Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Belašičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42Csp/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207008
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1717207008.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPezinokvkonanípredsudcomJUDr.MiroslavouBelašičovouvprávnejvecižalobcu:Intrum
Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: K. G., L. X.X.XXXX, J. P. XX/XXXX, G., o
zaplatenie sumy 3.358,30 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 14.8.2017 doručenou súdu dňa 16.8.2017 sa spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. ako pôvodný žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 3.358,30 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. z dlžnej sumy od
30.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 31.1.2014 zmluvu
o pôžičke evidenčné č. 7133285, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky vo
výške 3.000 eur, túto mala žalovaná splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 85,35
eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy len sumu 104,67 eur. V danom
prípade sa jednalo o tzv. webovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie, cez internet, t.j. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme
podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádzalo uzavretie tzv. rámcovej zmluvy,
predmetom ktorej bol popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bol žalovaný evidovaný žalobcom ako klient na základe iných, skôr
uzavretých zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. Ako ďalej dôvodil pôvodný
žalobca, vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, listom zo
dňa 27.8.2014 vyzval žalovanú formou predžalobnej upomienky k úhrade dlžných splátok a žalovanú
zároveň upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaná neuhradila dlžné
splátky ani v dodatočnej lehote, žalobca dňa 29.10.2014 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná
dlžné splátky neuhradila.
3. Pôvodný žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu i/ zmluvu o poskytnutí pôžičky
č. 5510506638 (evidenčné č. 7133285) zo dňa 31.1.2014 uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom
a žalovanou na celkovú sumu pôžičky 3.000 eur, podľa ktorej mala žalovaná splácať pôžičku v
pravidelných 60 mesačných splátkach po 85,35 eur (ďalej len „zmluva“); ii/ prehľad splátok a úhrad
žalovaného; iii/ štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, iv/ všeobecné poistné
podmienky pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky klientov Consumer Finance Holding, a.s.,
v/ zmluvu o využívaní klientskej zóny (zmluva o poskytovaní služieb) zo dňa 30.1.2014, vi/ predžalobnúupomienku, ktorá je výzvou adresovanou žalovanej zo dňa 27.8.2014, v ktorej bola žalovaná vyzvaná
na úhradu všetkých dlžných splátok pôžičky pod hrozbou zosplatnenia celej dlžnej sumy, vii/ oznámenie
o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 6.10.2017 doručeným súdu dňa 11.10.2017 uviedla, že
so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, vo všeobecnej rovine poprela skutkové tvrdenia žalobcu v
celom rozsahu, pričom uviedla, že ani nárok v žalobe neuznáva v celom rozsahu a zároveň vzniesla
námietku premlčania. Žalovaná má za to, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7133285 zo dňa 31.1.2014
nebola nikdy platne právne dojednaná, čo dôvodila tým, že zmluva nemá písomnú formu so všetkými
náležitosťami, ktoré sú povinné v spotrebiteľskej zmluve, tak ako to prikazuje zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) a takisto
obsahuje neprijateľné podmienky v rozpore s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). Ďalej žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, že uhradila 104,67 eur a to nasledovne: 85,35 eur
dňa 27.3.2014 a sumu 19,32 eur dňa 29.9.2016, pretože suma vo výške 19,32 eur nebola z jej strany
uhradená a nie je možné, aby zrazu presne po dvoch rokoch uhradila splátku v nezrozumiteľnej sume.
Žalovaná poukázala na praktiky žalovaného, ktorý sa podľa nej snaží oklamať súd v určení premlčania,
na základe čoho vzniesla aj námietku premlčania. V súvislosti s uvedeným má za to, že z dôvodu, že
sa žalovaná omeškala s platbou viac ako troch splátok od dátumu 27.3.2014 (dátum prvej a poslednej
úhrady), žalobca mohol od žalovanej požadovať splatnosť pôžičky počnúc dňom 20.4.2014 (termín
úhrady splátok) a tým uplatniť svoje právo po prvýkrát v súlade so zákonom, pričom na tomto základe
začala plynúť trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ. Ďalej žalovaná dôvodila, že premlčanie plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, čo znamená odo dňa, keď žalobca ako veriteľ objektívne
mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby, pričom podľa žalovanej medzi ne
z pohľadu § 563 OZ nesporne patrí aj požiadanie dlžníka - žalovanej o plnenie a to mohol žalobca ako
veriteľ urobiť hneď po vzniku dlhu, pričom podľa žalovanej je irelevantné, či tak urobil alebo nie. Dôležité
je, že tak urobiť mohol. Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol dlh zosplatniť a nie vtedy,
kedy splatnosť z jeho strany skutočne nastala. Žalovaná má za to, že žalobca sa nedomáhal svojho
nároku pred súdom odo dňa 27.3.2014 do dňa 27.6.2017 a preto sa stal dlh premlčaný dňom 28.6.2017,
vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca podal žalobu na tunajší súd až dňa 16.08.2017, čo je viac ako 3
roky od začiatku premlčania podľa § 101 OZ, t.j. od doby, kedy mohol svoj nárok uplatniť po prvýkrát.
5.Žalobca vosvojomvyjadrení,ktorédoručilsúdudňa2.11.2017uviedol,že predmetnáúverovázmluva
je platný právny úkon, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca má za to, že v konaní
nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej
doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu,
ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej
splátky, pričom rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala
zročnosť celého dlhu. Na podporu svojho tvrdenia uviedol aj právny názor JUDr. F. Sedlačka PhD.
podľa ktorého: „V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva
strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník
svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok
nesplatenéhodlhužalobou.Premlčaciadobavovzťahukucelejneuspokojenejpohľadávkezačneplynúť
od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok.“ Ďalej žalobca poukázal na
úpravu zmluvných podmienok, kde podľa čl. 12 bod 12.4 zmluvy má spoločnosť právo na vyhlásenie
okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Žalobca
v tejto súvislosti uviedol, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť
zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných
ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie
niektorej splátky, pričom v tejto súvislosti žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak
nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne
plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením.
Na základe uvedeného tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej
20.9.2014,pričom3-ročnápremlčaciadobabyuplynulaaždátumom20.09.2017.Nakoľkožalobcapodal
žalobu na súd dňa 14.08.2017, jeho nárok nie je premlčaný.
6. Uznesením č. k. 42Csp/28/2017-62 zo dňa 26.01.2018 Okresný súd Pezinok pripustil, aby do konania
na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a.s. vstúpil žalobca, pričom predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2018.7. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 2.5.2018 doručeným súdu toho istého dňa doplnila svoju
argumentáciu ohľadom premlčania tak, že podľa jej tvrdení pokiaľ si chcel žalobca ako veriteľ uplatniť
právo v súlade zo zákonom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 6/2014,
pričom vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby. Ďalej
má žalovaná za to, že zmluva nemá obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ a to konkrétne má
nesprávne uvedené RPMN a absentuje uvedenie konečnej splatnosti zmluvy, z čoho dôvodí, že úver
je bezúročný a bez poplatkov.
8. Na pojednávaní súdu dňa 2.5.2018 sa žalovaná v celom rozsahu pridržiavala svojich doterajších
vyjadrení, pričom uviedla, že jej nebolo doručené uznesenie o zmene strany sporu č. k.
42Csp/28/2017-62 zo dňa 26.01.2018. Súd aj napriek tomu, že doručenka o prevzatí tohto uznesenia
žalovanou i s podpisom samotnej žalovanej je založená v súdnom spise, opätovne toto uznesenie
doručil žalovanej krátkou cestou.
9. Vo vyjadrení zo dňa 11.5.2018 doručeným súdu toho istého dňa žalovaná uviedla, že nesúhlasí s
predbežným právnym posúdením veci tak ako bolo prezentované zo strany súdu na prvom pojednávaní
keď tento uviedol, že premlčacia doba závisí od momentu zosplatnenia dlhu.
10. Na pojednávaní konanom dňa 04.07.2018 žalovaná uviedla, že na základe predložených dôkazov
žalobcujezrejmé,ženárokžalobcujepremlčaný,nakoľkosplátkazamesiacfebruár2014bolauhradená
až 27.3.2014, keďže podľa § 100 a násl. OZ premlčacia doba je trojročná a začne plynúť vtedy, kedy
sa právo mohlo vykonať prvýkrát a žaloba bola podaná až dňa 16.8.2017. Taktiež vytkla zákonnému
sudcovi, že podľa jej názoru stále používa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
11. Súd prejednávanú vec posúdil v intenciách nasledovných právnych predpisov:
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.
Podľa § 103 druhá veta OZ, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania najprv zaoberal námietkou premlčania vznesenou zo strany
žalovanej. Súd podotýka, že § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na ktorý poukazovala
žalovaná nemožno v tomto konaní už aplikovať, pretože ako jasne dňa 7.2.2018 vyslovil Ústavný súd
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL ÚS 11/2006, toto ustanovenie nie je v súlade s čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1ústavy, t.j. je protiústavné. Argument žalovanej, podľa ktorej žalobca
mohol od žalovanej požadovať splatnosť pôžičky počnúc dňom 20.4.2014 a tým uplatniť svoje právo
po prvýkrát v súlade s § 101 OZ nie je správny, pretože zákon neprikazuje veriteľovi, aby požiadal o
zaplatenie celej pohľadávky (t.j. aby pristúpil k zosplatneniu dlhu) ihneď po tom ako budú pre takýto
postup splnené podmienky. Ust. § 565 OZ dáva veriteľovi možnosť a nie povinnosť zosplatniť dlh, ak
sú splnené určité podmienky. Ak toto právo nevyužije, prestane dňom splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky plynúť všeobecná 3 - ročná premlčacia doba podľa § 101 OZ pre celý zostávajúci dlh a jednotlivé
splátky budú nabudúce opäť premlčiavané samostatne od ich zročnosti v 3 - ročnej premlčacej dobe,
pričomdňomnesplneniatejtosplátkynanovozačneplynúťpremlčaciadobaprecelýzvyšokdlhu.Taktiež
námietka žalovanej, podľa ktorej mal žalobca požiadať v zmysle § 563 OZ o plnenie hneď po vzniku
dlhu (na čo viazal plynutie premlčacej doby) nie je dôvodná, pretože § 563 OZ možno aplikovať len v
prípade ak by splatnosť dlhu nebola dohodnutá, čo však rozhodne nie je tento prípad.
13. Pretože je však civilné konanie ovládané zásadou iura novit curia a právna kvalifikácia je vecou súdu
a nie povinnosťou strán, súd zistený skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia citované v
tomto rozsudku a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. V konaní bolo nesporne preukázané,
že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.000 eur, z ktorého táto do dnešného dňa zaplatila
len sumu 104,67 eur (žalovaná pritom tvrdí že uhradila len 85,35 eur). Súd sa z dôvodu hospodárnosti
konania osobitne nezaoberal náležitosťami zmluvy, na prvý pohľad však možno usúdiť, že táto bola
dostatočne zrozumiteľná a pravdepodobne i obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti ktorénamietala žalovaná (v bode IV. je uvedená RPMN, priemerná hodnota RPMN, počet a výška splátok,
taktiež aj termín konečnej splatnosti splátky, v spojení s bodom 6.2. zmluvy). Taktiež bolo listinnými
dôkazmi (predžalobná upomienka zo dňa 12.9.2014 i s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti pôžičky) i zhodnými vyjadreniami strán preukázané, že dňa 29.10.2014 žalobca podľa § 565
OZ pristúpil k zosplatneniu celého dlhu. Pretože podľa § 53 ods. 9 OZ tak mohol urobiť najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak zosplatnil dlh dňa 29.10.2014 tak je
zrejmé, že nesplnenou splátkou rozhodnou pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 druhá
veta OZ je splátka, ktorej splatnosť v zmysle bodu 6.2. zmluvy nastala dňa 20.7.2014. Nejedná sa o
splátku z júna 2014 (ako mimo iných dátumov v jednom vyjadrení uviedla žalovaná), pretože ako už
bolo uvedené vyššie, ak žalobca nevyužije svoje právo zročniť celý dlh po nesplnení splátky (pričom ak
by bola rozhodnou júnová splátka tak by žalobca bol oprávnený s poukazom na znenie § 53 ods. 9 OZ
zosplatniť celý dlh dňa 22.9.2014), v zmysle § 103 druhá veta premlčacia doba začne plynúť odznova
dňom nesplnenia ďalšej splátky. Ak teda žalobca zosplatnil dlh ku dňu 29.10.2014, premlčacia doba
začala v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 103 druhá veta OZ plynúť dňa 20.7.2014 a uplynula dňa
20.7.2017 (štvrtok). Žaloba bola podaná dňa 16.8.2017, t.j. takmer mesiac po uplynutí premlčacej doby.
Súd k argumentácii žalobcu keď tento poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/447/2016 zo dňa 24.8.2017 len uvádza, že toto rozhodnutie nezaložil do spisu a ani toto nie je
možné vyhľadať na oficiálnej stránke Ministerstva spravodlivosti. Okrem toho, že pre súd nie sú právne
záväznérozhodnutiaostatnýchokresnýchakrajskýchsúdov,právnynázorvyslovenývtomtorozhodnutí
sa pravdepodobne týkal nespotrebiteľského sporu v ktorom súd pri posudzovaní premlčacej doby nebol
povinný túto posudzovať i vo vzťahu k zneniu § 53 ods. 9 OZ.
14. Pretože sa žalovaná v tomto konaní dovolala premlčania súd v zmysle § 100 ods. 1 tretia veta
OZ právo žalobcovi priznať nemohol a tak žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná síce námietku
premlčania nevzniesla z dôvodov ktoré by mohli byť relevantné vo vzťahu k § 100 a nasl. OZ, avšak
v konaní boli súdnym prieskumom typickým v spotrebiteľských sporoch zistené skutkové okolnosti
potrebné na posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby na základe ktorých súd dospel k záveru, že
žalovaná pohľadávka je premlčaná. V prípade mimoriadneho zosplatnenia dlhu totiž začiatok premlčacej
doby priamo závisí od momentu zosplatnenia v intenciách § 103 OZ druhá veta.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu má žalovaná v pomere 100 % ako strana celkom úspešná v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.