Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817206445.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava -
Petržalka, proti povinnému: G. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. I. XXX, XXX XX H. U., o vymoženie 1.031,84

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.
k. 1Er/509/2017-20 z 20. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie podaným na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo
výške 1.031,84 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA

01063/15 z 22. júna 2016, právoplatný 23. januára 2017 a vykonateľný 26. januára 2017.Súdny exekútor
doručil 21. júna 2017 exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Exekučný súd posúdil dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) neplatná, v dôsledku čoho je akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe

takejto rozhodcovskej zmluvy plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a rozsudok vydaný v takomto
konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Preto súd v súlade s § 44
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že napriek tomu, že v čase
podpisurozhodcovskejzmluvyneboloúčinnéustanovenie§3zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak
obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

Súčasne pripomenul, že povinný podpísal rozhodcovskú zmluvu sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom
nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru, z čoho podľa neho vyplýva, že spotrebiteľ ju moholodmietnuť bez toho, aby odmietol iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve ani
nenachádzali. Tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté
peňažné prostriedky bola uzatvorená 22. februára 2006 a rozhodcovská zmluva bola uzatvorená 17.

októbra 2012, teda po viac ako šiestich rokoch od poskytnutia peňažných prostriedkov. V súvislosti s
tým mal za to, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho
odôvodnenia, nakoľko rozhodcovská zmluva je samostatným dokumentom a vo veci rozhodoval
spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len

„CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení
s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa

ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po
prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza.

10. S účinnosťou od 1. januára 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a

to v závislosti od strán sporu. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) zakotvil novú koncepciu právnej
úpravy rozhodcovského konania v právnom poriadku Slovenskej republiky.

11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah založený na základe zmluvy o

vydaní kreditnej platobnej karty Triangel vydávanej v spolupráci s SKK č. 12847241 z 22. februára 2006
ako vzťah spotrebiteľský.

12. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázkaplatnostirozhodcovskejzmluvy.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyužvoviacerýchrozhodnutiach

konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp. zn.
3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjdenajavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne porov. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn.
2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS

60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 z 1. novembra 2011.

13. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne

uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

14. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a
individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty Triangel
vydávanej v spolupráci s SKK č. 12847241 z 22. februára 2006 aj rozhodcovská zmluva zo 17. októbra

2012 je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu
podriadiť.

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by napríklad aj záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

16. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje odvolací súd za neprimeranú

zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na
neprijateľnej a neplatnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp.
zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje

dobrým mravom.

17. Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) išlo
o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z
úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský
súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v
súlade s ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

18. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základetitulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

19. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

20. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,

tiež C-40/08 Asturcom).

21. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa
vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
vrátane osvojenia si dôvodov v ňom uvedených (§ 387 ods. 1 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).