Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221096
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115221096.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobkyne F. P.D., J.. XX.XX.XXXX, G.
Z. XX, XXX XX H., zastúpená JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom Kováčska 40, 040 01
Košice, proti žalovanej S. Z.D., J.. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Ladislavom
Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, 080 01 Prešov, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C 127/2015-71
zo dňa 23.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že nehnuteľnosti, a to byt č. XX, nachádzajúci
sa na piatom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ul. S. Č.. XX, v katastrálnom

území K., spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu so
súpisným číslom XXXX, k.ú. K., evidovaný Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor na LV č. XXXX a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXXX na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh
pozemkuzastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,vkatastrálnomúzemíK.,evidovanýOkresným
úradom Prešov, odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXXX, patria v celosti v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov so žalovanou do dedičstva po nebohom Z. J., J.. XX.X.XXXX, zomrelom dňa

X.XX.XXXX, naposledy bytom K., S. Č.. XX.

2. Prvoinštančný súd rozhodol, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva po poručiteľovi. Uviedla, že jej otec počas trvania manželstva so žalovanou nadobudol do
bezpodielovéhospoluvlastníctvabytč.XX,nachádzajúcisavK.J.W..S.XX.Posmrtiotcasadozvedela,
že byt, v ktorom býval jej zosnulý otec a ktorý nadobudol počas manželstva do bezpodielového
spoluvlastníctva so žalovanou, sa nenachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, na základe darovacej zmluvy. Zistila, že otec spolu so svojou manželkou byt
previedli na tretiu osobu a následne táto tretia osoba byt previedla na žalovanú. Žalobkyňa považuje tieto

úkony za absolútne neplatné, pretože svojim obsahom a účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú.
Prvoinštančný súd zistil, že poručiteľ Z. J., J.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa 1.12.2014, zanechal
niekoľko listín s názvom závet. Išlo o závet, ktorý napísal dňa 30.3.1985, podľa ktorého byt odkázal
svojej dcére, žalobkyni. Okrem toho zanechal ďalší závet zo 17.7.2000, podľa ktorého byt na ul. S. Č..
XX na piatom poschodí poručiteľ odkázal po svojej smrti svojej dcére. Listiny o týchto závetoch predložila
prvoinštančnému súdu žalobkyňa.

V priebehu konania žalovaná predložila závet spísaný poručiteľom dňa 11.9.2002, podľa ktorého byt na
ul. S. XX prenechal svojej manželke - žalovanej. Súčasťou tejto listiny je aj listina o vydedení, podľaktorej poručiteľ vydedil svoju dcéru, keďže dcéra v čase, keď prepadol alkoholizmu, mu nepomohla.
Nepozvala ho ani na svadbu, čo bolo v rozpore s dobrými mravmi a dcéra mu neposkytla potrebnú
pomoc počas alkoholizmu.

Prvoinštančný súd ďalej zistil, že na notárskom úrade bola spísaná darovacia zmluva so zriadením
vecného bremena, kde manželia Z. J. a S. Z. darovali byt č. XX s prísl. F.. S. H.. Vklad bol povolený
pod V4329/13 Správou katastra v Prešove. V tejto darovacej zmluve bolo zároveň dohodnuté, že
nadobúdateľ F.. S. H. sa zaviazal po nadobudnutí vlastníctva k tejto nehnuteľnosti nehnuteľnosť
bezodkladne darovať do výlučného vlastníctva žalovanej.

Následne 10.9.2013 vo forme notárskej zápisnice bola spísaná ďalšia darovacia zmluva (N 549/2013),
na základe ktorej F.. S. H. daroval žalovanej celú darovanú nehnuteľnosť. Zmena bola zapísaná pod
V5005/13.
Súd ďalej zistil, že žalobkyňa žije v Y..
Prvoinštančný súd vec po právnej stránke posúdil podľa § 34 a § 39 Občianskeho zákonníka a ďalej
podľa § 143 a § 143a Občianskeho zákonníka. Ustálil, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný,

keď boli preukázané prevody vlastníckeho práva darovacou zmluvou zo žalovanej a jej manžela na F..
H. a následne z F.. H. na žalovanú. Prvoinštančný súd tieto úkony považoval za absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď išlo o úkony, ktorými sa previedlo vlastnícke právo k bytu
na žalovanú. Predmetom týchto právnych úkonov bolo darovanie medzi manželmi, ktoré v konečnom
dôsledku obchádzal kogentné ustanovenia a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takéto

konanie žalovanej a aj poručiteľa je neprípustné.
Ďalej prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa je vo veci aktívne vecne legitimovaná, pretože
zistil, že žalobkyňa je osobou, poručiteľovým dedičom, ktorá môže žiadať o určenie poručiteľovho
vlastníctva k nehnuteľnosti. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
222/2010. Ďalej prvoinštančný súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne je jednoznačne naliehavý

právny záujem na určení, že byt patrí do dedičstva po poručiteľovi.
Prvoinštančný súd preto žalobe vyhovel. Uviedol, že nie je dôvod, aby F.. Z. H. bol priamo účastníkom
konania, pretože predmetom sporu nie je absolútna neplatnosť právnych úkonov, ale je určenie
vlastníckeho práva poručiteľa. Absolútna neplatnosť právnych úkonov má charakter prejudiciálnej
otázky, a preto jeho účastníctvo v konaní nie je dôvodné.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní úspech
v celom rozsahu, a preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, prvoinštančný súd nesprávne vec skutkovo ustálil a skutkové
zistenia nesprávne právne posúdil.
Výsledok konania sa odvíja od názoru konajúceho súdu o neplatnosti darovacích zmlúv. Z formálneho
hľadiska sú tieto zmluvy bezchybné, o čom svedčí to, že okresný úrad vykonal na základe nich zápis do
katastra nehnuteľností. Skutkový stav na odôvodnenie záveru o neplatnosti darovacích zmlúv ale nebol

počas celého konania spoľahlivo zistený. Navyše, z procesného hľadiska účastníkom oboch zmlúv bol
F.. S. H. a tento nedostal žiadnu možnosť vyjadriť sa k svojim úkonom ako strana sporu.
Prvoinštančný súd tak rozhodoval o právach osoby, ktorá nebola účastná súdneho konania.
Žalovaná ďalej tvrdila, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o určenie,
že nehnuteľnosti po poručiteľovi patria do dedičstva. Žalovaná považuje za legálne darovacie zmluvy,

považuje ich za platné. Zároveň poukázala na to, že preukázala na základe listiny o vydedení, že
žalobkyňa neprejavovala o otca žiaden záujem a bola platne vydedená. Namietala, či je prípustné, aby
na súde prebiehali administratívne spory, ktoré žalobcovi de facto nie sú vôbec na prospech. Uviedla, že
na aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd prihliadať z úradnej moci. Žalobkyňa o sebe tvrdí, že je dedičkou,
pritom súd z vykonaného dokazovania musel ustáliť záver, že tomu tak nie je. Namietala aj rozhodnutie

o trovách konania. Ďalej poukázala na to, že zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 16.2.2017 uviedol,
že nechce v konaní vypočuť F.. S. H., a preto mal žalobca ustálený okruh účastníkov konania. Žalovaná
navrhla rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Prvoinštančnýsúd nielenže správne nezistil skutkový stav, ale aj vec riadne právne neodôvodnil. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu nedáva jednoznačné a zákonné odpovede na všetky dôležité otázky v
prejednávanej veci.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva poručiteľa
k nehnuteľnosti z dôvodu, že právne úkony, na základe ktorých došlo k darovaniu nehnuteľnosti
z manželov, a to Z. J. a S. Z., na tretiu osobu, teda na F.. S. H. je neplatná a z F.. S. H. na
žalovanú je neplatná. V žalobe žalobkyňa uviedla, že cieľom prevodu bolo previesť darom spoločný

majetok patriaci do BSM manželov do výlučného vlastníctva žalovanej, čo je v rozpore so zákonom.
Predmetnými právnymi úkonmi došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení, menil sa rozsah BSM.
Takéto konanie žalovanej a účastníkov zmluvy žalobkyňa považovala za neprípustné modifikovanie
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Aj po tom, čo zmenila žalobný návrh a prvoinštančný súd uznesením č.k. 24C 127/2015-63 takúto
zmenu žalobného návrhu pripustil, kde žalobkyňa žiadala určiť, že nehnuteľnosť v celosti v režime

bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou patrí do dedičstva po nebohom Z. J., skutkové
odôvodnenie uplatneného nároku ostalo nezmenené. Vzhľadom na to, že žaloba je pre súd záväzná
a súd nemôže prekročiť rozsah uplatnených nárokov a modifikovať skutkové okolnosti odôvodňujúce
uplatnený nárok, bol povinný sa zaoberať uplatneným nárokom v rozsahu žaloby.
Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP s použitím ust. § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením platí, že na posúdenie dôvodnosti uplatnenej žaloby súd
musí v prvom rade sa vysporiadať s touto otázkou, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Platí, že naliehavosť právneho záujmu sa prejaví v

tom, že určovací rozsudok bude pre žalobkyňu určitým spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem
nie je daný, ak žalobkyňa by mala k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Jepovinnosťoužalobkynepreukázaťnaliehavýprávnyzáujem.Vžalobežalobkyňatvrdilasvojnaliehavý
právny záujem, keď uviedla, že má záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, a to darovacej zmluvy
urobenej medzi zosnulým Z. J., S. Z. a treťou osobou a súčasne darovacej zmluvy medzi treťou osobou a

S. Z., keď uviedla, že naliehavý právny záujem spočíva v tom, že bez súdneho rozhodnutia nie je možné
napraviť skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a bez súdneho rozhodnutia vo
veci samej a napravenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti je ako dedička
po zosnulom otcovi vylúčená z dedičstva, nakoľko podľa aktuálnych záznamov vyplývajúcich z katastra,
zosnulý Z. J. nemal žiaden majetok.

Naliehavý právny záujem musí byť preukázaný žalobkyňou dôkazne. Naliehavý právny záujem sa však
musí vždy vzťahovať k žalobnému petitu, nie k otázke, ktorá má byť prejudiciálne riešená v rámci sporu
a nie je samostatne uplatnený nárok.
Keďže prvoinštančný súd sa vôbec naliehavým právnym záujmom na uplatnenom nároku, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva nezaoberal, pričom naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

právnych úkonov označených žalobkyňou je vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva rozdielny, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu ako prvé skúmať
túto podmienku, či žalobkyňa má alebo nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva. Naliehavý právny záujem na určení práva je podstatnou okolnosťou na určenie vecnej
legitimácie žalobcu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby bez

skúmania ďalších okolností dôležitých pre posúdenie v prípade, pokiaľ naliehavý právny záujem bude
jednoznačne zistený.
Preto prvoinštančný súd, keďže sa náležitým spôsobom nezaoberal touto otázkou a nezaujal stanovisko
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyni, svoje rozhodnutie riadnym spôsobom neodôvodnil, keď nemal
zistený náležitým spôsobom skutkový stav.

7. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal ani okolnosťou, akým spôsobom prebehlo dedičské konanie
po poručiteľovi a či listiny, ktoré boli v priebehu konania predložené žalobkyňou a žalovanou (žalobkyňa
predložila dve závete a žalovaná predložila jednu závet a listinu o vydedení) boli v dedičskom konaní
preskúmané. Je potrebné vedieť, či po poručiteľovi bolo dedičstvo náležitým spôsobom prejednané a

tieto listiny boli v dedičskom konaní skúmané, resp. či dedičské konanie bolo zastavené a k skúmaniu
týchto listín prvoinštančný súd v dedičskom konaní nepristúpil. Je potrebné potom vyhodnotiť, či tieto
listiny majú priamy vplyv na aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby, resp. či v tomto štádiukonania a z pohľadu prejednania dedičstva môže sa žalobkyňa domnievať, že je riadna dedička po
poručiteľovi a tým aj oprávnená na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.

8. Žalobkyňa tvrdí, že darovacie zmluvy sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Prvoinštančný
súd sa nezaoberal každou jednou z týchto darovacích zmlúv samostatne, dôvody, ktoré uviedol
v napadnutom rozsudku, sú dôvodmi, ktoré nedávajú jednoznačné odpovede na uplatnený nárok
žalobkyne a na riadne prejudiciálne posúdenie uplatneného nároku. Sankcia absolútnej neplatnosti
právneho úkonu obsiahnutá v § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje významný zásah do autonómie

vôle zmluvných strán, a preto je možné ju uplatniť iba subsidiárne, ak konkrétna vada úkonu nie
je postihnuteľná podľa iných ustanovení zákona, najmä ak takéto ustanovenia obsahujú miernejšiu
sankciu.
Žalobkyňa tvrdila, že tieto zmluvy sú v rozpore so zákonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva potom priamo zo zákona, pôsobí voči každému a nevyvoláva žiadne právne účinky týmto
úkonom sledované. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti

a z úradnej povinnosti skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Žalobkyňa tvrdila, že zmluvy sú v rozpore so zákonom. Pod zákonom treba rozumieť celý právny
poriadok Slovenskej republiky, teda všetky formálne pramene práva.
Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je však nezistiteľné, s ktorými konkrétnymi
zákonnými ustanoveniami je každá jedna zmluva v rozpore. Dôvody prvoinštančného rozhodnutia sú

dôvodmi teoretickými, avšak nie konkrétnymi a zistiteľnými a prejednávanej veci. Takéto odôvodnenie
rozhodnutia nemá oporu ani v ust. § 220 ods. 2 CSP a nie je možné z neho zistiť, ako prejudiciálnu
otázku prvoinštančný súd posúdil.

9. Ak sa rieši platnosť právnych úkonov ako prejudiciálna otázka, môže si záver v inom konaní o tom

urobiť súd aj v prípade, že stranou sporu nie je žiadny z účastníkov tohto namietaného právneho úkonu.
Rozsudok o určení vlastníckeho práva tak, ako to žalovala žalobkyňa, odstraňuje spor o vlastníctvo
medzi žalobkyňou a žalovanou. Neznamená tento spor a riešenie prejudiciálnej otázky, že prípadným
vlastníkom veci nie je aj iná osoba. Preto svedok F.. S. H. nemusel byť stranou sporu a nebolo potrebné
ho žalovať.

10.Vzhľadomnauvedenéokolnostizistenéodvolacímsúdom,odvolaciemusúduneostávaloničiné,než
napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Prvoinštančnýsúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 391 ods. 3 CSP prvoinštančný súd ďalej musí vo veci si jednoznačne ustáliť, či žalobkyňa má
naliehavýprávnyzáujemnaurčení,ženehnuteľnosťpatrídodedičstva,tútootázkuvyhodnotiťaposúdiť.

Pokiaľ zistí, že naliehavý právny záujem nie je daný, žalobu zamietne. V opačnom prípade sa bude
zaoberať dôvodmi absolútnej neplatnosti namietaných právnych úkonov z namietaných dôvodov pre
rozpor so zákonom. Pokiaľ zistí, že darovacie zmluvy sú v rozpore so zákonom, tieto svoje prejudiciálne
zistenia náležitým spôsobom odôvodní a uvedie, s ktorou konkrétnou kogentnou normou je ktorá časť
zmluvy v akom rozsahu absolútne neplatná. Prvoinštančný súd sa bude zaoberať aj tým, či závete

a listiny o vydedení boli notárom vyhlásené a či sa podľa týchto listín už v dedičskom konaní dedilo.
Pokiaľ v dedičskom spise sa tieto listiny nenachádzajú a neboli ani oboznámené účastníkom dedičského
konania, v takom prípade vyhodnotia aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne aj s poukazom na naliehavý
právny záujem.
V konečnom rozhodnutí bude úlohou prvoinštančného súdu vo veci rozhodnúť o uplatnenom nároku,

vrátane rozhodnutia o trovách konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.