Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202668
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8816202668.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Q. N., Y.. XX.XX.XXXX,
S. XX/XX, XXX XX J. Y. L., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/23/2016-171,
zo dňa 16.01.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výrokov III. a IV.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2014
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.

II. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.

III. Určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2014 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatná.

IV. Určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a je neplatná.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.6.2014 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 v znení: „V
prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej
časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý

deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto
Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1,Spoludlžníka 2) podľa tejto
zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiťzmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.)“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a je neplatná.

VI. Určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2014 je bezúročný a bez poplatkov.

VII. Určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov.

VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej
výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2,3 a 5, § 53a, § 54
ods. 1 a 2, § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3 a 5, § 5a
a § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere považoval za zmluvy
spotrebiteľské, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi
ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle pokynov odvolacieho súdu v jeho rozsudku č.k. 22Co/47/2018-125 zo dňa 21.08.2018
opätovne posúdil platnosť dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2014 a dňa 22.10.2014, ako aj

ustanovení článku 8, bod 8.1 zmlúv o revolvingovom úvere, a tiež rozhodcovských zmlúv zo dňa
20.06.2014 a 22.10.2014. Konštatoval, že žalovaný dňa 11.03.2017 zaslal zamestnávateľovi žalobcu
listy, ktorými inicioval realizáciu dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2014 a dňa 22.10.2014.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté,

súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu
rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Predmetné dohody neboli so žalobcom individuálne dojednané,
pretože boli vyhotovené na formulári vopred pripravenom žalovaným, do ktorého sa tak ako do zmluvy

o revolvingovom úvere vpisovali iba základné údaje týkajúce sa žalobcu, pričom uvedený formulár
žalovaný štandardne predkladá záujemcom o úver, a preto nie je výsledkom negociačného procesu
medzi zmluvným stranami a tak nespĺňa podmienku individuálneho dojednania podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Dohody o zrážkach zo mzdy považoval za absolútne neplatné aj pre ich
rozpornosťsozákonnouúpravou§5aods.1písm.a)zákonačíslo250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,

nakoľko tie boli síce uzatvorené na osobitnej listine, avšak naplnenie ostatných zákonných kritérií pre
prípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo
mzdy žalovaný v konaní nepreukázal. Zo samotnej dohody o zrážkach zo mzdy všeobecným spôsobom
síce vyplýva formálne poučenie o následkoch podpisu takejto dohody a právnych dôsledkov z nej
vyplývajúcich, avšak žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o možnosti dobrovoľného podrobenia sa

vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov
veriteľa z poskytnutého úveru.

4. Súd prvej inštancie po opätovnom posúdení zmluvnej podmienky používanej dodávateľom v článku
8 bod 1 predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaný so žalobcom dojednanie o zmluvnej
pokute osobitne vyjednával. Text v bode 8 týkajúci sa zmluvnej pokuty hodnotil ako predtlačený vopred
naformulovaný, bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty žalobca zasiahnuť.
Navyše takáto zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, lebo bola koncipovaná tak, aby zaväzovala iba spotrebiteľa, avšak žiadna zmluvná pokuta

nebola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností na strane dodávateľa. Ak dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a požadovaná sankcia je v
nepomere k jeho plneniu, je neplatná.5. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2014 a rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXXzodňa22.10.2014,súdprvejinštancietietopoichopätovnompreskúmanívyhodnotilako
neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že v danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,

že žalobca ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Žalobca nemal vedomosť o tom, že s úverovou
zmluvou podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu, nebol oboznámený s obsahom a účelom tejto zmluvy,
nebolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť, ani
to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, taktiež nebol

zrozumiteľne poučený ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia
od tejto zmluvy.

6. V zmysle záverov odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil aj obligatórne náležitosti predmetných
zmlúv o revolvingovom úvere. Preskúmaním zmlúv o revolvingovom úvere dospel k záveru, že nie je
naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ. Úverové zmluvy neobsahujú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tiež neobsahujú
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa
ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Neuvedenie týchto
náležitostí má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 CSP tak,
že priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému,
pričom o konkrétnej výške trov rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku s výnimkou výrokov III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v podstatných častiach nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktoré by mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a na to nadväzujúcom právnom posúdení. Súdom prvej inštancie prijaté závery
vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a ustanovení o zmluvnej pokute sú založené na právnych

záveroch, ktoré sú podľa žalovaného v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zároveň je
výrok súdu prvej inštancie o určení, že úver je bezúročný v rozpore so ZoSÚ. Záver o bezúročnosti
úveru odporuje vykonanému dokazovaniu a relevantným ustanoveniam právneho poriadku. Na základe
vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu zamietol, a zároveň žalovanému
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania
žalovaného, odvolací súd preskúmal rozsudok len vo výrokoch I., II., V., VI., VII. a súvisiaceho výroku
VIII. o trovách konania. Ostatné vyhovujúce výroky neboli žalovaným napadnuté, odvolací súd nemohol
preskúmať ich správnosť, a ako také nadobudli právoplatnosť.

12. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch nepreskúmateľný. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúryEurópskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./

Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

13. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd

prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel žalobe o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých spotrebiteľských
úverov,odôvodneniejehorozhodnutiazodpovedákritériámodôvodnenia,ktorésúupravenév§220ods.
2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného
konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred

súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej
inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

15. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva č. 1 “), ktorá bola žalobcom ako

dlžníkom podpísaná dňa 12.6.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 20.6.2014. Predmetom Zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške
53,25 eura, RPMN za úver bola 20,91 % a ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %. Súčasťou zmluvy
boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
Zároveň s touto úverovou zmluvou žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.06.2014 Rozhodcovskú zmluvu

č. XXXXXXXXXXX a Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX.

16. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva aj to, že žalobca a žalovaný uzavreli druhú
úverovú zmluvu, a to Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva č. 2“), ktorá
bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa 17.10.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 22.10.2014.

Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 690 eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných
splátkach vo výške 21,82 eura, RPMN za úver bola 25,68 % a ročnou úrokovou sadzbou 18,09 %.
Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. Zároveň s touto zmluvou žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.10.2014 Rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXX a Dohodu o

poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX.

17. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetné zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú vzťahmi spotrebiteľskými v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. Zmluvy o úvere

uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami,
kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri
uzatváraní a plnení týchto zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, avšak odvolací

súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmlúv č. 1 a 2, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmlúv č. 1 a 2, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci
C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. a Klára Bíróová odvolací súd poukazuje na priamy účinok
smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok,

za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na
prípad, ktorý riešia.

21. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore
medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz
horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

22. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako

subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

24. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej

splatnosti úveru v Zmluvách č. 1 a 2 (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluvách č.
1 a 2 uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže
v predmetných Zmluvách je uvedený len počet splátok, absentuje uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže
nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

26. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje
do zmluvného vzťahu (dňa 12.06.2014 v prípade Zmluvy č. 1 a 17.10.2014 v prípade Zmluvy č. 2). V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol
spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

27. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že
„Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je
dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z uvedeného nie je možné
bez pochýb jednoducho zistiť, dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť

úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej
splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

28. „Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako

náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,

neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na
ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkama na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa

Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej
splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Ide

pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku“ (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

29. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že Zmluvy č. 1 a č. 2 nespĺňajú zákonom požadovanú
náležitosť podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to čo do podmienky vyplývajúcej z písm. f), s ohľadom uvedenia doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. A preto

bol správny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov poskytnutých na základe
Zmlúv č. 1 a 2. Pre uvedený záver postačuje čo len jedna chýbajúca obligatórna náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

30. Námietka žalovaného týkajúca sa zmluvnej pokuty je taktiež nedôvodná. Zmluvná pokuta bola

zmluvne upravená v bode 8.1 Zmluvy č.1 a č. 2 a definovaná nasledovne: „V prípade omeškania Dlžníka
(Spoludlžníka1,Spoludlžníka2)súhradoumesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohody
o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť
Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak
sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac

ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy
o revolvingovom úvere a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2)
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).“

31. Súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie z dôvodu, že znenie zmluvnej
pokuty, uverejnené v čl. 8 bodoch 8.1-8.3 je v rozpore so zákonom § 3a nariadenia vlády SR 87/1995
Z. z., ale z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne, jednostranne postihuje iba spotrebiteľa a preto
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

32. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami
vždy dohodnutý. Z obsahu textu ustanovenia 8.1 Zmluvy č. 1 a 2 je zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ sa
na tvorbe tejto podmienky nepodieľal, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, len sa podriadil tejto úprave.
Nakoľko výška zmluvnej pokuty bola stanovená žalovaným bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť
akokoľvek jej obsah ovplyvniť, či toto zmluvné dojednanie vylúčiť, táto zmluvná podmienka nebola

individuálne dohodnutá v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neprijateľnosť
aj neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

33. Odvolací súd navyše dodáva, že dlžník je takúto zmluvnú pokutu povinný platiť dvakrát, a to pri
omeškaní mesačnej splátky ako aj v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri

mesiace. Zároveň z citovaného ustanovenia Zmlúv č. 1 a 2 nie je zrejmé, do kedy je veriteľ oprávnený
túto pokutu počítať.

34. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka úplne totožného, prípadne obsahovo
zhodného znenia s rovnakým obsahom a významom, bola súdmi vyhlásená za absolútne neplatnú

z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve a súčasne
súdy v množstve svojich právoplatných rozhodnutí aj nepriznali plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto
absolútne neplatnej zmluvnej podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
7Csp/26/2017zodňa21.06.2017,potvrdenéhorozsudkomKrajskéhosúduTrnavasp.zn.4Co/359/2017
zo dňa 21.06.2018, rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 7Csp/167/2016 zo dňa 03.10.2017,

rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Csp/46/2016 zo dňa 10.05.2017 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 09.04.2018, rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 2Csp/110/2016 zo dňa 12.12.2016).35. Odvolací súd preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky. Na základe neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky nie je dôvod na priznanie
nároku na zmluvnú pokutu.

36. Predmetom odvolacieho konania v zmysle odvolacích námietok žalovaného bolo aj posúdenie
platnosti uzatvorených Dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX
z hľadiska ich prijateľnosti ako zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k Dohodám o zrážkach zo mzdy
uzatvorených podľa § 551 Občianskeho zákonníka, je odvolací súd toho názoru, že majú charakter

štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní spotrebiteľských úverových
zmlúv. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že sa jednalo o predtlačené tlačivá, ide
tak o tzv. formulárový typ dohôd bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu zo strany žalobcu. Na uvedenom
nemení nič ani skutočnosť, že Dohody o zrážkach zo mzdy boli vyhotovené na samostatnej listine a
ich obsahom bolo aj poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch ich uzavretia a možnosti ich odmietnuť. Ani za
situácie, že boli Dohody napísané na samostatnej listine, aj keď podľa ich textu neboli podmienkou úver

získať, ak však boli tieto Dohody predložené na podpis spolu so Zmluvami č. 1 a 2, ako bolo zistené
súdom prvej inštancie z výpovede žalobcu, je možné uvedené vyhodnotiť iba tak, že žalobcovi inštitút
Dohody o zrážkach zo mzdy bol žalovaným nanútený, keďže žalobca nemal záujem uzavrieť aj takúto
Dohodu. Žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobcu bolo okrem uzavretia úverových zmlúv aj uzavretie
Dohody o zrážkach zo mzdy.

37. Odvolací súd uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok všeobecne
umožňuje veriteľovi uspokojenie svojej pohľadávky tak, že siahne na majetok dlžníka obídením súdneho
procesu, ktorý by verifikoval existenciu, či výšku pohľadávky. Samotné dohody o zrážkach zo mzdy nie
sú založené na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške

pohľadávky a jej príslušenstva. Je tak možné, že v rámci takto vyčíslených pohľadávok sa mohli ocitnúť
aj nároky (z neprijateľných podmienok), ktorých spornosť je vyňatá zo súdneho prieskumu. Dohody sa
tak stávajú nástrojom umožňujúcim obísť súdnu kontrolu a umožňujú žalovanému siahnuť na majetok
žalobcu bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku pohľadávky. Odvolací súd tak
za daných okolností konštatuje potencionálnu hrozbu vymoženia nezákonného, či nečestného plnenia,

nakoľko skutočnú existenciu a výšku pohľadávky si určil žalovaný sám bez toho, aby žalobca mal
možnosť priamo, či prostredníctvom súdu ju ovplyvniť, čím dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa.

38. Odvolací súd sa tak zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti posudzovaných Dohôd

o zrážkach zo mzdy v rozsahu, v akom boli vyhlásené za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka z dôvodu ich vyhodnotenia ako neprijateľných zmluvných podmienok.

39. Za daného stavu odvolací súd rozsudok s výnimkou výrokov III. a IV, vrátane súvisiaceho výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

40. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v

odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).