Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných
záujmov, konanie zastaví. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
4. Podľa čl. 3 ods. 1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848 (ďalej
len nariadenie), Právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území
sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum
hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré
je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných
záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa
uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch
mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade samostatnezárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa
nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby
neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti
o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom
hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje
len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich
mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
5. Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu navrhovateľa a jeho príloh a po vykonaní výsluchu
navrhovateľa dospel súd k záveru, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných
záujmov, v dôsledku čoho nemajú súdy SR právomoc začať insolvenčné konanie. Nariadenie definuje
centrum hlavných záujmov (ďalej len COMI) dlžníka ako miesto, z ktorého dlžník pravidelne vykonáva
správuzáujmovajezistiteľnétretímiosobami.Pokiaľsajednáofyzickúosobunepodnikateľa,nariadenie
predpokladá, že COMI fyzickej osoby je miesto jej obvyklého pobytu, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Obvyklýpobytpritomniejetrvalýpobytčibydlisko,pričomvšaknemožnovylúčiťichtotožnosť.Obvyklým
pobytom je miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na
rodinný/partnerský, pracovný či sociálny život. Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľa a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom spolu s návrhom dospel
súd k záveru, že navrhovateľ má obvyklý pobyt na území ČR. Navrhovateľ už min. X roky žije na území
ČR v spoločnej domácnosti s manželom v prenajatom byte. V ČR trávi prevažnú časť voľného času a
víkendy, pričom na územie SR prichádza na niektoré víkendy len za účelom návštevy matky. Na základe
zistených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ má ťažisko svojho života a svojich záujmov v Českej
republike, čomu zodpovedá aj tá skutočnosť, že obvodného lekára má v ČR, keďže tu je jej obvyklý
pobyt a tu trávi prevažnú časť svojho života už minimálne X roky. Takisto tu žije nielen spolu s manželom
v spoločnej domácnosti ale žije tu i jej dcéra s vnukom dlžníčky ako aj syn dlžníčky, teda jej najbližšia
rodina (manželka, dcéra, vnuk) žijú na území ČR. Na území SR má pritom dlžník hlásený pobyt len na
obci. Dlžník netvorí spoločnú domácnosť so žiadnou osobou na území SR (v spoločnej domácnosti žije
sosvojimmanželomvČR).Napriektomu,žematkadlžníčkyžijenaúzemíSR,jednásaodospelúosobu,
ktorá nie je odkázaná na starostlivosť dlžníka a jej návštevy nie je možné považovať za dostatočné
určenie COMI na území SR. Taktiež súd poukazuje, že dlžníkovi nebolo možné na území SR úspešne
doručiť predvolanie na výsluch. Toto sa podarilo doručiť dlžníkovi až na adresu jeho obvyklého pobytu
v ČR. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že dlžník má obvyklý pobyt
v Českej republike. Samotné tvrdenie dlžníka, že by sa raz chcela vrátiť späť na územie SR nemôže
ovplyvniť fakt, že momentálne dlžník nemá COMI v SR. Keďže dlžník svojimi tvrdeniami a predloženými
listinami nevyvrátil domnienku, že centrum jeho hlavných záujmov je v ČR, súd nemá za preukázané,
že dlžníkov COMI je na území SR, a preto konanie v súlade s § 171c ods. 2 ZKR zastavil.
6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8. V zmysle citovaného ustanovenia súd nepriznal dlžníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko
tento nemal úspech vo veci, keďže v konaní bolo zistené, že dlžník nemá centrum hlavných záujmov na
území SR v dôsledku čoho súd musel konanie zastaviť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v
Obchodnom vestníku prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Za deň doručenia sa považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.