Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202001
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319202001.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a
sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobkyne: G. U., narodená
XX.XX.XXXX, bytom R. Y. XXXX/X, V. O. V., právne zastúpená: JUDr. Peter Kocian, advokát, so
sídlom Miletičova 7, Bratislava, proti žalovanému: U. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. J./XX, X. -
X., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o

zrušení rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
18C/19/2019-59 zo dňa 26.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 281 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 23.01.2020 rozhodol na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne tak,
že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. Rozsudok
pre zmeškanie bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 29.01.2020. Dňa 13.02.2020 doručila
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, ktorý odôvodnila tým, že právny zástupca žalobkyne sa v čase vytýčeného pojednávania

nachádzal na zahraničnej pracovnej ceste a o vytýčenom pojednávaní informoval žalobkyňu, ktorá mu
prisľúbila, že na vytýčené pojednávanie sa riadne dostaví a nie je potrebné žiadať o odročenie. Po
návrate z pracovnej cesty sa právny zástupca snažil skontaktovať so žalobkyňou, avšak neúspešne.
Podľa informácií od rodinných príbuzných sa žalobkyňa nedostavila na vytýčené pojednávanie z dôvodu
zlého zdravotného stavu a skutočnosti, že v deň, keď sa mala zúčastniť vytýčeného pojednávania
nedisponovala finančnými prostriedkami na zaplatenie cesty z miesta bydliska do Galanty, kde bolo

vytýčené pojednávanie. Zo žalobkyne je toho času „sociálny prípad“, ktorý prespáva v sociálnom byte a
je bez pravidelného príjmu. Do tejto životnej situácie sa žalobkyňa dostala jednak konaním žalovaného,
ako i jeho priateľa Z. Z., ktorý taktiež od nej vylákal 10.000 eur a tieto jej do dnešného dňa nevrátil.
V snahe pomôcť žalobkyni neboli za strany jej právneho zástupcu účtované žalobkyni žiadne odmeny
za poskytnuté právne služby. Žalobkyňa bola toho názoru, že jej majetkové - sociálne pomery sú
dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto navrhla návrhu vyhovieť a vytýčiť vo veci nové

pojednávanie.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie skúma len to, či žalobkyňa z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalobkyne

však nepredstavujú podľa názoru súdu prvej inštancie dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
keďže v prípade žalobkyne sa nejedná o žiadny neočakávaný stav, nakoľko už v čase podania žaloby
podľa jej tvrdenia nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami. Žalobkyni v prípade, ak nemala
dostatok finančných prostriedkov na cestu do miesta pojednávania nič nebránilo, aby požiadala o
odročenie pojednávania prípadne aj e-mailom zaslaným na adresu podateľne tamojšieho súdu a súd

prvej inštancie by následne vyhodnotil, či tento dôvod možno považovať za dôležitý, keďže žalobkyňa
je v spore právne zastúpená a jej právny zástupca po doručení termínu pojednávania neavizoval
žiadnu svoju pracovnú cestu. Naopak žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ani len
nevyjadrila k podanému odporu, hoci na to bola vyzvaná uznesením súdu prvej inštancie. Tvrdenia o
nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne v deň pojednávania (pričom by sa muselo jednať o akútny
a neočakávaný zdravotný stav neumožňujúci dostaviť sa žalobkyni na pojednávanie) však neboli ničím

preukázané a súd prvej inštancie tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Z vyššie rozvedených dôvodov
súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhodnotil ako nedôvodný a ničím
nepreukázaný, a preto ho zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že je toho

názoru, že dôvody uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškania sú dôvodmi, ktoré je možné
považovať za ospravedlniteľné dôvody zmeškania účasti na vytýčenom pojednávaní. Zdravotný stav
žalobkyne neumožňoval jej účasť na vytýčenom pojednávaní, išlo o náhle zhoršenie zdravotného stavu,
ku ktorému sa pridali aj finančné problémy. Zdravotný stav žalobkyne v čase pojednávanie neumožnil
žalobkyni akýmkoľvek spôsobom kontaktovať konajúci súd a oznámiť mu tieto skutočnosti. Žalobkyňa

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že zdravotný stav žalobkyne v deň
pojednávania 23.01.2020 nebol súdu doteraz nijako preukázaný. K tvrdeniu, že v deň pojednávania
žalobkyňa nedisponovala finančnými prostriedkami na zaplatenie cesty z miesta bydliska do Galanty

uviedol, že žalobkyňa vedela o termíne pojednávania viac ako 1 mesiac a mala s nákladmi na cestu
dopredu počítať. Žalobkyňa sa nepokúsila ospravedlniť z pojednávania napr. mailom alebo telefonicky.
Nepriaznivé majetkové a sociálne pomery nepredstavujú dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Odvolanie žalobkyne považuje za neodôvodnené.

7. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že dlhodobo
nepriaznivý zlý psychický stav žalobkyne spôsobil, že toho času sa nachádza v Psychiatrickej liečebni
vo Veľkom Záluží, v uzatvorenom oddelení, kam bola eskortovaná príslušníkmi policajného zboru. O
zdravotných problémoch žalobkyne nemal jej advokát v čase vytýčeného pojednávania vedomosť s tým,
že potvrdenie o liečení žalobkyne doručí jej advokát odvolaciemu súdu ihneď po tom, ako mu bude

predložené zo strany rodinných príslušníkov.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 357 písm. h) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

zamietol, keďže nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalobkyne nepredstavujú dôvod na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie a tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne v deň pojednávania
neboli ničím preukázané. Žalobkyňa nesúhlasila so zamietajúcim uznesením súdu prvej inštancie, v
odvolaní zotrvala na tvrdení, že zdravotný stav v čase pojednávania jej neumožnil účasť na nariadenompojednávaní a neumožnil jej akýmkoľvek kontaktovať konajúci súdu. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zamietol.

12. Podľa § 281 Civilného sporového poriadku, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (ods. 1). Návrh podľa odseku 1 môže žalobca
podaťdo15dníodkedysaorozsudkuprezmeškaniedozvedel;otomžalobcuvrozsudkuprezmeškanie
súd poučí (ods. 2).

13. V odvolacom konaní sa teda odvolací súd zaoberal len skutočnosťou, či boli splnené podmienky na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvedené v ustanovení § 281 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
ktorú uvedené ustanovenie zabezpečuje žalobkyni súdnu kontrolu v prípade vydania kontumačného
rozsudku. Umožňuje totiž žalobkyni žiadať o jeho zrušenie v prípade, ak zmeškala pojednávanie,
na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený, z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd preto skúmal,

či okolnosti žalobkyňou uvádzané (a preukázané) možno považovať za ospravedlniteľný dôvod
neprítomnosti na pojednávaní. Vychádzajúc z účelu a zmyslu tohto procesného inštitútu možno vyvodiť,
že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobkyne nastali neočakávane
a boli príčinou, že sa naň nemohla dostaviť. Všeobecne za ospravedlniteľný dôvod nie je možné
považovať okolnosť, ktorá bola žalobkyni vopred známa (aj keď jej objektívne znemožnila pojednávania

sa zúčastniť), ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť ospravedlnila. Existenciu
takéhoto ospravedlniteľného dôvodu musí žalobkyňa preukázať.

14. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, keďže
nepriaznivé majetkové a sociálne pomery nepovažoval za dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

zvlášť za situácie, že sa nejednalo o neočakávaný stav a tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave
žalobkyne v deň pojednávania nepovažoval za preukázané. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa opakovane v odvolaní namietala, že sa jednalo
o náhle zhoršenie zdravotného stavu, avšak z dôvodu karanténnych a preventívno-bezpečnostných
opatrení vzťahujúcich sa k ochrane pred šíriacim sa koronavírusom nemohla doklady preukazujúce

zdravotný stav žalobkyne v deň pojednávania priložiť k odvolaniu. Žalobkyňa však po viac ako pol roka
od vydania uznesenia súdu prvej inštancie a už i po zmiernení karanténnych opatrení nepredložila ani v
odvolacom konaní žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že zhoršenie zdravotného stavu žalobkynev deň nariadeného pojednávania nastalo náhle a neumožňoval jej ani zúčastniť sa nariadeného
pojednávania.

15. Žalobkyňa po podaní odvolania v priebehu odvolacieho konania predložila odvolaciemu súdu
Potvrdenie Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 05.06.2020 o jej hospitalizácii od 11.05.2020
spolu so sprievodným emailom, že zasiela potvrdenie o hospitalizácii. Novoty v odvolacom konaní sú
však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

16. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Hospitalizácia žalobkyne od 11.05.2020 v psychiatrickej nemocnici je skutočnosťou, ktorá nemohla
byť bez viny žalobkyne označená alebo predložená do času vydania uznesenia o zamietnutí návrhu

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Nepochybne k hospitalizácii žalobkyne došlo až po vydaní
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, jedná sa teda o skutočnosti a dôkazy nové, nakoľko v
dobe vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neexistovali a nemohli byť v konaní pred
súdom prvej inštancie uplatnené. Z pohľadu ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku ide o novú
skutočnosť (písm. d)) a teda aj o prípustný odvolací dôvod.

18. Po oboznámení sa odvolacieho súdu so Potvrdením Psychiatrickej nemocnie Veľké Zálužie
zo dňa 05.06.2020 odvolací súd konštatuje, že ani tento listinný dôkaz nepreukazuje existenciu
ospravedlniteľného dôvodu žalobkyne, pre ktorý žalobkyňa zmeškala pojednávanie vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Z predmetného potvrdenia totiž len vyplýva, že žalobkyňa je

od 11.05.2020 hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici, čo však nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že
jej zdravotný stav sa náhle zhoršil v deň vydania rozsudku pre zmeškanie 23.01.2020 a toto zhoršenie
zdravotného stavu jej navyše neumožňovalo zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Žalobkyňa
nepreukázalaexistenciuospravedlniteľnej,nepredvídateľnej aneodvrátiteľnejprekážky,ktorávovzťahu
k prebiehajúcemu súdnemu konaniu so zreteľom na všetky okolnosti svojou povahou znemožnila

žalobkyni zúčastniť sa nariadeného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nie
sú naplnené.

20. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).