Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8CoE/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409210310
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6409210310.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: C. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom M. E. XXXX/X, XXX XX R. H., o vymoženie 930,40 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom:

JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Poľná 31/23, 034 01 Ružomberok, pod
sp. zn. EX 3815/09, o odvolaní oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 5Er/1046/2009 zo dňa 10. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“)

zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení
s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (I. výrok). Oprávnenému
uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 30,23 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil dňa
07.08.2019 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/1256/2018 zo dňa 07.01.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 11/2019 dňa 16.01.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súd prvej inštancie preto
postupom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil. O

náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a to tak, že
súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie vo výške 30,23 Eur. V
poučení súd prvej inštancie uviedol, že proti výroku o zastavení exekúcie nemožno podať odvolanie a
proti výroku o trovách exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.

3.VočiuvedenémuuzneseniuvčastivýrokuII.,ktorýmsúdprvejinštancieuložiloprávnenémupovinnosť
uhradiť trovy exekúcie, podal oprávnený odvolanie, pričom uviedol, že súd prvej inštancie umožnil
oprávnenému v poučení podať odvolanie voči výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že exekučné
konanie sa začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách
exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, a preto má za to, že v danom prípade je potrebné
použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o

rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Oprávnený uviedol, že nenesiežiadnu zodpovednosť za to, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený
zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné uložiť mu nahradenie nevyhnutných trov. Nie sú splnené
ani podmienky na znášanie trov oprávneným v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko súd

nerozhodovalozastaveníexekúciezdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,
ale exekučné konanie bolo zastavené pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Z týchto dôvodov
oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a napadnuté uznesenie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), použije aj v neskončených
exekučných konaniach.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku; exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8.Podľa§243bods.3Exekučnéhoporiadku;oodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky zákonom
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného doručil dňa 19.10.2009
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal
dňa 09.11.2009 súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým je platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV XXX/XXXXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2009 a vykonateľnosť dňa
25.06.2009. Dňa 24.11.2009 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením
č. k. 5Er/1046/2009-20 zo dňa 15.04.2014 súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpila
pôvodná oprávnená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s., nakoľko po začatí exekúcie došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej

v predmetnom exekučnom konaní. Dňa 07.08.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/1256/2018, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 11/2019, bol na majetok povinnej vyhlásený konkurz.

13. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) vyplýva, že v konaní
podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci.
Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní
aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnutévšeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že
odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.

14. Z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) vyplýva, že
exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie.
Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa §
200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí

osobitná úprava v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a
súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Trovy exekúcie tak predstavujú
osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje
ustanovenie, ktoré by proti výroku o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom
konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa,

v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nie je podľa
Exekučného poriadku prípustné.

15.Exekučnýsúdvodvolanímnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovotom,žeprotitomuto
uzneseniu exekučného súdu je vo výroku II. o náhrade trov exekúcie prípustné odvolanie v lehote 15

dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení
exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie
účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému výroku uznesenia nezaložilo procesnú
legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362
ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti

odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v
zákonompredĺženejtrojmesačnejlehoteplynúcejoddoručeniaodvolanímnapadnuteľnéhorozhodnutia.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie §
357 písm. m) CSP. Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný

od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov
konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa
osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie
platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. Ak by úmyslom zákonodarcu

bolo pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela
byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia
v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné
odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie
o trovách exekúcie v ustanovení § 357 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej

inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého:
„Rozhodovaniesúduotrováchexekúcievsúvislostisozastavenímexekúcieupravuje§203Exekučného
poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom
konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení

Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala
prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu
nebolo prípustné.“

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.10.2013 bolo proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 prípustné
odvolanie. Zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
došlo k zmene ustanovenia § 58 ods. 6, ktorý s účinnosťou od 01.11.2013 znel „proti výroku o náhrade

trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie“. Zákonom č. 125/2016 Z. z.
o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou
od 1.7.2016 k vypusteniu § 58 ods. 6 z Exekučného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že od 01.11.2013stratil krajský súd funkčnú príslušnosť na rozhodovanie o odvolaniach podaných proti trovám exekúcie
a k zmene v nedostatku funkčnej príslušnosti nedošlo ani po prijatí nových procesných kódexov. Aj
podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.11.2013 - podľa § 243b ods. 3 Exekučného

poriadku krajské súdy rozhodovali po 01.11.2013 len o tých odvolaniach proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré boli podané pred 01.11.2013 a to podľa predpisov účinných do
31.10.2013 (to neplatilo, ak išlo o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom rozhodoval ešte sudca).

18. Ak účastník konania podá odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má
to za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP. Odmietnutie odvolania vyjadruje
procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia,
pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

19. Pretože odvolanie oprávneného smerovalo proti výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné, odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. c) CSP a odvolanie oprávneného odmietol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).