Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209614
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118209614.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej,
v právnej veci žalobcu: Obec Skalka nad Váhom, so sídlom Skala 103, Skalka nad Váhom, IČO: 00 311
961, právne zastúpeného: JUDr. Martin Bartko, advokát so sídlom
Piaristická 6667, Trenčín, IČO: 42 021 626 a JUDr. Silvia Bartková, advokátka so sídlom Piaristická
6667, Trenčín, IČO: 42 284 643 proti žalovaným: 1/ F.. K. L.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomN.J.I.XXX,N.J.I.,2/K..D.L.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomN.J.
I. XXX, N. J. I., obaja právne zastúpení: JUDr. Andrej Opet, advokát, so sídlom Hroznová 2318, Trenčín,

IČO: 42 143 454, v spore o zaplatenie 1.525,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 15Csp/152/2018-156 zo dňa 7. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie sumy 1.525,52 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.525,52 Eur od 16.10.2018
do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou podľa zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky. Žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/XX a

zapísaného na LV č. XXX pre
k. ú. N. J. I., Q. N. nad I.. Žalobca vykonal v období rokov 2014 - 2017 vývoz splaškových vôd
z kanalizácie K.. Náklady na vývoz splaškovej kanalizácie boli vyúčtované vlastníkom dotknutých
nehnuteľností postupom podľa počtu osôb trvalo prihlásených k pobytu v týchto nehnuteľnostiach.
Žalobca dňa 20.03.2018 zaslal žalovaným vyúčtovanie nákladov na vývoz kanalizácie, rozpísal a
vysvetlil z akých údajov vychádzal pri výpočte nákladov a akým spôsobom dospel k výslednej sume
1.525,52 Eur.

1.3. Žalovaní nárok žalobcu neuhradili a v spore žiadali žalobu zamietnuť. Uvádzali, že
z kolaudačného rozhodnutia z roku 2006 vyplýva, že ich rodinný dom je napojený na verejný vodovod a
kanalizáciu a vzniesli námietku premlčania voči nárokom starším ako dva roky pred podaním žaloby nasúd, keďže je nárok uplatnený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku považovali
žalobu za nedôvodnú z toho dôvodu, že rodinný dom bol
a je napojený na kanalizáciu, a preto nie je dôvod platiť za vývoz splaškových vôd z tejto "kanalizácie".

O konaní starostu týkajúceho sa tvrdeného vývozu splaškových vôd
z kanalizácie nevedeli, toto konanie nikdy neodsúhlasili a z ich pozemku žalobca ani žiadne splaškové
vody neodváža. Porušovanie povinností pri správe obecného majetku zo strany starostu, nemôže byť
prenášané na žalovaných.

1.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní
boli napojení na neskolaudovanú "kanalizáciu" žalobcu, že splašky do nej vypúšťali a že za to nič
neplatili. Takisto je nesporné to, že obec splašky vyviezla až po rozhodnutí Okresného úradu Trenčín.
1.5. Oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

1.6. Žalovaní sú obyvatelia žalobcu. Zároveň sú vlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX v
katastrálnom území N. J. I.. Ide o ulicu, na ktorej sa nachádza spolu 10 rodinných domov. Rodinný dom
žalovaných bol postavený žalovanými a žalobca vydal na stavbu domu stavebné povolenie a následne
aj kolaudačné rozhodnutie dňa 08.12.2016. Podľa kolaudačného rozhodnutia žalobcu stavba obsahuje
aj prípojku kanalizácie. V konaní tiež nebolo sporné, že pozemok, na ktorom žalovaní postavili svoj dom,

bol kúpený od žalobcu
a rovnako tak žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaných, že predmetom kúpy bol pozemok aj s
deklarovnou prípojkou kanalizácie.

1.7. Od februára 2014 do decembra 2017 žalobca vyvážal splaškovú vodu z kanalizácie (žumpy) v časti

K., do ktorej boli napojení aj žalovaní, pričom celkovo za tieto vývozy zaplatil žalobca sumu 12.444,08
Eur.

1.8. Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.04.2015 Rozhodnutie č: OU-TN-OSZP3-2015/007837-005 TPJ,
ktorým uložil žalobcovi ako stavebníkovi stavby "Kanalizácia na pozemku a pozemku p. č. XXX, XXX,

XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v k.ú. N. J. I.": zabezpečiť likvidáciu splaškových odpadových vôd
z tejto kanalizácie vhodným spôsobom
a predložiť návrh konkrétneho riešenia likvidácie odpadových vôd z dlhodobého hľadiska. V
tomto rozhodnutí sa v jeho odôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že Okresný úrad Trenčín, odbor
starostlivosti o životné prostredie vykonal dňa 05.12.2014 štátny vodoochranný dozor u stavebníka,

ktorým je obec N. nad I., v súlade s § 66 vodného zákona a zákonom o kontrole v štátnej správe,
na stavbe kanalizácie. Vykonanie štátneho vodoochranného dozoru vyplynulo zo šetrenia podnetu zo
dňa 18.06.2014, ktorý upozornil Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie na
vypúšťanie odpadových vôd z 9 rodinných domov na ulici" J. v N. J. I. do nedokončenej kanalizácie.
Vykonaným dozorom boli zistené nedostatky, preto okresný úrad zahájil dňa 25.02.2015 konanie vo veci

uloženia nápravných opatrení podľa § 66 ods. 5 vodného zákona stavebníkovi, obci N. nad I.. Konanie sa
uskutočnilo dňa 18.03.2015. Vykonaným štátnym vodoochranným dohľadom sa zistilo, že obec N. nad I.
užíva stavbu kanalizácie bez stavebného a kolaudačného povolenia. V obci nie je vybudovaná čistiareň
odpadových vôd, a teda ani nie je možné kanalizáciu dodatočne povoliť a užívať. Na kanalizáciu bolo
napojených minimálne 9 rodinných domov nového stavebného obvodu

k. ú. N. J. I., ktoré boli napájané postupne v rokoch 2003-2009. Do 14.02.2014 neboli splaškové
odpadové vody z kanalizácie vyvážané. Kanalizácia, nebola zabezpečená proti úniku odpadových vôd,
ani vodotesne ukončená, ani zaústená do čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením, resp.
vodotesnou žumpou, teda dochádza k ohrozeniu akosti podzemných vôd.

1.9. Predložená tiež bola správa Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie z
29.07.2014, kde sa tiež uvádza, že stavba kanalizácie je užívaná bez povolenia, nemá zabezpečenú
likvidáciu vôd primeraným spôsobom, odpadové vody sa vypúšťajú do vsaku bez predchádzajúceho
prečistenia, čo je v rozpore so zákonom.

1.10. Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.11.2015 Rozhodnutie č: OU-TN-OSZP3-2015/012756-012
TPJ, ktorým uložil žalobcovi pokutu 8.000 Eur za spáchaný správny delikt - užívanie časti stavby verejnej
kanalizácie, od roku 2006 po súčasnosť bez kolaudačného povolenia. V tomto rozhodnutí sa v jehoodôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že dôkazom toho, že obec je vlastníkom stavby, je prehlásenie
starostu obce vyplývajúce
z predchádzajúcich šetrení a zápisníc z týchto šetrení, predložený zápis o odovzdaní a prevzatí

časti stavby zo dňa 30.09.2003 i záznamy zo stavebného denníka. Celková dĺžka kanalizácie zistená
odborným odhadom počas obhliadky je 450 m. Starosta obce, p. M. E. potvrdil, že na kanalizáciu je
napojených 9 rodinných domov nového stavebného obvodu
k. ú. N. J. I.., ktoré boli domy napájané podľa vyjadrenia starostu obce postupne od roku 2003 až 2009.
Kanalizácia nie je ukončená čistiarňou odpadových vôd, žumpou ani vodotesne zabezpečená. Protokol

zo štátneho vodoochranného dozoru bol odsúhlasený
a podpísaný starostom obce dňa 17.12.2014, zároveň boli uložené vedúcemu kontrolovaného subjektu
tam uvedené opatrenia. Opatrenia týkajúce sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových vôd
vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd
verejnou kanalizáciou neboli Obcou N. nad I. prijaté. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že Obec N. nad
I. užíva kanalizáciu od roku 2006 bez kolaudačného povolenia, bez zabezpečenia primeraného čistenia

odpadových vôd, alebo zabezpečenia jej vodotesnosti, čo bolo správnym orgánom jednoznačne zistené
počas šetrenia podnetu dňa 08.07.2014 a pri štátnom vodoochrannom dohľade 05.12.2014 preukázané.
Stavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia. Starosta obce sa k užívaniu kanalizácie na konaní
priznal, rodinný dom F.. Z. bol na kanalizáciu napojený s jeho súhlasom. Dôkazom tohto, že stavba je
užívaná sú okrem iného predložené doklady o vývoze odpadových vôd z kanalizácie zo dňa 14.02.2014,

07.04.2014, 08.05.2014, 30.05.2014. Na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 starosta obce uviedol,
že do termínu 11.07.2014 zabezpečí kanalizáciu tak, aby bola vodotesná, zazátkuje a odpadové vody
akumulované
v kanalizácii bude pravidelne vyvážať. Ku dňu prerokovania správneho deliktu 05.11.2015 doklad o
vodotesnosti kanalizácie nepredložil, toto opatrenie nesplnil. Bolo konštatované, že bol ohrozený verejný

záujem z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb. Tento stav pretrváva. Pri ukladaní
sankčného postihu orgán štátnej vodnej správy prihliadal na skutočnosti za akých bol správny delikt
spáchaný. Správny orgán vzal do úvahy, že rodinné domy boli napájané na kanalizáciu s vedomím
i súhlasom starostu obce, ktorý zároveň zastupoval i stavebný úrad. Toto konanie bolo účelové a
neuvážené. Kanalizácia účelovo odvádza len odpadové vody z nového stavebného obvodu i napriek

skutočnosti, že je vedená husto osídleným, zastavaným územím obce. Tento stav pretrváva od roku
2006, rodinné domy nového stavebného obvodu boli postupne na kanalizáciu napájané, kolaudované
do roku 2009. Stavebník o tejto skutočnosti vedel, neprijal potrebné opatrenia. Vedel, že kanalizácia
nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené primerané čistenie.
Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez opory

v zákone. Týmto neuváženým konaním boli ohrození obyvatelia ostatnej časti obce. Obec N. nad
I. svojim prístupom k riešeniu danej situácie a odstráneniu zistených nedostatkov nebola orgánu
štátnej vodnej správy nápomocná, nereagovala na výzvu vykonať štátny stavebný dohľad na stavbách
jednotlivých rodinných domov. Doklady potrebné
k posúdeniu riešenej veci požadované orgánom štátnej vodnej správy predkladala na opakované výzvy,

čím sťažovala priebeh jednotlivých konaní, a tým sa predlžovalo riešenie problému.

1.11. Súd prvej inštancie mal preukázané, že až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa
05.06.2019 bola dodatočne povolená líniová vodná stavba - N. nad I. - splašková kanalizácia a bolo
povolené užívanie tejto stavby, kde ako stavebník vystupuje žalobca. Účastníkmi konania bolo celkom

69 subjektov. Medzi žalovanými ako producentmi a Regionálnou vodárenskou spoločnosťou Vlára - Váh,
s.r.o. ako dodávateľom, bola
s účinnosťou od 02.09.2019 uzatvorená zmluva o odvádzaní odpadových vôd na odbernom mieste N.
nad I.. XXX.

1.12. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu nákladov za vývoz splaškových vôd listom zo dňa
20.03.2018, kde tieto náklady vyčíslil na sumu 1.525,52 Eur za roky 2014-2017. Následne ich vyzval aj
opakovane listom zo dňa 27.09.2018. Z predsúdnej komunikácie žalobcu a žalovaných ( listy žalovaných
z 08.10.2018 a 09.10.2018) vyplýva, že žalovaní nárok neuznávali a okrem toho poukazovali aj na
zmätočnosť, keď vo výzvach žalobcu sa uvádza ako suma k zaplateniu 1.525,52 Eur a tiež suma

1.363,44 Eur.

1.13. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1,§ 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o
nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku, keď predovšetkým nemal za preukázanú existenciu vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných a okrem toho žalobcom uplatnené právo označil za

rozporné s dobrými mravmi a so zásadou, že z protiprávneho konania nemôže vzísť právo. Stotožnil sa
s obranou žalovaných, že v správnom konaní bola žalobcovi uložená povinnosť zlikvidovať a odviesť
splašky z kanalizácie v jeho vlastníctve, preto sa nemôže jednať o plnenie za žalovaných. Ak teda túto
povinnosť mal žalobca
a splnenie tejto povinnosti bola mu uložená rozhodnutím, nie je zrejmé, na základe akej konkrétnej

skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu.
V tomto ohľade podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu prezentovaná na pojednávaní,
že pre tento účel treba rozlišovať obdobie do roku 2014 a žalované obdobie rokov 2014 - 2017, kedy
už bola stavba kanalizácie v poriadku. Predmetné stavebné teleso nebolo ani v rokoch 2014 - 2017
verejnou kanalizáciou, ale
v praktickej rovine bola žumpou, ktorá patrí žalobcovi a on zodpovedal za jej stav

a vyprázdňovanie. Teda ak ju žalobca i v týchto rokoch vyprázdňoval, a to aj bez ohľadu na správnym
orgánom uloženú povinnosť, vyprázdňoval vlastnú žumpu a nie žumpu žalovaných. Ak od žalovaných
nepožadoval žiadne plnenie za odvádzanie ich splaškov, je to jeho slobodné rozhodnutie, resp. to
nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovaných, že so žalobcom boli takto od počiatku dohodnutí. Nemôže
tak byť naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnenia za žalovaných. Uvedenému

záveru o tom, že žalobca za žalovaných neuhrádzal žiadne výdavky, ktoré by mali znášať žalovaní, keď
od nich dlhodobo nepožadoval za odvádzanie odpadových vôd žiadne plnenia, svedčí aj tá skutočnosť,
že až do problému so splaškami (teda do februára 2014) žalovaní za odvádzanie splaškov zo svojej
domácnosti žalobcovi nič neplatili.

1.14. Súd prvej inštancie uzavrel, že neboli splnené ani predpoklady nároku na náhradu škody
pre porušenie povinností žalovaných podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak za porušenie
povinnosti, ktorou mala byť spôsobená žalobcovi škoda, žalobca považuje opakovane ním v konaní
deklarované porušenie povinnosti žalovaných ako producentov likvidovať splaškové vody určeným
spôsobom a porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu

o pripojení sa na verejnú kanalizáciu, táto argumentácia neobstojí. Predmetná stavba, dá sa povedať
len kvázi kanalizácia, totiž nebola riadnou verejnou kanalizáciou v zmysle zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Jednalo sa o "čiernu stavbu".
Porušenie uvedenej povinnosti zakotvenej v zákone č. 442/2002 Z.z., preto podľa názoru súdu nemožno
konštatovať, pretože na takúto "kvázi kanalizáciu" uvedený zákon nedolieha.

1.15. Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby uviedol aj to, že uplatnené právo
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania nevzniká
právo ("Ius ex iniuria non orfitur"), ktorej podstatou je fakt, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu
ochranu,nemožnozakladaťinépráva.Rozporsdobrýmimravmividelvtom,žežalobcavytvorilvlastným

konaním protiprávny stav, ktorého výsledkom bolo znečistenie a ohrozenie podzemných vôd. Toto
konanie žalobcu bolo nepochybne vedomé, navyše dlhodobé, na riešenie ktorého žalobca pristúpil až
po tom, čo na protiprávne konanie upozornil príslušné správne orgány jeden z obyvateľov obce svojím
podnetom. V rozhodnutí správneho orgánu zo dňa 09.11.2015 sa tiež uvádza nedostatok súčinnosti
žalobcu pri riešení problému, sťažovanie postupu v konaní zo strany žalobcu, čím sa riešenie problémov

z dôvodov na strane žalobcu predlžovalo. Takisto žalobcovi
v správnom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia vytkol, že opatrenia týkajúce sa zabezpečenia
likvidácie splaškových odpadových vôd vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká úroveň
ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou, neboli prijaté. Žalobca vybudoval a
užíval stavbu tejto kvázi kanalizácie bez stavebného

a kolaudačného povolenia. Vediac, aký je reálny stav žalobca ako stavebný orgán skolaudoval
minimálne 9 rodinných domov, ktoré odvádzali odpadové vody do takto vybudovanej čiernej stavby
- kvázi kanalizácie. Až do februára 2014, kedy problém "prepukol", neboli splaškové odpadové vody
z tohto telesa vyvážané, pričom táto kanalizácia, nebola zabezpečená proti úniku odpadových vôd,
nebola vodotesne ukončená, ani zaústená do čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením, resp.

vodotesnou žumpou. Bol ohrozený verejný záujem
z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb, čo konštatoval správny orgán. Správny orgán
vyhodnotil konanie starostu žalobcu, keď boli domy napájané na kanalizácius jeho vedomím, ako účelové a neuvážené. Vedel, že kanalizácia nie je skolaudovaná, odpadové
vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené primerané čistenie. Konanie stavebníka a zároveň
stavebného úradu bolo nelogické a bez opory v zákone.

1.16. Žalobca za takéhoto stavu, ktorý sám zapríčinil, žiada od žalovaných (ale aj iných obyvateľov
obce, nakoľko prvoinštančnému súdu boli známe viaceré skutkovo prakticky totožné konania vedené
na tunajšom súde) úhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Žalobca touto žalobou sanuje následok svojho
vlastného protiprávneho konania tak, že sa snaží ťarchu nákladov vynaložených v súvislosti s vlastným

porušovaním zákona, preniesť na obyvateľov obce, je nutné v kontexte vyššie opísaného reálneho stavu
hodnotiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu, ako aj konanie v rozpore so zásadou, že
z protiprávneho konania (bezprávia) nevzniká právo (nárok, ktorý by bolo možné hodnotiť ako zákonný
nárok, nárok po práve).

1.17. Súd prvej inštancie spochybnil aj samotnú výšku žalovanej sumy a to nielen preto, že sami žalovaní
poukazovali na to, že aj pred podaním žaloby boli vyzývaní za totožné obdobie raz na úhradu sumy
1.525,52 Eur a raz na zaplatenie sumy 1.363,44 Eur. Vyslovil názor, že nemožno stotožňovať plnenie
žalobcu inej osobe, s výškou bezdôvodného obohatenia žalovaných. Pri takejto logike by akékoľvek
plnenie, ktoré by žalobca poskytol tretej osobe (nech by sa jednalo o akúkoľvek sumu) zodpovedalo

výške bezdôvodného obohatenia žalovaných za vývoz ich splaškov, čo je záver zjavne nesprávny.
Nehovoriac už o tom, že bolo sporné aj to, koľko domácností v skutočnosti bolo do kvázi kanalizácie
pripojených
a koľkí do nej aj reálne odvádzali svoje splašky, keď sám žalobca v konaní najskôr poukazoval na to,
že sa rozpočítavali náklady medzi 10 domov (z toho 3 zelené a 7 oranžových vyznačených na mapke

z č.l. 80), súčasne tiež poukazoval na to, že v zmysle správy z prešetrenia podnetu z 29.07.2014 bolo
pripojených 9 domov, pričom v rozhodnutí zo dňa 09.04.2015 sa uvádza, že domov malo byť minimálne
9 (teda nekonštatovalo sa
s istotou 9 domov ako konečný počet), sám starosta v záverečnej reči uvádzal, že prípojok na túto kvázi
kanalizáciu bolo celkovo vlastne 11. Teda žalobca hodnoverne nekvantifikoval množstvo splaškov, ktoré

odviedli do jeho žumpy práve žalovaní a aké náklady na odvoz práve nimi vyprodukovaných splaškov
boli aj uhradené. Ak žalobca sám vytvoril stav, že nie je merateľné množstvo vypúšťaných splaškov
jednotlivými domácnosťami do jeho žumpy (žalobca ako stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie
k postaveným nehnuteľnostiam
a ako predávajúci pozemkov pod domami vytvoril kanalizačnú prípojku na prevádzanom pozemku

žalovaných), táto okolnosť musí ísť na jeho vrub. Z obsahu rozhodnutia o uložení sankcie z 09.11.2015
vyplýva, že celková dĺžka kanalizácie zistená odborným odhadom počas obhliadky orgánom štátnej
ochrany vôd je 450 m, aj z predloženej mapky na č.l. 61 vyplýva, že ulica, na ktorej bývajú žalovaní,
tvorí len menšiu časť z celkovej dĺžky tejto kanalizácie, keď jej dlhšia časť vedie cez iné husto zastavané
územie, čo sa tiež uvádza aj

v rozhodnutí o uložení sankcie zo dňa 09.11.2015, a teda aj takáto skutočnosť spochybňuje rozsah
domácností pripojených na predmetnú stavbu vypúšťajúcich svoje splašky do nej, čo
v konečnom dôsledku má vplyv na ustálenie množstva splaškov produkovaných žalovanými, od
množstva ktorých (ale to len ak by súd uznal základ nároku za dôvodný) by sa odvíjala výška sumy,
ktorí by boli povinní žalobcovi plniť.

1.18. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku nad rámec uvedeného zároveň konštatoval, že žalovaní od
počiatku konania spochybňovali nielen samotný základ nároku, ale aj jeho výšku a to, že nebolo nijako
preukázané, aké sumy žalobca za účelom vývozu splaškových vôd
a kedy zaplatil a či ich aj skutočne vynaložil. Za účelom preukázania výšky nároku žalobca

k žalobe (a prakticky až do konania pojednávania) nepredložil nič iné, ako len vytvorenú tabuľku s
rozpisom faktúr, ktorú žalovaní spochybňovali a výzvy na úhradu adresované žalovaným pred podaním
žaloby. Až v rámci prednesu na pojednávaní žalobca predložil súbor listín (žurnalizované na č.l. 81 až
150) - faktúry a zoznam došlých faktúr, ktoré majú preukazovať výšku uplatneného nároku, urobil tak
teda prvýkrát až na pojednávaní. Bol pritom poučený vo výzve na č.l. 44 zo dňa 04.02.2019, že strany sú

povinné uplatniť v konaní včas prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a na tie, ktoré nebudú
uplatnenévčas,súdnemusíprihliadnuťatiežbolpoučenýotomčoznamená,žeprostriedkyprocesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas. Žalobca teda bol poučený o zásade sudcovskej koncentrácie
konania. Napriek vyššie uvedenému poučeniu, žalobca predložil dôkazy, ktorými by preukazoval výškutvrdeného bezdôvodného obohatenia, až na pojednávaní. Nejednalo sa pritom len o jednu listinu, ale
o 70 strán listín, pričom žalobcovi nič v tomto konaní nebránilo, aby tieto dôkazné prostriedky predložil
či už spolu so žalobou, alebo

v rámci svojich písomných vyjadrení adresovaných súdu pred pojednávaním tak, aby súd
i protistrana boli s týmito listinami už na pojednávaní oboznámení v rámci prípravy naň, najmä pokiaľ to,
že žalobcovia spochybňujú výšku nároku bolo žalobcovi od počiatku známe a nešlo o takú skutočnosť,
ktorá by prvýkrát odznela až na pojednávaní a na ktorú by nemohol skôr reagovať. Súd prvej inštancie
vo vzťahu k takto žalobcom produkovaným dôkazov konštatoval, že uplatnil sudcovskú koncentráciu

konania, keď na tieto dodatočne prvýkrát až na pojednávaní predložené listiny neprihliadol, nakoľko, by
si to vyžadovalo odročenie pojednávania za tým účelom, aby tieto listiny boli doručené protistrane na
oboznámenie či prípadné vyjadrenie sa k nim (žalobca ich na pojednávaní predložil navyše len v jednom
vyhotovení do spisu) a aby aj súd sa s týmito listinami a ich relevanciou pre ďalší postup
v konaní, mohol oboznámiť. Súd prvej inštancie ich nevykonal uplatňujúc zásadu sudcovskej
koncentrácie konania, dôkaz týmito listinami, ako aj z dôvodu, že nebol daný ani základ nároku a

dokazovanie by bolo nadbytočné.

1.19. Súd prvej inštancie z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako nedôvodnú zamietol
a nezaoberal sa vznesenou námietkou premlčania uplatneného práva.

1.20. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a síce žalobcom navrhovaný výsluch
starostu žalobcu (ktorý sa na pojednávaní v rámci svojho prednesu síce vyjadril, ale jeho podrobný
výsluch realizovaný nebol), nakoľko tento sa mal v zmysle návrhu na vykonanie dôkazu vyjadriť k
spôsobu stanovenia nákladov a ich rozúčtovania. Tento dôkaz sa tak dotýkal len zdôvodnenia výšky
nákladov, čo pre neexistenciu základu, nebolo nutné zisťovať. Rovnako tak nadbytočné bolo vypočutie

bližšie neidentifikovaného svedka - osoby zabezpečujúcej vývoz splaškov, ktorá sa mala vyjadriť k
frekvencii vývozu splaškov, keďže jeho výpoveď k tejto skutočnosti by vzhľadom na absenciu základu
nároku bola nadbytočná, nehospodárna a iný výsledok v spore by i tak nepriniesla.

1.21. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, tým, že žaloba bola zamietnutá, majú

voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania,
a preto im súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolaniezdôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Napadnutý rozsudok označil za

nesprávny, založený na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe § 389 ods. 1 písm. b)
a písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.2. Dôvodil, že súd prvej inštancie v bode 8. rozsudku správne konštatuje

nesporné okolnosti v konaní, a teda, že je nesporné, že žalovaní boli napojení na
"kanalizáciu" žalobcu, že splašky do nej vypúšťali a že za to nič neplatili. Takisto je
nesporné to, že obec (žalobca) splašky vyviezla až po rozhodnutí Okresného úradu
Trenčín. Žalobu napriek tomu zamietol. Za daného nesporného skutkového a právneho stavu je potom
zamietnutie žaloby predčasným rozhodnutím. Bolo preukázané, že žalobca bol vlastníkom kanalizácie,

ktorá sa po tzv. zablendovaní mohla využívať ako žumpa. Žalovaní bez akéhokoľvek právneho titulu
vypúšťali do tejto žumpy svoje splašky a nútili tým žalobcu, ako vlastníka žumpy, tento stav sanovať
nákladným vývozom tejto žumpy. V danom prípade, je úplne nerozhodné, že sa malo jednať v tejto
dobe o "čiernu stavbu". Ani táto skutočnosť nezabránila žalovaným v tom, aby pokračovali vo vypúšťaní
splaškov do tejto, podľa nich čiernej, stavby, a tým opakovane nútili žalobcu vyvážať túto žumpu, aby

zabránil jej vytekaniu a aby naplnil rozhodnutie správneho orgánu, ktorý mu nariadil splašky z tejto
kanalizácie likvidovať predpísaným spôsobom. Žalobca tieto splašky predpísaným spôsobom likvidoval
a hradil tomu zodpovedajúce náklady. Nejednalo sa však vlastné splašky žalobcu,
a to je podstatná okolnosť, ktorú si súd prvej inštancie dostatočne neuvedomil. To, že štátny orgán
nariadil v konečnom dôsledku žalobcovi ako vlastníkovi stavby likvidovať splašky nachádzajúce sa na

tejto stavbe a zabrániť tak ich unikaniu z tejto stavby do okolia, samo
o sebe neznamená, že žalovaní mohli bez akýkoľvek nákladov a právneho titulu zadarmo vylievať svoje
splašky do tejto stavby. V tomto smere absolútne neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie v tom
smere, že žalobca zavinil daný stav, a preto nemá právo na náhradu nákladov za vývoz týchto splaškovz jeho stavby. Žalovaní nemali bez dohody so žalobcom vypúšťať splašky do jeho stavby. Žalobca po
kontrole štátneho orgánu ochrany životného prostredia urobil protiopatrenia, aby splašky neunikali do
okolia. Okrem toho, podľa právnej úpravy prevedenej zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
v spojení so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach platí, že za splaškovú vodu a jej
likvidáciu zodpovedá jej producent. Tento je zároveň povinný uzatvoriť zmluvu
o pripojení sa na verejnú kanalizáciu alebo je povinný predložiť povolenie príslušného orgánu štátnej

vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami (viď napr. § 23 od. 2 zák. č. 442/2002
Z. z. a § 25 ods. 3 písm a) zák. č. 442/2002 Z. z.). V opačnom prípade sa dopúšťa neoprávneného
vypúšťania odpadových vôd. Žalovaní nemali so žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu ani nemali povolenie
orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania
s odpadovými vodami. Žalovaní tak neoprávnene vypúšťali odpadové vody do žumpy žalobcu, s čím
žalobcovi vznikli dodatočné náklady, a teda základ nároku žalobcu na náhradu takto vzniknutých

nákladov je nepochybne daný. Argument súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca vyprázdňoval
vlastnú žumpu, a preto mu náhrada nákladov za vyprázdňovanie nepatrí, tiež neobstojí. Žalobca síce
vyprázdňoval vlastnú žumpu, ale bol do nútený túto činnosť robiť, pretože túto žumpu nezákonným
spôsobom bez dohody so žalobcom plnili svojimi splaškami práve žalovaní. Vzhľadom na súdom prvej
inštancie nevykonané avšak žalobcom navrhnuté dokazovanie, považoval žalobca úvahy súdu prvej

inštancie
o primeranosti alebo neprimeranosti účtovaných nákladov absolútne predčasné. Žalobca žiadal v konaní
vypočuť ako svedka osobu, ktorá osobne vykonávala vývoz tejto žumpy,
a ktorá nielen účtovala náklady za vývoz žumpy a vie sa teda zodpovedne vyjadriť k ich primeranosti.
Táto osoba sa vie tiež vyjadriť k tomu, kto bol alebo nebol napojený na túto kanalizáciu, nakoľko táto

osobu kanalizáciu aj čistila a bol robený aj kamerový prieskum kanalizácie, za účelom, či nedochádza
k presakovaniu do prostredia. Súd prvej inštancie však takýto dôkaz nevykonal, napriek tomu, že svoje
závery oprel tvrdenia žalovaných, ktoré žalovaní ničím nepreukázali.

3.1. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny.

3.2. Namietali tvrdenia žalobcu o tom, že mali záujem sa bezdôvodne obohatiť. Ak žalobca uvádza, že
na strane žalovaných dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu „počas celých rokov“ tým, že neplatili
za likvidáciu splaškov, takéto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko je nesporné, že za obdobie až do

roku 2014-15 k žiadnej likvidácii splaškov nedochádzalo zo strany žalobcu. Nie je taktiež pravdivé
tvrdenie, že by sa žalovaní spoliehali na to, že likvidáciu splaškov zabezpečí niekto iný. Žalobca sa
svojim vyjadreniami opakovane snaží navodiť dojem, že žalovaní ako keby nemali záujem uhrádzať
náklady na likvidáciu splaškov, alebo sa úmyselne vyhýbali hradeniu nákladov na ich likvidáciu, pričom
je evidentné, že tomu tak nie je. Ako žalovaní opakovane v konaní tvrdili, akonáhle bolo zistené, že

kanalizácia nie je funkčná, resp. žalobca hoci si je vedomý toho, že uvedené teleso kanalizácie nie
je zablendované a splašky z rodinných domov vytekajú do okolia, mali záujem uvedenú situáciu riešiť
a to tým, že si vybudujú vlastnú žumpu. Štatutárny zástupca žalobcu však uviedol, že žalobca bude
tieto náklady na likvidáciu znášať v plnom rozsahu. Uvedená skutočnosť bola celkom nepochybne
preukázaná výpoveďami svedkov v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, č.k. 21Csp/151/2018,

ktoré konanie je v zásade skutkovo i právne totožné s týmto konaním.

3.3. Žalobca si svojimi tvrdeniami protirečí, kedy na jednej strane uvádza, že žalovaní mali uzatvoriť
zmluvu o pripojení (vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.02.2019) na druhej strane uvádza, že žalovaní mali
uzatvoriť nepomenovanú zmluvu medzi ním a žalovanými. Práve toto tvrdenie len dokazuje to, že sám

žalobca uznáva, že nešlo o funkčnú verejnú kanalizáciu, ale
o nepovolenú, čiernu stavbu, ktorá nemala byť nikdy využívaná. Naviac žalovaným nie je zrejmé za aké
obdobie mala byť podľa žalobcu takáto nepomenovaná zmluva uzatvorená, keďže do roku 2014 teleso
tzv. kanalizácie nečistil, teda mu nevznikali žiadne náklady
a v roku 2014 sa so žalovanými dohodol, že náklady na čistenie bude znášať obec - žalobca. Bol

to žalobca, kto povolil užívanie rodinného domu žalobcov kolaudačným rozhodnutím. Žalovaní trvali
na tom, že uplatnenie si nároku je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, v plnom rozsahu sa
pridržiavali tejto právnej argumentácie uvedenej v predošlých písomných vyjadreniach ako i prednesoch
na pojednávaní. Žalobca snaží navodiť dojem, že sú to žalovaní kto konal protiprávne kedy údajne bezdohodysožalobcomvypúšťalisplaškydočiernejstavbyvybudovanejbezpovoleniažalobcom,žesvojim
konaním zaťažujú majetok žalobcu. Uvedené tvrdenia žalobcu sú nepochybne vytrhnuté z kontextu celej
veci, kedy žalobca zrejme účelovo prehliada podstatnú skutočnosť a pôvodnú príčinu, ktorá spôsobila

uvedenýstavatojefakt,žežalobcavydalstavebnépovolenieprežalovanýchnavybudovanierodinného
domu a umožnil vydaným kolaudačným povolením užívanie rodinného domu,
s ktorým je nepochybne spojená i produkcia splaškov. Nastal teda stav spôsobený výlučne konaním
žalobcu, ktorý boli nútení žalovaní riešiť po tom ako sa dozvedeli, že stavba
tzv. kanalizácie je nefunkčná, a to tým, že mali záujem vybudovať si vlastnú žumpu spolu

s ostatnými vlastníkmi rodinných domov, ktorí boli v rovnakej situácii ako žalovaní v tomto konaní. Z
uvedeného dôvodu a v záujme riešenia uvedenej situácie sa obrátili v roku 2014 na žalobcu, ktorý
však prisľúbil, že likvidácia splaškov bude realizovaná žalobcom na jeho náklady. Žalovaní popierajú,
že by na ich strane došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Opätovne uvádzajú, že ak by sa
i súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, nie je vôbec
zrejmé, aká by bola výška údajného bezdôvodného obohatenia, túto žalobca nepreukázal, pričom ním

zrealizované vyúčtovanie na podklade ním stanoveného kritéria nemôže obstáť.

3.4. Žalobca nesie dôkazné bremeno v konaní, v ktorom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
a teda v zmysle ustanovení CSP je povinný preukázať bez pochybností svoj nárok uplatnený žalobou,
čo neurobil. Žalobcom predložené vyúčtovanie na základe ním stanovených kritérií žalovaní už skôr

spochybnili ako nedostatočné a neprípustné. Nemožno stotožňovať nárok na zaplatenie určitej peňažnej
sumy na základe dohodnutých kritérií
v zmluve s bezdôvodným obohatením, u ktorého ide o skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaných písomne nereagoval.

5. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 CSP v rozsahu odvolania podaného žalobcom a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť
ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a

nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne, v súlade so zásadami uvedenými v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny

právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil riadne
a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd
nasledovné.

7. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom

prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

8. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

9. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie
v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní predodvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v

napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v

zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

11. Za podstatné odvolacie námietky odvolací súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho
procesného postupu prvoinštančného súdu spočívajúceho v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevypočul navrhnutého svedka,

že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je vnútorne rozporné, keď súd prvej inštancie
najskôr ako nespornú okolnosť konštatoval
(v odseku 8. odôvodnenia), že žalovaní boli napojení na kanalizáciu žalobcu, že splašky do nej vypúšťali
a že žalobca splašky po rozhodnutí Okresného úradu Trenčín vyviezol, a následne žalobu zamietol

dôvodiac tým, že žalobca zavinil daný stav a preto nemá právo na náhradu nákladov za vývoz týchto
splaškov z jeho stavby.

12. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Štruktúra práva na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie

musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane,
a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácií dbať tiež na jeho celkovú

presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby
neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými
stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že všetky uvedené
zákonné náležitosti napadnutý rozsudok spĺňa.

13. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo zistenia, že žalobca vybudoval a užíval stavbu tzv. „kanalizácie“ bez stavebného
a kolaudačného rozhodnutia a následne sám ako stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutia k
viacerým rodinným domom vrátane rodinného domu žalovaných 1/, 2/, ktoré boli napojené na tzv.
„kanalizáciu“ žalobcu a odvádzali do nej splašky. Uvedené zistenia a skutočnosť, že žalobca, za ktorého

konal jeho štatutárny zástupca - starosta M. E., umožnil odvádzanie odpadových vôd z rodinných
domov skolaudovaných vrátane kanalizačnej prípojky do kanalizácie vybudovanej bez stavebného a
kolaudačného povolenia, teda do tzv. „čiernej stavby“, nepochybne vyplynuli z rozhodnutia Okresného
úradu Trenčín č. OU-TN-OSZP3-2015/012756-012TPJ, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 8.000 Eur
za spáchaný správny delikt - užívanie časti stavby verejnej kanalizácie od roku 2006 po súčasnosť bez

kolaudačného povolenia.

14. Medzi stranami nebol spor o tom, že by žalovaní 1/, 2/ spochybňovali napojenie na tzv. „kanalizáciu“
žalobcu a vypúšťanie odpadových vôd z ich rodinného domu do nej, alebo že by spochybňovali okolnostitýkajúce sa vývozu splaškov z uvedenej tzv. „kanalizácie“ žalobcom na jeho účet po tom, čo Okresný
úrad Trenčín vydal dňa 09.04.2015 rozhodnutie
č. OU-TN-OSZP3-2015/007837-005 TPJ, ktorým bola žalobcovi ako stavebníkovi stavby „kanalizácie“

vybudovanej bez stavebného a kolaudačného povolenia uložená povinnosť zabezpečiť likvidáciu
splaškových vôd z tejto kanalizácie a predložiť návrh konkrétneho riešenia likvidácie odpadových vôd
z dlhodobého hľadiska. Pokiaľ teda žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnutý
dôkaz výsluchom svedka - osoby, ktoré vývoz splaškov realizovala a v tomto vzhliadol porušenie jeho
práva na spravodlivý proces, odvolací súd vyhodnotil tento odvolací dôvod uplatnený žalobcom ako

neopodstatnený. Z odvolacích tvrdení žalobcu totiž nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu
k posúdeniu stavby „kanalizácie“ žalobcu, napojenia rodinných domov na túto nepovolenú stavbu,
vypúšťania odpadových vôd do nej, jej vývozu na základe rozhodnutia príslušného úradu a úhrady za jej
vývoz. Tieto skutočnosti, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, totiž medzi stranami neboli sporné.
Ak teda prvoinštančný súd na pojednávaní konanom dňa 07.11.2019 rozhodol, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná (čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní) a za potrebné nepovažoval vypočuť svedka

realizujúceho vývoz žumpy, jeho postup bol plne v súlade
s ust. § 195 ods. 1 CSP a nedošlo ním k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a to aj s dôrazom
na právny dôvod zamietnutia žaloby. Nevykonanie dôkazov súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo
odôvodnil v bode 28. napadnutého rozsudku.

15. Súd prvej inštancie totiž založil svoje rozhodnutie predovšetkým na konštatovaní, že na strane
žalovaných nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451
ods. 1, 2 a § 454 Obč. zák., lebo povinnosť zlikvidovať a odviezť odpadové vody mal žalobca z
„kanalizácie“ v jeho vlastníctve, a teda ak ju vyprázdňoval, vyprázdňoval vlastnú kanalizáciu, pričom
tvrdeniu žalovaných 1/, 2/ o tom, že na bezodplatnom vypúšťaní splaškov z ich rodinného domu

prostredníctvom kanalizačnej prípojky do kanalizácie žalobcu boli dohodnutí, nasvedčuje skutočnosť,
že až do februára 2014 žalovaní žalobcovi za odvoz splaškov neplatili a žalobca od nich žiadne plnenie
za to obdobie nepožadoval. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru o rozpore uplatneného práva
s dobrými mravmi, keď konštatoval, že protiprávneho konania žalobcu spočívajúceho vo výstavbe
nepovolenej a neskolaudovanej kanalizácie, jej užívaní a vydaní kolaudačných rozhodnutí k rodinným

domom napojeným na túto „čiernu stavbu“, nemôže vzísť právo žalobcu na úhradu nákladov za takéto
užívanie nepovolenej „čiernej stavby“ kanalizácie. Odvolací súd sa tiež v plnom rozsahu stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie uvedených v bode 20. napadnutého rozsudku, že žalobcovi nevznikol
nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu náhrady škody podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák.

16. Odvolací súd zhodne so záverom prvoinštančného súdu zastáva názor, že z protiprávneho konania
nemôževzísťprávo,atedaaksamotnýžalobcavytvorilstav,keďrodinnédomy(vrátanerodinnéhodomu
žalovaných 1/, 2/) boli napájané na kanalizáciu, ktorá nebola skolaudovaná a tieto rodinné domy žalobca
v pozícii stavebného úradu následne skolaudoval vrátane kanalizačných prípojok (bez vybudovania
vlastných žúmp) - logicky bez možnosti uzatvorenia zmlúv o pripojení nehnuteľnosti žalovaných na

verejnú kanalizáciu v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
(keďže zmluvy o pripojení k „čiernej stavbe“ nebolo možné uzatvoriť), nemožno žalovaným uložiť
povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov, ktoré žalobcovi vznikli s jeho súhlasom, v dôsledku jeho
vedomého a najmä protiprávneho konania. Vzhľadom na správnosť záveru prvoinštančného súdu
o neexistencii vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných odvolací súd už neskúmal

správnosť samotnej výšky tvrdeného bezdôvodného obohatenia, ani prípadné premlčanie tohto nároku,
resp. jeho časti.

17. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolacísúdvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancieanajehoprávne
posúdenie. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní

a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech žalovaných v odvolacom konaní, s poukazom na následný

postup súdu prvej inštancie zakotvený
v ust. § 262 ods. 2 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).