Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107224569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8107224569.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, so sídlom v
Prešove, Konštantínova 3, právne zastúpeného Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti žalovanému: Obec Lipníky, Lipníky, právne zastúpenému Advokát
Pirč, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Košice, Kpt. Nálepku 17, v konaní o zaplatenie 46 471,48
Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/299/2007-337 zo
dňa 27. 05. 2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 27. 05. 2013 rozhodol o trovách konania tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi na trovách právneho zastúpenia 22 116,11 Eur, náhradu za súdne
poplatky 4 483 Eur, náhradu za znalecké dokazovanie vo výške 258,91 Eur všetko do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd uznesením zo dňa 26. 02. 2007 zastavil konanie o určenie
vlastníckeho práva a žalobu o zaplatenie 1 703 000 Sk vylúčil na samostatné konanie, teraz vedené pod
sp. zn. 16C/299/2007. Rozsudkom zo dňa 04. 06. 2012 vo veci 16C/299/2007 súd rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 46 471,48 Eur s úrokom z omeškania od 30. 04. 2004 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v prvom výroku 05. 04. 2013 a v
druhom výroku 21. 04. 2013. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 100 % s tým, že o trovách rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku vo veci samej. V časti o trovách konania bol tento rozsudok zrušený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 28. 02. 2013 z dôvodu nepreskúmateľnosti.

Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP, teda, že účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný žalobca a súd
mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 22 116,11 Eur,
náhradu za zaplatené poplatky 4 483 Eur a náhradu za znalecké dokazovanie vo výške 258,91 Eur.
Uviedol, že právny zástupca zaslal súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia dňa 07. 05. 2013, pričom
súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za uvedených 43 úkonov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške
5 811,33 Eur. Uznesenie považoval za nesprávne z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v ust. § 211 ods. 1 OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že vec bola prejednaná v neprítomnosti účastníka konania a jeho zástupcu,
hoci na to nebol zákonný dôvod. 02. 05. 2013 bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie,

ktoré bolo vytýčené na deň 27. 05. 2013. Vo výraznom časovom predstihu žalovaný požiadal o
odročenie pojednávania, ako aj o vyrozumenie, či konajúci súd vyhovie žiadosti a návrhu na odročenie
pojednávania. Doposiaľ na túto žiadosť súd nereagoval. Na pojednávaní sudkyňa rozhodla o tom, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a zároveň rozhodla aj o trovách konania. Týmto postupom
súdu sa žalovanému zásadným spôsobom odňala možnosť konať pred súdom, čím sa zasiahlo do jeho
procesných práv. Vyššie opísané konanie a postup súdu bol pre žalovaného výslovne prekvapujúci a
nepredvídateľný. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa sa pokúsil o obštrukciu procesného zákona z
dôvodu, že si právny zástupca žalobcu neuplatnil náhradu trov konania včas, ale po uplynutí prepadnej
3-dňovej lehoty. Uviedol, že sa javí nedôvodné, aby zápisnica z pojednávania bola vyhotovovaná a
doručovaná počas obdobia takmer 8 mesiacov. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na vyčíslenie trov
konania žalovaného z roku 2007, keď priznal žalovanému ich náhradu za úkony z obdobia rokov
1996 - 2007. Uviedol, že k rovnakému rozhodnutiu o trovách konania mohol súd dospieť aj bez
nariadenia pojednávania. Ďalej namietal, že súdne rozhodnutie mu bolo doručené po viac ako 7
mesiacoch od jeho vyhotovenia. Nedoručením uznesenia v zákonnej lehote 30 dní bolo porušené právo
účastníka občianskeho konania na prerokovanie veci príslušným súdom bez zbytočných prieťahov, ako
aj porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nerešpektoval
právne záväzný názor nadriadeného súdu. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 02. 2013
bol prvostupňový rozsudok vo výroku o trovách konania zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia tohto rozsudku Krajský súd v Prešove uviedol, že zrušil výrok o
trovách konania z dôvodu nepreskúmateľnosti. V prejednávanej veci bol uplatnený väčší počet nárokov,
pričom nie v každom takto uplatnenom nároku dosiahol žalobca plný úspech vo veci. Napriek vyššie
uvedenému odôvodneniu Krajského súdu v Prešove súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. 05.
2013 opäť rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania s tým, že žalobca mal vo
veci plný úspech. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na vec
aplikoval ust. § 142 ods. 1 OSP. Uviedol, že je potrebné rozlišovať dva základné časové úseky, v
ktorých bol predmetom konania iný žalobcom uplatnený nárok, a to jednak obdobie rokov 1996 - 2007,
kedy predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva. V tomto časovom úseku súd podľa názoru
odvolateľa nekonal a nerozhodoval o návrhu zmeny žaloby a eventuálny petit nebol pripustený alebo
zamietnutý. Preto žalovaný zastáva názor, že predmetom konania bolo len určenie vlastníckeho práva,
ktoré bolo v konečnom dôsledku zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Je preto
vylúčené, aby si žalobca za dané časové obdobie uplatnil náhradu trov konania a súd mu priznal ich
100 % náhradu, pretože žalobca zavinil v tejto časti zastavenie konania. Ďalej obdobie rokov 2007 -
2013, kedy predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1 703 000 Sk, pričom podaním zo dňa 24. 02.
2009 žalobca zobral čiastočne späť svoj návrh v časti o zaplatenie 10 057,75 Eur, pričom konanie bolo
zastavené z dôvodu zavinenia na strane žalobcu, ktorý zobral žalobu v tejto časti späť. Preto je otázne,
akými úvahami súd dospel k záveru o 100 % úspechu žalobcu. V danom časovom období súd uznesením
zo dňa 13. 07. 2010 duplicitne rozhodol o pripustení údajného eventuálneho petitu na zaplatenie sumy
1 703 000 Sk. Pripustenie eventuálneho petitu v znení ako to predmetným uznesením urobil súd sa javí
nelogické, keďže k predmetu konania o zaplatenie peňažnej sumy pripustil subsidiárny petit v rovnakom
znení ako primárny petit. Dané uznesenie by malo zmysel predtým ako žalobca zobral žalobu v časti
o určenie vlastníckeho práva späť. Podľa názoru žalovaného ide o nesprávny procesný postup súdu,
ktorý vyústil do toho, že predmetom konania nikdy nebol eventuálny petit, keďže v konaní nikdy nestáli
vedľa seba primárny a subsidiárny petit. Existovali vedľa seba len dva petity, oba znejúce na zaplatenie
peňažnej sumy. V žalobe o zaplatenie 1 703 000 Sk bol žalobca úspešný v 82 %, žalovaný v 18 %.
Čistý úspech žalobcu v konaní od roku 2007 je teda 64 %. Ak by pomerný úspech bol sumarizovaný na
celé konanie ako celok, žalovaný by v danom prípade bol úspešný v 36 % (100 % - 64 %). Žalovaný
ďalej namieta, že žalobcovi bola priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok za určenie vlastníckeho
práva. Zároveň z rozhodnutia nevyplýva, akým percentuálnym pomerom úspechu a neúspechu sa riadil,
keď v časti o zaplatenie peňažnej sumy priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 2 788
Eur. Podľa názoru žalovaného žalobca nemá právo na náhradu súdneho poplatku z návrhu na určenie
vlastníckeho práva vzhľadom na zastavenie konania v tejto časti. Ďalej uviedol, že nie všetky úkony
právnych služieb, za ktoré si žalobca uplatnil náhradu trov konania boli vykonané účelne, pričom týmto
skúmaním sa súd vôbec nezaoberal. Uviedol, že žalobca si uplatnil pod č. 17 a následne pod č. 18
dva úkony právnej služby, ktoré boli vykonané bezprostredne po sebe, t. j. 21. 02. 2007 a 22. 02.
2007. Podľa názoru žalovaného takéto delenie úkonu právnej služby je len zámerným navyšovaním trov
konania. Úkon uplatnený pod č 11 ako splnenie výzvy súdu z 11. 05. 2000 žiadnym spôsobom neslúži
na uplatňovanie práva, pretože jeho obsahom je len krátke informovanie súdu o stave konania vedené
na Okresnom súde Bratislava.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust.§ 142 ods. 1 OSP, teda z toho,
že žalobca mal v konaní plný úspech. Toto hodnotenie je však nesprávne, pretože žalobca v konaní
plný úspech nemal.

Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 16.2.1996 domáhal určenia vlastníckeho práva.
Podaním doručeným súdu dňa 30.4.2004 žalobcu oznámil, že eventuálnym petitom sa „z opatrnosti“
domáha zaplatenia sumy 1.703.000,-Sk, pre prípad, že súd otázku vlastníckeho práva posúdi v prospech
žalovaného. Takýto petit nie je eventuálnym petitom, ale samostatným ďalším petitom.

„Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci), a ak by toto
vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu
(prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody).“ (citované z uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010). V danom prípade žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo a právo na
peňažné plnenie mu nebolo priznané ako náhrada za nemožné vecné plnenie, ale z titulu bezdôvodného
obohatenia. Eventuálny petit nie je možné uplatniť tak, ako to urobil žalobca, že sa dožadoval jedného
nároku, a pre prípad, že nebude úspešný, žiada priznať iný nárok.

Podaním doručeným súdu dňa 23.1.2007 žalobca žalobu v časti o určenie vlastníctva zobral späť a
konanie bolo v tejto časti zastavené. V tejto časti má teda právo na náhradu trov konania žalovaný,
pretože žalobca späťvzatím zavinil zastavenie konania. Súd sa pre nesprávne právne hodnotenie ani
nezaoberal, aké trovy konania žalovanému vznikli.

V konaní o zaplatenie sumy 1.703.000,-Sk bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 46.471,48 Eur.
V časti o zaplatenie 10.057,75 Eur bolo konanie následkom späťvzatia zastavené. Rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, a preto v tejto časti je pri rozhodovaní o trovách
konania potrebné vychádzať z ust. § 142 ods. 3 OSP. Okrem toho je potrebné zaoberať sa účelnosťou
jednotlivých úkonov právnej pomoci právneho zástupcu žalobcu aj s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalovaného. (podanie informácie o stave iného konania nie je možné považovať za úkon právnej
pomoci).

K námietkam neskorého vyúčtovania trov právneho zastúpenia odvolací súd uvádza, že rozsudok
Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, nadobudol právoplatnosť
05. 04. 2013. Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 05. 04.
2013. Súd prvého stupňa rozsudkom o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách rozhodne samostatným uznesením do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 05. 04. 2013 sa zrealizovalo v lehote uvedenej
v § 151 ods. 3 OSP.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h) OSP. Úlohou súdu prvého stupňa bude s ohľadom na všetky uplatnené nároky určiť úspech toho -
ktorého účastníka v konaní o jednotlivých nárokoch. Následne sa bude zaoberať otázkou vzniknutých
trov konania, teda posúdi, aké trovy úspešnému účastníkovi vznikli a aké trovy si tento účastník vyúčtoval
a ktoré z týchto trov skutočne boli potrebné pre úspešné uplatňovanie nároku. Následne o trovách
konania rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.