Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203771
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2318203771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Mostová 2,
Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX,
o zaplatenie 918,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 20. mája 2020, č.k. 35Csp/70/2018-214, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu
918,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15,83 Eur od 26.4.2014 do
19.10.2015, 9% ročne zo sumy 5,83 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 912,83 Eur od
27.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm.
b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 541 ods. 1 a 2, §
545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 261 ods. 1 a 8, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, keď z nesporových tvrdení strán sporu a výsledkov vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrela
so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dňa 23.7.2013 jej dodatok, v zmysle ktorých
aktivovala žalovanej programy služieb a potrebný prístup k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti,

pričom podľa zmluvne dohodnutých podmienok bolo povinnosťou žalovanej uhrádzať fakturované sumy
poskytnutých služieb. Žalovaná predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ, pri jej
uzatváraní sa identifikovala svojím IČO, nie dátumom narodenia či rodným číslom a podpisovala ju
ako osoba konajúca pod obchodným menom fyzickej osoby podnikateľa. Aj súdom vykonaná lustrácia
v živnostenskom registri potvrdila, že žalovaná bol v období od 1.1.2012 do 10.1.2014 živnostníkom,
teda v čase uzavretia dodatku, ktorým sa menil pôvodný program služieb a upravoval zmluvný vzťah
(23.7.2013) žalovaná bola podnikateľkou, ktorú skutočnosť potvrdila aj na pojednávaní. Z týchto

skutočností je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala ako podnikateľský subjekt,
a teda v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné tento zmluvný vzťah vyhodnotiť ako
obchodný záväzkový vzťah. Predmetná zmluva s jej dodatkom sa preto riadi príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka (okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronickýchkomunikáciách). Argumentácia žalovanej, že k 10.1.2014 prestala vykonávať podnikateľskú činnosť, a
preto na ňu treba hľadieť ako na fyzickú osobu spotrebiteľa, je právne irelevantná. Súd poukazuje na
znenie § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je pre aplikáciu ustanovení Obchodného

zákonníka rozhodujúca povaha účastníkov v čase vzniku záväzkového vzťahu. To znamená, že pokiaľ
sa po uzavretí záväzkového vzťahu aj zmení charakter subjektu tohto vzťahu, ale jeho záväzkový
vzťah ďalej trvá, tento vzťah nestráca charakter obchodného záväzkového vzťahu. Jeho obchodný
charakter trvá ďalej, a to aj napriek tomu, že pri subjekte tohto vzťahu odpadá charakteristika
požadovaná zákonom. Takže pokiaľ aj žalovaná za trvania zmluvného vzťahu prestala vykonávať

podnikateľskúčinnosťakofyzickáosobapodnikateľ,zmluvnývzťahsanezmenilnavzťahspotrebiteľský,
ale naďalej si zachoval obchodno-záväzkový charakter. Zmluvné dojednania tak nemožno podriadiť
pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. V rámci Dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala riadne a včas
platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,
dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas a faktúry v lehote neuhrádzala. Žalovaná bola v zmysle

cenníka právneho predchodcu žalobcu povinná zaplatiť poplatok za prerušenie poskytovania služby pre
neplatenie vo výške 19,80 Eur, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 74003392739. K prerušeniu právny
predchodca žalobcu pristúpi, ak úhrada za poskytnuté služby nebola pripísaná na účet právneho
predchodcu žalobcu ani po uplynutí minimálne dvoch kalendárnych dní po realizácii Obmedzenia
v prípade poskytovania služieb súvisiacich s aktiváciou a používaním SIM karty. Vznik nároku na

zaplatenie poplatku žalovaná nerozporovala, tento žalobcovi čiastočne uhradila, naposledy úhradou
vo výške 10 Eur dňa 20.10.2015. Súd žalobcov nárok považoval za dôvodný v uplatnenej časti
nezaplateného poplatku vo výške 5,83 Eur (pôvodne 15,83 Eur pred vykonaním úhrady 20.10.2015). V
rámci Dodatku bola medzi stranami ďalej dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 912,83 Eur pre prípad,
že žalovaná nedodrží dohodnutú dobu viazanosti, t. j. 33 mesiacov. Práve táto jej bola vyúčtovaná

faktúrou č. 7500068174 splatnou dňa 26.1.2015. Žalovaná žalobcom tvrdenú skutočnosť o vzniku jeho
nárokunazaplateniezmluvnejpokuty,t.j.osvojompredchádzajúcomnedodržanídobyviazanosti,nijako
nerozporovala, túto naopak potvrdila. Žalovaná namietala výšku zmluvnej pokuty, ktorú považovala
za nekorektnú, keďže nepredstavuje alikvótnu časť čiastky telefónu a bola jej vyfakturovaná až po
tom, ako jej bol paušál zablokovaný a ona uhradila vyčíslený nedoplatok. Súd poukázal na to, že

zmluvná pokuta má okrem zabezpečovacej funkcie aj sankčný charakter. Keďže z dodatku nevyplýva
odlišného dojednanie, žalobca má nárok na zmluvnú pokutu aj vtedy, ak žalovaná dodatočne splnila
povinnosti, plnenie ktorých bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Nárok na zmluvnú pokutu totiž
vzniká už samotným porušením povinnosti, t.j. v tomto prípade omeškaním sa s riadnymi úhradami za
poskytnuté služby. Bez právneho významu je aj skutočnosť, kedy právny predchodca vystavil faktúru

na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, táto nie je viazaná len
na poskytnutú zľavu z hodnoty mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej odpredaný, ale aj na očakávanie
právneho predchodcu žalobcu, že žalovaná bude využívať jeho služby po dojednanú dobu viazanosti
33 mesiacov. Nakoľko žalovaná svoje záväzky porušila, v dôsledku čoho došlo pred uplynutím doby
viazanosti k vypojeniu SIM karty a tým k zásahu do podnikateľských očakávaní právneho predchodcu

žalobcu, žalovaná je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške, ktorú si zmluvné strany pre takýto
prípad písomne dojednali ako dva rovnocenné subjekty, z ktorých ani jeden nemal pri uzatváraní zmluvy
postavenie slabšej strany. Dňa 4.9.2015 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená
zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s. na žalobcu. Po zhodnotení vyššie uvedeného súd prvej inštancie
uzavrel, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti

rozsudku, keď žalobcovi priznal žalovanú sumu vo výške 918,66 Eur. Keďže si žalovaná dobrovoľne
nesplnila povinnosť a žalobcovi neuhradila fakturovanú sumu, dostala sa do omeškania, teda žalobca
má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné
vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v
zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka

v spojení s vykonávacím predpisom § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. tak, ako si ho žalobca
uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti dotknutých faktúr, pri zohľadnení
čiastkovejúhradyz20.10.2015.Preúplnosťsúddoplnil,žehocisažalobcavovyjadreníz11.10.2018(na
strane 7 vyjadrenia, č.l. 64) vyjadruje k námietke premlčania, obsahom odporu žalovanej ani žiadneho
z jej následných vyjadrení až do vyhlásenia rozsudku vznesenie takejto námietky nebolo, preto sa súd

prípadným premlčaním nárokov nezaoberal. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný
v uplatnenej istiny v plnom rozsahu, a preto mu súd ako úspešnej strane priznal voči žalovanej právo
na náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (262 ods. 1 CSP). Žalovaná bola v plnom rozsahuúspešná v časti odvolacieho konania, keďže odvolací súd pôvodne vydaný rozsudok na základe jej
odvolania zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Nakoľko však žalovanej doposiaľ žiadne
trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedla, že pri faktúre na zmluvnú pokutu vo výške 912,63 Eur s dátumom splatnosti

26.1.2015, za obdobie od 8.12.2014 do 7.1.2015, ide o spotrebiteľský právny vzťah, keďže živnostenské
oprávnenie jej zaniklo 10.1.2014, a nie je možné, že viac ako po roku zániku živnosti by telefón používala
naďalej v podnikaní a dodatok zmluvy bol podpísaný za súkromnú osobu. Poukázala na to, že počas
trvania živnosti nedostala žiadnu faktúru na zmluvnú pokutu a nemala živnosť ani v období od 8.12.2014
do 7.1.2015. Podľa jej názoru ide o spotrebiteľský spor, nárok žalobcu je premlčaný a uzatvorená zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

4.Kodvolaniužalovanejsapísomnevyjadrilžalobca,ktorýnavrholnapadnutýrozsudokzdôvoduvecnej
správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná v
podanom odpore a v prednesených vyjadreniach nijakým spôsobom nepopiera uzatvorenie zmluvného
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Tvrdenia žalovanej, že zmluvný vzťah je spotrebiteľským,

v celom rozsahu poprel. Poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre aplikačnú prax a primeranú mieru
právnej istoty účastníkov obchodnoprávnych vzťahov je významné ust. § 261 ods. 8 Obchodného
zákonníka, ktoré „konzervuje“ ten právny režim, pod ktorý spadala zmluva v čase jaj uzatvorenia.

Uvedené znamená, že ak sa po uzatvorení zmluvy zmení z akýchkoľvek dôvodov právna povaha
zmluvného partnera (stratí postavenie podnikateľského subjektu), tak sa zmluva posudzuje naďalej
podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžso 15/2016 a 6 Cdo 36/2012. Žalovaná v podanom odvolaní nijakým spôsobom nepreukázala,
že poskytované služby, ktoré boli predmetom zmluvného vzťahu, a ktoré právny predchodca žalobcu

žalovanej poskytoval, neboli využívané žalovanou v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Žalovaná
pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola označená ako fyzická osoba - podnikateľ a svojim podpisom s
týmto označením súhlasila. V prípade, že mala záujem využívať poskytované služby ako fyzická osoba -
spotrebiteľ, mala túto požiadavku právnemu predchodcovi žalobcu oznámiť a uzatvoriť zmluvný vzťah s
právnym predchodcom žalobcu ako spotrebiteľský. Toto však neurobila. Tiež doklady, v ktorých právny

predchodca žalobcu vystavil žalovanej cenu za poskytované služby, boli vystavené na fyzickú osobu -
podnikateľa s označením IČO a IČ DPH, a tieto doklady by mali byť súčasťou účtovníctva podnikateľskej
činnosti žalovanej. Mal za to, že na tento zmluvný vzťah ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy
nemôžu byť aplikovateľné.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35Csp/70/2018 je zaplatenie
918,66 Eur s príslušenstvom.8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľke.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu normu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Preukazovanie reálneho nespotrebiteľského charakteru vzťahu zaťažuje toho, komu je takéto

nazeranie na vec na prospech, bez možnosti vychádzania len z prípadného formálneho označenia
účastníkov v zmluve, pričom dôkazné bremeno v uvedenom smere žalobca v predmetnej veci uniesol.
Relevantná judikatúra v tzv. spotrebiteľských veciach v tomto smere zaznamenala pomerne zásadný
posun, od skúmania len tzv. vonkajších znakov definujúcich konkrétny vzťah ako spotrebiteľský (alebo
naopak nespotrebiteľský), k trvaniu na tom, aby v konkrétnej veci bola vylúčená i možnosť len účelového

formálneho deklarovania takých znakov, pri existencii ktorých by príslušný vzťah zo zákonnej definície,
či už spotrebiteľských zmlúv, unikol. Za použitia všeobecného interpretačného ust. § 54 Občianskeho
zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa.

12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v čase uzatvárania zmluvy túto žalovaná uzatvorila
ako nespotrebiteľ - podnikateľka pre účely svojho podnikania. Z obsahu spisového materiálu tiež
vyplynulo, že ku dňu 10.1.2014, teda po vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovanou a právnym
predchodcom žalobcu, žalovaná ukončila podnikanie.

13. S poukazom na uvedené bolo potrebné posúdiť vzniknutý vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou ako vzťah, na ktorý sa aplikuje Obchodný zákonník v zmysle ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, a teda i v prípade, že žalovaná po vzniku záväzkového
vzťahu prestala podnikať, nemá to vplyv na aplikáciu Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva,

že obchodno-právny vzťah sa zmenou povahy účastníka po vzniku záväzkového vzťahu nezmení na
spotrebiteľský vzťah. Žalobca v tejto súvislosti správne poukázal i na uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžso 15/2016 a 6 Cdo 36/2012.

14. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu argumentáciu žalovanej nespôsobilú už privodiť úspech
odvolania, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.15. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími
dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania. O nároku na náhradu trov

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).