Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215412
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6714215412.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu J. G. G. V. D. so sídlom J. Y. X,
XX XXX G., V., zapísaného v G. O. M. pod č. XXX XXX XX, konajúceho na území D. O. prostredníctvom
J. G. G. V. D., G. so sídlom XXX XX J., T. X, . W.: XX XXX XXX, právne zastúpeného S. T. L. P., D.,
so sídlom XXX XX J., O. XX, v mene ktorej koná ako S. T. I.. E. L. P., proti žalovanému C. Y., nar. XX.

XX. XXXX, bytom XXX XX X., I. XXX/XX, o zaplatenie sumy 2.862,23 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/287/2015-90 zo dňa 11. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 15,77 € ročne zo sumy 2.345,25 € od 05. 05. 2014 do zaplatenia, vo výroku,
ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 26. 08. 2013 v časti 3 bod 4.4 za neprijateľnú, a preto neplatnú a vo výroku

o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.756,82
€ s príslušenstvom a vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 10,23 €

titulom nezaplateného poistného a o zaplatenie sumy 33,81 € titulom nezaplatených nákladov žalobcu
spojených s uplatnením pohľadávky, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (vo výroku I.) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.756,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne s príslušenstvom, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok II.), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 92 % (výrok III.) a vyhlásil zmluvnú podmienku v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 08. 2013 v časti 3 bod 4.4 v znení „nesplatená istina úveru/
revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v
ZoSÚ/ZoRSÚ, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do
vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu“ za neprijateľnú, a preto neplatnú.

2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzoval

ako záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že medzi stranami
uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a žalobca s odbornou starostlivosťou
posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd preto konštatoval, že zmluva bola
uzavretá platne a nie je dôvod posúdiť ju ako bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu niektorých
náležitostí, príp. pre nesplnenie povinností podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Napriek tomu súd
považoval žalobu za dôvodnú len čiastočne, keď mal za to, že dojednanie o poistení nespĺňa základné

náležitosti právneho úkonu, pretože nie je vôbec zrejmé, aké poistné plnenie by mal poisťovateľ
poskytnúť pre prípad poistnej udalosti. Nebolo preukázané na základe čoho bol žalobca oprávnenýuzavrieť poistnú zmluvu v mene klienta a teda v súlade s ust. § 39 OZ je v tejto časti dojednanie neplatné,
a preto žalobcovi neprináleží plnenie titulom dojednaných platieb za poistenie úveru v sume 10,23 €.
Túto sumu súd započítal na úhradu dlhu. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 33,81 €

v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou, žalobca nevyčíslil, čo konkrétne má predstavovať tieto náklady a
ako boli vyčíslené k jednotlivým dátumom, pričom pripojený listinný doklad súd nepovažoval za rozporný
s týmto vyčíslením (8,90 € + 24,90 €). Súd teda nepovažoval nárok žalobcu vo výške 10,23 € + 8,90
€ + 24,90 € za preukázaný a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie
istiny samotnej a úrokov, súd dospel k právnemu záveru, že žalobca preukázal, že vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru k 05. 05. 2014, kedy bola výška úroku z omeškania v súlade s predpismi civilného práva
5,25 €, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi takto určenú sumu vo výške 2.756,82 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 06. 05. 2014 do zaplatenia s tým, že žalovanému uložil
povinnosť takto určený dlh zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Okresný súd v ďalšom posudzoval oprávnenosť nároku žalobcu na úhradu zmluvného úroku po

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Ohľadom tejto časti nároku žalobca postupoval v súlade so
zmluvným dojednaním v časti 3 bod 4.4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd uvedenú podmienku
podrobil preskúmaniu z hľadiska jej vyváženosti a zistil, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, a
preto neplatná, keďže umožňuje veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru popri úrokoch z
omeškania si uplatňovať dojednaný úrok z nesplatenej istiny až do jej úplného zaplatenia. Vzhľadom

na uvedené okresný súd žalobcovi nepriznal právo účtovať po zosplatnení dlhu žiadny úrok popri
úroku z omeškania a zmluvnú podmienku v časti 3 bod 4.4 zmluvy považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda absolútne neplatnú.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného

zákonníka, podľa § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
do 30. 04. 2014, podľa § 565, § 788 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1 OZ, ďalej podľa § 298 ods. 1 CSP, o
úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 586/2008 Z. z. účinného od 01. 02. 2013 a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a
podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu,
v ktorom súd a) zamietol žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa uplatneného zmluvného úroku vo výške
15,77 % ročne zo sumy 2.347,25 € od 05. 05. 2014 do zaplatenia, b) vyhlásil zmluvnú podmienku Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 08. 2013 v časti 3 bod 4.4 v

znení „nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa
úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSÚ, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia
úveru / revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu“ za neprijateľnú, a
preto neplatnú a c/ v rozsahu tomu zodpovedajúceho práva na náhradu trov konania. Poukázal na to,
že podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu 2.862,23 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 15,77 % ročne zo sumy 2.345,25 € od 05. 05.
2014 do zaplatenia, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.862,23 € od 06. 05.
2014 do zaplatenia. Namietal, že súd prvej inštancie predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil,
poukázal na § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Uvedené zákonné
ustanovenie OZ korešponduje s článkom 5 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Pojmovým znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj povinnosť dlžníka

platiť úroky z poskytnutého úveru, ktoré sú súčasťou celkových nákladov dlžníka ako spotrebiteľa,
spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver spolu s úrokmi a žalobcovi
vyplýva zo zákona nárok aj na úroky z poskytnutého úveru, nakoľko úroky predstavujú pojmovú zložku
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej
poukázal na § 53 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde, ak sa

zmluvná podmienka týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pokiaľ bola vyjadrená jasne,
určito a zrozumiteľne. Žalobca namietal nesprávnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
poukazuje a stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 06. 2015 sp.
zn. 6Co/190/2014 vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvne dohodnutých úrokov aj po zosplatnení úveru, aždo jeho úplného splatenia. Úroky a úroky z omeškania predstavujú zákonné príslušenstvo pohľadávky
podľa § 123 ods. 3 OZ, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Kým úroky sú zmluvnou odplatou (cenou

za užívanie peňažných prostriedkov), úroky z omeškania predstavujú sankciu za omeškanie dlžníka s
úhradou splatnej peňažnej pohľadávky. Treba uviesť, že stav omeškania dlžníka s úhradou dohodnutých
mesačných splátok spotrebiteľského úveru spôsobil žalovaný, ktorý nedodržal zmluvne dohodnutú
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas formou mesačných splátok. Žalobca ako veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a takéto konanie žalobcu ako veriteľa je zodpovedným konaním

v súlade s právom. Žalobca ako veriteľ nemôže byť sankcionovaný za protiprávne a nezodpovedné
konanie žalovaného. Dotknuté právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobca
ako veriteľ mal nárok na úroky z istiny len do zosplatnenia úveru, vedie k situácii ad absurdum, kedy
protiprávne konanie žalovaného má väčšiu a silnejšiu právnu ochranu, ako konanie žalobcu v súlade
so zákonom. Ďalej žalobca uviedol, že súdu prvej inštancie neprislúchalo posudzovanie prijateľnosti,
či neprijateľnosti hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ako zmluvnej podmienky - úhrady

úroku aj po zosplatnení úveru až do doby splatenia istiny, keďže táto zmluvná podmienka sa týkala ceny
plnenia. Súd opomenul aplikovať ust. § 53 ods. 1 OZ, a teda predmetnú právnu vec nesprávne právne
posúdil. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že odvolací súd uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.756,82 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 15,77 € ročne zo sumy 2.345,25
€ od 05. 05. 2014 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 06. 15. 2014 do

zaplatenia a zrušiť napadnutý rozsudok v časti IV. výroku (vo výroku o vyhlásení zmluvnej podmienky
za neprijateľnú, a teda neplatnú) a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
prípadne napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.
16Co/123/2017-127 zo dňa 15. marca 2018 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd
zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 15,77 € ročne zo sumy 2.345,25 € od
05. 05. 2014 do zaplatenia, vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 08. 2013 v časti 3 bod 4.4 za
neprijateľnú, a preto neplatnú a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil (výrok I.), vo výroku (výrok II.),
ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.756,82 € s príslušenstvom
a vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 10,23 € titulom nezaplateného
poistného a o zaplatenie sumy 33,81 € titulom nezaplatených nákladov žalobcu spojených s uplatnením

pohľadávky ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutým. V dôvodoch rozsudku krajský súd dospel
k záveru, že okresný súd správne posúdil otázku, či žalobcovi patria úroky z istiny aj po zosplatnení dlhu
žalobcom a aj pokiaľ vyhlásil zmluvnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej je klient
povinný zaplatiť úroky od poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v
celom rozsahu za neprijateľnú, a preto neplatnú. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom Krajského

súdu Prešov v rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015.

8. V dôsledku podaného dovolania žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
1Cdo/108/2020 zo dňa 24. novembra 2020 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. marca
2018 sp. zn. 16Co/123/2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K otázke nároku veriteľa na

dohodnutý úroky aj po predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru, Najvyšší súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol nasledovné:
„13. Otázka (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej
zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej
verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo,

absentuje. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného
priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny
rozhodnutí.
14. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky
z omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých

splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom (rozsudok KS BA3 Co 129/2018, KS BA 4 Co 86/2019, KS TT 24 Co 51/2019, KS TT 24 Co 769/2015, KS KE 11 Co
168/2018,KSPO22Co67/2017,KSBB12Co311/2017,KSNR25Co211/2017,KSTN19Co57/2018,
KS ZA 5 Co 113/2019).

15. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po
predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon
výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej
faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho
záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa

dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v
ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti
uhradiť odmenu za ich poskytnutie, t. j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom zosplatnení
úveru vyvolanom porušením zmluvných povinností (rozsudok KS KE 5 Co 297/2017, KS NR 7 Co
116/2018, KS BA 16 Co 108/2018, KS BA 8 Co 138/2017, KS BB 43 Cob 186/2013, KS NR 7 Co
326/2017, KS TN 3 Co 210/2018, KS ZA 11 Co 12/2017).

16. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch
zaplatil.Vychádzaznázoru,žeajpopredčasnomzosplatneníúveruzostávazáväzokplatiťúrokrovnaký,
ako v čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne (tretia skupina) vyslovila názor, že

dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia
istiny úveru je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatné. (rozsudok KS BB 17 Co 120/2019, KS KE 6 Co 168/2018).
17. Do úvahy však prichádzajú pomerne nové rozhodnutia dovolacieho súdu - uznesenie zo dňa 16. júna
2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020 a uznesenie zo dňa 29. júna 2020 sp. zn. 3 Cdo 113/2019, ktoré danú právnu

otázku už riešili, avšak v čase podania dovolania dovolateľom ešte predmetné rozhodnutia neexistovali.“
...„20. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento
zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán,
ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z

poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré
sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/
Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom,
a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho
vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka (ustanovenia o zmluve o úvere, § 497

a nasledujúce Obchodného zákonníka). Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho
vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také
ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods. 2 OZ).
21. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
24. Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú

vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
25. Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.
26. Z ustanovenia § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže

byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To
znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy
o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutýchpeňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník
je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
27. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o

spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.
28. Inštitút predčasného zosplatnenia úveru veriteľom v dôsledku omeškania dlžníka predstavuje zmenu

záväzkovoprávneho vzťahu. Táto zmena spočíva v tom, že sa mení obsah pôvodne dohodnutého
záväzku (zmluvy o úvere) v časti práv a povinností zmluvných strán, a to ohľadne povinnosti dlžníka
zaplatenia predmetu zmluvy (úveru a odplaty). Pôvodný záväzok obsahoval povinnosť dlžníka splácať
predmet zmluvy v mesačných splátkach. Pri uzavretí zmluvy sa dlžník s veriteľom dohodli, že veriteľ
má okrem iného právo pri omeškaní dlžníka predčasne zosplatniť nesplatený zostatok predmetu zmluvy
a žiadať od dlžníka jeho zaplatenie naraz. To znamená, že omeškanie dlžníka so splácaním splátok

spôsobí (ak veriteľ využije toto právo) zmenu v povinnosti dlžníka vrátiť predmet zmluvy, pričom zmena
tejtopovinnostispočívavzmeneformyvráteniazostatkupredmetuzmluvyzosplátkovejnajednorazovú.
29. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa

s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú
spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
30. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž

spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude

povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
30.1. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.

Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník-spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda
porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.
30.2. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší,

pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho
právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu
paušalizovanej náhrady škody.
31. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa pripúšťa
kumulácia dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom

plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“

9. V dôsledku zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. marca 2018 sp. zn.
16Co/123/2017 uznesením sp. zn. 1Cdo/108/2020 bol odvolací súd viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

10.Vzhľadomnaprávnynázordovolaciehosúduvyslovenývuznesenísp.zn.1Cdo/108/2020zodňa24.
novembra 2020 ohľadom nároku veriteľa na zmluvné úroky po mimoriadnom zosplatnení pohľadávky,
podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa pripúšťa kumulácia dohodnutých
úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník

zaplatil ako cenu peňazí, a keďže sa veriteľ v konaní domáhal zaplatenia úrokov z istiny 2.345,25 € od
05. 05. 2014 do zaplatenia, v súdenej veci je dosiaľ sporná výška úrokov, na ktorú má žalobca nárok,
teda nie je známa výška úrokov, ktorú by bol povinný dlžník zaplatiť do konca pôvodne dohodnutéhotrvania úverového vzťahu medzi stranami, a teda nie je známa výška úrokov, akú by pri riadnom plnení
povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na
vyčíslenie jeho nároku na úroky do 15. 09. 2015 (zmluva o úvere z 26. 08. 12013 obsahovala dojednanie
o 24 splátkach od 15. 09. 2013, a teda zmluva mala trvať do 15. 09. 2015) a znovu o nároku žalobcu
rozhodnúť.

12. Odvolanie nesmerovalo proti rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.756,82 € s príslušenstvom (výrok I.), ani proti zamietujúcej časti
rozsudku okresného súdu (výrok II.), ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ohľadom
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10,23 € titulom nezaplateného poistného a o zaplatenie sumy 33,81
€ titulom nezaplatených nákladov žalobcu spojených s uplatnením pohľadávky, a preto odvolací súd
ponechal rozsudok okresného súdu v týchto výrokoch nedotknutým.

13. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak
vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude rozhodnúť tak o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie v odvolacom konaní i v dovolacom konaní.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).