Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/305/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212121
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812212121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
BUKOCEL, a.s. so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, proti žalovanému: K..
Q. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. V. X/X, XXX XX C. R. T., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti zverejnenia ospravedlnenia
a to aby Okresný súd vo Vranove nad Topľou po prerokovaní veci vydal tento
rozsudok. Žalovaný je povinný strpieť v týždenníku Vranovské noviny na webovej stránke
www.youtube.com a na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk zverejnenie článku tohto znenia :

„Váženíčitatelia:Dňa01.07.2012bolinawebovejstránkewww.youtube.com

a následne na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk v rámci
videa Trojuholník smrti - v prospech seba mojou osobou uvedené vyjadrenia, v ktorých som zverejnil
informácie, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom pri spaľovaní týchto
rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie
odpadu bude bezproblémové, ako aj informáciu, že v popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom ,
niekoľko ..mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020

jednotiek, a tak ďalej. Ďalej som konštatoval, že zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú,
teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. Uviedol som taktiež , že v
BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť a mám
osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú; tam sú od pneumatík až po neviem čo.Uvedenými
vyjadreniami som neoprávnene hrubým spôsobom zasiahol do dobrej povesti spoločnosti BUKOCEL,
a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, pretože ide o vyjadrenia nepravdivé a ničím nepodložené, za
čo sa spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce ospravedlňujem“. K.. Q. J..

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2012 bolo na webovej stránke www.youtube.som
zverejnené video s názvom Trojuholník smrti - v prospech seba. V
rámci tohto videa žalovaný K.. Q. J. - šéfredaktor uviedol na adresu žalobcu skutočnosti, ktoré sú
nepravdivé, ničím nepodložené, útočné a poškodzujúce dobrú povesť žalobcu. Spoločnosť BUKOCEL,
a.s. je na základe tohto videa jednoznačne identifikovateľná, keďže sa na viacerých miestach

spomína názov našej spoločnosti, a taktiež sú zobrazované priestory nášho areálu. Ide o nasledovné
výroky : ...“vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri
spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, žespaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom,
niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020
jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu,

ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je
niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície,
že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Vyššie uvedené výroky
Mgr. Ladislava Krivdu sa nezakladajú na pravde, a teda sú nepravdivé, čo preukazujeme nasledovne:
Vyjadrenia K.. Q. J.....“vzhľadom na to, že BUKÓZA : už viackrát porušila predpisy o nakladaní s

odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý
by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové...“ Dňa 14.09.2011 bola spoločnosťou Eko-
Term Servis s.r.o. vykonaná správa o oprávnenom meraní emisií u zdroja emisií „výroba buničiny“,
merané zariadenie „Kotol na drevnú hmotu KDO 30“. V zmysle prehľadu výsledkov oprávneného
merania je nutné konštatovať jednak jednoznačný súlad a dodržiavanie emisných limitov a jednak
značné zníženie znečistenia životného prostredia v porovnaní s pôvodným kotlom na drevný odpad.

Meranie emisií na zdrojoch znečistenia sa v našej spoločnosti vykonáva pravidelne každé tri roky,
a to na všetkých zdrojoch znečistenia. Spaľovanie v podmienkach našej spoločnosti prebieha v
plnom súlade s platnými právnymi predpismi, čo dokazujú každodenné prevádzkové záznamy zdroja
znečistenia vedené v našej spoločnosti. Poukázali ako na dôkaz na správu o oprávnenom meraní
emisií ev. č. 02/243/2011, správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií 2010/RPV, a správu o

diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií RK OŽP/09/2010. .........“v tomto popolčeku bol objavený
arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia
10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?.... zrejme tam spaľujú
nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri.
V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám

osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Výrok
o jednotlivých nameraných hodnotách nebezpečných prvkov je zavádzajúci, keďže evokuje záver, že
medza stanovenia je určitá hranica prítomnosti nebezpečného prvku, a že táto hranica bola 102-
násobne prekročená. Ide však o mylnú informáciu, pretože medzou stanovenia sa rozumie najnižšia
hodnota, ktorá je pri určitom pracovnom postupe, resp. analýze merateľná. Spoločnosť odporcu si

objednala rozbor popolčeka v akreditovanom skúšobnom laboratóriu spoločnosti EL spol. s.r.o., pričom
v zmysle jeho záverov tento odpad nie je nebezpečný. V zmysle vyhlášky Ministerstva životného
prostredia č. 283/2011 zaradzujeme popolček do kategórie „nie nebezpečný odpad“. V prílohe predložili
tabuľku - porovnania popolčeka ako nie nebezpečného odpadu s interným odpadom ( odpad, ktorý sa
nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani

škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia
alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Z tohto porovnania je evidentné, že svojimi hodnotami má popolček
veľmi blízko k internému odpadu ( s výnimkou 3 zložiek a ekotoxicity). Ďalšie tvrdenie o spaľovaní látok
z pravobrežného meandra je taktiež nepravdivé, výlučne špekulatívne a objektívne spôsobilé vyvolať u
obyvateľov okolitých obcí značný stupeň paniky a tým taktiež poškodiť dobrú povesť našej spoločnosti

ako najvýznamnejšieho zamestnávateľa v regióne. Špecifikáciu odpadov uložených na meandri
prilažili ako prílohy tejto žaloby, ide o úplný položkovitý prehľad uložených odpadov do roku 2000, kedy
bola táto skládka oficiálne uzatvorená v súlade so súhlasným stanoviskom okresného úradu, odboru
životného prostredia. Tvrdenie v poslednej vete uvádzaného výroku je teda zavádzajúce, neúplné a
nepravdivé. Dôkaz : Protokol o skúške č. 12/ 01746 zo dňa 10.02.2012, tabuľka porovnanie popolčeka

s interným odpadom, prehľad uložených odpadov na skládke PO, vyjadrenie okresného úradu
vo Vranove n.T., odbor životného prostredia. Všetky uvedené tvrdenia žalovaného proti spoločnosti
žalobcu sú závažné, a skutočnosť, že k nim došlo prostredníctvom videa zverejneného na internete, iba
znásobujeveľkosťzásahudo právanašejspoločnostinaochranudobrejpovesti.Všetkycitovanévýroky
p. Krivdu sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti a tak, ako je to uvedené vyššie, môžu

ovplyvniť súčasných aj budúcich potenciálnych obchodných partnerov našej spoločnosti, zákazníkov,
ako aj tretie subjekty. Napriek skutočnosti, že v zmysle informácie na lokalite www.youtube.com
bolo toto video neverejné ( od 10.09.2012 bolo video opätovne zverejnené
už ako video verejné ), prístup k nemu mal aj do 10.09.2012 ktokoľvek, kto naňho mal odkaz. Široká
verejnosť sa k odkazu na toto video mohla dostať prostredníctvom sociálnych sietí, kde bolo video

vyvesené na tzv. nástenkách používateľov, alebo jednoduchým preposielaním prostredníctvom emailu.
K dnešnému dňu bolo video prehraté vyše 8 400 krát. Zverejnenie videa vyvolalo okamžitú reakciu
u obyvateľstva, o čom svedčí prevzatie tohto videa na webovú stránku www.michalovskenojviny.sk
s možnosťou bezplatne, okamžite a opakovane si video prehrať,ako aj negatívne postoje obyvateľstva k našej spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku môžu značne
ohroziť dobrú povesť spoločnosti BUKOCEL, a.s. Okamžitý dosah videa na dotváranie mienky širokého
okruhu ľudí, ako aj hromadný negatívny postoj je evidentný už len zo samotných komentárov k

videu zverejnenom jednak na webovej lokalite www.youtube.com ., ale aj na
webovej lokalite www.michalovskenoviny.sk V sprievodnom článku
na druhej spomínanej lokalite sa dokonca uvádza nasledovné:“ Je preto smutné , že ani v 21.
storočí si slovenská legislatíva v ďalekej Bratislave nevie, alebo zrejme ani nechce poradiť s niektorými
„dedičstvami“ komunistického režimu, ktoré sú hanbou celého Slovenska. Situácia dospela dokonca

až do štádia, kedy sa ľudia vzájomne verejne povzbudzujú k ďalšiemu takémuto obdobnému konaniu
proti ich spoločnosti. Na ukážku uviedli jeden z takýchto komentárov „pekný dokument , treba vydržať
a tlačiť ďalej, zverejňovať, rýpať sa viac!!! držím palce! Je pochopiteľné, že šírenie informácií medzi
ľuďmi, obzvlášť v obciach s menším počtom obyvateľov, je rýchle a bezproblémové. Najvyšší súd vo
svojom uznesení v právnej veci sp. zn. 5 Cdo 115/2010 vychádzajúc z ustálenej judikatúry uviedol, že
ak k neoprávnenému zásahu došlo v médiách, napr. v tlači, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú

publicitu a v takýchto prípadoch môže byť opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava , sp. zn. 9Co/541/2011, ochrana dobrej povesti sa
zaručuje všetkým právnickým osobám bez ohľadu na ich formu, spôsob vzniku ale bo ďalšie právne
skutočnosti. Dobrá povesť právnickej osoby obsahuje predovšetkým morálne, kvalitatívne vlastnosti
charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou, s ohľadom na

dôveryhodnosť, spoľahlivosť, profesionalitu, istotu v zabezpečení obchodného tajomstva a dodržiavania
obchodných záväzkov, pričom v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty. Dôkaz :
Kópia zverejneného videa a príklady komentárov. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 23.09.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007, právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti

právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať.
Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti
zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach,

pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno
tvrdenia, či dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé
( tzv. dôkaz pravdy). V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08, do
práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 198 ods. 3
Obč. zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi

úsudkami. Vyššie citovaný neprimeraný úsudok - spochybnenie dôveryhodnosti našej spoločnosti môže
mať neprekonateľné nepriaznivé následky jednak v získavaní a udržiavaní zamestnancov , a jednak
v získavaní a udržiavaní odberateľov našich produktov, čím môžu našej spoločnosti vzniknúť rozsiahle
škody. V zmysle rozsudku NS SR , sp. zn. 3 CDO 61/2000 pre ustálenie, čo treba považovať za pravdivé
opísanie skutočností, ktoré majú tvoriť predmet zásahu, možno vychádzať zo základného významu

pojmupravda,ktorýmpodľakrátkehoslovníkaslovenskéhojazyka trebarozumieťsúhlasvýroku,názoru
so skutočnosťou, správne zmýšľanie, správny názor. Z tohto základného vymedzenia pojmu pravda je
zrejmá nerozlučná spojitosť súhlasu názoru a zmýšľania so skutočnosťou. Za pravdu v tomto zmysle
treba považovať pravdivé opísanie skutkových okolností. Za pravdivé opísanie skutkových okolností
však nemožno považovať prípad, keď pisateľ článku ( rsp. v tomto prípade osoba vystupujúca vo

videu ) síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré skutočnosti skutkového deja neuvedie. Za
pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi
neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného skutkového deja
má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda nie je pravdou. Absencia
vyššie uvedených skutočností vo vyjadrení K.. J. neumožňuje adresátovi videa vytvorenie pravdivého

obrazu o spaľovaní odpadov spoločnosťou BUKOCEL, a.s. Podľa článku 19 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena“. Pri strete dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti
a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu.
Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nesmú byť nadradené nad právo na

ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti
majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova nie
sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do ústavou chránených základných práv, v tomto prípade
do práva na zachovanie dobrej povesti. Takisto ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie nemožnorozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ako s to stalo v danom prípade.
Žalovaný je šéfredaktor a vlastník týždenníka Vranovské noviny. Táto skutočnosť je všeobecne známa
medzi občanmi Mesta Vranov nad Topľou a okolia. Keď takáto osoba uviedla nepravdivé informácie

bezakéhokoľvekreálneho základu,považujúzapotrebné,abysažalobcoviospravedlnilajvtýždenníku,
ktorý vlastní a šéfredaktoruje, pretože žalobcu poškodil úmyselne. Ďalej, aby sa žalobcovi ospravedlnil
aj na tých webových stránkach, kde svoje nepravdivé informácie prezentoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukázal na ust. Čl. 24 ods.

1 ústavy SR, ktorý zaručuje každému slobodu myslenia a svedomia a právo verejne prejavovať svoje
zmýšľanie. Poukázal ďalej na ustanovenia zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači. Uviedol ďalej, že
uvedený text nebol zverejnený vo Vranovských novinách a že návrh žalobcu nemá oporu v zákone č.
167/2008 a že za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače. Za obsah agentúrneho
spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra. Uviedol, že nie je ani vydavateľom Michalovských novín a
preto nemôže niesť zodpovednosť za ich obsah. Nie je ani zodpovedný za to, čo bolo uverejnené na

webovej stránke. Poskytol informácie na tvorbu diplomovej práce, nie na zverejnenie na youtube. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 09.1.2013 poukázal na viaceré porušenia predpisov o nakladaní s odpadmi
zo strany žalobcu, ako je únik popolčeka dňa 28.12.2011 v Hencovciach, ďalší únik popolčeka o
dva mesiace vo februári 2012, vývoz kaustifikačného kalu na poľnohospodársku pôdu v katastri obce
Nižný Hrabovec a vedenie súdneho sporu s dodávateľom filtra Spoločnosťou Slavex Indistrial Filters

Praha. Uviedol, že jeho úmyslom nebolo poškodiť dobré meno Bukocelu, a.s., ale len poukázať na
znečisťovanie životného prostredia, ktoré môže viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. Uviedol, že na základe
všetkých týchto skutočnosti nadobudol presvedčenie, že žalobca viackrát porušil predpisy o nakladaní
s odpadmi a že to nie je dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil bezproblémové spaľovanie odpadu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to: prehratím
videozáznamu zverejneného na internetovej stránke www.youtube.com ,
správou o meraní emisií zo dňa 19.09.2011 na čl. 8 až 25, správou o diskontinuálnom oprávnenom
meraní emisií zo dňa 3.12.2010 na čl. 26 až 48, zo dňa 4.10.2010 na čl. 49 až87, protokolom o skúške
č. 12/01746 na čl. 88 až 89, protokolom o skúške12/02185 na čl. 91 až 92, protokolom o skúške

č. 12/01744 na čl. 93 až 94, porovnaním výsledkov analýzy na čl. 95 až 97, vyjadrením Okresného
úradu vo Vranove n/T zo dňa 27.11.2000, písomným vyjadrením žalovaného veci zo dňa 09.01.2013,
článkami z Vranovských novín zo dňa 16.01.2012, zo dňa 07.05.2012, zo dňa 20,02,2012, zo dňa
14.05.2012, zo dňa 28.05.2012, zo dňa 10.04.2012, protokolom o skúške zo dňa 18.01.2012 na čl.
114, fotodokumentáciou na čl. 116, emailovou korešpondenciou na čl. 119, uznesením Okresného

súdu Levice zo dňa časťou na čl. 120, písomným podaním žalobcu zo dňa 09.01.2013, certifikátom
č. 1048, objednávkou č. 0100-12-0446-Ada, posudkom ohľadom kaustifikačného kalu na čl. 1247
až 149, emailovou korešpondenciou na čl. 150-151, petíciou proti zriadeniu spaľovne komunálneho a
nebezpečného odpadu na čl. 152, článkom z Vranovských novín z 09.02.2009 na čl.153, inzerátom na
čl. 154,155, správou Ministerstva životného prostredia SR z 24.05.2012 na čl. 156, správou na čl. 157,

na čl. 159, fotodokumentáciou na čl. 158, článkami z Vranovských novín z 12.10.2009, z 10.08.2009, z
01.10.2007,z09.02.2009,správounačl.162,písomnýmvyjadrenímvoveciz25.02.2013načl.163-164,
výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav vecí:

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube v názvom Trojuholník

smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej
školy U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia na Hornom Zemplíne, ide o
okolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske v súvislosti s veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v
tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmsi rozhovorom medzi autorom
videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného Hrabovca , bývalými a súčasnými

pracovníkmi týchto podnikov, kde okrem týchto autorov videozáznamu, poskytol rozhovor aj žalovaný
K.. Q. J.. Ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už
viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho
názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. “v
tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve,

bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom
zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ,
ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli
BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú odpneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia
susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s. a Nižného
Hrabovca, ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach

práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývaly zamestnanec Bukózy sa tiež veľmi podrobne a
konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2013 vyplýva, že návrh žalobcu odmieta v plnom rozsahu.
Poukázal na niekoľko dôvodov pre ktoré návrh neuznáva a to: V prvom rade, žalobca sa domáha

ochrany dobrého mena Bukocelu. Vo vyjadrovaní žalovaného, ktoré je predmetom žaloby, sa však
toto pomenovanie nevyskytuje. Predmetom žaloby majú byť vyjadrenia žalovaného, nie celý film.
Vzťahovačné tvrdenie, že je jasné, o akú firmu ide, je neopodstatnené. Pod Bukózou je skrytých veľa
firiem, napr. Bukóza Holding, Bukóza Progres, Bukóza Invest, Bukóza Servis, Bukóza Energo, Bukóza
Píla, Bukóza Preglejkáreň, Bukóza Export-Import, Bukóza Typoexpres a mnohé ďalšie, niektoré z nich
sú už v likvidácii. Neskôr vysvetlí, prečo. Ak by súd uznal, že jeho tvrdenia súvisia s Bukocelom, potom

by musel uznať aj poškodenie mena uvedených spoločností, poškodenie mena Ďurian vrátane detí a
starých rodičov S. D.Ď. Ďalším dôvodom, prečo je potrebné návrh žalobcu zamietnuť, je skutočnosť,
že on svoj názor vyslovil pred tvorcom diplomovej práce, nie pre youtobe. Možno pán D.Ď nevie,
v čom spočíva obhajoba diplomovej práce, preto chce zdôrazniť nasledovné. Ako absolvent Fakulty
žurnalistiky Univerzity Komenského má aj druhú špecializáciu, a to je televízna žurnalistika, preto vie,

ako sa obhajuje takýto druh práce. V prvom rade je to výber a schválenie témy. Tento základný koncept
a tvorbu scenára najprv posúdi konzultant. Scenár je rozdelený na obrazovú časť a na textovú časť s
komentármiapriamymivstupmi.Ďalšouprílohoujesprievodnáhudbaaozvučenie.Pritvorbediplomovej
práce je jej autorovi nápomocný jeden resp. dvaja konzultanti, samostatne na obrazovú a samostatne
na textovú časť. Pri tvorbe takejto práce zvyčajne prebieha približne desať konzultácií, počas ktorých sa

jednotlivé kapitoly, sekvencie a obrazy postupne upravujú do takej podoby, aby diplomová práca bola čo
najkvalitnejšia. Obhajoba diplomovej práce sa realizuje pred vysokoškolskou komisiou pozostávajúcou
z profesorov a docentov vysokej školy. Členom komisie je aj oponent. Ak by celá komisia našla čo len
zrnko pochybnosti o tom, že predkladaná práca nie je v súlade so zákonmi tohto štátu, že by mohla
spôsobiť niekomu ujmu, takáto diplomová práca by v žiadnom prípade nebola obhájená. Pokiaľ vie,

autor prácu obhájil. Ak by súd uznal žalobu, spochybnil by rozhodnutie vysokoškolskej komisie, ktorá
obhajobu potvrdila. Aj keby žalovaný uviedol pomenovanie Bukocel, v žiadnom prípade by nemohol
poškodiť dobré meno firmy, lebo Bukocel dobré meno nemá. Opiera sa o nasledovné fakty. Do prvej
vlny kupónovej privatizácie bola zaradená aj Bukóza. Obyvatelia Československa vo veku nad 18
rokov dostali kupónové knižky v hodnote približne 30 tisíc korún, prostredníctvom ktorých mohli získať

akcie štátnych podnikov, ktoré boli vybudované v čase socializmu. Popri drobných akcionároch sa
však na kupónovej privatizácii podieľali aj privatizačné fondy. Do Bukózy investovala svoje kupónové
knižky celá jeho širšia rodina. Akcie Bukózy vlastnil aj on, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že
Bukózy sa zmocnili privatizačné fondy, ktoré odstavili drobných akcionárov a majetok Bukózy previedli
na Bukocel. Bolo to síce v súlade s vtedy platnou legislatívou, nebol porušený žiadny právny predpis

Československej republiky, avšak právnici, ekonómovia i historici dnes už takéto konanie nazývajú ako
najväčší podvod na občanoch bývalého Československa. Dokázať trestný čin podvodu, ktorý hovorí,
že Kto v úmysle obohatiť seba alebo iného atď. je veľmi ťažké, avšak z morálneho hľadiska ako
vyššieho princípu spravodlivosti je to podvod na ľuďoch. Bukocel ako nositeľ tohto podvodu sa vždy
bude v jeho očiach javiť ako parazit. Bukocel najprv vlastnilo viacero privatizačných fondov, ktoré medzi

sebou ďalej bojovali o majetok. Napríklad, ak tam bolo 7 spoločností, 3 alebo 4 väčšinoví vlastníci sa
dali do kopy a menších akcionárov odstavili. A tak sa vlastne majetok v hodnote približne 2 miliardy
korún dostal do rúk jedného človeka. Žalobcovia môžu namietať, že oni s privatizáciou Bukózy nemajú
nič spoločné. Je to pravda, ale keď pán D.Ďkupoval Bukocel a celú Bukózu, nekupoval mačku vo
vreci. N. D.Ďsi musel byť vedomý, čo kupuje. Celú Bukózu kupoval preto, lebo sa bál, že príde o

pohľadávky, ktoré voči Bukóze mal. Podľa jeho vyjadrenia šlo približne o 120 miliónov korún (Príloha
Trend15.02.2012).Aletoniejepodstatné.Dôležitájeskutočnosť,žeN.D.Ď,ktorýdovtedynemalžiadne
podnikateľské skúsenosti s mechanickým a chemickým spracovaním dreva, kupoval nedôveryhodný
podnik, ktorý mu dlhoval veľký obnos peňazí, a to len preto, aby o tieto peniaze neprišiel. Ďalším
argumentom, prečo súd má zamietnuť žalobu, je skutočnosť, že Bukóza už vyše 60 rokov znečisťuje

životné prostredie. Znečisťuje ovzdušie, vodu, kontaminuje pôdu. Počas svojej 33-ročnej novinárskej
praxe bol svedkom mnohých sťažností na Bukózu. V 70. a 80. rokoch všetky pracoviská Bukózy
poznal ako svoju dlaň. Od impregnácie podvalov, ktoré pracovisko bolo jedným z najnečistenejších,
cez nábytkáreň, až po bauervarak. Písal som aj veľmi kritické články, ktoré sa síce vedeniu podnikunepáčili, ale za ktoré dostal novinársku cenu. Aj dnes, čo sa nám zdá byť veľmi kritické pre určitý
subjekt, pre spoločnosť to môže byť veľmi prospešné. Na základe oprávnenej kritiky sa môžu veci
napraviť, pohnúť k lepšiemu a to očakávam aj od Bukózy. Žalobcovia môžu tvrdiť, že nový majiteľ N.

D.Ďurobil veľmi veľa pre ozdravenie Bukózy. Je to pravda, určité výsledky tu sú. Ale nebola to jeho
iniciatíva. Boli to predovšetkým nariadenia Európskej únie, Európskej komisie, ale aj našej národnej
legislatívy, ktorá musela prijať Štokholmský dohovor a iné normy v oblasti životného prostredia. Veľké
nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov celého regiónu je to, že Bukóza nemá nezávislý monitorovací
systém. Poukazoval som na to veľakrát (Vranovské noviny z 1. októbra 2007, Vranovské noviny z

12. októbra 2009). Žalobcovia vo svojich dokumentoch majú nákres spaľovacieho kotla a uvádzajú
aj namerané hodnoty látok vypúšťaných do ovzdušia. Tieto hodnoty však boli namerané pri spaľovaní
vysušenej drevnej štiepky. Ak by sa v spaľovacom kotle spaľovala len takáto štiepka, hodnoty by neboli
prekročené a obyvateľom Hencoviec aj celého regiónu by sa na strechách, na autách, v záhradách,
jednoducho všade neobjavovali čierne mazľavé splodiny alebo vápno pripomínajúce látky, ktoré unikli
z Bukózy. Neidentifikovateľná čierna hmota je dodnes prilepená na strechách rodinných domov v

Hencovciach. Je dobré, že sa o Bukózu začali zaujímať aj ústredné médiá, lebo až potom sa začali robiť
opatrenia. Pán Ďurian zvolal do Bukózy tlačovú besedu, na ktorej informoval o spaľovacom procese
vo firme. Nielen on, ale aj čitatelia Vranovských novín a obyvatelia regiónu očakávali, že odobraté
vzorky ukážu, či skutočne bol dodržaný technologický postup spaľovania (Vranovské noviny zo 16.
januára predložené súdu v úvodnom vyjadrení). Nestalo sa tak. Bukóza výsledky analýzy nezverejnila.

Z toho dôvodu on ako vydavateľ Vranovských novín bol odkázaný iba na nezávislý rozbor, ktorý si u
renomovanej spoločnosti v Spišskej Novej Vsi objednal Obecný úrad Hencovce. Keďže rozbory boli
veľmi prekvapujúce a namerané hodnoty viacerých látok veľmi vysoké, požiadal Bukózu o vysvetlenie.
Namiesto solídneho vysvetlenia sa mu dostalo vyhrážok od N. D.Ď ktorý sa mi vyhrážal súdom. Ako
novinár mám 33-ročnú prax, ale s takýmto jednaním sa ešte nestretol. Majiteľ Bukózy pán D.Ďsíce sľúbil,

že urobí všetko pre to, aby z Bukózy už viac popolček neunikal, avšak dňa 14. februára 2012 opäť
unikol popolček z Bukózy. Bukóza v stanovisku síce uviedla, že popolček unikol z auta prevážajúceho
popolček z firmy na odkalisko v katastri Nižného Hrabovca, ale to nie je pravda. Popolček totiž nebol
roztrúsený okolo cesty, ale tiahol sa v tvare písmena V od Bukózy v smere vetra smerom na juh. S
takýmto stanoviskom sa stotožnili aj majitelia pôdy, ktorí sťažnosť na Bukózu redakcii iniciovali. Napriek

tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu Bukózy zverejnil celé stanovisko Bukózy bez akéhokoľvek komentára.
Nechal na občanoch, aby si sami urobili názor. Je to ďalší prípad nedôveryhodnosti Bukocelu. Ako
profesionálny novinár sa riadi zásadou, ktorú mi na Fakulte žurnalistiky na Univerzite Komenského
vštepovali moji profesori, nemusím s tebou súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby si mohol vysloviť
svoj názor. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že v Ústave Slovenskej republiky a v

iných právnych normách, ktoré Slovenská republika aplikovala do svojho právneho systému, napríklad
v Európskom dohovore politické právo, je zakotvená sloboda prejavu rovnako ako sloboda myslenia,
sloboda názoru a sloboda tlače. Žiadal preto, aby žalobcovia a tento súd rešpektovali jeho základné
práva a neobmedzovali ho. Ďalším dôležitým bodom, prečo má súd žalobu zamietnuť, je skutočnosť,
že Bukocel nemá dobré meno ani medzi svojimi obchodnými partnermi. Pezinská firma SLAVEX, ktorá

Bukocelu dodala filter, chcela v Bukóze skontrolovať, ako k údajnej poruche došlo. Expertov z tejto
firmy však do Bukózy ani nevpustili. Ako dôkaz prikladá súdne rozhodnutie Okresného súdu Levice,
na základe ktorého si táto firma môže svoj filter v Bukóze odmontovať a zobrať si ho späť. Znamenalo
by to buď zastavenie spaľovacieho procesu a výroby elektrickej energie alebo vypúšťanie škodlivín do
ovzdušia bez filtrácie. Bukocel sa vyhovára na to, že dodávateľ nedodržal stanovenú hrúbku plechu

na opláštení, dodávateľ však argumentuje kvalitnejším materiálom a záručnou dobou. Tu je potrebné
položiť si otázku, prečo Bukocel nechcel vpustiť dodávateľa filtra, aby skontroloval, čo sa vlastne stalo.
Nielen predstavitelia firmy SLAVEX, ale aj špecialisti na informačné technológie tvrdia, že riadiacou
jednotkou pri spaľovacom procese je počítačový softvér. V softvéri sú chránené aplikácie, na základe
ktorých je možné zistiť každý jeden zásah do systému. Jednoducho povedané, IT špecialista môže

presne zistiť presný čas a aké úkony boli v danom čase v systéme vykonané. S. D.Ď, ktorý podniká
aj v oblasti IT, by o tom mal vedieť. Takáto aplikácia je zvyčajne v softvéri chránená. Podľa názoru
žalovaného práve toto môže byť dôvod, prečo neboli IT experti do Bukocelu vpustení. Tí by totiž zistili,
či skutočne šlo o poruchu, alebo to bol neoprávnený zásah do systému. Navrhovatelia síce majú v
dokumentácii aj nákres spaľovacieho kotla s komínom, v ktorom je umiestnený aj filter, ale v reálnej

skutočnosti popri komíne existuje aj tzv. bajpas, teda potrubie, cez ktoré sa dostávajú škodliviny do
ovzdušia vtedy, keď je filter pokazený resp. odstavený. Ak počítačom riadiaci systém v Bukóze nemôže
nikto kontrolovať, jeho obsluha môže kedykoľvek filter odstaviť, nahádzať do kotla čokoľvek a škodliviny
vypustiť do ovzdušia. Nie je vylúčené, že sa tak stalo. Takáto špina síce vyletí do ovzdušia, ale v časenízkeho tlaku a inverzie sa nerozplynie do širokého okolia, ale zostane v blízkom okolí Bukocelu. Práve
na to doplácajú obyvatelia okolitých obcí, ktorí sa na Bukocel sťažujú. Ak si Bukocel tento problém
nevyrieši a nebude mať nezávislý monitorovací systém a neumožní kontrolným orgánom vstup do

systému, nebude dôveryhodnou firmou. Nebezpečenstvo je o to väčšie, že Bukocel chce spaľovať aj
nebezpečné látky. Do Hencoviec sa majú voziť nebezpečné látky nielen z blízkeho okolia, ale takmer z
celého Slovenska. Po mnohých opakovaných únikoch škodlivín do ovzdušia nie je záruka, že sa Bukocel
zhostí tejto úlohy, že ešte viac neznečistí životné prostredie. Dôsledky znečistenia životného prostredia
poznáme. Sú to rakovinové choroby, narušenie imunitného systému, ochorenia štítnej žľazy, respiračné

choroby a mnohé ďalšie. Ďalším dôkazom, že Bukocel je nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania
s odpadom, je preukázané porušenie zákona o odpadoch v súvislosti s vývozom kaustifikačného kalu
z Bukocelu do katastra obce Nižný Hrabovec a do katastra obce Sačurov. Dôkazom sú vyjadrenia
ÚKSÚP a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (v prílohe). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že na
lavici obžalovaných by mala sedieť žalujúca strana, presnejšie majiteľ Bukózy, nie obžalovaný. Žalujúca
strana vo svojich materiáloch argumentuje snahu o udržanie zamestnanosti. Aj v tomto prípade ide

o nedôveryhodný podnik, ktorý sústavne porušuje Zákonník práce tým, že núti svojich zamestnancov
prechádzať z riadneho zamestnaneckého pomeru na živnosť, resp. prijíma nových zamestnancov nie do
riadneho pracovného pomeru, ako to ukladá Zákonník práce, ale v rámci obchodného vzťahu, teda na
živnosť.Podľa§11Zákonníkaprácezamestnanecjefyzickáosoba,ktorávykonávaprezamestnávateľa
závislú prácu. Závislá práca podľa § 1 odsek 2 závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti

zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo
odmenu. Podľa odseku 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, nie v
zmluvnom obchodno-právnom vzťahu. Aj tieto fakty svedčia o tom, že ide o nedôveryhodný podnik.
Bukóza nútila mnohých svojich zamestnancov, aby prešli zo zamestnaneckého pomeru na živnosť. Čo

to v praxi znamená, všetci vieme veľmi dobre. Živnostník nemá nárok na dovolenku, na odstupné, na
ochranné pracovné pomôcky atď. a jeho zmluvný partner sa ho môže kedykoľvek zbaviť. Pokiaľ mám
dobré informácie, tak Bukóza dostala na spaľovací kotol štátnu dotáciu, pri ktorej sa zaviazala, že udrží
zamestnanosť a nebude prepúšťať svojich zamestnancov. Nútením zamestnancov prechodu na živnosť
sa tejto povinnosti zbavila, čo považuje za nemorálne konanie (príloha Trend).Ďalším dôvodom, že

Bukocel sa javí ako nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je petícia proti zriadeniu
spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu v areáli firmy Bukóza Holding. Petičný výbor uvádza 6
vážnychdôvodov,ktorépovažujezaopodstatnené(prílohapetičnýhárok).Uviedol,žejetodosťdôkazov
na to, že v jeho očiach sa Bukocel javí ako nedôveryhodný podnik. Preto žiada súd, aby žalobu zamietol.

Podľa článku 19 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 26 od. 1, 2,3,4 Ústavy SR Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj

slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a

mravnosti.
V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri neoprávnenom použití názvu

právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a
odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať
aj v peniazoch.

Podľa ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do

dobrej povesti právnickej osoby
Z ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 167/2008 Z.z.(o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon))vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, zaobsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva
zodpovedá tlačová agentúra.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že je možné zasiahnuť aj do práva
na dobrú povesť právnickej osoby. Tak ako zákon poskytuje ochranu fyzickej osobe pre neoprávneným
zásahom do dobrej povesti, tak poskytuje ochranu aj právnickej osobe pred neoprávneným zásahom
do dobrej povesti právnickej osoby. K takémuto zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je možné
zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o

také nepravdivé skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým, chýba akýkoľvek skutkový základ,
pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie
musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásah musí byť spôsobilý
objektívne vyvolať ujmu právnickej osobe.

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube v názvom Trojuholník

smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej
Š. U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia v regióne Horného Zemplína,
ide o okolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné v súvislosti s tam vybudovanými veľkými
priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske. Celý videozáznam je
akýmsi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného

Hrabovce, bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov o dianí v tomto okolí v súvislosti so
znečisťovaním životného prostredia týmito podnikmi, či už v minulosti, ako aj v súčasnosti. V tomto
videozázname okrem týchto vyššie uvedených osôb autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj
žalovaný K.. Q. J.. Ohľadom žalovaného ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom
na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych

látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude
bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne
prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak
skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné
štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad

uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten
odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby,
kde napríklad starostovia susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik
Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného
prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývalý zamestnanec Bukózy sa

tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze
a likvidácii odpadu, k vypúšťaniu splodín a postupu žalobcu pri tom, kde z týchto rozhovorov vyplynulo,
že postup žalobcu nebol vždy korektný a zákonný.

Vkonaníbolopreukázané,žežalovanýniejeautoromtohtovideozáznamuažemenovanémuštudentovi

vysokej školy poskytol žalovaný rozhovor na účely diplomovej práce, pričom mu nedal súhlas na
zverejnenie a ani toto video nezverejnil na internete.

Je všeobecne známe, že BUKÓZA ako podnik bola založená niekedy v päťdesiatych rokoch. Výroba
bola spustená v roku 1955. BUKÓZA a.s. nebola postavená na bezodpadovej technológií, týka sa

to všetkých odpadov. Tento podnik bol založený ako drevospracujúci podnik, kde základom bolo
spracovanie drevnej hmoty-buka a výroba buničiny, neskôr výrobkov z dreva, preglejok. Postupne sa
činnosť tohto podniku redukovala a preorientovala. V súčasnosti podstata činnosti podniku žalobcu
spočíva vo výrobe papierenskej buničiny. Žalobca sa vo svojej činnosť začal zameriavať na výrobu
energie, tepla a tiež mal zámer spaľovať komunálny odpad.

Je logické, že za také dlhé obdobie pri činnosti, ktorou sa podnik žalobcu zaoberal, prihliadnuc na
technológiu,charakteradruhvýrobyakoajjejtrvanie(cca 50rokov) jenepochybné,žetátopriemyselná
výroba nevyhnutne smerovala a smeruje k nejaké poškodeniu prípadne znečisteniu a zásahu do
životnéhoprostredia.OznačenieregiónuHornéhoZemplínaakotrojuholníksmrtiboldanýcharakteroma

nebezpečnosťoupriemyselnejvýrobyvtomtoregiónespoukazomnazistenéznečistenietohtoregiónuv
minulosti. Práve Bukóza a.s. sa považuje za jedného z hlavných znečisťovateľov životného prostredia
na Hornom Zemplíne s potencionálnymi dopadmi na zdravie obyvateľstva. Potvrdzujú to zdravotné
štatistiky zdravotného stavu obyvateľstva. Je zároveň faktom, že tieto štatistiky nikdy neselektujúindividuálne vplyv jednotlivých znečisťovateľov vo vzťahu k ďalším dvom výrazným znečisťovateľom,
Chemko Strážske a Chemlon Humenné. Práve pre vplyv týchto troch podnikov všeobecne sa táto
oblasť považuje za „trojuholník smrti“.

Je tiež nepochybné, že s nástupom novšej technológie a hlavne aj v súvislosti so sprísnením zákonných
predpisov upravujúcich oblasť ochrany životného prostredia vrátane noriem EU a podmienok povolenia
takejto priemyselnej činnosti došlo aj u žalobcu zavádzaniu modernejších technológii, ktoré začali
viac dbať na ochranu životného prostredia v okolí a ochranu ovzdušia. K zníženiu enviromentálnych

záťaží v tomto priestore v súčasnosti, určite prispelo aj to, že došlo k odstaveniu niektorých výrob z
ekonomických dôvodov.

Dokazovaním ( z novinových článkov a rozhovorov s majiteľom podniku žalobcu, čo žalobca v konaní
nijako nerozporoval) bolo ďalej preukázané, že u žalobcu došlo niekoľkokrát k úniku rôznych látok.
Napríklad 28. decembra 2011 došlo u žalobcu k úniku popolčeka, ktorý unikol cez komín mimo filtra.

U žalobcu bola vykonaná kontrola Inšpektorátom životného prostredia, kde bolo zistené porušenie
predpisov. Taktiež o úniku žalobca neinformoval ihneď príslušné orgány. Zhruba o dva mesiace sa do
okolitých spomínaných obcí dostal opätovne popolček a to z dočasného skladiska, ktorý bol rozvírený
vetrom. V minulom roku žalobca vyviezol do polí v okolí Nižného Hrabovca hmotu definovanú ako
vápno a opätovne to nebolo všetko v súlade s právnymi predpismi. Išlo o odpad-kaustifikačný kal v

dôsledku odstávky rotačnej pece. Aj keď podľa obsahu išlo o vápno, ktoré malo rôzne prímesi kde obsah
týchto prímesí mal byť podľa žalobcu v norme firma, ktorú najala žalobca na vývoz túto hmotu len
voľne vyviezla na kopy na poľnohospodársku pôdu a až neskôr ho začala zapracovávať do pôdy. Je
logické, že aj keď je pravdou, že sa táto hmota ( vápno ( uhličitan vápenatý), ktoré je zásadité sa používa
ako hnojivo a zapracúva sa do kyslej pôdy) nemôže sa použiť len tak, že sa nahádže na kopy ale sa

musí určitým spôsobom do pôdy zapracovať, aby sa nedosiahol opačný účinok. Je teda nepochybné,
že množstvo prímesových látok obsiahnutých v tejto hmote pri jej uskladnení len na jednej kope zvýši
a tieto sa následne dostanú do pôdy.

Taktiež bolo preukázané, že žalobca mal zámer po rekonštrukcii začať spaľovať komunály odpad,

čo samozrejme vyvoláva otázku znečistenia ovzdušia v okolí. Ide o vznik nových možných
enviromentálnych záťaží, čo samozrejme s prihliadnutím na minulosť vyvoláva odpor obyvateľstva
regiónu, ktorého enviromentálne povedomie rastie.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe uvedeného po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba nie je
dôvodná.Žalovanýsvojimivyjadreniami,akoajhodnotiacimiúsudkaminaadresužalobcuvpredmetnom
videozázname, vzhľadom na zistené skutočnosti, sa nemohol v žiadnom prípade nejakým spôsobom
dotknúť dobrého mena žalobcu. Tieto tvrdenia a hodnotiace úsudky nemohli byť objektívne spôsobilé

zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, alebo vyvolať nejakú ujmu žalobcovi ako právnickej
osobe.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, prihliadnuc na to, čím sa podnik žalobcu zaoberá, zistené rôzne
poruchy a činnosti ku ktorým u žalobcu došlo v poslednej dobe, je možné povedať, že hodnotiace

úsudky vyjadrené žalovaným v rozhovore so študentom na adresu žalobcu nie sú spôsobilé nejakým
vážnym spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ako právnickej osoby alebo objektívne vyvolať
ujmu žalobcovi ako právnickej osobe. Podľa súdu ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti
žalobcu a prejavenie obavy z obdobných havárii v budúcnosti a obavy pred znečistením životného
prostredia. Navyše žalovaný, tak ako je to už uvedené, nie je autorom videozáznamu( vydavateľom ) od

ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Z tohto dôvodu nie je možné tento nárok subsumovať pod nárok
vyplývajúci z tlačového zákona. Žalovaný je jedným z viacerých osôb s ktorými študent vysokej školy
robil rozhovor v tomto videozázname. Súd má za to, že na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaný
je známym novinárom v tomto regióne. V dotknutom videozázname odzneli kritiky a tvrdé vyjadrenia zo
strany napríklad starostov susediacich obcí, ktorí sú dotknutí priamo priemyselnou činnosťou žalobcu.

Je potrebné, aby žalobca a jeho ekonomické záujmy, aj v širšom ponímaní, neboli povyšované nad
všeobecné záujmy obyvateľstva regiónu. Bolo by žiaduce, aby aj Bukóza a.s.spracovala komplexnú
analýzu dopadov nových výrob na životné prostredie a uprednostnila, aj keď finančne nákladnejšie,ale bezodpadové technológie a hlavne, aby nekompromisne dodržiavala všetky podmienky na riadenie
jej súčasných technológií bez kompromisov. Taktiež je žiaduce, aby sa zaoberala aj riešením
svojich starých enviromentálnych záťaží a s obyvateľstvom regiónu komunikovala o takýchto aktivitách,

otvorene obyvateľstvo informovala ( ako aj o prípadných poruchách) ako aj o všetkých negatívnych
vplyvoch . Tento prístup by určite pozitívne vnímalo aj obyvateľstvo regiónu.

Na základe uvedeného po vykonanom dokazovaní súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalovaný , pretože žaloba bola voči nemu zamietnutá
v celom rozsahu a má tak právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si neuplatnil právo na náhradu
trov konania, pričom mu ani žiadne nevznikli súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.