Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202641
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817202641.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr.
MarianaHoffmanna,PhD.aJUDr.IngridKalinákovejvexekučnejvecioprávnenéhoEOSKSISlovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému Y. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXX v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 353,08 EUR s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Er/435/2017-32 zo dňa 26.
augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Odôvodnil to okrem iného tým, že vo veci mal byť exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. W. XXXXX/XX
zo dňa 12.7.2016, pričom sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o bežnom účte a o poskytovaní
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXX zo dňa 24.06.2008. Rozhodcovskú zmluvu
uzavretú 23.8.2014, teda v rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a to z dôvodu, že mala formulárovú podobu, išlo teda o podmienku pripravenú vopred bez
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského
konania, teda nebola individuálne dojednaná, teda je neplatná a rozsudok vydaný na jej základe nemôže
byť exekučným titulom. Argumenty podporil poukazom na § 52 a nasl. a ustanovenia Smernice Rady
93/13/EHS.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zmenu právnej úpravy spotrebiteľského konania,
podľa jeho názoru sa pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. riadil už
prísne právnymi predpismi vymedzenými novými pravidlami predovšetkým § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZSRK), preto nie je jasné, prečo rozhodcovská
zmluva na predtlačenom formulári je problematická. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám

a dobrovoľne na samostatnom dokumente, jej podpisom nebolo podmienené poskytnutie úveru,
spotrebiteľ mohol túto zmluvu odmietnuť, a tým by neodmietol iné zmluvné ustanovenie. Rozhodcovská
zmluva i Dohoda o uznaní záväzku boli spotrebiteľovi doručované na adresu jeho bydliska, preto
mal dostatok času na ich preštudovanie. Podľa jeho názoru nebolo v úmysle zákonodarcu zakázať v
spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, navyše spotrebiteľská zmluva v súlade s § 3 ods. 6
ZSRK neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti,

preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, neoprávnene zasahuje do jeho práva na súdnu
ochranu, znemožňuje mu efektívne uspokojenie jeho pohľadávky. Napriek rozsiahlosti odôvodnenianapadnuté uznesenie je nepresvedčivé, nezrozumiteľné. Jediným porušením povinností na strane
oprávneného bolo podľa rozhodnutia uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného

titulu, resp. aj rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom, aj pri existencii spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy skúma vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri

zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie
exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

7. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.

(Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)

8. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu

otázku, ktorou je otázka platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.11. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský
súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.

15. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy,
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj
v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania

spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe
dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase
so spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), je
vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) správny, a ten
musí dodávateľ vyvrátiť (§ 53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že formuloval zmluvu

na samostatnom dokumente. Pri nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, preto ani
v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na
podpis“), a preto nepovažuje v predmetnej veci za preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej
zmluvy. Naďalej nie je zjavné, žeby spotrebiteľ bez ohľadu na typ použitého formulára mal záujem na
riešení sporu rozhodcovským súdom, alebo vedomosť o povahe a dôsledkoch rozhodcovského konania

-pochybnostisúduplynúcezmnohoročnejpraktickejskúsenostismetódamioprávnenéhopriuzatváraní
spotrebiteľských zmlúv nerozptýlil oprávnený preukázaním opaku, resp. preukázaním, že spotrebiteľ
reálne bol poučený v zmysle zákona o podstate veci.

16. Vôľu spotrebiteľa uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu ako dôsledok vyjednania si tejto formy riešenia

sporov zo zmluvy, ktorého súčasťou malo byť rozsiahle poučenie spotrebiteľa o podstate a dôsledkoch
jej uzavretia zo strany dodávateľa, si odvolací súd vie s ťažkosťou predstaviť v situácii aká je v tejto
veci, kedy je spotrebiteľovi zaslaný na adresu naraz formulár Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky spolu s formulárom rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol pripravený pred jeho podpisom. Táto
skutočnosť práve preukazuje, že spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu nevyjednáva, len ju podpisuje, a

následne dodávateľ určuje rozhodcovský súd, ako to bolo aj v tomto prípade.

17. Predmetná rozhodcovská zmluva teda aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne
vyjednaná, a dodávateľ opak nepreukázal.

18. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie

POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

19. Preto možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve
vyhodnotil ako neplatnú, ktorá nezakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

20. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,

ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane

táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,

ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24
už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo

dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

21. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave Z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy evidentne vyplýva, že spotrebiteľ bude vždy žalovaný na rozhodcovskom súde.

22. V tejto veci teda bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu zrejmá.

23. Predmetná rozhodcovská zmluva upravuje riešenie sporov tak, že rozhodcovský súd bude vec riešiť
v prípade podania žaloby na tomto súde alebo vec bude riešená pred príslušným všeobecným súdom,

ak bude žaloba podaná na všeobecnom súde. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ
podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí
podrobiť.

24. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4

písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy a z tohto ustanovenia je zjavné, že predmetná
rozhodcovská zmluva nie je platná.

26. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

27. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského

konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo samostatná rozhodcovská zmluva.

28. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

29. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2, 3
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol

30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími

námietkami oprávnenej.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).