Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/305/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212121
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8812212121.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
BUKOCEL, a.s. so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 445 461 proti žalovanému: K.. Q. J., R..
XX.XX.XXXX, D. I. V. X/X, C. R. T. o ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanémuochranypredneoprávnenýmzásahomdodobrej
povesti zverejnenej ospravedlnenia a to, aby Okresný súd vo Vranove nad Topľou po prerokovaní
veci vydal tento rozsudok. Žalovaný je povinný strpieť v týždenníku C. R. na webovej stránke
www.youtube.com a na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk zverejnenie článku tohto znenia:

„Vážení čitatelia: Dňa 01.07.2012 boli na webovej stránke www.youtube.com

a následne na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk v rámci
videa Trojuholník smrti - v prospech seba mojou osobou uvedené vyjadrenia, v ktorých som zverejnil
informácie, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom pri spaľovaní týchto
rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie
odpadu bude bezproblémové, ako aj informáciu, že v popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom,
niekoľko ..mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020

jednotiek, a tak ďalej. Ďalej som konštatoval, že zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú,
teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. Uviedol som taktiež, že v
BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť a mám
osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú; tam sú od pneumatík až po neviem čo. Uvedenými
vyjadreniami som neoprávnene hrubým spôsobom zasiahol do dobrej povesti spoločnosti BUKOCEL,
a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, pretože ide o vyjadrenia nepravdivé a ničím nepodložené, za
čo sa spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce ospravedlňujem“. K.. Q. J..

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2012 bolo na webovej stránke www.youtube.som
zverejnené video s názvom Trojuholník smrti - v prospech seba. V
rámci tohto videa žalovaný K.. Q. J. - šéfredaktor uviedol na adresu žalobcu skutočnosti, ktoré sú
nepravdivé, ničím nepodložené, útočné a poškodzujúce dobrú povesť žalobcu. Spoločnosť BUKOCEL,
a.s. je na základe tohto videa jednoznačne identifikovateľná, keďže sa na viacerých miestach

spomína názov našej spoločnosti, a taktiež sú zobrazované priestory nášho areálu. Ide o nasledovné
výroky : ...“vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri
spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, žespaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom,
niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020
jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu,

ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je
niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície,
že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Vyššie uvedené výroky K..
Q. J. sa nezakladajú na pravde, a teda sú nepravdivé, čo preukazujeme nasledovne: Vyjadrenia K.. Q.
J.....“vzhľadom na to, že BUKÓZA: už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní

týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie
odpadu bude bezproblémové...“ Dňa 14.09.2011 bola spoločnosťou Eko-Term Servis s.r.o. vykonaná
správa o oprávnenom meraní emisií u zdroja emisií „výroba buničiny“, merané zariadenie „Kotol na
drevnú hmotu KDO 30“. V zmysle prehľadu výsledkov oprávneného merania je nutné konštatovať jednak
jednoznačný súlad a dodržiavanie emisných limitov a jednak značné zníženie znečistenia životného
prostredia v porovnaní s pôvodným kotlom na drevný odpad. Meranie emisií na zdrojoch znečistenia

sa v ich spoločnosti vykonáva pravidelne každé tri roky, a to na všetkých zdrojoch znečistenia.
Spaľovanie v podmienkach ich spoločnosti prebieha v plnom súlade s platnými právnymi predpismi,
čo dokazujú každodenné prevádzkové záznamy zdroja znečistenia vedené v ich spoločnosti. Poukázali
ako na dôkaz na správu o oprávnenom meraní emisií ev. č. 02/243/2011, správu o diskontinuálnom
oprávnenom meraní emisií 2010/RPV, a správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií RK

OŽP/09/2010..........“ v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne
prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak
skade sa tie látky potom zobrali?.... zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné
štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad
uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten

odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Výrok o jednotlivých nameraných hodnotách
nebezpečných prvkov je zavádzajúci, keďže evokuje záver, že medza stanovenia je určitá hranica
prítomnosti nebezpečného prvku, a že táto hranica bola 102-násobne prekročená. Ide však o mylnú
informáciu, pretože medzou stanovenia sa rozumie najnižšia hodnota, ktorá je pri určitom pracovnom
postupe, resp. analýze merateľná. Spoločnosť odporcu si objednala rozbor popolčeka v akreditovanom

skúšobnom laboratóriu spoločnosti EL spol. s.r.o., pričom v zmysle jeho záverov tento odpad nie je
nebezpečný. V zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 283/2011 zaradzujeme popolček
do kategórie „nie nebezpečný odpad“. V prílohe predložili tabuľku - porovnania popolčeka ako nie
nebezpečného odpadu s interným odpadom ( odpad, ktorý sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky
alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s

ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia alebo k poškodeniu zdravia
ľudí. Z tohto porovnania je evidentné, že svojimi hodnotami má popolček veľmi blízko k internému
odpadu ( s výnimkou 3 zložiek a ekotoxicity). Ďalšie tvrdenie o spaľovaní látok z pravobrežného meandra
je taktiež nepravdivé, výlučne špekulatívne a objektívne spôsobilé vyvolať u obyvateľov okolitých obcí
značný stupeň paniky a tým taktiež poškodiť dobrú povesť ich spoločnosti ako najvýznamnejšieho

zamestnávateľa v regióne. Špecifikáciu odpadov uložených na meandri priložili ako prílohy tejto žaloby,
ide o úplný položkovitý prehľad uložených odpadov do roku 2000, kedy bola táto skládka oficiálne
uzatvorená v súlade so súhlasným stanoviskom okresného úradu, odboru životného prostredia.
Tvrdenie v poslednej vete uvádzaného výroku je teda zavádzajúce, neúplné a nepravdivé. Dôkaz :
Protokol o skúške č. 12/ 01746 zo dňa 10.02.2012, tabuľka porovnanie popolčeka s interným odpadom,

prehľad uložených odpadov na skládke PO, vyjadrenie okresného úradu vo C. R..T.., odbor životného
prostredia. Všetky uvedené tvrdenia žalovaného proti spoločnosti žalobcu sú závažné, a skutočnosť,
že k nim došlo prostredníctvom videa zverejneného na internete, iba znásobuje veľkosť zásahu do
práva našej spoločnosti na ochranu dobrej povesti. Všetky citované výroky p. J. sú objektívne spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti a tak, ako je to uvedené vyššie, môžu ovplyvniť súčasných aj budúcich

potenciálnych obchodných partnerov našej spoločnosti, zákazníkov, ako aj tretie subjekty. Napriek
skutočnosti, že v zmysle informácie na lokalite www.youtube.com bolo toto
video neverejné ( od 10.09.2012 bolo video opätovne zverejnené už ako video verejné ), prístup k nemu
mal aj do 10.09.2012 ktokoľvek, kto naňho mal odkaz. Široká verejnosť sa k odkazu na toto video mohla
dostať prostredníctvom sociálnych sietí, kde bolo video vyvesené na tzv. nástenkách používateľov,

alebo jednoduchým preposielaním prostredníctvom emailu. K dnešnému dňu bolo video prehraté vyše
8 400 krát. Zverejnenie videa vyvolalo okamžitú reakciu u obyvateľstva, o čom svedčí prevzatie tohto
videa na webovú stránku www.michalovskenoviny.sk s možnosťou
bezplatne, okamžite a opakovane si video prehrať, ako aj negatívne postoje obyvateľstva k našejspoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku môžu značne ohroziť dobrú povesť spoločnosti BUKOCEL,
a.s. Okamžitý dosah videa na dotváranie mienky širokého okruhu ľudí, ako aj hromadný negatívny
postoj je evidentný už len zo samotných komentárov k videu zverejnenom jednak na webovej lokalite

www.youtube.com ., ale aj na webovej lokalite www.michalovskenoviny.sk
V sprievodnom článku na druhej spomínanej lokalite sa dokonca
uvádza nasledovné:“ Je preto smutné, že ani v 21. storočí si slovenská legislatíva v ďalekej Bratislave
nevie, alebo zrejme ani nechce poradiť s niektorými „dedičstvami“ komunistického režimu, ktoré sú
hanbou celého Slovenska. Situácia dospela dokonca až do štádia, kedy sa ľudia vzájomne verejne

povzbudzujú k ďalšiemu takémuto obdobnému konaniu proti ich spoločnosti. Na ukážku uviedli jeden
z takýchto komentárov „pekný dokument , treba vydržať a tlačiť ďalej, zverejňovať, rýpať sa viac!!!
držím palce! Je pochopiteľné, že šírenie informácií medzi ľuďmi, obzvlášť v obciach s menším počtom
obyvateľov, je rýchle a bezproblémové. Najvyšší súd vo svojom uznesení v právnej veci sp. zn. 5 Cdo
115/2010 vychádzajúc z ustálenej judikatúry uviedol, že ak k neoprávnenému zásahu došlo v médiách,
napr. v tlači, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu a v takýchto prípadoch môže byť

opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu
Bratislava, sp. zn. 9Co/541/2011, ochrana dobrej povesti sa zaručuje všetkým právnickým osobám
bez ohľadu na ich formu, spôsob vzniku ale bo ďalšie právne skutočnosti. Dobrá povesť právnickej
osoby obsahuje predovšetkým morálne, kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa
ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou, s ohľadom na dôveryhodnosť, spoľahlivosť, profesionalitu,

istotu v zabezpečení obchodného tajomstva a dodržiavania obchodných záväzkov, pričom v sebe
zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty. Dôkaz : Kópia zverejneného videa a príklady
komentárov. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007,
právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto

zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne
každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2
a 3 OZ. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je
založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného

zásahu sa zbaví ( na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné
bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé ( tzv. dôkaz
pravdy). V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08, do práva na
ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 198 ods. 3 Obč.
zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi

úsudkami. Vyššie citovaný neprimeraný úsudok - spochybnenie dôveryhodnosti našej spoločnosti môže
mať neprekonateľné nepriaznivé následky jednak v získavaní a udržiavaní zamestnancov , a jednak
v získavaní a udržiavaní odberateľov našich produktov, čím môžu našej spoločnosti vzniknúť rozsiahle
škody. V zmysle rozsudku NS SR , sp. zn. 3 CDO 61/2000 pre ustálenie, čo treba považovať za pravdivé
opísanie skutočností, ktoré majú tvoriť predmet zásahu, možno vychádzať zo základného významu

pojmupravda,ktorýmpodľakrátkehoslovníkaslovenskéhojazyka trebarozumieťsúhlasvýroku,názoru
so skutočnosťou, správne zmýšľanie, správny názor. Z tohto základného vymedzenia pojmu pravda je
zrejmá nerozlučná spojitosť súhlasu názoru a zmýšľania so skutočnosťou. Za pravdu v tomto zmysle
treba považovať pravdivé opísanie skutkových okolností. Za pravdivé opísanie skutkových okolností
však nemožno považovať prípad, keď pisateľ článku ( resp. v tomto prípade osoba vystupujúca vo

videu ) síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré skutočnosti skutkového deja neuvedie. Za
pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi
neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného skutkového deja
má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda nie je pravdou. Absencia
vyššie uvedených skutočností vo vyjadrení K.. J. neumožňuje adresátovi videa vytvorenie pravdivého

obrazu o spaľovaní odpadov spoločnosťou BUKOCEL, a.s. Podľa článku 19 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena“. Pri strete dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti
a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu.
Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nesmú byť nadradené nad právo na

ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti
majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova
nie sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do ústavou chránených základných práv, v tomto
prípade do práva na zachovanie dobrej povesti. Takisto ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusienemožno rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ako s to stalo v danom
prípade. Žalovaný je šéfredaktor a vlastník týždenníka C. R.. Táto skutočnosť je všeobecne známa
medziobčanmiMestaC.R.T.aokolia.Keďtakátoosobauviedlanepravdivéinformáciebezakéhokoľvek

reálneho základu, považujú za potrebné, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj v týždenníku, ktorý vlastní a
šéfredaktoruje, pretože žalobcu poškodil úmyselne. Ďalej, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj na tých
webových stránkach, kde svoje nepravdivé informácie prezentoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukázal na to ust. čl. 24 ods.

1 ústavy SR, ktorý zaručuje každému slobodu myslenia a svedomia a právo verejne prejavovať svoje
zmýšľanie. Poukázal ďalej na ustanovenia zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači. Uviedol ďalej,
že uvedený text nebol zverejnený vo C. R. a že návrh žalobcu nemá oporu v zákone č. 167/2008 a že
za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače. Za obsah agentúrneho spravodajstva
zodpovedá tlačová agentúra. Uviedol, že nie je ani vydavateľom Michalovských novín a preto nemôže
niesť zodpovednosť za ich obsah. Nie je ani zodpovedný za to, čo bolo uverejnené na webovej stránke.

Poskytol informácie na tvorbu diplomovej práce, nie na zverejnenie na youtube. Vo Svojom vyjadrení
zo dňa 09.1.2013 poukázal na viaceré porušenie predpisov o nakladaní s odpadmi zo strany žalobcu
ako je únik popolčeka dňa 28.12.2011 v Hencovciach, ďalší únik popolčeka o dva mesiace vo februári
2012, vývoz kaustifikačného kalu na poľnohospodársku pôdu v katastri obce Nižný Hrabovec a vedenie
súdneho sporu s dodávateľom filtra Spoločnosťou Slavex Indistrial Filters Praha. Uviedol, že jeho

úmyslom nebolo poškodiť dobré meno Bukocelu, a.s. ale len poukázať na znečisťovanie životného
prostredia, ktoré môže viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. Uviedol, že na základe všetkých týchto skutočnosti
nadobudol presvedčenie, že žalobca viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadmi a že to nie je
dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil bezproblémové spaľovanie odpadu.

Rozsudkom zo dňa 22.05.2013, č.k. 11C/305/2012-186 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd uznesením
zodňa26.06.2014uvedenýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vosvojom

odôvodnením poukázal len na to, že rozsudok je nepreskúmateľný a že nie je možné zistiť ako sa súd
prvého stupňa vysporiadal s konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a konkrétnymi hodnotiacimi úsudkami
z hľadísk ním zvýrazňovaných v odôvodnení svojho rozhodnutia pre posúdenie, či došlo k zásahu do
dobrej povesti právnickej osoby.

Súd vykonal dokazovanie vrátane opakovaného dokazovania oboznámením sa so žalobným
návrhom, listinnými dôkazmi a to: prehratím videozáznamu zverejneného na internetovej stránke
www.youtube.com , správou o meraní emisií zo dňa19.09.2011 na čl. 8 až
25, správou o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií zo dňa 3.12.2010 na čl. 26 až 48, zo
dňa 4.10.2010 na čl. 49 až87, protokolom o skúške č. 12/01746 na čl. 88 až 89, protokolom o

skúške12/02185 na čl. 91 až 92, protokolom o skúške č. 12/01744 na čl. 93 až 94, porovnaním výsledkov
analýzy na čl. 95 až 97, vyjadrením Okresného úradu vo C. R. zo dňa 27.11.2000, písomným vyjadrením
žalovaného veci zo dňa 09.01.2013, článkami z C. R. zo dňa 16.01.2012, zo dňa 07.05.2012, zo dňa
20,02,2012, zo dňa 14.05.2012, zo dňa 28.05.2012, zo dňa 10.04.2012, protokolom o skúške zo dňa
18.01.2012načl.114, fotodokumentáciounačl.116,emailovoukorešpondenciounačl.119,uznesením

Okresného súdu Levice zo dňa časťou na čl. 120, písomným podaním žalobcu zo dňa 09.01.2013,
certifikátom č. 1048, objednávkou č. 0100-12-0446-Ada, posudkom ohľadom kaustifikačného kalu na čl.
1247až149,emailovoukorešpondenciounačl.150-151,petíciouprotizriadeniuspaľovnekomunálneho
a nebezpečného odpadu na čl. 152, článkom z C. R. z 09.02.2009 na čl.153, inzerátom na čl. 154,155,
správou Ministerstva životného prostredia SR z 24.05.2012 na čl. 156, správou na čl. 157, na čl. 159,

fotodokumentáciou na čl. 158, článkami z C. R. z 12.10.2009, z 10.08.2009, z 01.10.2007, z 09.02.2009,
správou na čl. 162, písomným vyjadrením vo veci z 25.02.2013 na čl. 163-164, výsluchom účastníkov
konania, písomnosťou na čl. 219 označenou ako rozširovanie vzdelávania zamestnancov, vyjadrením
žalovaného zo dňa 22.12.2014 a priloženými prílohami čl. 1 až 9 na čl. 221-229, vyjadrením žalobcu
bez dátumu na čl. 230,231 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav vecí:

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube v názvom Trojuholník
smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej
školy U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia na Hornom Zemlíne, ide ookolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske v súvislosti s veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v
tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmisi rozhovorom medzi autorom
videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného Hrabovce , bývalými a súčasnými

pracovníkmi týchto podnikov, kde okrem týchto autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj žalovaný
K.. Q. J.. Ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už
viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho
názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. “v
tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve,

bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom
zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý
majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s
ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík
až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia susediacich
obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorý

sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach práve činnosťou
dotknutéhopodniku,žalobcu.BývalizamestnanecBukózysatiežveľmipodrobneakonkrétnevyjadroval
k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu,

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2013 vyplýva, že návrh žalobcu odmieta v plnom rozsahu.

Poukázal na niekoľko dôvodov pre ktoré návrh neuznáva a to: v prvom rade, žalobca sa domáha ochrany
dobrého mena Bukocelu. Vo vyjadrovaní žalobcu, ktoré je predmetom žaloby, sa však toto pomenovanie
nevyskytuje. Predmetom žaloby majú byť vyjadrenia žalovaného, nie celý film. Vzťahovačné tvrdenie, že
je jasné, o akú firmu ide, je neopodstatnené. Pod Bukózou je skrytých veľa firiem, napr. Bukóza Holding,
Bukóza Progres, Bukóza Invest, Bukóza Servis, Bukóza Energo, Bukóza Píla, Bukóza Preglejkáreň,

Bukóza Export-Import, Bukóza Typoexpres a mnohé ďalšie, niektoré z nich sú už v likvidácii. Neskôr
vysvetlí, prečo. Ak by súd uznal, že jeho tvrdenia súvisia s Bukocelom, potom by musel uznať aj
poškodenie mena uvedených spoločností, poškodenie mena D.Ďvrátane detí a starých rodičov S. D.Ď.

Ďalším dôvodom, prečo je potrebné návrh žalobcu zamietnuť, je skutočnosť, že on svoj názor vyslovil

pred tvorcom diplomovej práce, nie pre youtobe. Možno pán D.Ďnevie, v čom spočíva obhajoba
diplomovej práce, preto chce zdôrazniť nasledovné. Ako absolvent F. Ž. B. J. má aj druhú špecializáciu,
a to je televízna žurnalistika, preto vie, ako sa obhajuje takýto druh práce. V prvom rade je to výber a
schválenie témy. Tento základný koncept a tvorbu scenára najprv posúdi konzultant. Scenár je rozdelený
na obrazovú časť a na textovú časť s komentármi a priamymi vstupmi. Ďalšou prílohou je sprievodná

hudba a ozvučenie. Pri tvorbe diplomovej práce je jej autorovi nápomocný jeden resp. dvaja konzultanti,
samostatne na obrazovú a samostatne na textovú časť. Pri tvorbe takejto práce zvyčajne prebieha
približne desať konzultácií, počas ktorých sa jednotlivé kapitoly, sekvencie a obrazy postupne upravujú
do takej podoby, aby diplomová práca bola čo najkvalitnejšia. Obhajoba diplomovej práce sa realizuje
pred vysokoškolskou komisiou pozostávajúcou z profesorov a docentov vysokej školy. Členom komisie

je aj oponent. Ak by celá komisia našla čo len zrnko pochybnosti o tom, že predkladaná práca nie je
v súlade so zákonmi tohto štátu, že by mohla spôsobiť niekomu ujmu, takáto diplomová práca by v
žiadnom prípade nebola obhájená. Pokiaľ vie, autor prácu obhájil. Ak by súd uznal žalobu, spochybnil
by rozhodnutie vysokoškolskej komisie, ktorá obhajobu potvrdila.
Aj keby žalovaný uviedol pomenovanie Bukocel, v žiadnom prípade by nemohol poškodiť dobré meno

firmy,leboBukoceldobrémenonemá.Opierasaonasledovnéfakty.Doprvejvlnykupónovejprivatizácie
bola zaradená aj Bukóza. Obyvatelia Československa vo veku nad 18 rokov dostali kupónové knižky v
hodnote približne 30 tisíc korún, prostredníctvom ktorých mohli získať akcie štátny podnikov, ktoré boli
vybudované v čase socializmu. Popri drobných akcionároch sa však na kupónovej privatizácii podieľali
aj privatizačné fondy. Do Bukózy investovala svoje kupoónové knižky celá jeho širšia rodina. Akcie

Bukózy vlastnil aj on, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Bukózy sa zmocnili privatizačné fondy,
ktoré odstavili drobných akcionárov a majetok Bukózy previedli na Bukocel. Bolo to síce v súlade s
vtedy platnou legislatívou, nebol porušený žiadny právny predpis Československej republiky, avšak
právnici, ekonómovia i historici dnes už takéto konanie nazývajú ako najväčší podvod na občanoch
bývalého Československa. Dokázať trestný čin podvodu, ktorý hovorí, že Kto v úmysle obohatiť seba

alebo iného atď. je veľmi ťažké, avšak z morálneho hľadiska ako vyššieho princípu spravodlivosti je to
podvod na ľuďoch. Bukocel ako nositeľ tohto podvodu sa vždy bude v jeho očiach javiť ako parazit.
Bukocel najprv vlastnilo viacero privatizačných fondov, ktoré medzi sebou ďalej bojovali o majetok.
Napríklad, ak tam bolo 7 spoločností, 3 alebo 4 väčšinoví vlastníci sa dali do kopy a menších akcionárovodstavili. A tak sa vlastne majetok v hodnote približne 2 miliardy korún dostal do rúk jedného človeka.
Žalobcovia môžu namietať, že oni s privatizáciou Bukózy nemajú nič spoločné. Je to pravda, ale keď
pán D.Ďkupoval Bukocel a celú Bukózu, nekupoval mačku vo vreci. Pán D.Ď. si musel byť vedomý, čo

kupuje.CelúBukózukupovalpreto,lebosabál,žeprídeopohľadávky,ktorévočiBukózemal.Podľajeho
vyjadrenia šlo približne o 120 miliónov korún (Príloha T. 15.02.2012). Ale to nie je podstatné. Dôležitá
je skutočnosť, že pán D.Ď, ktorý dovtedy nemal žiadne podnikateľské skúsenosti s mechanickým a
chemickým spracovaním dreva, kupoval nedôveryhodný podnik, ktorý mu dlhoval veľký obnos peňazí,
a to len preto, aby o tieto peniaze neprišiel.

Dalším argumentom, prečo súd má zamietnuť žalobu, je skutočnosť, že Bukóza už vyše 60
rokov znečisťuje životné prostredie. Znečisťuje ovzdušie, vodu, kontaminuje pôdu. Počas svojej 33-
ročnej novinárskej praxe bol svedkom mnohých sťažností na Bukózu. V 70. a 80. rokoch všetky
pracoviská Bukózy poznal ako svoju dlaň. Od impregnácie podvalov, ktoré pracovisko bolo jedným z
najnečistenejších, cez nábytkáreň, až po bauervarak. Písal som aj veľmi kritické články, ktoré sa síce
vedeniu podniku nepáčili, ale za ktoré dostal novinársku cenu. Aj dnes, čo sa nám zdá byť veľmi kritické

pre určitý subjekt, pre spoločnosť to môže byť veľmi prospešné. Na základe oprávnenej kritiky sa môžu
veci napraviť, pohnúť k lepšiemu a to očakávam aj od Bukózy. Žalobcovia môžu tvrdiť, že nový majiteľ
pán D.Ďurobil veľmi veľa pre ozdravenie Bukózy. Je to pravda, určité výsledky tu sú. Ale nebola to jeho
iniciatíva. Boli to predovšetkým nariadenia Európskej únie, Európskej komisie, ale aj našej národnej
legislatívy, ktorá musela prijať Štokholmský dohovor a iné normy v oblasti životného prostredia.

- Veľké nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov celého regiónu je to, že Bukóza nemá nezávislý
monitorovací systém. Poukazoval som na to veľakrát (C. R. z 1. októbra 2007, C. R. z 12. októbra 2009).
Žalobcovia vo svojich dokumentoch majú nákres spaľovacieho kotla a uvádzajú aj namerané hodnoty
látok vypúšťaných do ovzdušia. Tieto hodnoty však boli namerané pri spaľovaní vysušenej drevnej
štiepky. Ak by sa v spaľovacom kotle spaľovala len takáto štiepka, hodnoty by neboli prekročené a

obyvateľom Hencoviec aj celého regiónu by sa na strechách, na autách, v záhradách, jednoducho
všade neobjavovali čierne mazľavé splodiny alebo vápno pripomínajúce látky, ktoré unikli z Bukózy.
Neidentifikovateľná čierna hmota je dodnes prilepená na strechách rodinných domov v Hencovciach. Je
dobré, že sa o Bukózu začali zaujímať aj ústredné médiá, lebo až potom sa začali robiť opatrenia. Pán
D.Ďzvolal do Bukózy tlačovú besedu, na ktorej informoval o spaľovacom procese vo firme. Nielen on,

ale aj čitatelia C. R. a obyvatelia regiónu očakávali, že odobraté vzorky ukážu, či skutočne bol dodržaný
technologický postup spaľovania (C. R. zo 16. januára predložené súdu v úvodnom vyjadrení). Nestalo
sa tak. Bukóza výsledky analýzy nezverejnila. Z toho dôvodu on ako vydavateľ C. R. bol odkázaný iba
na nezávislý rozbor, ktorý si u renomovanej spoločnosti v I. R. C. objednal Obecný úrad Hencovce.
Keďže rozbory boli veľmi prekvapujúce a namerané hodnoty viacerých látok veľmi vysoké, požiadal

Bukózu o vysvetlenie. Namiesto solídneho vysvetlenia sa mu dostalo vyhrážok od pána D.Ď, ktorý sa
mi vyhrážal súdom. Ako novinár mám 33-ročnú prax, ale s takýmto jednaním sa ešte nestretol. Majiteľ
Bukózy pán D.Ďsíce sľúbil, že urobí všetko pre to, aby z Bukózy už viac popolček neunikal, avšak
dňa 14. februára 2012 opäť unikol popolček z Bukózy. Bukóza v stanovisku síce uviedla, že popolček
unikol z auta prevážajúceho popolček z firmy na odkalisko v katastri Nižného Hrabovca, ale to nie

je pravda. Popolček totiž nebol roztrúsený okolo cesty, ale tiahol sa v tvare písmena V od Bukózy v
smere vetra smerom na juh. S takýmto stanoviskom sa stotožnili aj majitelia pôdy, ktorí sťažnosť na
Bukózu redakcii iniciovali. Napriek tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu Bukózy zverejnil celé stanovisko
Bukózy bez akéhokoľvek komentára. Nechal na občanoch, aby si sami urobili názor. Je to ďalší prípad
nedôveryhodnosti Bukocelu. Ako profesionálny novinár sa riadi zásadou, ktorú mi na F. Ž. R. B. J.

vštepovali moji profesori, nemusím s tebou súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby si mohol vysloviť
svoj názor.
Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že v Ústave Slovenskej republiky a v iných
právnych normách, ktoré Slovenská republika aplikovala do svojho právneho systému, napríklad v
Európskom dohovore politické práve, je zakotvená sloboda prejavu rovnako ako sloboda myslenia,

sloboda názoru a sloboda tlače. Žiada preto, aby žalobcovia a tento súd rešpektovali jeho základné
práva a neobmedzovali ho.
Ďalším dôležitým bodom, prečo má súd žalobu zamietnuť, je skutočnosť, že Bukocel nemá dobré
meno ani medzi svojimi obchodnými partnermi. Pezinská firma SLAVEX, ktorá Bukocelu dodala filter,
chcela v Bukóze skontrolovať, ako k údajnej poruche došlo. Expertov z tejto firmy však do Bukózy

ani nevpustili. Ako dôkaz prikladá súdne rozhodnutie Okresného súdu Levice, na základe ktorého si
táto firma môže svoj filter v Bukóze odmontovať a zobrať si ho späť. Znamenalo by to buď zastavenie
spaľovacieho procesu a výroby elektrickej energie alebo vypúšťanie škodlivín do ovzdušia bez filtrácie.
Bukocel sa vyhovára na to, že dodávateľ nedodržal stanovenú hrúbku plechu na opláštení, dodávateľvšak argumentuje kvalitnejším materiálom a záručnou dobou. Tu je potrebné položiť si otázku, prečo
Bukocel nechcel vpustiť dodávateľa filtra, aby skontroloval, čo sa vlastne stalo. Nielen predstavitelia
firmy SLAVEX, ale aj špecialisti na informačné technológie tvrdia, že riadiacou jednotkou pri spaľovacom

procese je počítačový softvér. V softvéri sú chránené aplikácie, na základe ktorých je možné zistiť každý
jeden zásah do systému. Jednoducho povedané, IT špecialista môže presne zistiť presný čas a aké
úkony boli v danom čase v systéme vykonané. S. D.Ď, ktorý podniká aj v oblasti IT, by o tom mal vedieť.
Takáto aplikácia je zvyčajne v softvéri chránená. Podľa názoru žalovaného práve toto môže byť dôvod,
prečo neboli IT experti do Bukocelu vpustení. Tí by totiž zistili, či skutočne šlo o poruchu, alebo to

bol neoprávnený zásah do systému. Navrhovatelia síce majú v dokumentácii aj nákres spaľovacieho
kotla s komínom, v ktorom je umiestnený aj filter, ale v reálnej skutočnosti popri komíne existuje aj
tzv. bajpas, teda potrubie, cez ktoré sa dostávajú škodliviny do ovzdušia vtedy, keď je filter pokazený
resp. odstavený. Ak počítačom riadiaci systém v Bukóze nemôže nikto kontrolovať, jeho obsluha môže
kedykoľvek filter odstaviť, nahádzať do kotla čokoľvek a škodliviny vypustiť do ovzdušia. Nie je vylúčené,
že sa tak stalo. Takáto špina síce vyletí do ovzdušia, ale v čase nízkeho tlaku a inverzie sa nerozplynie

do širokého okolia, ale zostane v blízkom okolí Bukocelu. Práve na to doplácajú obyvatelia okolitých
obcí, ktorí sa na Bukocel sťažujú. Ak si Bukocel tento problém nevyrieši a nebude mať nezávislý
monitorovací systém a neumožní kontrolným orgánom vstup do systému, nebude dôveryhodnou firmou.
Nebezpečenstvo je o to väčšie, že Bukocel chce spaľovať aj nebezpečné látky. Do Hencoviec sa
majú voziť nebezpečné látky nielen z blízkeho okolia, ale takmer z celého Slovenska. Po mnohých

opakovaných únikoch škodlivín do ovzdušia nie je záruka, že sa Bukocel zhostí tejto úlohy, že ešte viac
neznečistí životné prostredie. Dôsledky znečistenia životného prostredia poznáme. Sú to rakovinové
choroby, narušenie imunitného systému, ochorenia štítnej žľazy, respiračné choroby a mnohé ďalšie.
Ďalším dôkazom, že Bukocel je nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je preukázané
porušenie zákona o odpadoch v súvislosti s vývozom kaustifikačného kalu z Bukocelu do katastra obce

Nižný Hrabovec a do katastra obce Sačurov. Dôkazom sú vyjadrenia ÚKSÚP a Slovenskej inšpekcie
životného prostredia (v prílohe). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že na lavici obžalovaných by mala sedieť
žalujúca strana, presnejšie majiteľ Bukózy, nie obžalovaný.
Žalujúca strana vo svojich materiáloch argumentuje snahu o udržanie zamestnanosti. Aj v tomto prípade
ide o nedôveryhodný podnik, ktorý sústavne porušuje Zákonník práce tým, že núti svojich zamestnancov

prechádzať z riadneho zamestnaneckého pomeru na živnosť, resp. prijíma nových zamestnancov nie do
riadneho pracovného pomeru, ako to ukladá Zákonník práce, ale v rámci obchodného vzťahu, teda na
živnosť. Podľa § 11 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu. Závislá práca podľa § 1 odsek 2 závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa

pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo
odmenu. Podľa odseku 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, nie v
zmluvnom obchodno-právnom vzťahu. Aj tieto fakty svedčia o tom, že ide o nedôveryhodný podnik.
Bukóza nútila mnohých svojich zamestnancov, aby prešli zo zamestnaneckého pomeru na živnosť. Čo
to v praxi znamená, všetci vieme veľmi dobre. Živnostník nemá nárok na dovolenku, na odstupné, na

ochranné pracovné pomôcky atď. a jeho zmluvný partner sa ho môže kedykoľvek zbaviť. Pokiaľ mám
dobré informácie, tak Bukóza dostala na spaľovací kotol štátnu dotáciu, pri ktorej sa zaviazala, že udrží
zamestnanosť a nebude prepúšťať svojich zamestnancov. Nútením zamestnancov prechodu na živnosť
sa tejto povinnosti zbavila, čo považuje za nemorálne konanie (príloha T.).
Ďalším dôvodom, že Bukocel sa javí ako nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je

Petícia proti zriadeniu spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu v areáli firmy Bukóza Holding.
Petičný výbor uvádza 6 vážnych dôvodov, ktoré považuje za opodstatnerné (príloha petičný hárok).
Uviedol, že je to dosť dôkazov na to, že v jeho očiach sa Bukocel javí ako nedôveryhodný podnik. Preto
žiada súd, aby žalobu na zamietol.

Dňa 16.01.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 2 uverejnený článok pod názvom: „Majiteľ Bukózy S.
Ď. pred novinármi prehlásil: Urobíme všetko, aby k takýmto poruchám viac nedochádzalo“. Z obsahu
článku vyplýva, že únik popolčeka z hencovskej Bukózy ku ktorému došlo koncom decembra vyšetruje
inšpekcia životného prostredia. Rozbory by mali preukázať, či sa v spaľovacom kotly na výrobu
elektrickej energie spaľovali okrem drevných štiepok aj iné látky. V takom prípade by Bukózu čakali

nielen pokuty ale aj ďalšie sankcie. Podľa vyjadrenia majiteľa Bukózy S. Ď. k úniku popolčeka došlo v
noci medzi treťou a štvrtou hodinou v dôsledku výpadku riadiaceho systému. Porucha trvala 16 minút.
Keďže v tom čase bol nízky tlak a mrholilo, obyvatelia Hencoviec boli ráno veľmi nemilo prekvapení
nánosom popolčeka na rodinných domoch a automobiloch. Podľa ich vyjadrenia mal popolček takmerčiernu farbu a z vozidiel sa nedal zmyť. Popolček zasiahol asi 20 rodinných domov. S. Ď. im odkázal,
že škodu im uhradí cez poisťovňu po predložení hodnoverných dokladov. Spaľovanie iných látok než
biomasy, na ktorú majú povolenie, vylúčil.

Dňa 07.05.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 18 uverejnený článok pod názvom: „Čo zistila Slovenská
inšpekcia životného prostredia v hencovskej Bukóze?“ Z obsahu článku vyplýva, že kontrolou u
prevádzkovateľa Bukocel, a. s., ktorú vykonala SIŽP - Inšpektorát životného prostredia Košice v
súvislosti s únikom popolčeka bolo zistené, že prevádzkovateľ BUKOCEL, a. s. porušil zákon o

integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania tým, že v prevádzke výroby buničiny vykonával činnosť
v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia, ktoré vydal Inšpektorát životného prostredia v
Košiciach. Za zistený správny delikt uloží inšpektorát v správnom konaní prevádzkovateľovi pokutu.
SlovenskáinšpekciazistilavHencovciachporušeniepodmienokažvšiestichprípadoch.Prevádzkovateľ
v Hencovciach umiestnil do prevádzky nový kotol na drevnú hmotu bez súhlasu príslušného orgánu
ochrany ovzdušia. Táto zmena vo fungovaní prevádzky mohla mať negatívny vplyv na životné

prostredie. Prevádzkovateľ takisto nevykonával činnosť počas prevádzkovania kotla s projektom stavby
a podmienkami výrobcu zariadenia, pretože v prevádzke používal palivo s vyšším obsahom vody, nižšou
výhrevnosťou a s vyšším obsahom popola v pôvodnom palive, čo všetko mohlo mať negatívny vplyv na
životné prostredie. O každej havárií musí byť spísaný zápis a musia byť o nej upovedomené príslušné
orgány v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi. Prevádzkovateľ však bezodkladne

neohlásil inšpektorátu životného prostredia túto mimoriadnu udalosť ku ktorej došlo 28.decembra
minulého roku. Tento bol o nej informovaný až nasledujúci deň nie však od prevádzkovateľa ale na
základe podaného podnetu.

Dňa 20.02.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 7 uverejnený článok pod názvom: „Popolček z Bukózy

zasiahol kataster N.Hrabovca“ Z obsahu článku vyplýva, že okolí Bukózy sa minulý týždeň objavil čierny
popolček, ktorý pokryl časť poľnohospodárskej pôdy a intravilánu Niž. Hrabovca. Najviac znečistený
bol priestor od areálu Bukózy cez železničnú a cestnú komunikáciu končiaci na miestnych poliach.
Túto informáciu poskytli obyvatelia vlastniaci túto pôdu. Bolo o tom informované MŽP, Krajský úrad ŽP
a SIŽP. Inšpektori odobrali vzorky popolčeka na rozbor. Predbežné úvahy, že došlo k zlyhaniu filtrov

v spaľovacom kotly v Bukóze, ako sa stalo koncom decembra minulého roka, zástupca tejto firmy
nepotvrdil. Podľa oficiálneho stanoviska Bukózy, popolček rozvíril silný vietor z podnikového odkaliska
v Nižnom Hrabovci. Ide o dočasne povolenú skládku s prísnymi podmienkami uskladnenia. V priebehu
dvochmesiacovišloužodruhýprípad,kedysaBukózastalapredmetomkritikyobyvateľovokolitýchobci
pre znečisťovania životného prostredia. Bukóza uviedla, že v tomto odkalisku už popolček uskladňovať

nebude.

Dňa 14.05.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 19 uverejnený článok pod názvom: „Bukóza vyviezla do polí
stovky ton hmoty“. Z obsahu článku vyplýva, že Bukóza vyviezla na kopec nad obcou Nižný Hrabovec na
pole stovky ton hmoty podobnej vápnu. Bukóza pre média uviedla, že má byť použité na neutralizovanie

pôdy avšak obyvateľom Nižného Hrabovca sa množstvo hmoty okolo 100 nákladných áut zdá príliš
veľké na tento účel, taktiež o tomto zámere neboli vopred informovaní. Sú presvedčení, že v hmote sa
nachádza aj iný materiál, než len samotné vápno. Ďalšie kopy pribudli aj okolo Tople v katastri Sačurova.
Na miesto vývozu sa dostavili aj pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, aby
odobrali vzorky a hneď aj prijali opatrenia.

Dňa 28.05.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 21 uverejnený článok pod názvom: „Kaustifikačný kal z
Bukózybolvyvezenývrozporesozákonom“.Zobsahučlánkuvyplýva,žespol.BukucelHencovce,ktorá
vyvážala nebezpečnú bielu látku na pole v katastri obce Nižný Hrabovec, porušila zákon o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zákon o odpadoch ako to vyplýva z výsledkov

kontroly.Nakontrolubudenadväzovaťsprávnekonanieouloženípokuty.Ústrednýkontrolnýaskúšobný
ústav poľnohospodársky v Bratislave zakázal uvádzať kaustifikačné vápno do obehu a spoločnosti
Agrofyt, ktorému Bukocel daroval kal na vápnenie pôdy, zakázal používanie a aplikáciu tohto vápna
na poľnohospodársku pôdu. Zároveň nariadil odstránenie vápna z celej poľnohospodárskej pôdy, na
ktorú bola aplikovaná. Podľa analýzy spol. Ekolab Košice išlo o kaustifikačný kal z výroby bieleho

luhu. Analyzovaná látka má nebezpečné vlastnosti klasifikované podľa nariadenia ES č. 1272/2008:
dráždivosť na kožu, vážne poškodenie oči.Dňa 10.04.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 14 uverejnený článok pod názvom: „Zdravotníci zverejnili
štatistiku, podľa ktorej sa v našom okrese rodí najviac detí s vrodenými chybami“. Z obsahu článku
vyplýva, že v okrese Vranov nad Topľou sa rodí najviac detí s vrodenou chybou. Podľa Národného centra

zdravotníckych informácií v prepočte na 10 tisíc obyvateľov sa v roku 2010 vyskytlo až 545 takýchto
prípadov. Príčiny týchto nepriaznivých ukazovateľov môžu byť rôzne, ale za pozornosť určite stojí aj
kontaminované životné prostredie.

V článku zo dňa 05.03.2008, ktorého autorom je K. Š., hovorca I. pod názvom: „Vlani sa zvýšil počet

prevádzkovateľov, ktorí prekročili emisné limity“ je uvedené, že meracie skupiny uskutočnili vlani 48
meraní emisií znečisťujúcich látok na veľkých a stredných zdrojoch znečisťovania, pričom porušenie
zákona o ovzduší zistili u jedenástich prevádzkovateľov medzi ktorými bola aj spol. Bukocel Hencovce.

V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S 17/2012, ktorého predmetom bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu ŽP v N. okrem iného z odôvodnenia vyplýva, že Obvodný

úrad ŽP vo C. R. T. vydal rozhodnutie ktorým uložil BUKOCEL, a. s. pokutu vo výške 6.000,- eur
za nezabezpečenie odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad prevádzkou vodnej stavby
odkaliska Ľavobrežný meander, prevádzkovanie vodnej stavby „Likvidácia vedľajších výustí za a. s.
Bukocel a zachytávanie ropných látok z BČOV“ bez manipulačného poriadku, nepredloženie dokladu
o kategorizácií vodnej stavby „Hať na Ondave“. Senát krajského súdu dospel k záveru, že neexistujú

dôvody na zrušenie rozhodnutia Obvodného úradu ŽP v N. ani Obvodného úradu ŽP vo C. R. T..

Z odpovedi Slovenskej inšpekcie ŽP, Inšpektorát ŽP Košice adresovaného K.. Q. J., C. R. zo dňa
27.05.2014 vo veci úniku smradľavej látky z Bukózy Hencovce vyplýva, že dňa 23.05.2014 im bol
elektronický doručený podnet na únik smradľavej látky z Bukózy Hencovce dňa 23.05.2014. IŽP Košice

v roku 2014 vykonal v prevádzkach v Bukóze štátny dozor - kontroly. Vykonanou kontrolou v prevádzke
Rotačná pec bolo zistené, že prevádzkovateľ nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným
povolením a neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Zároveň bolo zistené,
že prevádzkovateľ nesplnil opatrenie na nápravu nariadené IŽP. Na základe zistených skutočnosti v
prevádzke Rotačná pec bude prevádzkovateľovi nariadené vykonať v stanovenej lehote opatrenia na

nápravu, bude prevádzkovateľovi aktualizované podmienky povolenia a bude začaté správne konanie
vo veci uloženia pokuty. Kontrola v prevádzke Výroba buničiny v súčasnosti stále prebieha a bude
ukončená v mesiaci jún 2014. IŽP kOšice konštatuje, že v súčasnosti pri výrobe a spracovaní buničiny
sulfátovým spôsobom dochádza k vypúšťaniu pachových látok. Intenzita zápachu môže závisieť
od poveternostných a rozptylových podmienok v danej lokalite. IŽP Košice uložil prevádzkovateľovi

BUKOCEL, a. s. povinnosť realizovať opatrenia za účelom odstránenia pachových látok a po realizovaní
týchto opatrení preukázať dodržiavanie emisného limitu pre znečisťujúce látky, resp. emisný limit pre
zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru.

V správe o kontrole č. 18/2014/P, ktorú vykonala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát

ŽP Košice v prevádzke Výroba buničiny, Hencovská 2073, Hencovce, ktorej prevádzkovateľom je
BUKOCEL, a. s. je v závere uvedené, že prevádzkovateľ porušil nasledovné podmienky integrovaného
povolenia: nedodržal určený emisný limit, nepreukázal dodržiavanie emisného limitu na troch rôznych
zdrojov znečisťovania ovzdušia, ďalej došlo v piatich odobratých vzorkách k prekročeniu „p“ limitných
koncentračných hodnôt, taktiež prevádzkovateľ nedodržal mesačnú periódu odberu, neohlásil na IŽP

Košice výsledky monitoringu za obdobie kalendárneho roka 2013. Na základe zistených skutočnosti
bude IŽP Košice postupovať v zmysle ustanovení zákona o IPKZ: podľa 35 ods. 2 písm. a) zákona č.
39/2013 Z. z. o IPKZ a nariadi prevádzkovateľovi vykonať v určenej lehote opatrenia na nápravu.

Podľa článku 19 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 26 od. 1, 2,3,4 Ústavy SR Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie

tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutnéna ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

Podľa Čl.44 Ústava SR
(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,
prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť
o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich
živočíchov.
(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Podľa čl.45 Ústavy SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o

príčinách a následkoch tohto stavu.

V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri neoprávnenom použití názvu
právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a
odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať
aj v peniazoch.

Podľa ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby
Z ustanovenia § 5ods. 1 Zákona č. 167/2008 Z.z.(o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon))vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, za
obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva

zodpovedá tlačová agentúra.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že je možné zasiahnuť aj do práva
na dobrú povesť právnickej osoby. Tak ako zákon poskytuje ochranu fyzickej osobe pre neoprávneným
zásahom do dobrej povesti, tak poskytuje ochranu aj právnickej osobe pred neoprávneným zásahom

do dobrej povesti právnickej osoby. K takémuto zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je možné
zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o
také nepravdivé skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým, chýba akýkoľvek skutkový základ,
pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie
musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásah musí byť spôsobilý

objektívne vyvolať ujmu právnickej osobe.

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube v názvom Trojuholník
smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto celého videozáznamu bol študent
vysokej školy U. R..

Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia v regióne Horného Zemlína, ide o okolie
mesta Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné v súvislosti s tam vybudovanými veľkými priemyselnými
podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske.

Celý videozáznam je akýmisi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami dotknutých obcí,
Hencoviec a Nižného Hrabovce, bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov o dianí v tomto okolí
vsúvislostisoznečisťovanímživotnéhoprostrediatýmitopodnikmičiužvminulostiakoajvsúčasnosti.V
tomto videozázname okrem týchto vyššie uvedených osôb autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj
žalovaný K.. Q. J.. Ohľadom žalovaného ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom

na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych
látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude
bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne
prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Takskade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné
štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad
uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten

odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby,
kde napríklad starostovia susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik
Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného
prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývalý zamestnanec Bukózy sa
tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze

a likvidácii odpadu, k vypúšťaniu splodín a postupu žalobcu pri tom, kde z týchto rozhovorov vyplynulo,
že postup žalobcu nebol vždy korektný a zákonný.

Vkonaníbolopreukázané,žežalovanýniejeautoromtohtovideozáznamuažemenovanémuštudentovi
vysokej školy poskytol žalovaný len rozhovor na účely diplomovej práce, pričom mu žalovaný nedal
súhlas na zverejnenie a ani toto video sám nezverejnil na internete. Žalovaný poskytol tomuto študentovi

len rozhovor.

Je všeobecne známe, že BUKÓZA ako podnik bola založená niekedy v päťdesiatych rokoch. Výroba
bola spustená v roku 1955. Bukóza a.s. nebola postavená na bezodpadovej technológií, týka
sa to všetkých odpadov. Tento podnik bol založený ako drevospracujúci podnik, kde základom

bolo spracovanie drevnej hmoty - BUKA a výroba buničiny, neskôr výrobkov z dreva, preglejok.
Postupne sa činnosť tohto podniku redukovala a preorientovala. V súčasnosti podstata činnosti podniku
žalobcu spočíva vo výrobe papierenskej buničiny. Žalobca sa vo svojej činnosť začal zameriavať na
výrobu energie, tepla a tiež mal zámer spaľovať komunálny odpad. Uvedené skutočnosti vyplývajú z
predložených novinových článkov, čo žalobca nepoprel.

Je logické, že za také dlhé obdobie pri činnosti, ktorou sa podnik žalobcu zaoberal, prihliadnuc na
technológiu, charakter a druh výroby ako aj jej trvanie (cca 50 rokov) je nepochybné, že táto
priemyselná výroba nevyhnutne smerovala a smeruje k nejakému poškodeniu prípadne znečisteniu
a zásahu do životného prostredia. Označenie regiónu Horného Zemplína ako trojuholník smrti, ktorý

je všeobecne známy bol daný charakterom a nebezpečnosťou priemyselnej výroby v tomto regióne
s poukazom na zistené znečistenie tohto regiónu v minulosti. Práve Bukóza a.s. sa považuje za
jedného zo znečisťovateľov životného prostredia na Hornom Zemplíne s potencionálnymi dopadmi na
zdravie obyvateľstva. Potvrdzujú to zdravotné štatistiky zdravotného stavu obyvateľstva, zverejňované
v novinách. Je zároveň faktom, že tieto štatistiky nikdy neselektujú individuálne vplyv jednotlivých

znečisťovateľov vo vzťahu k ďalším dvom výrazným znečisťovateľom, Chemko Strážske a Chemlon
Humenné. Práve pre vplyv týchto troch podnikov všeobecne sa táto oblasť považuje za „trojuholník
smrti“.

Je tiež nepochybné, že s nástupom novšej technológie a hlavne aj v súvislosti so sprísnením zákonných

predpisov upravujúcich oblasť ochrany životného prostredia vrátane noriem EU a podmienok povolenia
takejto priemyselnej činnosti došlo aj u žalobcu zavádzaniu modernejších technológii, ktoré začali
viac dbať na ochranu životného prostredia v okolí a ochranu ovzdušia. K zníženiu enviromentálnych
záťaží v tomto priestore v súčasnosti, určite prispelo aj to, že došlo k odstaveniu niektorých výrob z
ekonomických dôvodov. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z predložených novinových článkov týždenníka

C. R., ktorých autorom a vydávateľom je žalovaný a ktorý sa v tomto týždenníku zaoberá a pravidelne
sleduje, mapuje dianie, podnikanie žalobcu a príbuzných spoločnosti a informuje pravidelne o tom
verejnosť. Žalobca nijakým spôsobom počas konania nikdy nenapadol tento denník a žalovaného ako
vydávateľa za články ktoré boli zverejňované v tomto týždenníku, nikdy v konaní to nepreukázal, že by
zo strany žalovaného ako vydávateľa C. R. došlo zverejnenými článkami k zásahu do dobrej povesti

žalobcu. Ako to vyplýva z týchto článkov ktoré boli zo strany žalovaného publikované verejnosť bola
pravidelne informovaná o dianí, poruchách, o únikoch rôznych škodlivým ako aj o rôznych smrteľných
úrazochktorésa stalivareálipodnikužalobcuavpríbuznýchspoločnostiach,čovyplývazpredložených
novinových článkov .

Dokazovaním (z novinových článkov a rozhovorov s majiteľom podniku žalobcu, čo žalobca v konaní
nijako nerozporoval) bolo ďalej preukázané, že u žalobcu došlo niekoľkokrát k úniku rôznych látok.
Napríklad 28. decembra 2011 došlo u žalobcu k úniku popolčeka, ktorý unikol cez komín mimo filtra.
U žalobcu bola vykonaná kontrola Inšpektorátom životného prostredia, kde bolo zistené porušeniepredpisov. Taktiež o úniku žalobca neinformoval ihneď príslušné orgány. Zhruba o dva mesiace sa do
okolitých spomínaných obcí dostal opätovne popolček a to z dočasného skladiska, ktorý bol rozvírený
vetrom. V minulom roku žalobca vyviezol do polí v okolí Nižného Hrabovca hmotu definovanú ako

vápno a opätovne to nebolo všetko v súlade s právnymi predpismi. Išlo o odpad - kaustifikačný kal v
dôsledku odstávky rotačnej pece. Aj keď podľa obsahu išlo o vápno, ktoré malo rôzne prímesi, kde
obsah týchto prímesí mal byť podľa žalobcu v norme firma, ktorú najala žalobca na vývoz túto hmotu
len voľne vyviezla na kopy na poľnohospodársku pôdu a až neskôr ho začala zapracovávať do pôdy. Je
logické a aj pre laika zrejme, že táto hmota , vápno ( uhličitan vápenatý), ktorá je zásaditá sa používa

ako hnojivo a zapracúva sa do kyslej pôdy) nemôže sa použiť len tak, že sa nahádže na kopy ale sa
musí určitým spôsobom do pôdy zapracovať, aby sa nedosiahol opačný účinok. Je teda nepochybné,
že množstvo prímesovych látok obsiahnutých v tejto hmote pri jej uskladnení len na jednej kope zvýši
a tieto sa následne dostanú do pôdy.

Taktiež bolo preukázané, že žalobca mal zámer po rekonštrukcii začať spaľovať komunály odpad, čo

samozrejme vyvoláva otázku znečistenia ovzdušia v okolí. O uvedenom kroku a snahe taktiež svedčia
zverejnené články, predložené žalovaným. Ide o vznik nových možných environmentálnych záťaží, čo
samozrejmesprihliadnutímnaminulosťvyvolávaodporobyvateľstva regiónu,ktorého environmentálne
povedomie rastie.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe uvedeného po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba nie je
dôvodná. Súd má za to, že žalovaný svojimi vyjadreniami ako aj hodnotiacimi úsudkami na adresu
žalobcu v predmetnom videozázname ktorého nebol vôbec jeho autorom vzhľadom na zistené

skutočnosti, sa nemohol v žiadnom prípade nejakým spôsobom dotknúť dobrého mena žalobcu.

Tieto tvrdenia a hodnotiace úsudky vyslovené žalovaným nemohli vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a udalosti, ktoré sa stali byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej
osoby alebo vyvolať nejakú ujmu žalobcovi ako právnickej osobe, ktorý je priemyselným podnikom a

roky bola považovaná za znečisťovateľa životného prostredia v okolí mesta Vranov n/T.

Žalovaný sa len opakované vyjadroval len v tom zmysle, že žalobca je nedôveryhodný podnik, že
BUKÓZA, (čo nie je podnik žalobcu, pretože ide o dva samotné právnické osoby) už viackrát porušila
predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa jeho názoru nie je to

dôveryhodnýpodnik,ktorýbyzaručil,žespaľovanieodpadubudebezproblémové.Zničohokonkrétneho
a preukázaného žalobcu neobvinil. Žalovaný sa vyjadroval, k tomu, že v tomto popolčeku bol objavený
arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia
10, zistených 1020 jednotiek . Poukázal na to, že zrejme sa tam spaľuje nie iba hmota, ktorú majú, teda
drevné štiepky, ale aj iné veci. Uviedol, že v BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli

BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Má osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od
pneumatík až po neviem čo...“

Zo zverejnených článkov v týždenníku C. R., ktoré súd oboznámil je zrejmé, tieto udalosti sa stali, tak
ako boli o nich publikované články, čo žalobca ani nikdy nerozporoval. Ohľadom spaľovania odpadu sa

žalovaný nikdy nevyjadroval s istotou, že sa tma takýto odpad spaľuje, len konštatoval, že možno sa
tam tento odpad spaľuje.

Čo sa týka rôznych posudkov a expertíz k zisťovaniu množstva škodlivýn, ktoré predložil žalobca, súd
má za to, že nemôžu byť v tomto smere v žiadnom vierohodné, keďže boli objednané zo strany ich

spoločnosti. Nejde o objektívne posudku a expertízy nezávislých orgánov, ktoré skúmajú znečisťovanie
životného prostredia. Navyše žalovaný poukázal na iné posudky, ktoré si dali vypracovať starostova
okolitých obcí , ktoré svedčia o opaku. V tomto konaní sa nemôže ani nie je možné vypracúvať expertízy
a posudky ohľadom znečisťovania životného prostredia.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, tak ako ich súd zistil a vyhodnotil ako je to vyššie podrobne uvedené s
prihliadnuc na to, čím sa podnik žalobcu zaoberá, zistené rôzne poruchy a činnosti ku ktorým u žalobcu
došlo v poslednej dobe došlo, čo bolo jednoznačne preukázané zo zverejnených článkov je možné
jednoznačne povedať, že hodnotiace úsudky vyjadrené žalovaným v rozhovore so študentom na adresužalobcu nie sú a v žiadnom prípade nemôžu vôbec byť objektívne spôsobilé nejakým vážnym spôsobom
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby alebo objektívne vyvolať ujmu žalobcovi ako
právnickej osobe. 6iada ujma žalobcovi v tomto smere ani spôsobená nebola.

Podľa súdu ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti žalobcu a prejavenie obavy z obdobných
havárii v budúcnosti a obavy pred znečistením životného prostredia, čo je logické vzhľadom na charakter
priemyselnej výroby u žalobcu.

Navyše žalovaný, tak ako je to už uvedené, nie je autorom videozáznamu (vydavateľom) od ktorého
žalobca odvodzuje svoj nárok. Z tohto dôvodu nie je možné tento nárok subsumovať pod nárok
vyplývajúci z tlačového zákona a preto je aj otázna vôbec pasívna legitimácia žalovaného ako
taká. Žalovaný je jedným z viacerých osôb s ktorými študent vysokej školy robil rozhovor v tomto
videozázname v rámci diplomovej práce. Súd má za to, že na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že
žalovaný je známym novinárom v tomto regióne. V dotknutom videozázname odzneli kritiky a tvrdšie

vyjadrenia zo strany napríklad starostov susediacich obcí, ktorí sú dotknutý priamo priemyselnou
činnosťou žalobcu.

Samotný žalobca by si mal byť vedomý toho, čím a akou činnosťou sa zaoberá a tým, že táto činnosť
ako taká je nevyhnutné už jej samotnou podstatou, ktorý zakotvuje právo každého na priaznivé životné

prostredie. Zakotvuje povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo
ako aj povinnosť, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné
prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Podľa čl.45 Ústavy SR každý má právo na včasné a
úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Je potrebné mať na zreteli nielen právo na ochranu do dobrej povesti právnickej osoby ale aj iné práva
zaručené Ústavou SR zakotvené v článku. 44 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo každého na priaznivé
životné prostredie, povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo
ako aj povinnosť, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné
prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky ako aj na čl.45 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo každého

na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Preto právo na ochranu pred neoprávnený zásahom do dobrej povesti právnickej osoby nemôže byť
povýšený nad tieto iné práva. Súd má za to, že toto právu na ochranu pred neoprávnený zásahom do
dobrej povesti právnickej osoby žalobcu, ktoré samozrejme má čo súd nepopiera porušené nebolo z

dôvodov ktoré už súd bližšie vyššie podrobne ozrejmil, ako aj to prečo k takýmto záverom dospel po
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov.

Je potrebné, aby žalobca a jeho ekonomické záujmy, aj v širšom ponímaní, neboli povyšované nad
všeobecné záujmy obyvateľstva regiónu. Bolo by žiaduce, aby aj Bukóza a.s. spracovala komplexnú

analýzu dopadov nových výrob na životné prostredie a uprednostnila, bezodpadové technológie a aby
nekompromisne dodržiavala všetky podmienky na riadenie jej súčasných technológií bez kompromisov
a dodržiavala predpisy o ochrane životného prostredia a verejnosť, ktorá má právo na takéto informácie
ktoré jej zaručuje Ústavy SR aj otvorene informovala a s obyvateľstvom regiónu komunikovala o takýchto
aktivitách otvorene ako aj o prípadných poruchách ako aj o všetkých negatívnych vplyvoch, čím by

sa samozrejme vyhla rôznym špekuláciám. Tento prístup by určite pozitívne vnímalo aj obyvateľstvo
regiónu.

Na základe vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalovaný , pretože žaloba bola voči nemu zamietnutá
v celom rozsahu a má tak právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si neuplatnil právo na náhradu

trov konania, pričom mu ani žiadne nevznikli súd mu ich nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.