Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/817/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212896
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412212896.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/94/2012-33 zo dňa 28. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy
125 € titulom majetkovej škody a sumy 263,69 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že

v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6372414 zo dňa
19. 06. 2009 uzatvorenou s dlžníčkou G. U., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci spisovú značku Ex 15246/2010. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že exekučný súd napriek

tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil
vecný posun v exekučnom konaní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného súdu si teda
navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým,

že Okresný súd Žiar nad Hronom nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci si
navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v
sume 263,69 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol

o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Okresný súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností súdu priuskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/
nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Okresný súd ďalej v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že z exekučného spisu
sp. zn. 13Er/1172/2010 zistil, že dňa 09. 12. 2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný
súd Žiar nad Hronom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného -
navrhovateľa proti povinnej G. U. pre vymoženie sumy 2 672,53 € s prísl. a to na základe exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., sp. zn. SR 06536/10 zo dňa 29. 07. 2010. Uznesením č. k. 13Er/1172/2010 zo dňa 07. 02. 2011

exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože
po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v predmetnej veci

bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka

právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V uvedenej súvislosti okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Lehota 15 dní sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu. Ak súd súdneho exekútora nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a

ani sa nedá predpokladať vzhľadom na povinnosť súdu ex offo skúmať či sa návrh na podanie exekúcie,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul neprieči zákonu. Okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 03.
03. 2011 sp. zn. IV. ÚS 60/2011, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu v
akom mu to umožňujú vnútroštátne právne predpisy. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal tiež na
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010
zo dňa 26. 09. 2011 a na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 291/2010 zo dňa 29. 03. 2011. V súvislosti s
navrhovateľom tvrdenými prieťahmi v konaní okresný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp. zn. 16/02, kde sa uvádza že, „pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd síce prihliada na
lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v tomto prípade sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci“. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie
nie je podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa v
žalobe o tom, že konanie na okresnom súde sa začalo dňa 05. 10. 2010 a žiadosť o udelenie poverenia

bola zamietnutá dňa 25. 02. 2011, okresný súd uviedol, že toto tvrdenie navrhovateľa nezodpovedá
skutočnosti, pretože konanie na okresnom súde ako súde exekučnom sa začalo dňa 09. 12. 2010 a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd zamietol dňa 07. 02. 2011.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 31. 03. 2014 navrhovateľ odvolal

a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať

podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa

navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.
K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia

zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola

stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,

že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich

dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa

zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postupnenašielžiadneobjektívneudržateľnéospravedlňujúcedôvody. Podľanázorunavrhovateľarozhodnutie
okresnéhosúdujevnútornerozpornéatoztohodôvodu,žeokresnýsúdnapriektomu,žezistilporušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy

navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu

o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 6C/94/2012 zo dňa 28. 01. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súduvytýka,žejednýmrozhodnutímrozhodoloprerušeníkonaniaa ajosamotnompredmetekonania,v
dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného
súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací súd uvádza,

že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný
súd nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom zároveň aj o návrhu na prerušenie konania,
a teda táto odvolacia námietka navrhovateľa je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal
vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ

riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené
s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že
podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný
súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej

Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom z prejednania a rozhodovania
danej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v
podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že

uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,
že uznesením č. k. 15NcC/83/2012 zo dňa 08. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak,
že z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/94/2012

nevylúčil JUDr. Milenu Fegyesovú. Okresný súd Žiar nad Hronom uvedenú skutočnosť rešpektoval,
keď bola vec sp. zn. 6C/94/2012 pridelená náhodným výberom spomedzi ostatných nevylúčených
sudcov,sudkyni JUDr.MileneFegyesovej.Odvolacianámietkanavrhovateľa,obsahomktorejjetvrdenie
navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako odvolacia
námietka navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
relevantné odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods.
1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích

dôvodovpreskúmavaťrozhodnutieokresnéhosúdu.Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutého
rozsudku vysvetlil, prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy nie je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd skúmal škodulen čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky
však nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Po
preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd

vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení
nároku navrhovateľa vychádzal aj z príslušného exekučného spisu. Konštatoval, že nemal preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný
už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup,
preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc

do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne
relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie
okresného súdu nesprávne, naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že
skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Jeho odvolanie
je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia

zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pričom
rovnako ako vyššie uvedená odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa
uvedená v odvolaní o tom, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil
dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by

boli pretransformované do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu
pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.13Er/1172/2010 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť
k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho
exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporcu za škodu a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný
súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri

posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe
vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym
právne relevantným spôsobom nespochybnil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je

vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.