Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209473
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117209473.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovej,vprávnejvecižalobcu:S.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXX,
v konaní právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava,
v konaní o náhradu škody 13.444,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Prešov zo dňa 5.2.2018 č.k. 25C 11/2017-70 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % vo výške, ktorá
bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde
dňa 03.04.2017 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 000 Eur
z titulu, že výkonom väzby došlo k neprimeraného zásahu do jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti, v
značnomrozsahubolazníženájehočesť,povesť,dobrémenoapostavenieataktiežmubolaspôsobená
nenapraviteľná ujma v osobnej sfére, rodinnom a pracovnom prostredí. Zároveň žiadal sumu 2 700 Eur
ako stratu na zárobku za obdobie trvania väzby, pričom vychádzal z počtu pracovných dní strávených

vo väzbe (274), ktoré vynásobil minimálnou hodinovou mzdou zamestnanca za príslušné obdobie.
Taktiež žiadal sumu 1 744,86 Eur z titulu finančného plnenia, ktoré zaplatil za právne zastúpenie v
trestnom konaní. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňoval podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z.. Svoj nárok odôvodňoval tým, že bol trestne stíhaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
6T 13/2010. Uznesením sudcu tunajšieho súdu pre prípravné konanie 0Tp 72/2010 zo dňa 25.06.2010
bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom

väzba začala plynúť 23.06.2010 a trvala do 24.03.2011, kedy bol na základe uznesenia Krajského súdu
v Prešove 1Tos 16/2011-341 zo dňa 24.03.2011 z väzby prepustený. Okresný súd v Prešove rozsudkom
6T 13/2010 zo dňa 23.01.2013 žalobcu spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To 17/2013
zo dňa 03.10.2013 zamietol odvolanie okresného prokurátora a potvrdil rozsudok Okresného súdu.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2013.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil: Faktúru číslo SB 2016001, ktorou mu bola JUDr.

A. E. - advokátom fakturovaná suma 1 744,86 Eur ako trovy obhajoby. K tejto faktúre bolo pripojené
vyčíslenie náhrady trov konania, pričom je zrejmé, že ide o vyčíslenie trov obhajoby za obdobie od
07.04.2011 do 14.10.2011. Žalobca ďalej na pojednávaní predložil kópiu výpisu z účtu JUDr. A. E. zo
dňa 05.02.2018, pričom v tento deň mu z titulu vyššie uvedenej faktúry bola na tento účet poukázaná
suma 500 Eur. Mimo tejto sumy 500 Eur už ďalšia úhrada uskutočnená nebola, ale už samotným
vystavenímfaktúrymážalobcazato,žebolozasiahnutédojehomajetkovejsféry.Žalobcasúdupredložil

rozhodnutia v trestnej veci 6T 13/2010.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že štát zodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú existencia zákonného titulu, existencia
škody a príčinná súvislosť medzi škodou a zákonným titulom. Tieto podmienky musia byť bezpečne

preukázané. Žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody. Žalobca svoj nárok odvíja od rozhodnutia o väzbe 0Tp 72/2010 zo dňa 25.06.2010, pričom z
dôvodu, že neskôr bol oslobodený, považuje vykonanú väzbu za nedôvodnú a nezákonnú. Žalovaný
považoval rozhodnutie o vzatí do väzby za zákonné, pričom poukázal na skutkové okolnosti vzatia do
väzby a skutočnosť, že v čase brania do väzby aj podľa súdu existovali zákonné dôvody na väzbu.

Poukázal na to, že žalobca bol podozrivý zo zločinu sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia voči
svojej dcére, a teda jeho vyňatie z jej blízkosti bolo vzhľadom na v danom čase vykonané dokazovanie
dôvodné. Žalovaný poukázal tak na nemennú výpoveď poškodenej, výpoveď učiteľky, ako aj vykonané
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria.
5. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k vzniku samotnej škody a rozsahu náhrady. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,

jej priznanie predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Nemajetkovú ujmu
súd určuje vlastnou úvahou, ale tento postup podlieha hodnoteniu. Základom pre posúdenie výšky
nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom
kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Tu je tiež potrebné dôsledne
vziať v úvahu okrem iného tiež vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej

veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnosti sféry žalobcu. Priznanie peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy potom prichádza do úvahy až v momente nedostatočnosti iných foriem možného
zadosťučinenia a nápravy spôsobenej ujmy. Podľa žalovaného žalobca nijako nepreukázal zdravotné
problémy spojené s pobytom vo väzbe. Poukázal tiež na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa
ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám

poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, pričom týmto predpisom je zákon
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších
predpisov. Podľa § 6 tohto zákona, celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok
minimálnej mzdy. Pokiaľ v roku 2010 bola minimálna mzda vo výške 307,70 Eur a v roku 2011 vo výške
317 Eur, 50-násobok minimálnej mzdy by bol v roku 2010 vo výške 15 385 Eur a v roku 2011 vo výške

15 850 Eur. Pokiaľ by teda pri maximálnom trvaní väzby 48 mesiacov mohla byť maximálna náhrada za
túto väzbu poskytnutá v roku 2011 vo výške 15 850 Eur, potom by za 9 mesiacov, ktoré žalobca strávil vo
väzbe,moholdostaťmaximálne3000Eur.ŽalovanýtaktiežpoukázalnajudikatúruEurópskehosúdupre
ľudské práva, podľa ktorej sa výška požadovanej sumy taktiež javiť ako neprimeraná. Európsky súd pre
ľudské práva priznáva pri neporovnateľne závažnejších prípadoch nižšie sumy, než aké žiada žalobca.

6. Čo sa tejto majetkovej škody, žalovaný poukázal na to, že škoda musí byť preukázaná, pričom pod
škodou sa rozumie aj ušlý zisk, ktorý požaduje žalobca. Nepostačuje len pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, ale musí byť isté, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodnej udalosti. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase vzatia do väzby bol v pracovnom alebo v obdobnom

pomere, za ktorý by mu náležala mzda, ktorú v dôsledku výkonu väzby nemohol poberať. Z uznesenia
Okresného súdu o väzbe je zrejmé, že žalobca bol v čase vzatia do väzby nezamestnaný. Len možnosť,
že ak by žalobca nebol vo väzbe, mohol v tom čase pracovať a poberať mzdu, nezodpovedá pojmovému
obsahu škody vo forme ušlého zisku.
7. Čo sa týka trov právneho zastúpenia, ktoré požadoval žalobca, žalovaný poukázal na to, že žalobca

nepreukázal úhradu týchto trov. Súd konštatuje, že až na poslednom pojednávaní bolo preukázané, že
prebehla čiastočná úhrada vo výške 500 Eur. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca za zákonný titul
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. označil rozhodnutie o väzbe a nie rozhodnutie o vznesení obvinenia. Z
vyčíslenej náhrady trov konania jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje
za úkony, ktoré advokát realizoval až po prepustení žalobcu z väzby. Prvý úkon je datovaný na deň

07.04.2011. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vyčíslenie trov konania nie je v príčinnej
súvislosti so zákonným titulom, ktorým je rozhodnutie o väzbe. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu 5MCdo 1/2011.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca bol
uznesením vyšetrovateľa OÚJP PZ Prešov č. ORP-604/1-OVK-PO-2010 zo dňa 24.06.2010 stíhaný pre

zločinsexuálnehozneužívaniapodľa§201ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákonaazločinsexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že
- v presne nezistený deň roku 2009 v rodinnom dome v T.. XXX, okres S., svoju mal. dcéru S. E., nar.
XX.XX.XXXX pod zámienkou, že dostal anonymný list o jej vzťahoch s chlapcami, ktorý jej ukázal, sámnapriek tomu, že povedala, že radšej pôjde na lekárske vyšetrenie, skontroloval, či je panna tak, že jej
prikázal, aby si sadla na posteľ a roztiahla nohy, pričom prst svojej ruky vložil do jej pošvy, čo trvalo
asi 5 minút,

- od presne nezisteného dňa v lete 2009 do 23.06.2010 v kuchyni a spálni rodinného domu č. XXX v T.,
okres S., hrozbou násilia nútil svoju maloletú dcéru S. E., nar. XX.XX.XXXX pravidelne, niekedy aj trikrát
denne s ním vykonávať orálny styk tak, že u neho došlo k výronu ejakulátu, ktorý nútil dcéru prehltnúť,
pričom najmenej dvakrát jej za to dal peniaze, nútil ju, aby ho každé tri dni sexuálne uspokojila tak, že
položil svoj pohlavný úd medzi jej obnažené prsia, pričom jej opakoval, že z nej bude dobrá „kurvička“,

že mamu nemá, že je hlúpe neskúsené decko,
- dňa 23.6.2010 v ranných hodinách v rodinnom dome č. XXX v T., okres S., svojej mal. dcére S. E.,
nar. XX.XX.XXXX jej v ranných hodinách predtým ako mala ísť do školy dôrazne povedal, že keď príde
domov z práce, tak ho má čakať na posteli okúpaná a či sa jej to páči, alebo nie, že si „to“ sám vezme, že
ju bude nakrúcať, ako masturbuje, že z nej bude raz dobrá „kurvička“, že ju na mieste „pojebe“, pričom
zo strachu pred týmto sa zdôverila v škole svojej učiteľke a uviedla, že radšej chce zomrieť, ako by sa

vrátila domov.
9. Uznesením sudcu tunajšieho súdu pre prípravné konanie č. k. 0Tp 72/2010 zo dňa 25.06.2010 bol
žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba
začalaplynúťdňa23.06.2010.Poukončenívyšetrovaniabolazaspomenutétrestnéčinydňa02.11.2010
Okresnou prokuratúrou podaná obžaloba na tunajší súd.

10. Väzba trvala do 24.03.2011, kedy bol žalobca na základe uznesenia Krajského súdu v S.e č. k. 1Tos
16/2011-341 zo dňa 24.03.2011 z väzby prepustený.
11. Po vykonaní dokazovania Okresný súd v S.e rozsudkom 6T 13/2010 zo dňa 23.01.2013 žalobcu
spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To 17/2013 zo dňa 03.10.2013 zamietol odvolanie
okresného prokurátora a rozsudok Okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

03.10.2013.
12. Dňa 09.09.2016 podal žalobca na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V tejto žiadosti si uplatnil náhradu v
celkovej výške 13 444,86 Eur, tak ako v tomto konaní.
13. Ministerstvo spravodlivosti v svojej odpovedi zo dňa 07.03.2017 konštatuje, že žiadosť žalobcu bola

predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené, pretože podľa názoru žalovaného je potrebné
naplnenieviacerýchpredpokladovzákona,pričomvprípadežalobcutomutaknebolo.Podľažalovaného
žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a tvrdenou škodou.
14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že „v dedine o ňom idú reči, pomaly ako o vrahovi. Nevie, či sa
o ňom vedú reči vo vzťahu k oslobodzujúcemu rozsudku, alebo vo vzťahu k tomu, že dcéra klamala.

Pokiaľ sa pýta tety, táto mu uvádza, že sa o ňom hovorí, že niečo urobil dcére a ľudia zazerajú. Čo sa
týka kontaktov s ľuďmi v dedine, rozpráva sa so susedom. Má pocit, že ľudia stále zazerajú. Nechce
chodiť ani do obchodu, aby si ľudia o ňom poza chrbát niečo nehovorili. V dedine je odpísaný. Ľudia si o
ňom stále šuškajú, že bol v base a že to urobil, aj keď to neurobil. Preukázať to nevie, má taký dojem“.
15. Žalobca tvrdil, že pred väzbou sa staral o brata a sestru, pričom sestra z dôvodu jeho neprítomnosti

musela isť do domova sociálnych služieb a brat mu narobil dlhy. Žiadne z týchto tvrdení žalobca nijako
nepreukázal.
16. Vo veci bol vypočutý aj svedok E. - syn žalobcu, ktorý uviedol, že „čo sa týka otca, po návrate z väzby
videl, že sa trápi, ale nepovedal to, keďže z jeho pohľadu by už neplnil tú úlohu ako rodič. Keď prišiel z
väzby, ako keby to už nebol on. Čo sa týka ľudí, nebol svedkom žiadneho incidentu, avšak ľudia nikdy

nepovedia pravdu do očí. Šepkali si. Vie to od najbližších kamarátov, ktorí mu to povedali. Otec teraz
chodí domov asi raz za mesiac. Aj kvôli tomu, že nechce chodiť v dedine von, si našiel prácu v Čechách.
Keď príde domov, volá ho, aby si išiel trošku sadnúť do baru alebo do pizzerie, ale nemá záujem.“
17. Súd správne posúdil podľa ust. § 1 písm. a/, § 2 písm. a/, § 2 písm. b/, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1
písm. c/, § 8 ods. 5 písm. b/, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
citovaného zákona) a dospel k nasledovným záverom.
18. Žalobca si svoj nárok uplatňoval z titulu rozhodnutia o väzbe v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

19. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval náhradu škody za stratu na zárobku a náhradu škody
z titulu úhrady trov právneho zastúpenia a z titulu vzniku nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na charakter
konania, teda sporové konanie, bolo na žalobcovi, aby tvrdil, aká škoda mu vznikla, akým spôsobom
a aby tieto svoje tvrdenia náležite preukázal. Súd konštatuje, že žalobca síce vo vzťahu k vznikumajetkovej škody tvrdil, že mu táto vznikla, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal. Súd konštatuje, že
neuniesol dôkazné bremeno.
20. Čo sa týka náhrady škody, súd poukazuje na argumentáciu žalovaného, a teda že škodou sa chápe

ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť
v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočná škoda je
ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Ušlý zisk je ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu

majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné v prípade, že by nedošlo ku škodnej udalosti,
odôvodnene očakávať s pohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
21. Žalobca vypočítal ušlý zisk, ako sám povedal, ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by pracoval. Zároveň
však potvrdil to, čo uvádzal žalovaný, že v čase, kedy bol vzatý do väzby, bol nezamestnaný a žiadny
príjem, a to ani na úrovni minimálnej mzdy nemal. Taktiež nepreukázal to, že by mal sľúbenú prácu, a
teda že by takýto príjem mohol mať. Vo vzťahu k náhrade škody - ušlého zisku teda žalobca nepreukázal

základný predpoklad, teda že mu táto škoda vznikla. Žalobca nijako nepreukázal, že v prípade, ak by
nebolvzatýdoväzby,bytakýtopríjemmal.Súdtedažalobuvčastiozaplateniesumy2700Eurzamietol.
22. Žalobca si ďalej uplatňoval náhradu škody z titulu zaplatenia odmeny svojmu advokátovi za úkony
právnej pomoci. Ako bolo v konaní preukázané, právny zástupca žalobcu len vystavil faktúru, pričom
v čase podania žaloby suma zo strany žalobcu uhradená nebola. Až v deň posledného pojednávania

bola právnemu zástupcovi uhradená suma 500 Eur. Ak by tu teda bol dôvod uhradiť nejakú škodu
žalobcovi, bolo by to maximálne vo výške 500 Eur. V prevyšujúcej časti teda súd žalobu zamietol,
pretože len vystavením faktúry žiadna škoda v majetkovej sfére žalobcu nevznikla. Čo sa týka samotnej
sumy 500 Eur, súd poukazuje na to, že ani v tejto časti nie je dôvod žalobe vyhovieť, pretože tak ako
bolo uvedené vyššie, žalobca si uplatňuje náhradu škody z titulu rozhodnutia o väzbe. Žalobca bol

vo väzbe od 23.06.2010 do 24.03.2011. Samotná právna pomoc však podľa vyčíslenia náhrady trov
konania bola zo strany právneho zástupcu poskytovaná od 07.04.2011, teda v čase, kedy už žalobca
bol z väzby prepustený. V tomto prípade tu teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a rozhodnutím o väzbe. Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu aj v tejto časti.
23. Najväčšia položku, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňoval, bola suma 9 000 Eur za nemajetkovú

ujmu, ktorá mu v tomto konaní vznikla. Súd konštatuje, že žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno
a náležite nepreukázal, aká ujma mu vznikla, avšak neuniesol ani bremeno tvrdenia, keďže žalobca v
konaní ani riadne netvrdil, v čom mala spočívať ujma, ktorej náhrady vo forme peňazí sa domáhal. Jeho
tvrdenia a tvrdenia svedka - syna žalobcu, že po prepustení žalobcu z väzby sa život v obci, kde doteraz
žalobca žil, stal neznesiteľným a z tohto dôvodu odišiel pracovať do Českej republiky, že ich ľudia v obci

ohovárali, zazerali na nich, ostali len v rovine tvrdení, keďže tak žalobca, ako aj svedok uviedli, že nikdy
nijaké slovné útoky, vyhrážky, alebo incidenty zo strany spoluobčanov nezažili. Boli to len pocity žalobcu
a jeho syna, ktoré však nijako nepreukázali.
24. Paragraf 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. jasne uvádza, ako sa určuje výška nemajetkovej ujmy,
ak by tu predpoklady pre jej priznanie podľa odseku 2 tohto paragrafu existovali. Tak ako je konštatované

vyššie, žalobca ani riadne netvrdil, aké následky mu vznikli. Ak niečo tvrdil, žiadnym spôsobom to
nepreukázal. Tvrdenia žalobcu, že z dôvodu vzatia do väzby sa nemohol starať o svoju sestru, ktorá
bola umiestnená do domova sociálnych služieb, alebo že jeho brat, ktorý nadmerne požíva alkohol,
neplatil elektrinu v dome, kde býval žalobca, čím mu vznikol dlh, preukázané neboli. Len skutočnosť,
že žalobca bol vo väzbe, neznamená, že by mu mal súd priznať určitú sumu bez toho, aby žalobca

niečo preukazoval. Súd uvádza, že už samotné oslobodenie žalobcu spod obžaloby je dostatočným
zadosťučinením, a to vzhľadom na ujmu, akú preukázal žalobca.
25. Súd tiež poukazuje na to, že rozhodnutie o väzbe vydané v trestnom konaní, ktoré sa týkalo žalobcu,
nebolo vydané nezákonne, teda v rozpore so zákonom. Rozhodnutie o väzbe bolo vydané v súlade
s platným Trestným poriadkom, a to nielen na základe výpovede poškodenej, ale aj na základe iných

skutočností. Dôvodom, pre ktorý bol žalobca vzatý do väzby, bolo podozrenie zo spáchania závažných
zločinov voči svojej dcére, a teda potreba vyňať žalobcu z miesta bydliska maloletej. Po tom, čo bola
maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, zmenila miesto bydliska, dôvod väzby
odpadol a Krajský súd nahradil väzbu prijatím písomného sľubu. Krajský súd v uznesení, ktorým prijal
písomný sľub žalobcu, konštatuje, že doteraz zistené skutočnosti aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutky,

pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, pričom je nepochybné, že majú znaky trestných
činovajetudôvodnépodozrenie,žeichspáchalobvinený,tedažalobca.Hocibolžalobcaspodobžaloby
oslobodený, nebolo to z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, ale len aplikovaním zákonnej zásady vrámci trestného práva, a to v pochybnostiach v prospech obžalovaného, teda že nebolo dostatočne
preukázané, že by žalobca spáchal trestný čin, z ktorého bol obžalovaný.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
28. Podľa názoru žalobcu je napadnutý rozsudok arbitrárny, vychádzajúci z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozsudok je tiež nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a

nepodloženia rozsudku kvalifikovanou právnou argumentáciou.
29. Napadnutý rozsudok je postavený iba na subjektívnom názore súdu k žalovanej veci a vôbec
neodzrkadľuje objektívne skutočnosti, zákonnú úpravu a ustálenú súdnu judikatúru.
30. Odvolateľ sa nestotožňuje s argumentáciu súdu v jeho záveroch, že žalobca nepreukázal vo vzťahu
k jednotlivým nárokom vznik škody.
31. V žalovanom prípade skutočnosť, že v čase vzatia žalobcu do väzby bol tento nezamestnaný

neznamená, že v prípade, ak by žalobca nebol vzatý do väzby, nedosahoval by pravidelný príjem v
zamestnaní. Po prepustení z väzby si žalobca zamestnanie našiel a nastúpil do práce. Žalobca ďalej
uviedol, že právna pomoc poskytnutá advokátom v trestnej veci žalobcu vyústila do oslobodenia spod
obžaloby. Úkony právnej pomoci poskytnuté od 7.4.2011, ako aj úkony poskytnuté žalobcovi advokátom
v trestnom konaní pred uvedeným dátumom vo svojom súhrne zabezpečili, že došlo k oslobodeniu

žalobcu spod obžaloby. Napokon žalobca poukázal na to, že samotná skutočnosť, že bol skoro 9
mesiacov vo väzbe, poznačila jeho zdravotný fyzický a psychický stav. V žalovanom prípade na základe
vykonaných dôkazov bolo preukázané, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti,
v obci, v ktorej býval. Žalobca práve z toho dôvodu začal pracovať v zahraničí, aby sa vyhol osočovaniu,
ohováraniu a ukazovaniu spoluobyvateľov na jeho osobu. Bez ohľadu na skutočnosť, že bol žalobca

oslobodený spod obžaloby, občania v obci do dnešného dňa pozerajú na žalobcu ako na vinníka.
32. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.
33. V tomto konaní sa žalobca domáha náhrady škody z titulu nezákonnej väzby, ktorá trvala od

23.6.2010 do 24.3.2011. Svoj nárok na náhradu škody v žalobe odôvodnil tým, že právo na náhrady
škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti
nemu trestné stíhanie zastavené, alebo bol spod obžaloby oslobodený.
34. S touto základnou podmienkou zodpovednosti a nároku sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia náležitým spôsobom nevyporiadal.

35. Ak v bode 35 odôvodnenia rozsudku konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené (teda aj bod 34,
v ktorom sa zaoberá touto základnou podmienkou) žalobu v celom rozsahu zamietol, logicky možno
dospieť k záveru o nesplnení tejto základnej podmienky.
36. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu S. pre
prípravné konanie č.k. 0Tp/72/2010 zo dňa 25.6.2010 bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. c/ Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba začala plynúť dňa 23.6.2010. Po ukončení
vyšetrovania bola za spomenuté trestné činy dňa 2.11.2010 okresnou prokuratúrou podaná obžaloba
na Okresný súd S..
37. Väzba trvala do 24.3.2011, kedy bol žalobca na základe uznesenia Krajského súdu v S.e č.k. 1Tos
16/2011-341 zo dňa 24.3.2011 z väzby prepustený.

38. Po vykonaní dokazovania Okresný súd S. rozsudkom 6T 13/2010 zo dňa 23.1.2013 žalobcu spod
obžalobyoslobodil.Krajskýsúduznesením2To17/2013zodňa3.10.2013zamietolodvolanieokresného
prokurátora a rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2013.
39. Za tohto stavu, pri absencii podmienok uvedených v ust. § 8 ods. 6 citovaného zákona by bol
naplnený základný predpoklad zodpovednosti a nároku.

40. Súd prvej inštancie však dospel k opačnému záveru, ktorý, (v čom je potrebné sa stotožniť s
odvolateľom) nedostatočne odôvodnil a nepodložil kvalifikovanou právnou argumentáciou.
41. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

42. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumentystrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.
43. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

o veci samej.
44. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
45. Keďže absenciu odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenému nároku je potrebné hodnotiť

ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace
procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

46. V ďalšom konaní je potrebné na základe doposiaľ vykonaného dokazovania zo strany súdu prvej
inštancie prijať jednoznačný záver, či v tejto veci bola splnená základná podmienka zodpovednosti a
nároku na náhradu škody, teda, či bol naplnený § 8 ods. 5 písm. b/, v spojení s ust. § 8 ods. 6 citovaného
zákona a svoj záver náležitým spôsobom odôvodniť postupom vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.
47. Až v prípade naplnenia tejto základnej podmienky je náležité preskúmať splnenie ďalších zákonných

podmienok.
48. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na požiadavku odvolateľa, uvedenú v podanom odvolaní, aby
závery súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia boli dostatočne odôvodené a podložené
kvalifikovanou právnou argumentáciou.
49. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).