Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218205598
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4218205598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. H. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX S. XXX, 2. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, obaja v konaní zastúpený:
JUDr. Mária Ančinová, advokátka so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 060 570,
proti žalovanej: K. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Roman
Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 2. júna 2020
č.k. 13C/90/2018-358, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcom v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva žalobcov.
Žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami
§ 132, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29, § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.,

§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
1.2. Dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení ich spoluvlastníckeho
práva po 3/12 pre každého žalobcu, teda po polovici z 3/6 podielu žalovanej na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. S. a nemajú naliehavý právny záujem na určení ich spoluvlastníckeho
práva v podiele po 3/6 z celku pre každého žalobcu z nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre
k.ú. S. vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá je ich matkou. Vykonaným dokazovaním zistil, že
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ku ktorým žalobcovia navrhli určiť ich (spolu)vlastnícke

právo, mali nadobudnúť ako kupujúci od žalovanej ako predávajúcej kúpnou zmluvou vyhotovenou dňa
28.03.2018, od ktorej predávajúca žalovaná odstúpila v priebehu vkladového konania katastrálneho
odboru Okresného úradu Komárno číslo V-1518/2018, teda ešte pred rozhodnutím okresného úradu
o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcov. Konštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, aj keď spochybňujú platnosť odstúpenia žalovanej od uvedenej kúpnej
zmluvy. Uviedol, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva kupujúceho by bol daný v
prípade, kedy by predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy až po povolení vkladu vlastníckeho práva zo

zmluvy. V takom prípade by sa kupujúci, ktorý by namietal platnosť odstúpenia, mohol domáhať určenia
svojhovlastníckehopráva,naurčeníktoréhobyurčitemalnaliehavýprávnyzáujemajvzmysleprávneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v judikáte č. R 81/2014. Konštatoval,
že ani prípadné prejudiciálne konštatovanie o absolútnej neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnejzmluvy pred povolením vkladu vlastníckeho práva neznamená vznik vlastníckeho práva žalobcov k
podielom vo vlastníctve žalovanej, bez rozhodnutia okresného úradu o vklade. Navyše súčasný právny
predpis upravujúci postup súdu a strán sporu na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov, ktorým

je od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok, neobsahuje ustanovenie obdobné § 135 ods. 2 OSP, podľa
ktorého otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Vlastníctvo z kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, sa nadobúda vkladom do katastra, pričom vklad je úkonom
okresného úradu. Aj keď ustanovenie § 137 CSP obsahuje len demonštratívny výpočet druhov žalôb,
v prípade určovacích žalôb (podľa písm. c) a d) § 137 CSP) je tento druh žalôb striktne vymedzený

kogentnými podmienkami. Vyslovil názor, že žalobcovia si zvolili nesprávnu určovaciu žalobu, keď po
odstúpení žalovanej ako predávajúcej od zmluvy v priebehu neukončeného vkladového konania, ktoré
pre spornosť odstúpenia bolo prerušené, sa mali v zmysle § 137 písm. c) CSP domáhať určenie iného
ich práva z kúpnej zmluvy, ktorého existencia s poukazom na § 48 ods. 2 OZ zostala medzi účastníkmi
kúpnej zmluvy vyhotovenej 28.03.2018 spornou po odstúpení žalovanej od zmluvy. Nie je však úlohou
súdu sformulovať žalobný návrh za žalobcov zastúpených v konaní advokátom, najmä keď by to bolo

v rozpore s čl. 6 ods. 1 CSP.
1.3. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí
smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (obdobne Najvyšší súd
SR sp.zn. 5MCdo/1/2010, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 181/2013). Podľa LV č. XXX pre k.ú.
S. na čl. XXX súdneho spisu, vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných

v uvedenom LV sú popri oboch žalobcoch a žalovanej aj W. a U., každý s podielom po 1/12 z celku.
Týchto spoluvlastníkov žalobcovia neoznačili za procesnú stranu v konaní o určenie vlastníckeho práva,
a tak žaloba trpí aj nedostatkom vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Za podstatné
však súd prvej inštancie považoval to, že pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam titulom kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalovanou a o vklade ktorej

bolo prerušené správne konanie V-1518/2018, tento tvrdený titul nadobudnutia vlastníckeho práva
preukázaný nebol z dôvodu, že vklad tejto kúpnej zmluvy príslušným okresným úradom povolený nebol.
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, vlastníctvo k nej sa v zmysle § 133 ods. 2 OZ
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, pričom právne účinky vkladu vznikajú až na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení (§ 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.).

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne
úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom 100% náhradu trov konania.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok zmeniť,
odvolaniu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania. V odvolaní

opísali priebeh vkladového konania pred Okresným úradom I., katastrálny odbor, ako i priebeh konania
pred súdom prvej inštancie po odmietnutie ich žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Poukázali na dôvody napadnutého rozsudku, a uviedli že s rozhodnutím nesúhlasia a nestotožňujú sa
s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemajú naliehavý právny záujem
na určení ich vlastníckeho práva. Tvrdili, že v žalobe uviedli rozhodujúce skutočnosti a bolo vecou súdu

podať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. V správnom konaní o povolenie vkladu vlastníckeho
práva boli rozhodnutím správneho orgánu odkázaní na súdne konanie z dôvodu, že predávajúca od
kúpnej zmluvy odstúpila počas konania o povolení vkladu vlastníckeho práva pre nezaplatenie kúpnej
ceny za prevádzané nehnuteľnosti, ktorého platnosť namietali. Uviedli, že s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 26.06.2019 sp.zn. 1 Cdo 208/2018, sa nestotožňujú s právnym názorom súdu

prvej inštancie, ktorý žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy odmietol a následne žalobou o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol, pričom mali zato že ich naliehavý právny záujem bol
preukázanýdostatočnýmspôsobom. PoukázalinauznesenieNajvyššiehosúdu SRz28.10.2010sp.zn.
3 Cdo 51/2009, podľa ktorého v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne
legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry

ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania nemôže mať aj ich právne
pomery žiadny vplyv. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí smerovať voči všetkým, ktorí sú
ako spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Záverom poukázali na skutočnosť, že na súdne
konanie boli odkázaní rozhodnutím správneho orgánu, pričom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku. Tvrdila, že žalobcovia žalobu opravili nesprávne a nemôžu sa domáhať požadovaného
určenia,keďževsúčasnostijevlastníčkoužalovanýchpodielovžalovanáaneexistujedôvod,abyosvojevlastníctvo prišla žalobcami zvoleným spôsobom. Ak by bolo žalobe vyhovené, žalobcovia by nadobudli
vlastníctvo rozsudkom a nie na základe zmluvy. Súdne rozhodnutie nemôže nahrádzať katastrálne
vkladové konanie, bolo by to v rozpore s § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nález Ústavného súdu

II. ÚS 89/2018 sa danou vecou nesúvisí, ani stanovisko NS SR sp.zn. 2ObdoV 1/2014 nemá právny
význam pre predmet konania. Pre nedostatok dôvodov nie je možné zistiť, prečo žalobcovia citujú
stanovisko NS SR sp.zn. 1Cdo/208/2018, nakoľko v súčasnosti už nie je predmetom konania určenie
neplatnosti zmluvy, ale určenie vlastníckeho práva.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.1. V predmetnej veci sa žalobcovia 1. a 2. rade, po pripustení zmeny žaloby, domáhajú určenia že
žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k.ú. S.
ako parcely registra "C" parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným č. XXX na parcele
č. XXX/XX v podiele X/XX, a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, pre
k.ú. S. ako parcela registra "C"

parc.č. XXX/XX, stolárska dielňa N. so súpisným č. XXX na parcele č. XXX/XX v podiele 1, a žalobca
v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k.ú. S. ako parcely
registra "C" parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným č. XXX na parcele č. XXX/
XX v podiele X/XX, a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, pre k.ú. S.
ako parcela registra "C" parc.č. XXX/XX, stolárska dielňa N. so súpisným č. XXX na parcele č. XXX/

XX v podiele 1. Nárok odôvodnili tým, že predmetné spoluvlastnícke podiely kúpili od žalovanej kúpnou
zmluvou zo dňa 29.03.2019, podľa ktorej bola kúpna cena vyplatená už pred podpisom zmluvy. V
priebehu vkladového konania žalovaná doručila správnemu orgánu odstúpenie od kúpnej zmluvy s
návrhom na zastavenie konania. Okresný úrad I., katastrálny odbor, rozhodol o prerušení vkladového
konania a odkázal ich na súdne konanie. Tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Podanou žalobou sledujú ochranu svojho vlastníckeho práva nadobudnutého kúpnou zmluvou,
ktoré doposiaľ nebolo zapísané vo verejnom registri a ktoré by malo byť v dôsledku odstúpenia žalovanej
od zmluvy od počiatku zrušené. Ich právne postavenie je neisté a podaná žaloba by mohla ich neistotu
odstrániť. Pokiaľ by žalobu nepodali, správny orgán by to posúdil ako konkludentnú akceptáciu
odstúpenia od zmluvy a rozhodol o zastavení konania.

6.2. Žalovaná tvrdila, že žalobcovia žalobu opravili nesprávne, ak by jej bolo vyhovené, vlastníctvo by
nadobudlirozsudkomanienazákladezmluvy,čobybolovrozpores§47ods.1Občianskehozákonníka
a § 28 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
6.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov a
nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Na odvolanie žalobcov je rozsudok súdu

prvej inštancie predmetnom skúmania dovolacím súdom.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná, ako predávajúca, a žalobcovia v 1. a 2. rade, ako kupujúci,
uzatvorili dňa 29.03.2018 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľnosti na
žalobcov. Kúpna cena dohodnutá vo výške 10.000 eur bola splatná v hotovosti pred podpisom zmluvy

v prospech predávajúcej, v časti 5.000 eur žalobcom v 1. rade a v časti 5.000 eur žalobcom v 2.
rade. Konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bolo rozhodnutím
správneho orgánu prerušené nehnuteľností a žalobcovia ako, účastníci zmluvy, boli vyzvaní, aby podali
na súd príslušnú žalobu a v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia doručili správnemu orgánu
návrh podaný na súd s podacou pečiatkou súdu s vyznačením spisovej značky.

8. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.9. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaného
zákonného ustanovenia a odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci

v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce
vyriešiť otázku danosti naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení podľa § 137
písm. c) CSP. Konštatoval, že vlastníctvo z kúpnej zmluvy, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, sa
nadobúda vkladom do katastra, pričom vklad je úkonom okresného úradu. Vyslovil názor, že žalobcovia

sizvolilinesprávnuurčovaciužalobu,keďpoodstúpenížalovanejakopredávajúcejodzmluvyvpriebehu
neukončeného vkladového konania, ktoré pre spornosť odstúpenia bolo prerušené, sa mali v zmysle §
137 písm. c) CSP domáhať určenie iného ich práva z kúpnej zmluvy, ktorého existencia s poukazom
na § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ostala spornou. Keďže nepovažoval za úlohu súdu sformulovať
žalobný návrh za žalobcov, zastúpených v konaní advokátom, čo by bolo v rozpore s čl. 6 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že žalobcovia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem a

žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správne
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej
aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec

správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na
správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je právny záujem

žalobcu, ktorý musí mať naliehavý charakter (§ 137 písm. c) časť vety pred bodkočiarkou CSP). Ide
teda o záujem, ktorý má význam po právnej stránke. „Samotná dôvodnosť skutkových právnych tvrdení
žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny
význam, teda, či sporové súdne konanie bude užitočné alebo naopak zbytočné. Súdne konanie môžeme
chápaťajakourčitúslužbuposkytovanúštátomžalobcovizaúčelomochranyjehopráv,pretojedôvodné

zisťovať, či má pre žalobcu zmysel.“ (A., R. S., S. J., B. S., S. J., D. M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: S. H. S., 2016, s. 500). Naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým je danosť naliehavého právneho záujmu,
musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je

ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nie je možné iným právnym prostriedkom odstrániť.
Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, pretože jej účelom je dosiahnuť ochranu práva
žalobcu skôr ako dôjde k porušeniu práva alebo právneho vzťahu a nie je opodstatnená tam, kde boli
právo alebo právny vzťah už porušené a je namieste podanie žaloby na plnenie. Pri určovacích žalobách
týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný

potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca
ním dosiahne odstránenie spornosti a ochranu svojich práv. Preto je dôležité hlavne to, akého určenia
sa žalobca domáha a či požadované určenie vo vzťahu k jeho právu, ktoré je ohrozené, túto spornosť
vyrieši. Okolnosti, podľa ktorých žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy pred rozhodnutím o povolení

vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov a žalobcovia platnosť odstúpenia od zmluvy žalovanou
popierajú, neosvedčujú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcov k predmetným
nehnuteľnostiam v priebehu doteraz neskončeného konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, ktoré je z dôvodu spornosti odstúpenia od kúpnej zmluvy prerušené. Platnosť
a účinnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou je otázkou, ktorá má významný vplyv na prijatie

záveru, či naďalej trvajú obligačnoprávne účinky kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom posudzovania v
prerušenom katastrálnom konaní, alebo či došlo k zániku tohto záväzkovo právneho vzťahu. Okresný
úrad, katastrálny odbor, pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva platnosť odstúpenia od
zmluvy nebol oprávnený posudzovať. Keď zistil, že platnosť odstúpenia od zmluvy je medzi účastníkmi
zmluvy sporná, konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušil a vyzval žalobcov, ktorí platnosť

odstúpenia od zmluvy spochybňovali, na podanie príslušnej žaloby, pričom nešpecifikoval (pozn. ani
nebol povinný špecifikovať) akú žalobu majú žalobcovia podať. Žalobcovia podali žalobu o určenie
ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, napriek tomu, že vzhľadom na ustanovenie § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka zatiaľ vlastnícke právo nenadobudli. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnostíje síce právnym dôvodom prevodu, sama však prevod vlastníctva nespôsobuje. Ak sa prevádza
vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, je právnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva vklad do katastra, ktorý sa vykonáva len na základe právoplatného rozhodnutia o

povolenívkladu.Tietovecnoprávne účinkyvkladuvlastníckehoprávajepotrebnédôsledneodlišovaťod
obligačnoprávnych účinkov platnej a účinnej kúpnej zmluvy. Vecnoprávne účinky zmluvy zatiaľ nenastali,
keďže obligačnoprávne účinky zmluvy sú sporné, preto sa žalobcovia môžu domáhať len určenia
existencie tých účinkov zmluvy, ktorých sa spornosť týka. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné

§ 135 ods. 2 OSP, podľa ktorého otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám, nie je správny. K tomu poukazuje na ustanovenie § 194 ods. 1 CSP, podľa ktorého otázku, o ktorej
má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám,
nemôže však o nej rozhodnúť. V tomto prípade však nie je sporná otázka povolenia vkladu vlastníckeho
práva, ktorú rieši správny orgán v prerušenom konaní, ale otázka platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy, na
základe ktorej má byť vklad vlastníckeho práva povolený. Z uvedených dôvodov odvolací súd, zhodne

so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nie je daný.

11. Žalobcovia v odvolaní namietali voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemajú naliehavý
právny záujem na určení ich vlastníckeho práva a tvrdili, že v žalobe uviedli rozhodujúce skutočnosti

a bolo vecou súdu podať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu
napadnutý rozsudok podal správnu právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, keďže je v ňom prijatý
správny právny záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.
Odvolací súd nespochybňuje, že žalobcovia boli v správnom konaní rozhodnutím správneho orgánu
odkázaní na súdne konanie z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúcou. Dodáva však, že

po pripustení zmeny žaloby, už neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je predmetom konania,
a na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.06.2019 sp.zn. 1 Cdo 208/2018 sa v danej veci nedá aplikovať,
keďže bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorý neobsahoval ustanovenie
upravujúce prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti, napríklad neplatnosti odstúpenia od

zmluvy. V praxi sa však takého žaloby pripúšťali, ak žalobca na takomto určení preukázal naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c) OSP). Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku účinná od
01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä
z predpisu hmotného práva (§ 137 písm. d) CSP), avšak prípustnosť určenia neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o prevode nehnuteľností zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva (a navyše, po pripustení

zmeny žaloby, neplatnosť odstúpenia od zmluvy ani nie je predmetom konania). Pokiaľ sa žalobcovia
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2010 sp.zn. 3 Cdo 51/2009, nestotožnili
záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, uvedenú
námietku odvolací súd považoval za dôvodnú. Tento nesprávny záver súd prvej inštancie však nemal

vplyv na správnosť napadnutého rozsudku.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaná bola v
odvolacomkonaníúspešná.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).