Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010674
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4420010674.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného K. J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona , na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn.
1Pv/307/20/4404 z 13.11.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 11.02.2021
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. J., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom I. č. XXX, t.č. vo výkone väzby v M. a M. R.,

j e v i n n ý, ž e

sa dňa 16.07.2020, v čase okolo 20.15 hod. v obci I., v byte na prízemí bytového domu na adrese I.
č. XXX, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, vyhrážal svojej manželke, poškodenej O. J.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, a to takým spôsobom, že jej v kuchyni vyrazil z ruky
pohár s vodou, chytil ju pod krk, pritlačil ju o chladničku, kde ju škrtil a pritom jej hovoril, že ju zaškrtí,
následne sa poškodenej O. J. podarilo vyslobodiť zo zovretia obžalovaného a v strachu o svoj život z

bytu utiekla k svojej matke, ktorá žije v rovnakom bytovom dome o poschodie vyššie, kde sa zamkla
a privolala hliadku polície,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe (blízkej osobe),

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona číslo
474 /2019 Z.z. ( ďalej len „ Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§360odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.11.2020 pod sp.zn. 1Pv/307/20/4404
obžalobu na obvineného K. J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na hore

uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov O.
J. a T. F., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov: W. K., J. C., Q. W., N. Q., znaleckým dokazovaním,
oboznámením zvukového záznamu z volania poškodenej na linku 158 a listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ľutoval svoje správanie a poškodenej sa ospravedlňoval. Tvrdil,
že v ten deň sa s manželkou pohádali, vyrazil jej pohár s vodou z ruky, aj ju potom chytil pod krk, ale
nevyhrážal sa jej, nepoužil žiadne slová v zmysle, že ju zabije. Pripustil, že jej nadával ako aj nadával
na svokru, ale nevyhrážal sa jej s tým, že by jej ublížil alebo ju zabil. Tvrdil, že poškodenú pod krk chytil

jednou rukou, pričom toto jeho zovretie trvalo iba moment, nakoľko ju hneď pustil a manželka potom
odišla k svokre. Vypovedal, že v ten deň požíval alkohol, nevedel vysvetliť, prečo jeho manželka tvrdí,
že sa jej aj vyhrážal s tým, že zrejme ho už mala plné zuby a bola na neho nahnevaná. Vypovedal, že
v čase tohto konfliktu bola v byte prítomná iba ich dcéra, ktorá sa zľakla a išla k svokre. Tiež uvádzal,
že potom ako manželka s dcérou odišli, písal jej cez Messenger, že ju pri konflikte popálil na líce, ale

nechcel ju popáliť a žiadal ju odpustenie.

Poškodená O. J. v procesnom postavení svedka vypovedala, že po príchode domov z práce ju
obžalovanýčakalsdcérou,atvrdil,žedcéraneposlúchala.Zobralasizgarážekávu,ktorújejobžalovaný
pripravil, časť z nej vypila pri mame a zvyšok si zobrala do bytu. Potom prišiel aj obžalovaný, išiel na

balkón, potom si od nej pýtal peniaze do krčmy, ktoré mu odmietla dať s tým, že ich nemá. Obžalovaný
bol na balkóne, fajčil, medzitým sa hádali. Poškodená sa išla napiť a keď sa napila, obžalovaný jej
vyrazil pohár z ruky a chytil ju pod krk pri chladničke. Dcéra to videla a utekala k matke poškodenej,
že ju obžalovaný chce zaškrtiť, poškodená sa vytrhla, odišla z bytu a zavolala políciu. Poškodená už
pre odstup času nevedela povedať, či ju obžalovaný chytil pod krk jednou alebo dvomi rukami ako ani

to, či sa jej pritom vyhrážal, nadával však na jej matku. Tiež uviedla, že zovretie obžalovaného netrvalo
veľmi dlho, pretože sa mu hneď vytrhla a utekala za dcérou, na krku mala v dôsledku toho iba odtlačok,
čo bolo zdokumentované fotograficky, lekára nenavštívila. Poškodená potvrdila, že obžalovaný požíval
alkohol, a to predovšetkým v čase, keď čakal na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, avšak nebýval
príliš opitý každý deň. Podľa vyjadrenia poškodenej obžalovaný pod vplyvom alkoholu niekedy išiel spať,

inokedy bol agresívny, zvykol všeličo vykrikovať, hádali sa, ale nikdy predtým na ňu nezdvihol ruku.
Potvrdila, že podala návrh na rozvod, ale obžalovanému povedala, že problémom je alkohol a keby od
toho upustil, dala by mu ešte jednu šancu. Poškodená potvrdila, že obžalovaný sa jej v minulosti zvykol
vyhrážať v stave ovplyvnenom alkoholom.
Súd na návrh prokurátora prečítal postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku zápisnicu

o výsluchu svedkyne z prípravného konania, nakoľko rovnako ako prokurátor mal za to, že v jej výpovedi
na hlavnom pojednávaní v porovnaní s jej výpoveďou z prípravného konania sú rozpory, pričom
poškodená sa na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k viacerým detailom vyjadrila, že si už nepamätá.
Poškodená v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný sa po príchode domov sťažoval na
neposlušnosť ich dcéry a ihneď používal vulgárne výrazy smerom na jej matku s tým, že stále len

rozkazuje a uvidí, čo bude. Obžalovaný chcel, aby si v garáži vypila kávu, poškodená to ale odmietla
a kávu si zobrala do bytu, kde si vybalila veci a potom sa vrátila von, kde sedela so svojou matkou
asi 15 minút a potom išla späť do bytu a upratovala. Obžalovaný potom prišiel do bytu aj s dcérou, na
balkóne vykrikoval: „stará kurva, nech zdochne, lebo sa mi do rodiny stará“ a stále vykrikoval, že uvidia,
čo sa stane. Následne si od poškodenej pýtal peniaze do krčmy, poškodená mu hovorila, že peniaze

nemá a preto mu ich nevie dať, nervozita obžalovaného stúpala a znovu išiel na balkón, poškodená sdcérou v spálni pozerali televízor. Obžalovaný potom išiel do kuchyne, poškodená sa išla do kuchyne
napiť a obžalovaný jej pritom vyrazil z ruky pohár s vodou, chytil ju pod krk a škrtil ju, v čom ich dcéra
plakala a utekala do bytu matky poškodenej. Poškodená sa následne vyslobodila, odišla do bytu svojej

matky a zavolala políciu. Poškodená vtedy vypovedala, že obžalovaný sa jej stále vyhráža, že donesie
benzín a podpáli byt a toto rozprával aj v inkriminovaný deň. Tiež tvrdila, že sa jej zvykne vyhrážať
odrezaním hlavy, že jej pichne nôž so srdca, keď sa s ním rozvedie, tak ju zabije a on si to odsedí. Podľa
vyjadrenia poškodenej sa obžalovaný takto správal iba keď mal vypité, ale od decembra roka 2019 je
agresívny aj keď je triezvy. Poškodená to doteraz neriešila, pretože jej nikdy fyzicky neublížil, ale teraz

sa zľakla, nakoľko si uvedomila, čo všetko rozpráva a začala sa báť o svoj život a život svojej dcéry.
Poškodená vtedy tiež vypovedala, že obžalovaný ich s dcérou v čase, keď má vypité, vyháňa k jej matke,
a potom na ňu nadáva, že im dáva rozumy, pričom veľa krát museli spať u jej matky, pretože robil cirkus,
rozbíjal veci. Na otázku, či sa jej obžalovaný vyhrážal aj v uvedený deň, odpovedala v tom zmysle,
že keď si pamätá, že sa jej vyhráža stále, keď ju škrtil, tak ju určite nie „oné“. Poškodená tiež vtedy
vypovedala, že obžalovaný ju škrtil oboma rukami. Poškodená vtedy tiež odpovedala na viaceré otázky

obhajcu obžalovaného, týkajúce sa výchovy spoločnej dcéry obžalovaného a poškodenej, zásahov
matky poškodenej do tejto výchovy a dokonca zodpovednosti poškodenej za opíjanie sa obžalovaného,
ktoré boli podľa názoru súdu položené v rozpore s ust. § 132 odsek 2 Trestného poriadku.
Poškodená na výzvu, aby vysvetlila uvedené rozpory vo svojich výpovediach uviedla, že udalosti sa stali
tak, ako vypovedala na polícii, vtedy vypovedala pravdu, na udalosti si vtedy pamätala, teraz si ich už

tak nepamätá.

Svedkyňa T. F. (matka poškodenej) vypovedala na hlavnom pojednávaní, že podobné veci, ako sa
stali dňa 16.07.2020, sa nestali po prvýkrát. V noci na 16.07.2020 vnučka spal u nej, obžalovaný od
rána na ňu vykrikoval, pretože bol pod vplyvom alkoholu, volal ju domov obedovať, pretože navaril,

svedkyňa tiež varila a obžalovaný hovoril, že je rodičom on a nie svedkyňa. Aj vonku pred bytovkou
stále išiel do vnučky a svedkyňa uviedla, že si nevie pomôcť, ale do takého správania sa vždy zastará.
Obžalovaný tam vykrikoval, nadával aj jej, nazýval ju vulgárnymi výrazmi, ale on ju inak ako kurvou ani
nenazýva. Svedkyňa videla problém v tom, že obžalovaný s jej dcérou bývajú v tej istej bytovke ako
ona a pokiaľ medzi nimi príde ku konfliktu, dcéra s vnučkou samozrejme ihneď idú k nej, pričom sa

stávalo, že obžalovaný vykrikoval pod vplyvom alkoholu, že podpáli byt. Podľa svedkyne obžalovaný dňa
16.07.2020stálesvnučkouniečoriešil,potomprišlajejdcéra,pohádalisa,išlidobytu,obžalovanýalena
svedkyňu vykrikoval aj keď bola so susedou vonku. Svedkyňa potom išla do svojho bytu a za nejaký čas
pribehla vnučka, celá sa klepala a hovorila, že obžalovaný drhne poškodenú, chce ju zabiť. Svedkyňa
sa snažila vnučku ukľudniť, potom prišla aj jej dcéra a zavolala políciu. Podľa vyjadrenia svedkyne bol

obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody nervóznejší, keď bol väčší problém, prišli jeho rodiča,
zobrali ho a potom sa po nejakom čase vrátil a vždy mu bolo odpustené. Svedkyňa tvrdila, že pokiaľ bol
obžalovaný triezvy, nemožno mu nič vyčítať, problém bol len alkohol. Svedkyňa tiež uviedla, že aj v ten
deň počula, že obžalovaný vykrikoval z balkóna, že prinesie benzín a podpáli to, ona nech zdochne.

Súd za splnenia podmienok podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu
svedkov W. K., J. C., Q. W. a N. Q. (susedov z bytovky), ktorí v podstate zhodne uviedli, že neboli
svedkom žiadneho incidentu medzi obžalovaným a poškodenou dňa 16.07.2020, nevideli ani nepočuli
žiadnu hádku ani konflikt a nemajú vedomosť o ich vzťahu. Jedine svedkyňa Q. W. pripustila, že počula
obžalovaného smerom k jeho svokre povedať, aby zdochla a tiež to, že keď si vypil, zvykol vystrájať,

vykrikovať sám pre seba, čo ale nebývalo často a inak obžalovaného hodnotila kladne a ako pracovitého
človeka.

Zo záznamu z volania poškodenej na linku 158 súd zistil, že táto už v uvedenom oznámení uviedla,
že obžalovaný ju škrtil, pričom zo zvukovej nahrávky súd zistil, že tento telefonát poškodenej nevyznel

ako bez emócii, naopak, pred vyjadrením o tom, že obžalovaný má robiť bodrel a škrtiť poškodenú, sa
táto na chvíľu odmlčala a vydýchla a súd vyhodnotil, že zo spôsobu oznámenia poškodenej už vtedy
vyznieval minimálne pocit zo zažitia negatívnej udalosti a prekvapujúceho správania obžalovaného tak,
ako poškodená následne aj verbálne deklarovala vo svojom výsluchu.

Z fotografie krku poškodenej, vyhotovenej povereným príslušníkom, súd zistil na ľavej strane krku
poškodenej červený fľak na pokožke, pravá strana krku poškodenej fotograficky zdokumentovaná
nebola.Zo zápisnice o trestnom oznámení (ktorá je dôkazom podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku) súd
zistil, že táto bola s poškodenou spísaná daň 16.07.2020 v čase o 21.30. hod. a poškodená vtedy tiež
uviedla, že v kuchyni jej obžalovaný vyrazil pohár z ruky, chytil ju pod krk, zatlačil o chladničku a tam

ju škrtil, pričom sa jej vyhrážal, že ju zaškrtí.

Zo zápisu o dychovej skúške súd zistil, že obžalovanému bolo dňa 16.07.2020 v dychu nameraných
0,47 mg/L alkoholu.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z
odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr. Jána Bernáta, ktorý v jeho závere skonštatoval, že
obžalovaný je osobu závislou na alkohole, pričom sa u neho jedná o rozvinutú závislosť a preto u neho
odporúča uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Znalec súčasne nezistil
ani dôvody na skúmanie duševného stavu obžalovaného.
Súd aj napriek súhlasu obžalovaného a prokurátora nemal žiadne pochybnosti o správnosti a

odbornej presvedčivosti znaleckého posudku. Pokiaľ obhajoba ešte v úvode dokazovania na hlavnom
pojednávaní (pred udelením súhlasu obžalovaného s čítaním znaleckého posudku) žiadala prítomnosť
tohto znalca na hlavnom pojednávaní počas celého dokazovania za účelom vypracovania znaleckého
posudku na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, t.j. v čase keď ešte nemohlo
byť zrejmé, či dôjde k obsahovej zmene tých dôkazov, ktoré prípadne boli jednými z podkladov pre

vypracovanie znaleckého posudku a či táto zmena bude pre jeho závery vôbec významná, súd na takýto
postup jednak nemal čase splnené podmienky a jednak takýto postup nepovažoval v tom čase pre svoje
rozhodnutie ani za potrebné a preto tento návrh odmietol.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na návrh poškodenej na rozvod manželstva z 03.08.2020 ako aj

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú S., v ktorých opakovane
opisuje svoju obavu z návratu obžalovaného do spoločnej domácnosti a jeho predchádzajúce agresívne
správanie.

Vykonaním vyššie opísaných dôkazov a po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných

súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú pozorovať jednotlivé
vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru, že obžaloba bola na
obžalovaného podaná dôvodne a obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako mu kládla za vinu
obžaloba prokurátora. Obžalovaný síce priznal, že poškodenú na moment chytil pod krkom jednou rukou
a vulgárne jej nadával, tvrdil však, že to z jeho strany bola reakcia na hádku s poškodenou a popieral,

že by sa jej pritom vyhrážal zabitím.

Túto obranu obžalovaného mal súd v plnom rozsahu vyvrátenú ostatnými vykonanými dôkazmi, a
to predovšetkým výpoveďou poškodenej, svedkyne F., zápisnicou o trestnom oznámení, zvukovým
záznamom z telefonického oznámenia poškodenej na linku 158 a fotografiu poškodenej, ktoré dôkazy

navzájom korešpondovali. Súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodenej O. J. z prípravného
konania a jej opisu skutku v zápisnici o podanom trestnom oznámení, kde detailne opísala celý priebeh
verbálneho konfliktu s obžalovaným, jeho verbálne agresívne správanie už v čase jej príchodu do miesta
bydliska, jeho slovné útoky smerujúce proti jej matke T. F., vrátane toho, že sa už v tom čase vyhrážal
podpálením bytu, čo potvrdila aj svedkyňa F.. Poškodená tiež vtedy vypovedala, že obžalovaný sa aj

neskôr v byte správal agresívne, keďže bol pod vplyvom alkoholu, pýtal od nej peniaze na alkohol, ktoré
mu odmietla dať a následne ju v čase, keď sa išla do kuchyne napiť, fyzicky napadol tak, že jej vyrazil
pohár z ruky a škrtil ju oboma rukami, podľa vyjadrenia poškodenej síce nie dlhý čas, avšak dostatočne
dlhý na to, aby toto zaregistrovala aj ich maloletá dcéra, prechádzajúca okolo, ktorá následne ušla zo
strachu k starej matke a poškodenej sa podarilo zo zovretia obžalovaného vymaniť, a to nie preto, že by

ju obžalovaný pustil tak, ako uvádzal. Poškodená do zápisnice o podanom trestnom oznámení uviedla
jednoznačne i to, že obžalovaný sa jej pri tomto zovretí jej krku vyhrážal škrtením. Poškodená následne
ani vo svojej výpovedi v prípravnom konaní neuviedla, že by obžalovaný vyhrážky v tomto momente
nepoužil a na hlavnom pojednávaní rovnako toto nevylučovala tvrdiac, že si na tento detail, ako aj
niektoré ďalšie detaily, už nepamätá. Jednoznačne však zotrvala na tom, že aj na polícii vypovedala

pravdu. Súd postrehol, že poškodená toho času zaujíma k obžalovanému zmierlivejší postoj napriek
tomu, že toho času pred Okresným súdom Nové Zámky prebieha aj konanie o rozvod ich manželstva
( v rámci ktorého v písomných podaniach opakovane verbalizuje strach z návratu obžalovaného do
spoločnej domácnosti), nakoľko sama nevylúčila možnosť obnovenia spolužitia s obžalovaným podpodmienkou, že nebude požívať alkohol. Poškodená presvedčivo súdu vysvetlila, z akého dôvodu
mala v tomto okamihu z obžalovaného strach, tvrdila síce, že obžalovaný sa správal agresívne aj v
minulosti, v stave po požití alkoholu, opakovane jej ako aj jej matke nadával, vyhrážal sa podpálením

bytu, odrezaním hlavy a inými vyhrážkami, v tomto konkrétnom prípade ju však už aj fyzicky napadol,
čo u poškodenej vzbudilo obavu o jej život. Súd v tvrdeniach poškodenej ohľadne správania sa
obžalovaného v minulosti ako aj v priebehu skutku, ktorý je predmetom konania v prejednávanej veci,
vrátane ňou uvádzaných vyhrážok zabitím, nevzhliadol žiadny motív obžalovaného krivo usvedčovať,
naopak, vyjadrenia poškodenej pre súd vyzneli vierohodne aj preto, že svoju výpoveď nezmenila

ani v tomto štádiu trestného konania napriek tomu, že možnosť obnovenia partnerského vzťahu
s obžalovaným nevylučuje. Skutočnosť, že obžalovaný sa voči poškodenej pri predmetnom skutku
správal verbálne a fyzicky agresívne spôsobom, ktorý prekračoval rámec bežnej hádky, podporuje aj
bezprostredné správanie sa ich maloletej dcéry, ktorá ihneď z bytu ušla k svojej starej matke, ktorej
sprostredkovala informáciu, že obžalovaný poškodenú drhne a chce ju zabiť. Skutočnosť, že zo strany
obžalovaného išlo o správanie, spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu v zmysle naplnenia objektívnej stránky

žalovaného prečinu, je podporená aj spôsobom telefonického oznámenia poškodenej polícii tak, ako
je vyššie uvedené a z ktorého spôsobu nemožno podľa názoru súdu v žiadnom prípade vyvodiť,
že by poškodená iba „mala obžalovaného plné zuby a bola na neho nahnevaná“ tak, ako sa snažil
postoj poškodenej vysvetľovať obžalovaný na hlavnom pojednávaní. Výpoveď poškodenej o priebehu
fyzického ataku obžalovaného na ňu je súčasne podporený aj fotografickým zadokumentovaním ľavej

časti krku poškodenej, na ktorom je pozorovateľné sčervenalé miesto na pokožku. Skutočnosť, že
nebola fotograficky zadokumentovaná aj pravá časť krku poškodenej ako ani to, že by prípadne na
tejto časti krku neboli pozorovateľné podobné sčervenania, podľa názoru súdu nemôžu viesť k záveru,
že obžalovaný poškodenú držal za krk iba jednou rukou tak, ako tvrdil obžalovaný a tak súčasne
spochybňoval výpoveď poškodenej, keďže aj pri držaní poškodenej za krk čo i len jednou rukou sa

logicky vyvíja tlak na obe časti krku poškodenej a preto absencia zadokumentovania pravej časti krku
poškodenej nemá žiadny vplyv na záver súdu o vierohodnosti výpovede poškodenej a ňou opísaného
priebehu skutku, vrátane spôsobu, akým ju obžalovaný škrtil.

Na vyvodenie hore uvedených skutkových zistení a záver o spáchaní žalovaného skutku obžalovaným

tak, ako je opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, súdu postačovali na hlavnom pojednávaní
vykonané dôkazy, pričom iné dôkazy v konečnom dôsledku prokurátor ani obhajoba nenavrhli.

Podľa názoru súdu obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno

b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, a to z
hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky. Obžalovaný totiž úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na
ochrane jednotlivca pred niektorými nebezpečnými vyhrážkami tak, že sa inému vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe). Pokiaľ

ide o spôsobilosti obžalovaným použitej vyhrážky zabitím vzbudiť dôvodnú obavu, táto je jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností odvodená od spôsobu a okolností jej vyslovenia obžalovaným, keď tento,
súc pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom verbálne agresívnom správaní sa voči poškodenej
a jej matke, používajúc i vulgárne nadávky, pri jej vyslovení poškodenú aj súčasne škrtil, držiac ju za
krk obomi rukami, pričom obžalovaný sa aj v minulosti poškodenej vyhrážal podpálením bytu, zabitím,

podrezaním, a to aj pre prípad rozvodu, z ktorého dôvodu poškodená aj v minulosti z dôvodu takéhoto
správania hľadala útočisko u svojej matky. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na
jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť

jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto
určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (fyzický atak obžalovaného, spočívajúci v škrtení
poškodenej za súčasného vyslovenia vyhrážok zabitím) a jeho následkom (aj vo sfére telesnej
integrity poškodenej), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (keď škrteniu poškodenej zo strany
obžalovaného predchádzali aj verbálne agresívne útoky na jej osobu a osobu matky poškodenej

a tiež požitie alkoholu obžalovaným), mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou (keď
nemožno ospravedlňovať verbálne a agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej jeho pocitom
zasahovania matky poškodenej do ich rodinného života ako ani rozdielnymi názormi na výchovu
spoločného dieťaťa).Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko dospel k
záveru, že neskorší Trestný zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že z manželstva s poškodenou
pochádza jedno jeho maloleté dieťa. Obžalovaný pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody
nebol v pracovnom pomere. Z miesta bydliska nie sú o obžalovanom uvádzané bližšie poznatky,
charakterizujúce jeho povahu a správanie. Z hodnotenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody
a predchádzajúceho výkonu väzby vyplýva, že nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný s tým, že

dodržiava ústavný poriadok a jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. V evidencii
priestupkov má obžalovaný okrem postihu za dopravné delikty evidovaný aj postih za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, spočívajúceho v hrubom správaní dňa 26.12.2016 v mieste bydliska.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil rôznorodej
úmyselnej trestnej činnosti. Vo veciach Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3T/74/1998,
1T/78/2000, 1T/29/2002 a 1T/45/2003 a vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/50/2009 sa

síce na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak uvedenou fikciou neodsúdenia nezanikla
skutočnosť, že sa obžalovaný uvedenej, prevažne majetkovej trestnej činnosti, dopustil ale naopak,
svedčí o jeho sklonoch k páchaniu trestnej činnosti a dokazuje fakt, že tento sa opakovane dostal do
rozporu s právnym poriadkom. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/39/2017
z 13.04.2017, právoplatným dňa 05.05.2017, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona (vedenie osobného motorového vozidla
a spôsobenie dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu 3,37 promile) a bol mu pôvodne uložený trest
odňatia slobody 5 mesiacov ako podmienečný spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 42 mesiacov. Uznesením súdu z 06.11.2019, právoplatným dňa 12.11.2019, však bolo rozhodnuté
o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia a obžalovaný následne dňa

25.05.2020 trest odňatia slobody vykonal. Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/33/2020 z
09.07.2020, právoplatným dňa 09.07.2020, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody 5 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Súd na
rozdiel od trestného rozkazu (kedy obžalovanému na základe jeho vyjadrenia pri preštudovaní spisu
po skončení vyšetrovania o priznaní skutku v celom rozsahu, t.j. vrátane vyhrážania sa poškodenej
zabitím, tomuto priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona), nemohol
obžalovanému priznať túto poľahčujúcu okolnosť, keďže tento síce opakovane prezentoval ľútosť nad

svojim správaním, avšak nepriznal sa k trestnému činu tak, ako skutok žaloval prokurátor a ktorý mal súd
i preukázaný po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, pretože v celom priebehu hlavného
pojednávania popieral vyslovenie vyhrážok zabitím pri škrtení poškodenej. Naopak, súd u obžalovaného
zistilpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písmenom)Trestnéhozákonat.j.žeužbolzatrestnýčinodsúdený.
Trestnýzákonvust.§360odsek2Trestnéhozákonaustanovujezákladnúsadzbutrestuodňatiaslobody

6 mesiacov až 3 roky. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti
u obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii okolnosti poľahčujúcej podľa § 38 odsek
4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona, t.j. na 16 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej
hranicitaktosprísnenejtrestnejsadzby anajehovýkonhozaradildoústavunavýkontrestusostredným

stupňom stráženia, keďže posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Podľa názoru súdu trest uvedeného druhu a výmery plne reflektuje nielen závažnosť obžalovaným pod
vplyvomalkoholuznovuspáchanéhoprečinu,aleajjehoaktuálnypostojkpožívaniualkoholuarodinným

vzťahom, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní s tým, že má záujem o obnovenie partnerského
vzťahu s manželkou, ktorá rovnako túto variantu nevylúčila. Na druhej strane ukladanie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby a už vôbec nie iba vo výmere zodpovedajúcej dĺžke obžalovaným v
tejto veci vykonanej väzby, bránili okolnosti prípadu a pomery obžalovaného. Na tomto mieste súdpovažujezapotrebnézopakovaťdoterajšoukriminálnuminulosťobžalovaného,ktorýsavprejednávanej
veci nedostal do rozporu s právnym poriadkom stanovenými a spoločnosťou akceptovanými normami
správania po prvý krát. V minulosti sa opakovane dopustil trestnej činnosti majetkového charakteru

a posledné obžalovaným vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody zase súviseli s požívaním
alkoholických nápojov a následne nerešpektovaním sankcie za také protiprávne konanie mu súdom
uložené.Vprejednávanejvecisapritomobžalovanýznovudopustiltrestnéhočinupodvplyvomalkoholu,
ktorý podľa vyjadrenia poškodenej požíva nielen občasne a tiež sa pod jeho vplyvom správa verbálne a
naposledy i brachiálne agresívne, čo obžalovaný v zásade i pripustil. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že

obžalovaný sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil pod vplyvom alkoholu ani nie dva mesiace
potom, ako dňa 25.05.2020 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený mu za spáchanie
predchádzajúcej trestnej činnosti v súvislosti s požitím alkoholu. Z uvedeného postoja obžalovaného k
pravidlám právania sa, stanovených aj právnym poriadkom, tieto v posledných troch rokoch porušených
užtretíkrátspôsobom,napĺňajúcimznakytrestnéhočinu,presúdvyplynulzáveronevyhnutnostipôsobiť
na obžalovaného trestom odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a v strednom

stupni stráženia za podmienok podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s tým, že si to vyžaduje
nielen účel trestu z hľadiska nápravy obžalovaného a individuálnej prevencie, ale aj ochrana spoločnosti
pred trestnou činnosťou zo strany obžalovaného s tým, že takýto trest i dostatočne odradí iných od jej
páchania.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil pod vplyvom
alkoholu a v súvislosti s jeho zneužívaním, keďže i znalec konštatoval závislosť obžalovaného na ňom,
súd za podmienok podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a v súlade s odporučením znalca
uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).