Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107224569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8107224569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu COOP Jednota Prešov, spotrebné
družstvo, so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3, právne zast. Advokátskou kanceláriou Vaľo &
Partners, s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3, proti žalovanému Obec Lipníky, právne
zast. JUDr. Jánom Pirčom, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Štrbskej č. 4, o zaplatenie sumy
46.471,48 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4. 6. 2012,
č. k. 16C 299/07-254 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4. 6. 2012, č.
k. 16C 299/07-260 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie protižaloby.

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s výnimkou výroku o trovách konania a
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 46.471,48 Eur s 11% úrokom z omeškania od 30. 4. 2004 do
zaplatenia. Čo do zvyšku týkajúceho sa priznania úrokov z omeškania nad 11% za obdobie do 29. 4.
2004, ako aj 3%-ného úroku z omeškania za obdobie od 1. 12. 1977 do 30. 4. 1995 žalobu zamietol.
Taktiež zamietol protižalobu žalovaného o zaplatenie sumy 50.186,64 Eur. Žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 100% s tým, že o trovách rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 23. 11. 1977 bola medzi
MNVNemcovceažalovanýmpodpísanáhospodárskazmluvaoprevodevlastníctvanárodnéhomajetku.
Jej predmetom bola obchodná budova v obstarávacej cene 1.703.000,- Kčs. Vlastníctvo k tejto
nehnuteľnosti sa malo previesť ku dňu 1. 12. 1977. Zmluva obsahuje schvaľovaciu doložku Slovenského
zväzu spotrebných družstiev Bratislava zo dňa 7. 12. 1977, ale neobsahuje schvaľovaciu doložku
Ministerstva financií, a to preto, lebo ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí, predstavitelia ONV
Prešov takéto zmluvy účelovo na schvaľovanie nepredkladali. Tým došlo k porušeniu ust. § 16 vyhlášky

č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, podľa ktorého všetky hospodárske zmluvy o odplatnom
prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad 1.000.000,- Kčs alebo o
bezodplatnom prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad 25.000,- Kčs
podliehali schvaľovacej právomoci Ministerstva financií. Hospodárska zmluva síce zostala platnou, alenenadobudla účinnosť, v dôsledku čoho prevádzaný majetok ostal i naďalej majetkom štátu. Následne
dňom 1. 5. 1991, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prešiel ex lege do
vlastníctva príslušnej obce. K prevzatiu nehnuteľnosti žalovaným došlo dňa 19. 1. 1996 a žalobcovi od

tejto doby nebolo umožnené nehnuteľnosť užívať. V súlade s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.
na žalovaného prešli i všetky súvisiace záväzky do výšky nadobudnutého majetku. Účastníkom konania
tak vznikla povinnosť navzájom si vrátiť plnenia vyplývajúce z neúčinnej hospodárskej zmluvy o prevode
majetku.

V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania, avšak na túto bolo možné prihliadať
len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať, čo je zrejmé z ust. § 107 ods. 3
OZ. S prihliadnutím na toto zákonné ustanovenie na námietku premlčania vznesenú žalovaným sa
neprihliadalo. Výška plnenia žalovaného bola určená podľa znaleckého posudku Ing. A. A. ku dňu 1.
5. 1991, ktorý ju stanovil na čiastku 1.400.000,- Sk, teda na sumu 46.471,48 Eur. Predmetom plnenia
je právo uplatnené žalobcom v súvislosti s vydanou nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom neúčinnej

hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku podľa ust. § 349 Hospodárskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetom odplatného prevodu nebolo
vlastníctvo MNV Nemcovce, ale prevod vlastníctva národného majetku. Žalovaný do tohto vzťahu vstúpil
až na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti prevzal
na seba záväzok vzniknutý mu v dôsledku toho, že z neúčinnej zmluvy sú si zmluvné strany povinné

vrátiť navzájom plnenie.

Pasívna legitimácia žalovaného priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., pričom medzi
účastníkmi ide o občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o doklad preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny, tento žalobca síce nemá k dispozícii, ale zo
svedeckých výpovedí svedkov JUDr. X. I., Ing. B. T., A. V., JUDr. T. S., L. B. a Ing. B. H. vyplynulo,
že žalobca platbu realizoval a nebol vedený na finančnom odbore ONV Prešov ako dlžník, kde bol
evidovaný prevádzaný majetok a všetky zmluvy. Navyše kúpna cena 1.703.000,- Kčs sa vyplácala

z úverovej zmluvy poskytnutej bankou v uvedenom období, o čom žalobca predložil listinné dôkazy.
Zaplatenie kúpnej ceny bolo teda hodnoverne preukázané.

Podaním zo dňa 6. 4. 2009 žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku a na započítanie si uplatnil sumu
50.186,64 Eur. V tomto prípade nešlo o kompenzačnú námietku, ale o protižalobu, nakoľko žalovaný

žiadal prisúdiť viac, než bol žalobcom uplatnený nárok (§ 98 O.s.p.). Započítanie podľa ust. § 580 OZ
možno urobiť vtedy, keď sa pohľadávky stretli a od tohto okamihu dôjde k zániku pohľadávok v rozsahu,
v akom sa kryjú. Premlčacia námietka sa uplatní len vtedy, ak vzájomná pohľadávka bola premlčaná už
v čase, keď jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav započítania.

V rámci protižaloby si žalovaný uplatnil sumu 35.849,43 Eur z titulu užívania budovy žalobcom za
obdobie 18 rokov, sumu 7.359,61 Eur z titulu nákladov vynaložených do rekonštrukcie a údržby objektu
a sumu 6.977,60 Eur z titulu nákladov vynaložených do objektu nájomcom. Z predložených faktúr
vyplynulo, že išlo o udržiavacie práce a náklady na nehnuteľnosť z rokov 2006 až 2009, kedy žalovaný
už bol držiteľom nehnuteľnosti a za tieto náklady žalobca nemôže niesť žiadnu povinnosť na ich náhradu.

Nevyhnutné náklady alebo náklady súvisiace s údržbou stavby znáša jej vlastník. Za neopodstatnenú
sa tiež považovala i požiadavka na úhradu sumy 6.977,60 Eur vynaloženej nájomcom. Čo sa týka
nároku žalovaného na zaplatenie sumy 35.849,43 Eur z titulu užívania nehnuteľnosti za obdobie 18
rokov žalobcom, tento nebolo možné v dôsledku vznesenej námietky premlčania priznať. Vo vzťahu k
tomuto nároku nebola možná aplikácia ust. § 107 ods. 3 OZ, ktorý je výnimkou z ust. § 100 ods. 1 OZ a

používa sa na prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov, nie iba jeden, niečo dostal, a teda každý,
čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi prijaté
plnenie. Právo na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy vyplýva zo zákona (§ 457 OZ) a ide
o vzájomnú reštitučnú povinnosť.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom.Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v spojení
s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne

požadoval rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca podaním z apríla roku 2004 rozšíril svoju žalobu
o eventuálny petit. Uznesením zo dňa 26. 2. 2007 v dôsledku späťvzatia žaloby bolo zastavené konanie
o nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a súčasne rozhodnuté o vylúčení nároku na
zaplatenie peňažného plnenia na samostatné konanie. Ďalším rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 17.

2. 2010 sa čiastočne zastavilo konanie o sumu 10.057,75 Eur z titulu čiastočného späťvzatia žaloby.
Po viac ako 6 rokoch bol pripustený eventuálny petit, obsahom ktorého je opäť určenie vlastníckeho
práva alebo peňažné plnenie. V čase vyhlásenia rozhodnutia sa jednak konalo o duplicitne uplatňovanej
peňažnej sume, ale aj o opätovnom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom konanie o tomto
nároku už bolo predtým právoplatne zastavené. Rozhodnutie trpí takou inou vadou, ktorá spôsobuje
procesnú nezrozumiteľnosť postupu a výroku súdu, prípadne jeho neúplnosť, čo je na druhej strane

možným dôsledkom procesných podaní žalobcu a jeho protichodných tvrdení. Hmotnoprávna stránka
uplatneného nároku bola odôvodňovaná zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tento právny predpis
k prechodu štátneho nehnuteľného majetku na obce vyžadoval súčasné splnenie dvoch podmienok, a
to, že nehnuteľnosť musela byť vo vlastníctve štátu a Miestnemu národnému výboru, na území ktorého
sa nehnuteľnosť nachádzala, patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia. Ani

jedna z týchto dvoch zákonných podmienok na prechod vlastníctva k nehnuteľnosti zo štátu na obec
splnená nebola. Otázke práva hospodárenia národného výboru k nákupnému stredisku sa nevenovala
žiadna pozornosť a nebolo ani preukázané právo hospodárenia MNV Nemcovce k nákupnému stredisku
ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. Znalecký posudok vypracovaný v konaní nemôže byť použitý
pre výpočet výšky neexistujúcej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Znalec nehnuteľnosť oceňoval

v roku 2008 k dátumu 1. 5. 1991. V čase oceňovania nehnuteľnosti žalovaný a nájomca zainvestovali
do nákupného strediska sumu 14.337,21 Eur. Podľa svedkyne Ing. B. I., členky štatutárneho orgánu
žalobcu, žalobca hodnotu nehnuteľnosti odpisoval až do roku 1996, pričom zostatok neodpísanej
vstupnej ceny budovy predstavoval 35.047,90 Eur. Ako účtovná pohľadávka z titulu uhradenej kúpnej
ceny za nákupné stredisko bola prvýkrát pojatá do účtovníctva až v roku 2002, ale v podstatne

nižšej hodnote. Pojem pohľadávka predstavuje predovšetkým vyčísliteľný ekonomický vnútorný stav
účtovnej jednotky. Hodnotu nehnuteľnosti určenej znalcom žalobca neevidoval ako pohľadávku, a preto
všeobecná hodnota stanovená znalcom nemôže byť zamenená s obsahom pojmu pohľadávka. Pri
rozhodovaní sa nesprávne aplikovalo ust. § 107 ods. 3 OZ, nakoľko medzi sporovými stranami alebo ich
predchodcami nevznikol právny stav alebo právny vzťah z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, z ktorej by si

mali niečo vzájomne plniť. V konaní nebolo preukázané, aby hospodárska zmluva o prevode národného
majetku bola neplatná alebo aby bola zrušená. Žalovaný účastníkom tejto zmluvy nie je a nie je ani
právnym nástupcom MNV Nemcovce. Žalovaný za nesprávne označil i posúdenie jeho kompenzačnej
námietky za protižalobu. Na pojednávaní konanom dňa 4. 6. 2012 neboli zachytené všetky prednesy
právneho zástupcu žalovaného a predovšetkým ten prednes, v ktorom kompenzačnú námietku upravil

do výšky prípadne priznaného nároku, nakoľko už v tom čase bolo zrejmé čiastočné späťvzatie žaloby
o sumu 10.057,75 Eur. Ak by na túto úpravu kompenzačnej námietky prihliadnuté nebolo, žalovaný vzal
čiastočne späť svoju kompenzačnú námietku a upravil ju na sumu 46.471,48 Eur. Ďalej spochybnil aj
rozhodnutie o trovách konania. Žalobca totiž vo veci nemohol mať 100%-ný úspech. Minimálne o jednom
nároku bolo konanie zastavené a v ďalšom nároku sa rozhodlo iba čiastočne v prospech žalobcu.

Žalobca navrhol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím
rozsudkom s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného
smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie je opodstatnené.

Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.Za právne bezvýznamné je potrebné označiť námietky poukazujúce na vady súvisiace s rozhodovaním
o rozšírení žaloby o eventuálny petit znejúci na peňažné plnenie. Je nepochybné, že žalobca podaním z
28.4.2004svojupôvodnúžaloburozšíriloeventuálnypetit,oktoromsarozhodloažpoviacako6rokoch

uznesením zo dňa 13. 7. 2010 po tom, čo už došlo k zastaveniu konania o určenie vlastníckeho práva,
ako aj k čiastočnému zastaveniu konania ohľadne sumy 10.057,75 Eur. Takéto oneskorené rozhodnutie
o pripustení eventuálneho petitu nepredstavuje vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, v dôsledku čoho sa na ňu podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. neprihliadalo.

V prejednávanej veci, ako to vyplýva z predloženej hospodárskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1977 predmetom
tohto prevodu bol prevod vlastníctva národného majetku v obstarávacej hodnote 1.703.000,- Kčs podľa
ust. § 349 vtedy účinného Hospodárskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia pre hospodársku zmluvu
o prevode vlastníctva národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí
ust. § 347. Ust. § 347 ods. 6 Hospodárskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy pre
účinnosť zmluvy vyžadovalo schválenie nadriadených orgánov, ak sa zmluva neuzatvárala na základe

rozhodnutia nadriadených orgánov, alebo ak vykonávacie predpisy neustanovovali inak. Na účinnosť
zmluvy o prevode vlastníctva k veciam národného majetku v obstarávacej cene nad 1.000.000,- Kčs
ust. § 16 vyhlášky č. 156/1975 Zb. vyžadovalo schválenie príslušného ministerstva financií. K takémuto
schváleniu nedošlo, v dôsledku čoho aj keď zmluva bola platne uzatvorená, účinnosť nenadobudla.

Zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení bol zrušený zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch
v znení neskorších zmien a doplnkov a obec bola v § 1 tohto zákona definovaná ako samostatný
samosprávny územný celok Slovenskej republiky. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetkoch obcí, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 5.

1991, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci okrem hnuteľností patriacich
orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon č.
369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa ust. §
2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom
účinnosti tohto zákona. V dôsledku neúčinnej hospodárskej zmluvy nemohlo dôjsť nielen k nadobudnutiu

vlastníctva žalovaným, ale ani k zmene správy národného majetku a správcom tohto majetku i po
uzatvorení hospodárskej zmluvy z 23. 11. 1977 zostal Miestny národný výbor Nemcovce. Ku dňu
účinnosti zákona č. 138/1990 Zb. sa vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet neúčinnej hospodárskej
zmluvy, stala podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. príslušná obec. Obec tak kedykoľvek
po nadobudnutí vlastníckeho práva priamo zo zákona sa mohla domáhať vydania nehnuteľnosti od

žalovaného ako nevlastníka, a to podľa ust. § 126 ods. 1 OZ upravujúceho právo vlastníka na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Išlo teda o typický občianskoprávny
vzťah vyžadujúci si aplikáciu príslušných občianskoprávnych predpisov.

Prijatím zákona č. 138/1991 Zb. nastal stav, pri ktorom došlo k prechodu vlastníckeho práva zo štátu na

obec, v dôsledku čoho už nemohli nastať účinky sledované síce platnou, ale neúčinnou hospodárskou
zmluvou.

Hoci uzatvorená hospodárska zmluva sa nedá označiť za neplatnú alebo zrušenú, uvedené neznamená,
aby pri posudzovaní námietky premlčania sa nemohlo vychádzať z ust. § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého

ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietky premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Platná hospodárska zmluva, ktorej účinnosť po prijatí zákona č. 138/1991 Zb. už ani objektívne nemôže
nastať v dôsledku zákonnej zmeny vlastníckych vzťahov sa veľmi približuje absolútne neplatnej zmluve.

Aj pri absolútne neplatnej zmluve nedochádza k nadobudnutiu vlastníctva, a to i napriek poskytnutému
finančnému plneniu. Občiansky zákonník ako základný predpis občianskeho práva nemôže úplne
podrobne upraviť všetky vzťahy do úvahy prichádzajúce. V tejto súvislosti je právne významné ust. §
853 ods. 1 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie.

Ak žalobca v dôsledku prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec bol povinný obci nehnuteľnosť
vydať, tejto jeho povinnosti zodpovedalo aj oprávnenie požadovať od obce to, čo uhradil z titulu platnej,ale neúčinnej hospodárskej zmluvy. Aj v tomto prípade ide o synalagmatický záväzok, na ktorý je
potrebné analogicky použiť ust. § 107 ods. 3 OZ. Žalobca totiž nemá možnosť premlčanie namietať
vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 OZ).

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. do výšky nadobúdaného majetku prechádzajú na obec
všetky súvisiace záväzky. Záväzkom súvisiacim s nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnosti je i záväzok
na vrátenie sumy, ktorú žalobca poukázal z titulu uzatvorenej hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva
národného majetku. Kúpna cena v sume 1.703.000,- Kčs však nemohla byť vrátená žalobcovi v plnej

výške, nakoľko tento záväzok je obmedzený hodnotou nadobudnutého majetku, ktorý prešiel na obec
ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Znalec túto hodnotu k 1. 5. 1991 ustanovil na
sumu 1.400.000,- Sk, ktorej v súčasnosti zodpovedá čiastka 46.471,48 Eur.

Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného spochybňujúcim hodnotu nadobudnutého majetku s prihliadnutím
na vykonané investície je potrebné dodať, že podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing.

A. A. sa oceňovaný objekt nachádzal skoro v pôvodnom stave. Znalec navyše pri svojom výsluchu na
pojednávaní konanom dňa 30. 3. 2009 zdôraznil, že vynaložené investície boli nevyhnutne potrebné k
údržbe stavby a jej cenu nenavyšovali a ani neznižovali.

Pokiaľ ide o spochybňovanie obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 4. 6. 2012, na ktorom malo dôjsť

k úprave kompenzačnej námietky, toto v konaní nebolo ničím preukázané. Žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností žiadal prisúdiť viac, než čo uplatnil žalobca po čiastočnom zastavení konania. V dôsledku
uvedeného bol preto prejav žalovaného správne posúdený ako protižaloba v zmysle ust. § 98 O.s.p.

Čo sa týka čiastočného späťvzatia protižaloby v odvolacom konaní, na takého čiastočné späťvzatie ust.

§ 208 O.s.p. vyžaduje súhlas druhého účastníka. Žalobca s takýmto čiastočným späťvzatím protižaloby
súhlas nevyslovil, v dôsledku čoho čiastočné späťvzatie protižaloby pripustené byť nemohlo. Primerané
použitie ust. § 208 O.s.p. i na protižalobu priamo vyplýva z ust. § 97 ods. 3 O.s.p.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd čiastočné späťvzatie protižaloby nepripustil a po úplnom
stotožnení sa s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s

výnimkou výroku o trovách konania a nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Zároveň zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti (§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2

O.s.p.). V prejednávanej veci, ako na to správne poukazuje žalovaný, bol uplatnený väčší počet nárokov,
pričom nie v každom z takto uplatnených nárokov dosiahol žalobca plný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.