Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6414206140.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry
Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. XXX, XXX XX K. Q., vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 15188/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.921,79 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/349/2014-19
zo dňa 20. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením
exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (II. výrok).

2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že poverením č. 5613 068414 zo dňa

29.05.2014poverilsúdprvejinštanciesúdnehoexekútoravykonanímexekúcienapodkladeexekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR
059800/13zodňa07.08.2013,ktorýpodľavyznačenejdoložkynadobudolprávoplatnosťdňa16.09.2013
a vykonateľnosť dňa 19.09.2013. Tento exekučný titul bol vydaný na základe neúplnej (blankozmenky)
zmenky vystavenej dňa 23.11.2013, ktorou oprávnený a povinná zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy o

úvere, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 23.11.2013. Súd prvej inštancie zistil,
že povinná bola v zmluve o úvere označená svojim menom, priezviskom, rodným číslom a adresou
trvalého pobytu.

3. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016
označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené
dňa 21.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že skutočnosti preukazujúce vlastný vzťah s povinnou
sú od začiatku súčasťou exekútorského spisu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného
sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil
zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník(ďalej len „OZ“). Povinnosť povinnej splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný
exekučný titul.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z ktorého
vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok zo zmenky. S poukazom na § 243f
ods. 6 súd prvej inštancie preskúmal, či sú tu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že neúplná zmenka bola vystavená dňa 23.11.2011
s dátumom úročenia od 18.02.2013. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, v čase vystavenia zmenky nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z týchto dôvodov dospel súd prvej
inštancie k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo
prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu postupom podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

6. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
odvolanie podáva podľa § 365 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť
dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinná v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla,
že žiada o poskytnutie úveru na účely výkonu povolania. Skutočnosť na čo konkrétne bol povinnou

poskytnutýúvervyužitý,oprávnenýneskúma,nakoľkojetoužprenehonepodstatnáinformácia.Povinná
ako dlžník nemá voči oprávnenému zo zákona informačnú povinnosť na preukazovanie skutočného
použitia poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného tak treba akceptovať
dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Z týchto dôvodov mal oprávnený za
to, že pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej nemožno aplikovať ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ je predmetom
právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z
účastníkovnespochybnil,potomvzhľadomnaustanovenie§3ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch
nejde o spotrebiteľský úver. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie

zastavil. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že súhlasí s odvolaním.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.03.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej
je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 21.05.2014 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922
761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 05800/13 zo dňa 107.08.2013, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013. Súd
prvej inštancie vydal dňa 29.05.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor
doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 Uznesením zo dňa
20.03.2020 zastavil súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Oprávnený podal v zákonnej lehote voči uzneseniu odvolanie.12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm.

a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Aj napriek tomu, že povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že s odvolaním súhlasí,
pristúpil odvolací súd k prejednaniu odvolania, nakoľko v zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z uvedeného je zrejmé, že povinná by nebola
oprávnená na podanie odvolania, nakoľko uznesením súdu prvej inštancie došlo k zastaveniu exekúcie,

čo je zjavne na prospech povinnej. Súhlas povinnej s odvolaním tak nezakladá dôvodnosť zrušenia
odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle

§ 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu
oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinná označenámenom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená

údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s
fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinná síce označila v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru
je povolanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v §
52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania,

a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej zamestnania, ako je tomu v danom prípade.

21. Rovnako možno povinnú považovať za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j.

musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,
že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

22. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol
oprávnený povinnej úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej
zmluvy od povinnej vyžadoval.

23. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o

spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom
znení. Takýto postup oprávneného popiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť
spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných
prostriedkovvzbudzujedojem,žeúčelomvyššieuvedenéhoustanoveniajelensnahavyhnúťsaaplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje

podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu
ochrany spotrebiteľa.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský

súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnej náležitú ochranu. Za
nekalú obchodnú praktiku je taktiež potrebné považovať aj skutočnosť, že povinná musela vyplniť
blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných
podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko rozhodnutie, ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v medziach podaného
odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. Navyše odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie bolo doručené súdu prvej inštancie až dňa 05.02.2016, t. j. po uplynutí lehoty podľa § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku (22.01.2016). Odvolací súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného
súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa
13.09.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť

v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd
uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä
vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorejbol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Súd prvej inštancie zaoberajúc
sa obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote, poskytol oprávnenému viac práv ako v
prípade, keby pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).