Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203806
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6716203806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu H.. O. S., narodeného XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX O., proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom
Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpenému GARAJ & Partners s.r.o.,
so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zaplatenie sumy 2.020,- Eur za zriadené
vecné bremeno, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/76/2016-349 z 18.
júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu o d m i e t a.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28,- Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (II. výrok). Žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 98 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia prvoinštančného súdu o výške náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu (III.
výrok).

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
2.020,- Eur na tom základe, že v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň zriadil
žalovaný vecné bremeno k jeho pozemkom v k.ú. W. vedeným na LV č. XXXX ako E-KN parc. č. XXXX/

X (trvalý trávny porast) a č. XXXX/X (trvalý trávny porast) a na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/X
(orná pôda). Prvoinštančný súd aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v
platnom znení a § 11 ods. 9 cit. zákona majúc za preukázané, že žalovaný ako investor rýchlostnej cesty
v rámci tejto stavby realizoval preložku elektroenergetického zariadenia v prospech Stredoslovenskej
energetiky - distribúcia, a. s. a preto bol v zmysle cit. zákona povinný zriadiť na preložky zákonné vecné
bremeno v prospech vlastníka VN vedenia. Preto ho energetika splnomocnila na zriadenie vecného
bremena zo zákona s tým, že po vybudovaní objektu bol vyhotovený geometrický plán so skutočným

zameraním.Žalovanýdalpotomspracovaťznaleckýposudokč.21/2015vrozsahupodľageometrického
plánu pre práva uloženia inžinierskych sietí aj s ochranným pásmom v k. ú. W., ktorý vypracoval
znalec H.. arch V. O.. Žalovaný pri určení náhrady majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady
vychádzal zo zistení znalca, následne na to odovzdal žalovaný žalobcovi dohodu o náhrade majetkovejujmy a primeranej jednorazovej náhrady č. 30603, v ktorej celková dohodnutá výška náhrady určená
znaleckým posudkom predstavuje sumu 206,59 Eur. Žalobca túto dohodu nepodpísal, čím mal žalovaný
za to, že dohodu odmietol. Následne si žalobca dal vypracovať vlastný znalecký posudok H.. Q. S. pod

č. 24/2016, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota zriadeného vecného bremena je 2.020,- Eur. Na
základe toho, že boli predložené dva rôzne znalecké posudky na určenie výšky jednorazovej náhrady
za zriadenie vecného bremena (a to vo výške 2.020,- Eur podľa znaleckého posudku predloženého
žalobcom a vo výške 206,59 Eur na základe znaleckého posudku predloženého žalovaným), okresný
súd dal vypracovať kontrolný znalecký posudok. Tento bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity pod č. 32/2020 a vyplýva z neho, že výsledná všeobecná hodnota vecných bremien
zriadených na pozemkoch k. ú. W. je vyjadrená súčtom všeobecných hodnôt jednorazových odplát za
zriadenie vecných bremien za jednotlivé zaťažené diely pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a E-KN parc.
č. XXXX/X a XXXX/X, a to vo výške 28,- Eur. Prvoinštančný súd preto zaviazal žalovaného vyplatiť
žalobcovi uvedenú sumu z titulu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na pozemkoch,
ktoré mu patria. Znalecký posudok nepodával znalec, ale priamo Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity, okresný súd sa s jeho závermi v plnej miere stotožnil a preto vo zvyšku žalovanej sumy žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) a vzhľadom na úspech žalobcu v rozsahu 1 % a žalovaného v rozsahu 99 % priznal žalovanému
ich rozdiel v pomernom rozsahu 98 %.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Navrhoval rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na „prehodnotenie“.

4. V odvolaní namietal, že prvoinštančný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil
uskutočňovať procesné práva a to tým, že nedošlo k dohode o zriadení vecného bremena na jeho

pozemkoch a „preto išlo o hrubú procesnú vadu v konaní“, pričom aplikáciou vyhlášky č. 492/2004 Z.
z. žalovaný nenáležite cenovo ohodnotil predmetné pozemky všeobecnou hodnotou majetku, avšak on
(žalobca) nie je podnikateľským subjektom podľa § 2 Obchodného zákonníka, na ktorý sa odvoláva
citovaná vyhláška, aby bolo potrebné oceniť pozemky na účely vecného bremena všeobecnou hodnotou
majetku v zmysle tejto vyhlášky. Ďalej uviedol, že dňa 09. 10. 2012 Krajský stavebný úrad v Banskej

Bystrici vydal rozhodnutie, ktorým vychádzal z cit. vyhlášky nesprávne a nespravodlivo, pretože on
nie je podnikateľským subjektom. Predmetná vyhláška sa na ocenenie pozemkov pre fyzickú osobu
nepodnikateľa nevzťahuje. Žiadal bežnú trhovú cenu 20,- Eur za m2 za záber pôdy. Namietal tiež,
že nesprávnym procesným postupom mu bola úmyselne spôsobená škoda nenáležitým ocenením
pozemkov k zriadeniu vecného bremena bez dohody a aj znalecké posudky č. 21/2015, č. 24/2016 a č.

32/2020 nezodpovedajú realite, pre ktorú okolnosť došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Vzhľadom na uvedené je vadou aj priznanie trov právneho zastúpenia žalovanej strane, pretože ide o
obstaranie veci všeobecného záujmu, v ktorom z nesprávneho ocenenia pozemkov došlo k zvýhodneniu
žalovaného, čo je znakom korupcie. Za týchto okolností nemožno priznať trovy právneho zastúpenia
žalovanej strane.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo svojom stanovisku uviedol, že prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav veci, vec

správne právne posúdil, keď mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 28,- Eur a vo zvyšku žalobu
zamietol. Takisto aj pomer úspechu priznal súd prvej inštancie v rozsahu 98 % správne a teda napadnuté
rozhodnutie nemá žiadne skutkové, ani právne pochybenia. Poukázal na to, že v odvolaní absentujú
odvolacie dôvody požadované ustanovením § 363 CSP a tiež namietal, že žalobca nekonkretizoval
právnu normu, ktorú podľa neho mylne aplikoval prvoinštančný súd. Preto by malo byť odvolanie žalobcu

odmietnuté podľa § 386 písm. d) CSP.

7. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces poukázal žalovaný na to,
že pod týmto treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v porušení
kogentných procesných ustanovení, napr. právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán,

vyjadrenie sa k všetkým dôkazom, právo na zastúpenie zástupcom, právo na riadne zdôvodnenie
rozhodnutia, atď. a v tomto ohľade konštatoval neboli nijakým spôsobom porušené procesné práva
žalobcu, lebo tento mal dostatok času vyjadriť sa k meritu veci a predkladať dôkazy na preukázanie
tvrdení. Žalobca bol zastúpený právnym zástupcom a neuzatvorenie dohody medzi nimi nemožnovnímať ako porušenie práva na spravodlivý proces. K aplikácii vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku žalovaný uviedol, že žalobca zjavne neporozumel predmetu
a účelu vyhlášky, keď táto upravuje procesný postup znalcov pri stanovení hodnoty majetku, ako

aj vecných bremien, pričom aj žalobcom predložený znalecký posudok obsahuje odkaz na túto
vyhlášku. Tvrdenie žalobcu, že znalci túto vyhlášku aplikovať nemali neobstojí, lebo ide o neznalosť a
nepochopenie obsahu vykonávacích predpisov. Pokiaľ ide o spochybňovanie znaleckého dokazovania,
ide o čisto subjektívne tvrdenia žalobcu, ktorý dokonca spochybnil aj znalecký posudok, ktorý sám
predložil v konaní ako dôkaz. Žalobca nie je znalcom, nemá osobitné skúsenosti a zručnosti z

príslušného odboru. Pokiaľ ide o priznanie trov konania, okresný súd rozhodol v súlade s § 255 CSP,
keď rozdelil náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Napokon žalovaný dodal, že mu nie je zrejmé
k akému zvýhodneniu malo dôjsť zriadením zákonného vecného bremena, lebo toto bolo dôsledkom
výstavby rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň a nutnosti realizácie preložky elektroenergetického
zariadenia v prospech Stredoslovenskej energetiky distribúcie a toto mu nezakladá žiadnu majetkovú
ani inú výhodu.

8. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na tom, že vzhľadom na § 2 Obchodného zákonníka a §
2 písm. e) vyhl. č. 492/2004 Z. z. sa táto nevzťahuje na neho ako na fyzickú osobu nepodnikateľa
v prípade zriadenia vecného bremena na jeho pozemku a toto okresný súd nezohľadnil. Okresný
súd neposúdil zákonnosť znaleckého posudku č. 32/2020, kedy nebol zbavený povinnosti skúmať

podmienky poskytnutia primeranej náhrady, medzi ktoré patrí napr. analýza miestneho trhu, kapitalizácia
čistých výnosov podľa cien stavebných prác, analýza porovnateľných nákupov v znaleckom posudku,
ktoré nesmú v tomto chýbať. Ústav súdneho inžinierstva v znaleckom posudku nepostupoval správne s
ohľadom na zmenu situácie v cenách na trhu s pozemkami pre zriadenie vecného bremena aj v lokalite
W.. Žalobca v tomto smere odkazoval na porovnanie s cenami iných pozemkov (v Bratislave) a v ďalšom

už len opakoval svoje tvrdenia obsiahnuté už v podanom odvolaní.

9. Žalovaný v reakcii na to zopakoval predošlé stanoviská opakujúc, že sa nedopustil žiadneho
nezákonného, či korupčného správania, ako to tvrdí žalobca, naopak, konanie žalobcu vykazuje
znaky špekulatívnosti. Procesné práva žalobcu neboli porušené, žalobca neporozumel predmetu a

účelu vyhlášky a celkovo sa jeho konanie prieči dobrým mravom s cieľom získania neoprávneného
majetkového prospechu.

10. V nasledujúcich písomných vyjadreniach už sporové strany iba opakovali prv prednesené argumenty
a preto je nadbytočné ich znovu uvádzať, lebo neobsahovali žiadne nové, či iné právne relevantné

okolnosti týkajúce sa tohto sporu podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu (podania žalobcu zo dňa
19. 08. 2020 a zo dňa 22. 03. 2021 a žalovaného zo dňa 31. 08. 2020 a zo dňa 25. 01. 2021).

11. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Odvolací súd totiž musel v zmysle § 386 písm. b) CSP
odmietnuť odvolanie žalobcu proti I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené.
V tejto časti súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu a preto žalobca nebol v zmysle § 359
CSP oprávneným subjektom na podanie odvolania proti časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej bol

úspešnou stranou sporu.

12. Podľa ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. V zmysle citovaného ustanovenia je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v
odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne
procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených

odvolateľom.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by satýkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska
odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní.

15. Odvolateľ je sám zodpovedný za obsahové vymedzenie podaného odvolania a v tomto ohľade
žalobca v odvolaní namietal iba to, že znalecký posudok tvoriaci základ napadnutého rozsudku
vychádzal z nesprávneho právneho predpisu (vyhlášky), ktorý nemohol znalecký ústav použiť. Ostatné
skutočnosti vymedzené žalobcom v odvolaní totiž nemajú právnu relevanciu, keďže žalobca nijak
bližšie neuviedol, ktoré jeho konkrétne čiastkové procesné právo (napr. právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia atď.) prvoinštančný
súd nerešpektoval, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný správne
poukázal, že pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o

právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu (čo predpokladá riadne predvolanie na
pojednávanie), právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku
spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Táto odvolacia námietka žalobcu

bola preto nedôvodná - žalobca v odvolaní ani vo všeobecných rysoch nepopísal, ktoré jemu patriace
procesné právo mu svojim postupom okresný súd znemožnil realizovať.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť znaleckého posudku, ktorý vzal okresný súd za
základ svojho rozhodnutia, tak odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nebol sporným základ

žalobcom uplatneného práva na náhradu za zriadené vecné bremeno, predmetom sporu bola len výška
náhrady. Preto len v stručnosti stačí uviesť, že žalobca nesúhlasil s jednorazovou náhradou za zriadenie
vecného bremena na svojich pozemkoch vo výške 206,59 Eur, ktorú mu ponúkal žalovaný, pretože
žalobca si dal vypracovať znalecký posudok č. 24/2016 a podľa neho má náhrada, na ktorú má nárok
v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) a § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. predstavovať čiastku 2.020,-

Eur. Vzhľadom na to okresný súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie, čo žalobca
akceptoval a Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v znaleckom posudku č. 32/2020 stanovil
všeobecnú hodnotu zriadeného vecného bremena na pozemkoch žalobcu na sumu 28,- Eur. Znalecký
ústav vychádzal pri svojich záveroch z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku (ďalej len „vyhláška“) a z metodických postupov určených v prílohe č. 3 vyhlášky. Z vyhlášky

č. 492/2004 Z. z. vychádzali pritom aj ostatné dva znalecké posudky predložené či už žalobcom alebo
žalovaným.

17. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. v § 1 ods. 1 určuje, že ustanovuje metódy a postupy stanovenia
všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté. Podľa

§ 1 ods. 2 vyhlášky, podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú
hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon
alebo konanie podľa osobitného predpisu.

18. Z citovaných ustanovení vyhlášky vymedzujúcich predmet úpravy vyplýva, že sa nevzťahuje len na

podnikateľské subjekty, ako si to mylne vyložil žalobca, ale je všeobecnou úpravou znaleckých postupov
v prípadoch posudzovania hodnoty majetku bez ohľadu na charakteristiku subjektu, ktorého majetok je
predmetom ocenenia, t. j. či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa. Znalecký ústav a ani ostatní dvaja
znalci, ktorých posudky boli v spore prezentované preto nepostupovali v rozpore s právnymi predpismi,
akprisvojichznaleckýchzisteniachazáverochpoužilivyhláškuč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnej

hodnoty majetku, ktorá v prílohe č. 3 určuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a
stavieb a v rámci toho pod bodom F. aj určenie všeobecnej hodnoty závad vrátane vecných bremien.
Žalobca nesprávne poukázal na ust. § 2 písm. e) cit. vyhlášky, ktoré obsahuje definíciu len na účely
textu vyhlášky, ale nijak neobmedzuje rozsah jej aplikácie určený v ust. § 1 vyhlášky. Inými slovami,
vyhláška sa neaplikuje výhradne na ocenenie majetku pri podnikateľských subjektoch ako to uvádzal

žalobca.Citovanávyhláškajevšeobecnýmpredpisom,ktorýsapoužívanaoceňovaniemajetku,čiužide
o oceňovanie majetku vo vlastníctve fyzických či právnických osôb bez ohľadu na to, či sú podnikateľmi
alebo nie sú podnikateľmi. V konečnom dôsledku všetky tri znalecké posudky vychádzali z tejto právnejúpravy a tak nedôvodne žalobca vytýkal okresnému súdu, resp. znalcom, že by postupovali podľa
nesprávneho predpisu.

19. Z uvedených dôvodov žalobca neopodstatnene napádal záver znaleckého ústavu žiadajúc prisúdiť
náhradu v sume 20,- Eur/m2 pozemku, pretože znalecký ústav výšku náhrady vyčíslil na celkovú sumu
28,- Eur. Odvolací súd uvádza, že ústav v posudku jasne vysvetlil svoje postupy vychádzajúc z toho,
že pozemky žalobcu E-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X sú v skutočnosti vodnou plochou (vodný
tok Slatina) a preto ich jednotková všeobecná hodnota predstavuje sumu 1,75 Eur/m2 s tým, že pri

pozemku C-KN parc. č. XXXX/X porovnávacou metódou stanovená jednotková všeobecná hodnota
predstavuje sumu 0,58 Eur/m2. Podľa odvolacieho súdu žalobcom predložený znalecký posudok
vychádzal z okolností, akoby nešlo o pozemky v danej lokalite, pretože ich všeobecnú hodnotu vyčíslil
niekoľkonásobne vyššie, posudok hodnotil ornú pôdu ako pôdu, ktorá akoby už v súčasnosti bola
pôdou iného druhu bez ohľadu na to, že s takýmto niečím je spojené napríklad odňatie pôdy z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp. ďalšie začlenenie do zastavanej časti danej obce atď., t.

j. neberie ohľad na reálny stav a tento podľa odvolacieho súdu oveľa presnejšie zohľadňuje posudok
znaleckého ústavu. Všeobecná hodnota pozemku je výsledkom určitých faktorov ako ich definuje už
spomínaná vyhláška [§ 2 písm. g)], s ktorej aplikáciou žalobca nesúhlasil, ale táto vyhláška umožňuje
znalcom pohybovať sa v určitých intervaloch a je potom pochopiteľné, že konkrétne určenie závisí od
subjektívnych znalostí a skúseností daného znalca.

20. Vzhľadom na uvedené okresný súd dôkaznú situáciu vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel
k správnym právnym aj skutkovým záverom. Preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
v II. výroku a to vrátane závislého III. výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého vypočítal pomer úspechu a neúspechu žalobcu a

žalovaného, keď žalobca sa domáhal úhrady sumy 2.020,- Eur, bol úspešný len v rozsahu 28,- Eur a
tak jeho pomerný úspech po zaokrúhlení predstavuje hodnotu 1 % v porovnaní s úspechom žalovaného
v rozsahu 99 %, kde bola žaloba zamietnutá. Teda čistý pomerný úspech žalobcu a žalovaného
predstavuje prvoinštančným súdom správne vyčíslenú hodnotu 98 %.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol plne úspešný žalovaný, resp. naopak žalobca nedosiahol
v odvolacom konaní žiadny úspech (nakoľko jeho odvolanie bolo sčasti odmietnuté a vo zvyšku bol
rozsudok potvrdený) a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).