Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206831
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116206831.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX/X, V. V., práv.zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ &PARTNERS, s.r.o. so sídlom
Legionárska 7158/5, Trenčín proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 346,- Eur,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch zo dňa 17.03.2015 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je n e p l a t n á .
III. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. ŽalobcamánároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahuXX,XX%,ktoréježalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o
ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia(po zmene petitu), ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 346,-Eur, určí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
a iných príjmoch zo dňa 17.03.2015 je absolútne neplatná a uloží žalovanému povinnosť poskytnúť
žalobcovi sumu vo výške 100,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie spolu s náhradou trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovaným a žalobcom došlo dňa 17.03.2015 k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 306100776 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo

výške 350,- Eur, pričom celková výške úveru spolu s dohodnutým navýšením bola vo výške 696,-
Eur, ktorú sumu mal žalobca vrátiť do 17.03.2016. Dodal, že RPMN v zmluve uvedená nie je, poplatok
spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 98,- Eur, úroková sadzba je 70,86%, čo predstavuje sumu
248,- Eur. Žalobca má za to, že poskytnutý spotrebiteľský úvere je bezúročný a bezpoplatkový, keďže
nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č.129/2010 Z.z., v zmluve je uvedený údaj o RPMN len v
súvislosti s odplatou za úver, ktorá je vo výške 98,- Eur a RPMN má byť v tejto súvislosti 28%. RPMN
všetkých nákladov na úver v zmluve uvedená nie je. V zmluve nie sú uvedené tak ako vyžaduje zákon

údaje o jednotlivých splátkach/ § 9 ods.2 písm.l) uvedeného zákona/. V tejto súvislosti tiež uviedol, že
nakoľko má za to, že sa jedná o úver bezúročný a bezpoplatkový, je povinný žalovanému vrátiť len
poskytnutú sumu 350,-Eur, čo sa ku dňu podania návrhu na začatie konania i stalo. Pokiaľ ide o Dohodu
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (ďalej len dohoda), túto žalobca považuje za neplatnú, nakoľko
má za to, že je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných
strán. Predformulovaný súhlas žalobcu ako spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou

podmienkou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle žalobcu ako spotrebiteľa s
úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. K návrhu predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX a
Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.03.2015.2. Žalovaný vo vyjadrení, a to k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola platne uzavretá podľa
§ 551 Obč. zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom

ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Obč. zákonníka, obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa
mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky
neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Obč. zákonníka. Zdôraznil, že dohoda

predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým
si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. To, že dohoda predstavuje samostatný
dokument je rovnako v súlade so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca
pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo
forme osobitnej listiny. Ďalej predložil rozpis jednotlivých splátok uhradených žalobcom.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.12.2019 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanej
žalobe v znení jej zmeny s tým, že má za to, že žalovaný ním tvrdené skutočnosti nepodložil žiadnym
relevantným dôkazom. Žalobca si nie je ani vedomý toho, že by od žalovaného obdržal sumu vo výške
194,- Eur.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania
nepožiadali. Súd preto prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, pričom vychádzal z obsahu spisu
a vykonaných dôkazov( § 180 Civilného sporového poriadku ďalej CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi
sa v súdnom spise a to Zmluva o spotrebiteľskom úvere, Dohoda o zrážkach zo mzdy, Žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy vrátane prehľadu o mzdovej zložke, Oznámenie žalovaného o splatení
úveru, rozpisu jednotlivých splátok uhradených žalobcom. Na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je spotrebiteľ. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v
odd. Sro, vo vložke č. 23636/B s dňom zápisu 14.3.2001 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

7. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany, a to žalobca a žalovaný( v mene
ktorého konala Brigita L. ako mandatár) dňa 17.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z., predmetom ktorej je: 1. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez
zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť
spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,-Eur a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený
so spotrebiteľským úverom čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje
sumu 346,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696,-Eur. Spotrebiteľ podpisom zmluvy žiada veriteľa o
poskytnutie spotrebiteľského úveru. 2. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 98,-
Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%, ktorá sa vypočítala

v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. 3. Úrok je vo výške 70,86%
ročne z poskytnutého úveru, až do jeho uhradenia čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom
termíne predstavuje sumu predstavuje sumu 248,- Eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
696,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 17.03.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúverunastanedňa17.03.2016.Ďalejspotrebiteľberienavedomie,ževýškapriemernej
hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je vo výške 14,15%. Veriteľ a spotrebiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali a

uzatvorili ju slobodne, vážne a zrozumiteľne. V dolnej časti formulára označenej Potvrdenie o spôsobe
poskytnutia úveru je uvedené: Spotrebiteľ svojím vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že úver žiada
poskytnúť a v kolónke - zmenkou ( v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom
potvrdzuje prevzatie zmenky)- je označený bodom tento spôsob poskytnutia úveru.8. Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.03.2015 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom
vyplýva, že účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej je

žalobca povinný vrátiť žalovanému sumu vo výške 696,-Eur( úver vo výške 350,- Eur + celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom 346,- Eur), pričom na zabezpečenie tejto pohľadávky veriteľa voči
žalobcovi je uzatvorená práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka.Nazákladetejtodohodyjezamestnávateľžalobcuakodlžníkapovinnývykonávaťvprospech
odporcu mesačné zrážky zo mzdy žalobcu a odvádzať ich na bankový účet žalovaného vo výške 58,-

Eur mesačne.

9. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.08.2015, doručenej zamestnávateľovi žalobcu
dňa 10.08.2015 a výpisu zrážok zo mzdy žalobcu vyplýva, že od augusta 2015 zamestnávateľ
žalobcu vykonával mesačne zrážky zo mzdy vo výške 58,-Eur, ktoré poukazoval žalovanému to na
základe Žiadosti žalovaného zo dňa 04.08.2015 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu doručenej dňa

10.08.2015. Za obdobie od augusta 2015 do marca 2016 vrátane odviedol zamestnávateľ žalobcu
žalovanému sumu vo výške 386,-Eur.

10. Podľa rozpisu jednotlivých splátok oznámeného žalovaným uhradil žalobca dňa 20.04.2015 58,- Eur,
18.05.2015 58,- Eur, 11.09.2015 58,- Eur, 13.10.2015 58,- Eur, 12.11.2015 58,- Eur, 14.12.2015 58,- Eur,

14.01.2016 58,- Eur, 15.02.2016 38,- Eur, 12.04.2016 58,- Eur, 14.04.2016 20,- Eur, 11.05.2016 58,-
Eur, 12.05.2016 58,- Eur, 14.03.2018 252,- Eur. Zároveň bol žalobcovi dňa 18.04.2018 vrátený preplatok
v sume 194,- Eur. Žalobca teda uhradil žalovanému sumu 696,- Eur.

11. Z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 04.11.2019 (č.l.38) v ktorom žalovaný predložil

prehľad úhrad žalobcu na predmetný úver za obdobie 27.10.2015 - 27.04.2010 vyplynulo, že žalobca
uhradil žalovanému na úver sumu vo výške 889,70 Eur.

12. Z oznámenia o splatení úveru zo dňa 16.03.2018 bolo zistené, že žalovaný oznámil žalobcovi, že
úver na základy Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.03.2015 bol v plnej výške uhradený dňa

14.03.2018.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskejčinnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a

konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených

spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo

na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) - d) zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 11 ods. 4 zákona s účinnosťou od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

24. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa (ďalej len "zák.č. 250/2007 Z.z.")proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzatvoril dňa 17.03.2015
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 306100776, na základe ktorej bol žalobcovi žalovaným poskytnutý
úver vo výške 350,- Eur. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá

pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej dňa 17.03.2015
je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu. V konaní
nebolo sporné ani to, že na istine úveru žalobca vyčerpal sumu 350,-Eur a ani to, že žalobca ku dňu

rozhodovania súdu zaplatil na úhradu predmetného úveru sumu vo výške 696,- Eur ( podľa rozpisu
jednotlivých splátok oznámeného žalovaným a vyjadrenia žalobcu).

28. Úverová zmluva musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Po
preskúmaní jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje

správny pravdivý údaj o RPMN. Z titulu úveru 350,- Eur mal žalobca vrátiť do 12 mesiacov o 346,-
Eur viac než mu bolo vyplatené, celkové náklady žalobcu sú 98% z vyplatenej sumy. Ak RPMN
vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru, medzi ktoré patrí aj
zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, možno logickým výkladom dospieť k
záveru, že údaj o RPMN (celkové náklady) nemôže byť nižší ako zmluvný úrok reprezentujúci výšku

odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné pripočítať aj ďalšie náklady spotrebiteľa spojené s
poskytnutím úveru. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere je RPMN úveru vo výške 28
% a ročná úroková sadzba úveru 70,86%, čo je v logickom rozpore s týmto výkladom(úrok úveru je
časťou nákladov úveru, popri iných poplatkoch), teda logicky nemôže byť vypočítaná správne, čo máv zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby RPMN nebola uvedená. Okrem
toho v časti RPMN zmluva neobsahuje vzorec na výpočet RPMN, tento je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok, avšak bez uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej

percentuálnej miery nákladov, čo je tiež povinnou náležitosťou zmluvy uvedenou v § 9 ods. 2 písm. j)
ZoSU. Nesprávne dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluvách o úvere tak ako veriteľ
zakotvil vo formulárovej zmluve tento údaj nezaručilo informovanosť spotrebiteľa o skutočnej výške tohto
údaja.

29. V úverovej zmluve takisto absentuje riadny (presný) údaj o priemernej hodnote RPMN podľa §
9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto zmluve je údaj o priemernej hodnote
RPMN uvedený nesprávne ako 14,15 %, avšak zo zverejnených súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 (č.l. 34 spisu) vyplýva, že pre
žiadny zo spotrebiteľských úverov nie je priemerná RPMN v takejto výške. Aj preto je potrebné úver
považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.

30. Uzatvorená zmluva teda nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j), y) ZoSU a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b)
citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na
zaplatenie úroku z úveru, ani odplaty, ale len na vrátenie poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné,

že žalobcovi bola vyplatená suma 350,-Eur a zaplatil žalovanému 696,- Eur, teda zaplatil viac ako bol
povinný. O sumu 346,- Eur sa potom žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko mu žalobca plnil bez
právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemal žalovaný nárok na plnenie
úroku a odplaty, a teda žalobca nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru.
Z týchto dôvodov súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 346,- Eur vyhovel. Súd

dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

31. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch zo dňa 17.03.2015
súd sa prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou takejto žaloby. Žalobca sa podanou žalobou
domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa § 137 Civilného
sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný spor, žalobou možno požadovať

aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Teda podľa tohto
ustanovenia je pre procesnú prípustnosť žaloby potrebné, aby právo na požadované určenie vyplývalo
z osobitného predpisu. Je zrejmé, že žalobcom požadované určenie nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu (žalobca opak ani netvrdil). Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú
nemožnosť úspešne sa domáhať požadovaného určenia. Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia §

137Civilnéhosporovéhoporiadku,výpočetprocesneprípustnýchžalôbniejeúplný.Vyplývatozpoužitia
slova "najmä" v tomto ustanovení. Súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od
01.01.2018, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere žalobou. Toto ustanovenie je potrebné považovať za lex specialis vo vzťahu k

§ 137 písm. c) a d) CSP, pričom ide o osobitný predpis, ktorý výslovne predpokladá uplatnenie práva
spotrebiteľa žalobou. Ak citované ustanovenie umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pripúšťa tým aj možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti jednotlivých, hoci
samostatne uzavretých zmluvných dojednaní, ktoré so zmluvou o spotrebiteľskom úvere priamo súvisia.
Za také je potrebné považovať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky

vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd preto považuje žalobu o predmetné určenie za
prípustnú.

32. Súd pri posúdení uvedeného aplikoval aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné vykladať v

súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetáchjasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,

a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

33. Súčasne poukazuje i na skutočnosť, že jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým

poriadkom je aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z
ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je
podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

34. Následne sa súd skúmal vecnú dôvodnosť žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru iných všeobecných súdov,
ktoré určili rovnaké dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvoril žalovaný s inými spotrebiteľmi za
neplatné. Ide napr. o rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7C/119/2014 zo dňa 07.12.2015,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/190/2016 z 09.03.2017, rozsudok Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/384/2012 zo dňa 20.01.2016, potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 3Co/129/2016 z 02.03.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 14C/169/2014
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/9/2016.

35. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a
ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie
pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená. Je v nej uvedené, že zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek
jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to: a) pohľadávky na
zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky
na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom; b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú
veriteľovivočidlžníkovinazákladezmluvyoúverealebovsúvislostisňou;c)pohľadávky,ktorévzniknúv

dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere; d) pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku
plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol; e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v
dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako

odporovateľného právneho úkonu. Súd má za to, že takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky
je neurčité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom
prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. Takéto
znenie svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Znenie predmetnej dohody oprávňuje žalovaného na zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k ďalším

nárokom, ktoré dokonca ku dňu uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy nie sú určité. Na presnom
uvedení zabezpečovanej pohľadávky a na uvedení výšky pohľadávky, ktorá je dohodou zabezpečovaná,
je potrebné trvať, pretože v opačnom prípade by zrážky zo mzdy bolo možné vykonávať dovtedy, kým
veriteľ sám neoznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu uspokojená
a už nie je potrebné vykonávať žiadne zrážky. Ak je výška pohľadávky v dohode o zrážkach zo

mzdy jasne a určito uvedená, je veriteľovi, dlžníkovi a aj zamestnávateľovi dlžníka zrejmé, dokedy
je možné vykonávať zrážky zo mzdy (porovnaním súčtu vykonaných zrážok a výšky pohľadávky). Iba
v takom prípade možno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za určitý právny úkon, ktorý nie je
spôsobilý vytvárať nerovnovážne postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Predmetná dohoda ozrážkach zo mzdy je tak neplatná pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto
vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je na úkor slabšej zmluvnej strany a umožňuje uspokojovať
pohľadávku dodávateľa v neurčitej výške, až do jeho vlastného vyhlásenia (určenia), že pohľadávka

bola uspokojená. Len všeobecná identifikácia pohľadávky (právny dôvod jej vzniku) nie je postačujúca.
Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné, aby bola v čase dohody určená aj jej výška a faktické
realizovanie zrážok zo mzdy dlžníka (spotrebiteľa) tak nebolo len na rozhodnutí veriteľa o ich ukončení.
Na základe uvedeného súd určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch zo dňa
17.03.2015 (výrok II.).

36. K vyššie uvedenému odôvodneniu poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 27Co/1/2016 zo dňa 27. septembra 2017 v prípade rovnakého žalovaného ktorým odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu i. inštancie o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom okrem
iného skonštatoval nasledovné: Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok

peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore identifikované dohody o zrážkach zo
mzdy boli medzi stranami uzatvorené za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich
zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide
o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa bez individuálneho
dojednania, ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne, vykonávanie zrážok zo mzdy,

čím je žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu.
Žalovanému sporné dohody umožňujú bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka bez
toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti Tým reálne
dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda tak, ako správne uvádza súd prvej inštancie,

umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom
procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí

brať zreteľ. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v
porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,

Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor
preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných
strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;
Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).

Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol
jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl.
7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s.
I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). Ak by
vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Dohody o zrážkach zo mzdy
boli medzi stranami uzavreté v identické dni ako zmluvy o úveroch, z čoho vyplýva, že už v čase

vzniku zmlúv o úveroch bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom ich uzavretie nemohla odmietnuť, keďže nimi bolo podmienené poskytnutie úverov. Žalobkyňa
tak mala na výber, mohla dohody o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť
poskytnutia úveru, alebo zmluvy o úvere vrátane dohôd o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila
vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky, čo

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -
žalobkyne a predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s
poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
Predloženie dohôd o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni bez náležitého vysvetlenia jej následkov,správne vyhodnotil súd prvej inštancie zároveň ako nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného
podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je zakázaná s dôsledkom, že
právny úkon (dohoda o zrážkach zo mzdy), ktorý je ich výsledkom je pre rozpor s týmto zákonným

zákazom absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohody svojim obsahom a účelom
obchádzajú právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pretože napriek tomu, že predmetné úvery
sú bezúročné a bez poplatkov, a taktiež úrok vo výške 0,25% denne je neprimerane vysoký, žalovanému
reálne umožnili, aby prostredníctvom zrážok zo mzdy docielil bez súdneho preskúmania plnenie titulom
tejto odplaty a úroku, na ktoré nemá nárok.

37. Žalobca si uplatnil i nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,-
Eur. Z hypotézy právnej normy /§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z./ v časti, v ktorej priznáva
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom /zákonom č. 250/2007 Z. z./ a osobitnými predpismi zodpovedá,
jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného

zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Je síce zrejmé, že zákon
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, no čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie
tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti

dodávateľovi na súde a tento právoplatným rozhodnutím rozhodol o porušení práva spotrebiteľa alebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
Ide napríklad o zodpovednostný vzťah zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie,
prípadne aj vzťah, obsahom ktorého je právo na zdržanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok
alebo ich používanie alebo na vyslovenie neprijateľnosti. Čiže úspešné uplatnenie nároku z porušenia

práv alebo povinností je podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a musí vyplývať
z právoplatného rozhodnutia, pričom pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť, že
spotrebiteľ bol úspešný. Predpoklad pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
pritom naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti
dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

38. V predmetnej veci nebolo preukázané, že žalobcovi, ktorý je spotrebiteľom, bolo doposiaľ voči
žalovanému právoplatným rozhodnutím súdu priznaný nárok z porušenia práv určených na ochranu
spotrebiteľa alebo z porušenia povinností uložených na ochranu spotrebiteľa dodávateľom. Súd v

tejto súvislosti zároveň poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa 14.09.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/389/2015. Žalobca ani nepreukázal, že si ako
spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi v rámci svojej obrany
proti dodávateľom uplatnenému nároku. Nie je preto možné uzavrieť, že je splnený základný predpoklad
pre priznanie nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie porušenia

práva alebo povinnosti voči žalovanému ako dodávateľovi. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v
zostávajúcej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie
zamietol (výrok III).

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech
v 2 žalovaných výrokoch, v 1 bol neúspešný, teda v rozsahu 66,67%. Úspech žalobcu je zároveň
neúspechom žalovaného. Žalovaný bol úspešný v 1 výroku, teda v rozsahu 33,33%. Súd preto priznal

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 33,37% (66,67%-33,33%). O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods.3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.