Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoSr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214714
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2316214714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: J. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. Y. XXX, zast.: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412
802, so sídlom Staničná 10, 925 92 Galanta, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a ďalšie, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 35Cr/1/2016 - 198 zo dňa 9. októbra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol tak, že
I. Súd žalobu o určenie, že zmluva o úvere číslo 2550216 zo dňa 23.01.2009, uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná, zamieta.
II. Súd žalobu o určenie, že rozhodcovská doložka a zmenka zo zmluvy o úvere číslo 2550216 sú
neprijateľné podmienky, zamieta.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania súdu I. inštancie a odvolacieho

konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V prejednávanej veci súd považoval za najzásadnejšiu otázku to, či uzavretú zmluvu o úvere
možno podriadiť pod úpravu spotrebiteľských zmlúv alebo je nutné takýto postup vylúčiť. Z obsahu
písomne uzavretej zmluvy vyplýva, že sú v nej uvedené osobné údaje žalobcu (trvalý pobyt, dátum
narodenia, číslo občianskeho preukazu), ale aj jeho údaje ako živnostníka. Tvrdenie žalobcu, že obsah
zmluvy nemohol ovplyvniť, pretože mu bol predložený predtlačený formulár žalovaného, nie je pravdivé

v časti vzťahujúcej sa na účel úveru. Zo zmluvy vyplýva, že v nej sú uvedené štyri možnosti, z
ktorých si dlžník vyberá v rámci vyhlásenia, že finančné prostriedky sú mu poskytované na výkon:
1. zamestnania, 2. povolania, 3. podnikania, 4. iný účel. Voľbu „podnikania“ žalobca potvrdil svojím
podpisom nachádzajúcim sa priamo pri tomto vyhlásení. Nie je pravdivé ani ďalšie tvrdenie žalobcu,
ktoré uvádzal vo svojich písomných vyjadreniach, a to že zmluvu musel podpísať ako celok jedným
podpisom. Na pripojenej zmluve o úvere sa nachádzajú hneď štyri podpisy žalobcu, a to v časti
vyhlásenia o účele úveru, v časti splnomocnenia, pod dátumom uzavretia zmluvy a v časti potvrdenia

o prevzatí peňažnej hotovosti.

3. Žalobca vo svojich písomných podaniach uvádzal, že pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ
a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. mu úver nebolposkytnutý na výkon zamestnania alebo povolania. Ako bolo uvedené vyššie tieto tvrdenia sú v rozpore
s obsahom uzavretej zmluvy. Na odstránenie týchto rozporov súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, z ktorého vyplýva, že uvedenie účelu, na ktorý peňažné prostriedky čerpal, ako podnikanie,

bolo medzi stranami individuálne dojednané. Je nutné vychádzať z toho, že uzavretá zmluva o úvere
je dvojstranný zmluvný vzťah, na uzavretie ktorého nemá žiadna zo strán právny nárok. Uzavretie
zmluvy a dojednanie zmluvných podmienok musí zodpovedať vážnej a slobodnej vôli oboch zmluvných
strán. Z výpovede žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaná spoločnosť prostredníctvom svojej
zamestnankyne/mandatárky uzavretie zmluvy so žalobcom ako spotrebiteľom, účelom ktorej malo byť

poskytnutie peňažných prostriedkov na osobnú potrebu (choroba matky žalobcu), odmietla. Žalobca vo
výpovediuviedol,žezamestnankyňažalovanéhomupovedala,ženatentoúčelmupeniazenemôžedať.
Žalovaný ako podnikateľský subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má právo určiť odlišné
podmienky pre poskytnutie úveru fyzickým osobám spotrebiteľom a fyzickým osobám živnostníkom.
Pokiaľ žalobca nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru ako fyzická osoba spotrebiteľ, pričom s touto
skutočnosťou bol oboznámený, žalovaná spoločnosť bola oprávnená uzavretie zmluvy s ním odmietnuť.

Ak sa žalobca následne rozhodol, že úver bude čerpať na účel podnikania, pri ktorom už podmienky
spĺňal, nemôže sa podľa názoru súdu dodatočne domáhať ochrany podľa spotrebiteľského práva.
Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie
na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Účel, na aký úver môže byť
žalobcovi poskytnutý, bol medzi stranami individuálne dojednaný ako podnikanie a tak je špecifikovaný

aj v písomnej zmluve. Z uvedeného dôvodu nemožno žalobcovi priznať postavenie spotrebiteľa pri
uzatváraní zmluvy o úvere z 23.1.2009.

4. Nakoľko súd dospel k záveru, že právny vzťah zo zmluvy o úvere č. 2550216 zo dňa 23.1.2009
nie je vzťahom spotrebiteľským, ale obchodnoprávnym, keďže zmluva bola uzavretá medzi dvomi

podnikateľskými subjektmi, nestotožňuje sa s názorom odvolacieho súdu, že na vec je aplikovateľné
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.1.2015/judikát R 77/2015 (predmetné
rozhodnutie posudzovalo prípustnosť preskúmavania rozhodcovského rozsudku v občianskoprávnom
konaní o určenie spotrebiteľskej zmluvy). Keďže v zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd právnym názorom
odvolacieho súdu viazaný, súd opätovne posúdil zmluvu o úvere č. 2550216 z 23.1.2009, pričom

dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi spĺňa náležitosti
stanovené § 497 Obchodného zákonníka, keďže v nej je vymedzená suma peňažných prostriedkov,
ktoré sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť a zároveň obsahuje záväzok žalovaného peňažné
prostriedkyvrátiťspolusdojednanýmiúrokmi.Zvýsluchužalovanéhovyplýva,žepripodpisovanízmluvy
vyjadril vôľu zmluvu za uvedených podmienok a na ním vymedzený účel (ako podnikanie) uzavrieť (keď

mu zamestnankyňou žalobcu predtým bolo objasnené, že ako fyzická osoba spotrebiteľ podmienky
pre poskytnutie úveru nespĺňa). Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali za následok neplatnosť
predmetného právneho úkonu a preto žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere zamietol.

5. Aj v časti určenia, že rozhodcovská doložka a zmenka zo zmluvy o úvere č. 2550126 sú neprijateľné

podmienky súd žalobu vo vzťahu k predchádzajúcej argumentácii zamietol. Definíciu „neprijateľnej
podmienky“ obsahuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 prvá vety, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Nakoľkozmluvaoúvere
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv, žaloba o určenie,

že zmluvné dojednania v takejto zmluve sú neprijateľné nemá právny základ a takúto ochranu v zmysle
ust. §52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ochrana spotrebiteľa) nemožno žalobcovi poskytnúť. Preto aj
v tejto časti súd žalobu zamietol.

6. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v časti, v

ktorej súd žalobu zamietol právo na plnú náhradu trov konania I. inštancie a odvolacieho konania
potrebných na účelné bránenie svojich práv voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

7. Odvolanie proti rozsudku a jeho výrokom odôvodňuje z dôvodov uvedených v ustanovení § 365

Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP" ods. 1, písmeno a/ b/, d/, e/, f/, g/ h/ z dôvodu, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd I. inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Má za to, že napadnutý rozsudok je neplatný právny úkon súdu I. inštancie, pretože je odporujúci zákonu
a konanie súdu I. inštancie sa prieči dobrým mravom. Žalobca sa domáha svojho práva v súlade so

zákonom, s Ústavou Slovenskej republiky a únijovým právom pričom toto právo mu bolo odmietnuté.
Súd I. inštancie sa nevyporiadal s navrhnutými dôkazmi, potvrdzujúcimi úžeru pričom ich nevykonal, v
odôvodnení neuviedol, že uprel právo na spravodlivý proces. Súd odňal občanovi Slovenskej republiky
a spotrebiteľovi zákonné právo na súdnu ochranu a konal v rozpore s únijnym právom. Obhajoba
úžery súdom I. inštancie je v právnom a v demokratickom štáte neprípustná a tak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces On ako spotrebiteľ v konaní vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 20.11.2017 uviedol, že si zobral pôžičku, potreboval peniaze, pretože jeho matka bola
chorá. Nevedel, že úroky budú také. Do ruky dostal 660,- Eur, teraz od neho chcú vyše 12.000,- Eur.
Podľa neho je to úžerníctvo. K uzavretiu zmluvy došlo v jednej miestnosti pri banke. Zamestnankyni
hovoril, že potrebuje peniaze. Ona mu povedala, že má doniesť živnostenský list, že len tak mu môže

dať peniaze. Hned' musel vyplatit' prvú splátku 131,- Eur. Žalobca v tom čase podnikal ako maliar.
Zmluvu až tak nečítal. Boli tam malé písmená, aj tak by tomu nerozumel, bolo mu to jedno. Inú zmluvu
s touto spoločnosťou uzavretú nemal. Osobu, s ktorou zmluvu uzatváral informoval, že si úver berie,
pretože je jeho matka chorá. Na to mu pani povedala, že na ten účel mu peniaze nemôže dat', len
keď napíše to druhé. On povedal, že dobre. Bolo mu to v tom čase jedno, proste potreboval peniaze.

Po slovensky vedel vtedy ešte horšie. Zmluvu vypĺňala tá pani, trvalo to asi 5 minút. Zmluvu si pred
podpisom neprečítal. Je maliar, nemá s takýmito vecami skúsenosti. Už by takú zmluvu neuzavrel.
Žalobca má naliehavý právny záujem nakoľko jeho majetok je ohrozený a žije v právnej neistote. V
zmluve sú predformulované neprijateľné podmienky, jednou z nich rozhodcovská doložka, ktorá aj
podľa záveru odvolacieho súdu nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Dňa 23.01.2009 kedy

bola zmluva uzavretá mala byť podpísaná aj zmenka, pričom žalobca nikdy žiadnu zmenku nevystavil.
Zmenka je viazaná na úverovú zmluvu, resp. na dohodu o vyplňovacom práve zmenky. Túto dohodu
žalobca nepodpísal a ani predložená zmenka nemôže byť platná. Žalobca, ktorý potreboval peniaze
musel predložiť daňové priznanie a živnostenské osvedčenie. Tieto však poskytol len na preukázanie
platobnej schopnosti a nie preto aby sa dodávateľa súd I. inštancie vyvodzovali, že chce uzavrieť

obchodno-právny vzťah. Nič nenasvedčuje tomu, že mal byt' uzavretý obchodno-právny vzťah okrem
jedného zaškrtnutého políčka, ktoré zaškrtla zamestnankyňa/mandatárka v dotknutej zmluve, pričom
vôľa žalobcu nebola uzatvoriť obchodno-právny vzťah. Žiada, aby bol vykonaný dôkaz výsluchom
zamesnankyne/mandatárky. Žalobca ako spotrebiteľ bol už pri podpisovaní zmluvy uvedený do omylu,
mal podpísať zmluvu poškodzujúcu jeho práva, pričom sa mal vzdať svojich práv už pri podpise

zmluvy a táto je preto absolútne neplatná s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Udelenie plnomocenstva, ktorým mala byť uzavretá záložná zmluva je neprijateľná podmienka. Ide o
udelenie súhlasu, ktorý žalobca z vlastnej vôle nedal. Žalobca nedal súhlas ani na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Za neprijateľnú podmienku žalobca považuje aj súhlas s tým, že
sa dlžník oboznámil s plnomocenstvom a všeobecnými podmienkami a s týmito súhlasí. Žalobca

SPOTREBITEĽ nikdy nevystavil ZMENKU napriek tomu, že zmluva obsahuje v Článok 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa uvádza, že na zabezpečenie
dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ide o predformulovanú podmienku, ktorá nie je žalobcom podpísaná. Zmluva je predtlačená

formulárová a tak sa nemožno spravodlivo domnievať že strany zmluvy sa dohodli. Celá zmluva je
koncipovaná tak, že žalobca spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, mohol ju len podpísať tam
kde je vyznačené miesto na podpis. Má za to, že súd I. inštancie sa nevyporiadal so zásadnou otázkou
a to ako uviedol, „či uzavretú zmluvu o úvere možno podriadiť pod úpravu spotrebiteľských zmlúv
alebo je nutné takýto postup vylúčiť." Žalobca je spotrebiteľ, pretože si úver nežiadal na podnikanie,

ale potreboval ho na osobnú spotrebu, pretože mal chorú matku, ktorá bola onkologickou pacientkou a
peniaze potreboval na jej liečenie, napokon žalobca nepodniká v oblasti poskytovania úverov. Žalobca
je maliar. Súd I. inštancie bol žalobcom oboznámený s týmito skutočnosťami a tak nesprávne posúdil
vec.SúdI.inštancienevykonaldokazovanievýsluchomžalovanéhododávateľa,potrebnéhoprezistenierozhodujúcich skutočností a ustálenie sporných skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nemohol vôbec podmienky v zmluve ovplyvniť. Súd I.
inštancie neodôvodnil ako dospel k takémuto záveru, pričom mal vychádzať zo z jedinej skutočnosti a

to zo zaškrtnutého políčka predformulovaného v zmluve, pričom dotknutá zmluva obsahuje 4 políčka
na zaškrtnutie a to, že finančné prostriedky sú poskytované na „výkon : 1. zamestnania, 2. povolania,
3. podnikania, 4. iný účel " a Voľbu „podnikania" žalobca mal potvrdiť svojím podpisom nachádzajúcim
sa priamo pri tomto vyhlásení. Zamestnankyňa/mandatárka mala možnosť zaškrtnúť políčko označené
ako „iný účel" a je potrebné ju vyslúchnuť prečo tak neurobila. Žalobca vyhlásil pred súdom, že

zmluvu nevypisoval, že zmluvu vypisovala sprostredkovateľka zamestnankyňa/mandatárka, pričom
súd nevykonal dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd ignoroval tvrdenie žalobcu a
svojvoľne rozhodol. Žalobca vo svojich ústnych a písomných podaniach uvádzal, že pri uzatváraní
zmluvyvystupovalakospotrebiteľanekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskej
činnosti, resp. mu úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania alebo povolania. Súd z výsluchu
žalobcu zistil, že účelom na ktorý peňažné prostriedky čerpal je choroba jeho matky a teda účelom bolo

poskytnutie finančných prostriedkov na osobnú spotrebu. Súd nepravdivo uvádza, že :: „ uvedenie účelu,
na ktorý peňažné prostriedky čerpal, ako podnikanie, bolo medzi stranami individuálne dojednane.“ Celá
zmluvajeformulárováanebolomožnéindividuálnevyjednaťžiadnupodmienku.Nebolomožnévyjednať
ani len výšku úveru ani výšku splátok ani žiadnu inú podmienku. Sudca nebol pri uzatváraní zmluvy a
s istotou nemôže tvrdiť, že podmienky zmluvy mali byt' individuálne vyjednané, preto ide o arbitrárne

rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Uzavretie zmluvy a dojednanie zmluvných podmienok musí
zodpovedaťvážnejaslobodnejvôliobochzmluvnýchstrán.Vôľažalobcunebola,abyuzavrelobchodno-
právny vzťah či získal finančné prostriedky na podnikanie. Z výpovede žalobcu jednoznačne vyplýva, že
žalovaná spoločnosť prostredníctvom svojej zamestnankyne/mandatárky uzavretie zmluvy so žalobcom
ako spotrebiteľom, účelom ktorej malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov na osobnú potrebu

(choroba matky žalobcu), odmietla. Žalobca vo výpovedi uviedol, že zamestnankyňa žalovanému mu
povedala, že na tento účel mu peniaze nemôže dať. Z toho je osvedčené, že žalobca potreboval a chcel
peniaze na osobnú spotrebu pre chorobu matky žalobcu. Jeho vôľa bola požičať si peniaze na osobnú
spotrebu ako spotrebiteľ avšak bol proti svojej vôli prinútený podpísať takú zmluvu, ktorá odporovala
jeho vôli, pričom ak chcel úver dostať musel pristúpiť na podmienky, ktoré mu určila zamestnankyňa/

mandatárka žalovaného dodávateľa. Súd I. inštancie neodôvodnil, prečo dospel k názoru, že žalobca
nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru ako fyzická osoba spotrebiteľ. Súd I. inštancie neodôvodnil
ako dospel k záveru, že s touto skutočnosťou bol žalobca oboznámený, že žalovaná spoločnosť
bola oprávnená uzavretie zmluvy s ním odmietnuť. Tieto tvrdenia súd I. inštancie neoprel o žiadne
zákonné ustanovenia. Súd I. inštancie neodôvodnil, prečo dospel k záveru, ktorým uviedol, že sa

žalobca následne rozhodol, že úver bude čerpať na účel podnikania, pri ktorom už podmienky spĺňal.
Súd I. inštancie neodôvodnil svoje úvahami ich nepodporil žiadnou právnou normou. Je nesporné, že
žalobca nemal iné východisko, bol prinútený okolnosťami proti svojej vôli podpísať takú zmluvu, ktorú
mu predložil dodávateľ len, aby mohol dostať úver. Súd I. inštancie neodôvodnil, aké podmienky to
mali byť na základe, ktorých mal žalobca nespĺňať podmienky na poskytnutie spotrebiteľského úveru

a spĺňať podmienky na poskytnutie úveru na podnikanie. V rozhodovaní súdom I. inštancie došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie pričom mám právo na riadne odôvodnenie.
Žiaden Rozhodcovský súd, ktorý je PODNIKATEĽSKÝM SUBJEKTOM nemá právo prednostne ukladať
povinnosti žalobcovi pred všeobecným súdom. Súd I. inštancie neodôvodnil vo svojom rozhodnutí kto je

toStályrozhodcovskýsúd,Karloveskérameno8,84104Bratislava,IČO35922761azakéhodôvodumá
jeho rozhodnutie prednosť pred všeobecným súdom. Má za to, že súd I. inštancie nesprávne odôvodnil,
„že právny vzťah zo zmluvy o úvere č. 2550216 zo dňa 23.1.2009 nie je vzťahom spotrebiteľským, ale
obchodnoprávnym, keďže zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, Má za to, že
je potrebné aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.1.2015 /judikát R

77/2015 Má za to, že súd I. inštancie sa odklonil od rozhodovacej praxe a tento svoj odklon neodôvodnil.
Absentuje taká právna norma o ktorú by bolo možné oprieť citované odôvodnenie súdu I. inštancie.
V občianskom zákonníku ani v obchodnom zákonníku niet takého ustanovenia , ktorý by citoval, že
„právny vzťah zo zmluvy o úvere č. 2550216 zo dňa 23.1.2009 nie je vzťahom spotrebiteľským, ale
obchodnoprávnym, keďže zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi," Z predmetnej

Zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobca nemohol individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení,
nakoľko tieto boli už vopred" predtlačené". Žalovaný v snahe obchádzať zákon určil režim právneho
vzťahu podľa Obchodného zákonníka, avšak s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári treba Zmluvu posudzovať jednoznačneako spotrebiteľskú. Nie je pravdivé odôvodnenie súdu I. inštancie, je zmluva o úvere uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv, žaloba o určenie, že zmluvné
dojednania v takejto zmluve sú neprijateľné nemá právny základ a takúto ochranu v zmysle ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka (ochrana spotrebiteľa) nemožno žalobcovi poskytnúť. Preto aj v tejto časti
súd žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Poukazuje na skutočnosť že z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.Porušenímprávanaspravodlivýprocesmôžebyťajsituácia,kedyvhodnotenískutkovýchzistení
absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010) tak

ako v prejednávanej veci.
Napadnutý rozsudok považujeme za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny,
nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa
kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý
proces. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako

zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s prioritou
spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v
rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický. Rozsudok trpí vadami a
závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami
spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť,

vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami s ktorými je Slovenská republika viazaná a
vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s
konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré
boli predložené. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami
došiel k extrémnemu nesúladu (1. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Okresný

súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v
konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritéria iba mechanicky
aplikoval (1. ÚS 243/07). Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená
interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov
je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne

zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). Okresný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia
vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú
argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto
argumentáciouvpodaniachzaoberal,čímdostatočneneposúdilvšetkypredloženéargumentyúčastníka
konania.

Žiada, aby súd vyniesol tento rozsudok: Súd určuje, že je neplatná neprijateľná podmienka v zmluve o
úvere č. 2550216 v Článok 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahujúci Rozhodcovskú
doložku „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnost', výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobuorozhodnutieakéhokoľveksporu,ktorývznikneztejtozmluvy,vrátanesporuojejplatnost',výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Súd určuje,
že zmluva o úvere č. 2550216 zo dňa 23.01.2009 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. Žalobca
má voči žalovanému nárok na trovy konania vo výške 100 %. Žiada, aby súd zmenil rozsudok súdu I.

inštancie tak, že vyhlási, že zmluva o úvere č. 2550216 zo dňa 23.01.2009 uzavretá medzi stranami
sporu je neplatná. Žiada, aby súd písomne na adresy upovedomil o verejnom vyhlásení rozsudku.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu:Žalovaný má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom
svojich doterajších podaní. Žalovaný má zároveň za to, že súd I. inštancie rozhodol na základe správne
posúdeného skutkového stavu v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby

odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v platnom znení Rozsudok Okresného súdu Galanta,
č. k. 35Cr/1/2016-198, potvrdil ako vecne správne. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktoré
mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok

je vecne správny.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.1.2009 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.1.2009 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.1.2009 spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 23.1.2009
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 23.1.2009,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

15. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
„spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k

jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

16. . Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.1.2009 Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. V čase rozhodovania súdom I. inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, takspravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou

tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom I. inštancie uznesením na pojednávaní 9.10 2019
č. l. 193) nepreukázal, že by úverovú zmluvu zo dňa 23.1.2009 neuzavrel ako živnostník, ale ako fyzická
osoba, spotrebiteľ.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Počas konania žalobca tvrdil, že pri uzatváraní úverovej zmluvy zo dňa 23.1.2009 mal
záujem uzavrieť zmluvu ako fyzická osoba, spotrebiteľ. Na stretnutí so žalovanou (jej zástupkyňou,
mandatárkou) žalovanú informoval, že peniaze potrebuje na osobnú potrebu, chcel pomôcť chorej
matke. Žalovaná mu však odmietla poskytnúť úver na požadovaný účel a zisťovala, či nie je
podnikateľom, resp. živnostníkom. Žalobca v čase uzatvárania úverovej zmluvy podnikal na základe

živnostenského oprávnenia, bol zapísaný v živnostenskom registri vedenom na OU Galanta, číslo živn.
reg. 220-23774 s miestom podnikania Čierna Voda disponoval živnostenským oprávnením vydaným OU
Galanta dňa 21.3.2007 v predmete činnosti ručné výkopové a búracie práce, maliarske a natieračské
práce, montáž sadrokartónu, vykonávanie tenkostenných omietok stierkovaním a iné . Žalovaná mu
bola ochotná finančné prostriedky poskytnúť len ako živnostníkovi, preto žalobca, ak chcel dostať úver,

v úverovej zmluve zaškrtol možnosť, že finančné prostriedky sú mu poskytované na účel podnikania
(jedna zo 4 možností, účel 1. zamestnania, 2. povolania, 3. podnikania, 4. iný účel) a k zmluve musel
pripojiť živnostenské oprávnenie.

22. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o uzavretí úverovej zmluvy do spisu súdu založil listinný

dôkaz, úverovú zmluvu zo dňa 23.1.2009 (č. l. 20.) a v spise sa nachádza aj živnostenské oprávnenie
žalobcu vydané OU Galanta zo dňa 21.3.2007. Z takto vykonaného dokazovania (písomnej úverovej
zmluvy a živnostenského oprávnenia) však vyplýva len to, že žalobca ako dlžník uzavrel zmluvu ako
podnikateľ, živnostník. Súd I. inštancie preto správne uzavrel, že uvedenú úverovú zmluvu nemožno
považovať za spotrebiteľskú, pretože nespĺňa predpoklady podľa citovaného ustanovenia §52 ods. 1 a 4

OZ, žalobca ju neuzatváral ako spotrebiteľ, za ktorú sa považuje fyzická osoba. Žalobca počas konania
nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, z ktorého by vyplýval opak, t.j. že zmluvu je potrebné považovať za
spotrebiteľskú (nenavrhol vykonať dôkaz napr. výsluchom osoby, ktorá pri uzatváraní úverovej zmluvy
konala za žalovaného, ktorá by potvrdila tvrdenia žalobcu o neprimeranom, alebo neprípustnom postupe
pri uzatváraní zmluvy zo strany žalovaného spôsobujúcom neplatnosť zmluvy.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. inštancie, že úverová zmluva zo dňa 23.1.2009 spĺňa
náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka a bola platne uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi
a preto nie je možné pri jej posudzovaní aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasledujúce). Z rovnakého dôvodu nie je následne možné vyhovieť

ani návrhu žalobcu na určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a zmenky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa § 53 OZ, pretože tieto ustanovenia sa na prejednávanú vec nedajú aplikovať. Súd I.
inštancie z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu správne zamietol, pričom nezistil ani žiaden iný
dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy) podľa § 37, alebo § 39 OZ.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie s použitím § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

25. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Žalovaný si ich

náhradu uplatnil, preto mu boli odvolacím súdom priznané. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).