Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010047
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517010047.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.
Ivety Zelenayovej a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci odsúdeného A. Q., pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
1T/7/2017 zo dňa 28.01.2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. Q., nar. XX.XX.XXXX v F., sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V zhora citovaným uznesením podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A.
Q. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
sp.zn. 1T/7/2017 zo dňa 06.02.2017 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace vykoná.

Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. rozhodol, že pre výkon tohto trestu sa zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, ako osoba oprávnená na podanie sťažnosti v zmysle
§ 186 ods. 1 Trestného poriadku, podal sťažnosť odsúdený A. Q. (č.l. 249). V písomných dôvodoch
svojej sťažnosti doručených okresnému súdu dňa 27.02.2019 prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,
že odsúdený mal ťažké detstvo bez rodičov, prebýval v rôznych ústavoch pre mladistvých, kde nemal

vhodné vzory správania. Vo výkone trestu si uvedomil svoje protiprávne konanie a ku všetkým skutkom
sa priznal a oľutoval ich. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd ponechal podmienečné odsúdenie v
platnosti a súčasne ustanovil nad odsúdeným probačný dohľad.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré

napadnutému uzneseniu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený ml. A. Q. bol rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V sp.zn. 1T/7/2017 zo dňa 06.02.2017 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/ Tr. zák., za čo mu bol okrem iného uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 10.03.2017, a teda podľa § 50 ods.1 Tr. zák. skúšobná doba odsúdenému začala
plynúť dňa 11.03.2017 a v celosti mu uplynula dňa 10.03.2018.

Krajský súd ďalej zistil, že A. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 08.06.2017 sp. zn.
4T/61/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/81/2017 z 09.10.2017,
uznaný za vinného v bode 1. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a

v bode 2. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a odsúdený na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne, a ďalej aj na samostatný trest odňatia slobody vovýmere 3 mesiace nepodmienečne so zreteľom na § 49 ods. 2 Tr. zák. s jeho zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil právoplatné
výroky o treste v rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14.12.2016 sp. zn. 29T/115/2016, a to o. i.

za zločin znásilnenia formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 199 ods. 1 Tr. zák., ako aj v rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2017 sp. zn. 8T/58/2016.

Súd I. stupňa postupoval procesným spôsobom, keď oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy.
Následne skúmal, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby žil riadnym životom a zistil, že v

priebehu skúšobnej doby sa opäť dostal do rozporu so zákonom, pretože bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín z 08.06.2017 sp. zn. 4T/61/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 23To/81/2017 z 09.10.2017. Podľa skutkovej vety k dokonaniu skutku došlo dňa
28.03.2017, z čoho je zrejmé, že skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule
za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v

platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu,
a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané
obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny
život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

V čase rozhodovania samosudcu okresného súdu na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2019
odsúdenému skúšobná doba už uplynula.

Zo slov uvedených v citovanom ustanovení § 50 ods. 4 Trestného zákona ,,Výnimočne môže súd....

ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti" vyplýva, že podmienečné odsúdenie musí v čase
rozhodovania prebiehať, t. j. ešte musí plynúť lehota ustanovenej skúšobnej doby, čo zároveň znamená,
že táto pôvodne určená skúšobná doba ešte neskončila. Tým sa zároveň vytvára kontinuita (jednota)
skúšobnej doby, v ktorej bude súd skúmať správanie sa odsúdeného z hľadiska ustanovenia § 50 ods.
4 Tr. zák., t. j. či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, vykonal iné uložené sankcie a plnil

uložené obmedzenia a povinnosti.

Rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti môže
súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Lehota predĺženej skúšobnej
doby začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa skúšobnej doby, ktorá sa predĺžila

(stanovisko Trestnoprávneho kolégia NSSR z 10.12.2012 sp. zn. Tpj 44/2012).

Krajský súd teda vo vzťahu k sťažnostným námietkam odsúdeného konštatuje, že v danom prípade už
nebolo možné rozhodnúť o predĺžení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, nakoľko rozhodnutie
podľa § 50 ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. môže urobiť súd len v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, o ktoré ide.

V posudzovanom prípade podmienky pre použitie vyššie citovaného ustanovenia o premene trestu boli
splnené. Odsúdený A. Q., ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, v priebehu skúšobnej doby nežil
riadnym životom, pretože spáchal úmyselnú trestnú činnosť, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený, a

súd I. stupňa preto postupoval v súlade so zákonom, keď nariadil trest pôvodne podmienečne odložený
odsúdenému vykonať a svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne aj odôvodnil.

Vo vzťahu k ďalším sťažnostným námietkam odsúdeného, krajský súd konštatuje, že v danom
prípade odsúdený spáchal ďalší trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a pre

rozhodovanie súdu o premene trestu nie je relevantné, že odsúdený údajne nevedel o právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/7/2017 zo dňa 06.02.2017. Ako už správne vo svojom
odôvodnení uviedol aj prvostupňový súd, v tomto prípade sa rovnako vzdal odvolania aj prítomný
prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V, a preto odsúdenému muselo byť zrejmé, že uvedenýrozsudok vo výroku o treste nadobudne právoplatnosť. V prípade trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený
dopustil v skúšobnej dobe, krajský súd i s prihliadnutím na tvrdenie odsúdeného, že bol v čase spáchania
predmetného skutku mladistvý a na jeho sociálne pomery, dospel k záveru, že v prípade posudzovaných

trestných činov išlo o páchanie úmyselnej, dokonca rovnakej, majetkovej trestnej činnosti. Z uvedeného
vyplýva,žepôvodneuloženývýchovnýpodmienečnýtrestodňatiaslobodysauodsúdenéhoA.Q.zjavne
minul účinku, a preto je na jeho prevýchovu potrebné vplývať výkonom uloženého trestu odňatia slobody.

Súd I. stupňa taktiež postupoval v súlade so zákonom a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keď zaradil

odsúdeného A. Q. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
v posledných 10. rokoch pred spáchaním uvedeného trestného činu nebol odsúdený vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Na podklade týchto skutočností krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol vo veci správne,
nakoľko sú splnené základné podmienky na premenu trestu, nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu
I. stupňového rozhodnutia, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú musel v zmysle § 193 ods. 1

písm. c/ Tr. por. zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.