Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200951
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8514200951.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu 1./ S. I., nar.

X.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX Y., štátny občan SR, 2./ E. I.ová, nar. X.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX
XX Y., štátny občan SR, 3./ S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX Y., štátny občan SR, žalobcovia
právne zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, AK so sídlom Slovenská 46, Prešov proti žalovaným:
1./ EDYPLUS, s.r.o. so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, pr. zast.: AK JUDr.
Marek Hic, s.r.o., AK so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 0XX, 2./
DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, pr.
zast.: advoconsulting s.r.o., AK so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava v konaní o prikázanie

žalovaným zdržať sa dražby takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubova
uznesením č.k. 2C/44/2014-250 zo dňa 8.4.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
6Co 114/2014-307 zo dňa 9.7.2014.

III. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2014 a jej doplnením zo dňa 14.3.2014 sa žalobcovia domáhali

pôvodne voči žalovanému v 1. rade - Slovenskej sporiteľni, a.s. (ďalej aj „pôvodný žalovaný v 1. rade“) a
žalovanému v 2. rade - spoločnosti DUPOS dražobná spol. s.r.o. určenia, že ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“), časti 15 „Zabezpečenie záväzkov“, Zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2005, uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným
v 1. rade ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 32.198,10
eur v nasledujúcich bodoch:
- bod 15.9.1 písm. a/ o výkone záložného práva priamym predajom tretej osobe,

- bod 15.9.1 písm. b/ o výkone záložného práva vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej
neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka,
- bod 15.9.1 písm. c/ o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou,- bod 15.9.4 o výkone záložného práva priamym predajom tretej osobe,
- bod 15.9.5 o výkone záložného práva vyhlásením verejnej obchodnej súťaže,
- bod 15.9.6 o minimálnej cene pri uskutočnení verejnej obchodnej súťaže,

- bod 15.9.7 o zopakovaní verejnej obchodnej súťaže s právom žalovaného v 1/ rade predať záloh pod
cenu stanovenú súdnym znalcom,
- bod 15.9.8 o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou, sú absolútne neplatné.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.6.2005 žalobca v 1. rade ako dlžník uzatvoril s pôvodným

žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“) na sumu
32.198,10 eur, ktorou sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 180,31
eur k 20. dňu bežného kalendárneho mesiaca počnúc dňom 20.1.2006 až do 20.7.2034.
Dňa 10.6.2005 pôvodný žalovaný v 1. rade a žalobcovia v 2. a 3. rade uzavreli zmluvu o zriadení
záložného práva a následne toho istého dňa podali návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. S. ako parcely registra „C“ č. 146 - záhrady o výmere 57 m2, č. 147/1

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, č. 147/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106
m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 2. rade a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
pre k. ú. S. - rodinný dom so súp. č. XX postavený na parc. č. 147/2, ktorý je vo vlastníctve žalobcu
v 3. rade. Ďalej žalobcovia predložili prehľad splácania uvedeného úveru od 6.2.2006 do 7.1.2014 v
celkovej výške 23 165,05 eur. V deň poskytnutia úveru uhradil žalovaný v 1. rade aj sumu 158,99 eur

ako poplatok za poskytnutie úveru, ktorý nemá rozumný a ekonomický základ.
Žalobca v 1. rade z dôvodu straty zamestnania dohodnuté mesačné splátky nesplácal riadne, preto
pôvodný žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15.2.2011 žalobcovi v 1. rade doručil výzvu na zaplatenie
omeškaných splátok a listom zo dňa 7.2.2012 žalobcovi v 1. rade oznámil, že pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Následne žalovaný v 2. rade listom zo dňa 2.10.2013 vyzval žalobcu v 3.

rade na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. Zároveň mu doručil žiadosť
o oznámenie všetkých skutočností viaznucich na predmete dražby. Žalovaný v 2. rade doručil žalobkyni
v 2. rade znalecký posudok č. 84/2013, ktorý bol vypracovaný za účelom výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade sa uskutočnila dňa
6.3.2013, bola však neúspešná.

V odôvodnení žaloby ďalej žalobcovia rozsiahlym spôsobom uviedli dôvody nesúladu právnej úpravy o
dobrovoľných dražbách s Ústavou SR a Medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských
práv a slobôd a zároveň navrhli súdu predložiť Ústavnému súdu SR prejudiciálne otázky špecifikované
v žalobe. V tomto smere poukázali aj na stanovisko Európskej komisie vo veci Peter Macinský, Eva
Macinská proti FINANCREAL, s.r.o, uverejnené pod ID C-482/12, číslo reg. 927169 z 6.2.2013, z ktorého

je zrejmé, že dobrovoľné dražby sú v rozpore s eurokonformným výkladom práva a že právna úprava
vzťahujúca sa na výkon záložného práva bez schválenia súdu alebo iného, nezávislého tribunálu je v
rozpore s právom Európskej únie.
Žalobcovia namietli v žalobe aj výšku ceny predmetných nehnuteľností určených znaleckým posudkom
č. 84/2013 vo výške 41 469,44 eur, teda posudkom vypracovaným na základe podnetu dražobníka

za účelom ohodnotenia predmetu dražby, pričom na podporu svojich tvrdení priložili k žalobe vlastný
znalecký posudok, ako aj odhady trhovej ceny nehnuteľností určených prostredníctvom realitných
kancelárií, podľa ktorých majú nehnuteľnosti hodnotu od 52 800 eur do 57 700 eur. Takisto namietali,
že cena dražených nehnuteľností podstatne prevyšuje dlh, keď pri úvere vo výške istiny 32 039,11 eur
a úhradách 23 165,05 eur dlh istiny predstavuje sumu 8 874,06 eur.

Žalobcovia v 2. a 3. rade videli dôvod vyslovenia neplatnosti ustanovení časti 15, bod 15.9.1 písm. c/ a
15.9.8 o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou v tom, že by tým došlo k neprimeranému zásahu
do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov v 2. a 3. rade. Naliehavý právny
záujemnaurčeníneplatnostiprávnehoúkonuvzmysle§80písm.c)O.s.p.majúžalobcoviav2.a3.rade
z dôvodu, že sa jedná o ich jediné obydlie a bez rozhodnutia súdu vo veci samej im reálne hrozí strata

obydlia a vysťahovanie na ulicu. Žalobca v 1. rade má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti
podmienok, pretože tie sú súčasťou Zmluvy o úvere a upravujú výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou, ktorej legálnosť a eurokonformitu napáda.

3. Žalobcovia v žalobe, v spresnení žaloby zo dňa 14.3.2014 a v spresnení návrhu na vydanie

predbežnéhoopatreniazodňa7.4.2014žiadalizároveňvydaťpredbežnéopatrenie(zaúčinnostiO.s.p.),
ktorým by súd zakázal žalovaným rušiť ich v pokojnom užívaní založených nehnuteľností a vykonať
výkon záložného práva na založené nehnuteľnosti podľa ustanovení VOP.4. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k žalobe Zmluvu o poskytnutí bankových produktov uzavretú
medzi žalobcom v 1. rade a pôvodným žalovaným v 1. rade zo dňa 9.6.2005 a dodatok k nej zo dňa
14.6.2005, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2005, požiadavku na supervíziu

všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb pre hypotekárne úvery a spotrebné úvery, Všeobecné
obchodné podmienky pôvodného žalovaného v 1. rade účinné od 1.9.2004, návrh na vklad záložného
práva zo dňa 10.6.2005, listy vlastníctva č. XXX a XXX v k.ú. S., zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. 31/2005 zo dňa 10.6.2005, doklady o úhradách splátok úveru, výzvu
pôvodného žalovaného v 1. rade zo dňa 15.2.2011, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo

dňa 7.2.2012, výzvu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu zo dňa 2.10.2013,
znalecký posudok Ing. arch. Jána Kimáka č. 84/2013, listinu označenú ako Ponuka dobrovoľných
dražieb, znalecký posudok Ing. Jána Štupáka č. 86/2012, vyjadrenia 3 realitných kancelárií na hodnotu
založených nehnuteľností, list Európskej komisie adresovaný Stálemu zastúpeniu Slovenskej republiky
pri Európskej únii a písomné pripomienky Európskej komisie vo veci C-482/12 Macinský, Macinská proti
FINANCREAL, s.r.o. K spresneniu žaloby pripojili žalobcovia ešte oznámenie o výsledku dražby zo dňa

6.3.2014, notársku zápisnicu N 113/2014 zo dňa 6.3.2014 a oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa
17.1.2014.

5. Uznesením súdu sp. zn. 2C/44/2014 zo dňa 8.4.2014 súd neodkladným opatrením zakázal
pôvodnému žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uskutočniť výkon záložného práva na

založené nehnuteľnosti podľa bodu 15.9.1 písm. a), b) a c) VOP pôvodného žalovaného v 1. rade a
v prevyšujúcej časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Súd zároveň stranám doručil
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

6. Pôvodný žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu z dôvodu

nesplnenia podmienok na jeho nariadenie, pričom sa vyjadril aj k veci samej. Vysvetlil účel záložného
právo s tým, že jeho oprávnenie pristúpiť k výkonu záložného práva vyplýva priamo z Občianskeho
zákonníka a na tom by nič nezmenilo ani prípadné určenie neplatnosti ustanovení VOP, ktoré upravujú
výkon záložného práva. Poukázal ďalej na to, že súd vo veci samej nie je oprávnený rozhodovať o
všeobecnej hodnote nehnuteľností, pretože to neupravuje žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľným

dražbách. Žalobcovia v žalobe nekonkretizovali, v čom vidia nesprávnosť namietaného znaleckého
posudku. Trhová cena je prienik aktuálnej ponuky a dopytu a všeobecná hodnota nehnuteľnosti je
len odhad najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku. Poukázal pritom na to, že dlh zo zmluvy
o úvere je okolo 28 400 eur, teda cena dražených nehnuteľností a výšky dlhu nie je vo výraznom
nepomere. Dobrovoľné dražby sa vykonávajú na území SR podľa platného zákona o dobrovoľných

dražbách (ďalej aj „ZoDD“), pričom Ústavný súd SR nevyslovil v žiadnom svojom rozhodnutí nesúlad
zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR, resp. inými právnymi predpismi. Tvrdenia žalobcov o
rozpore ZoDD s Ústavou SR a Medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv nie sú podložené
relevantnými argumentmi.

7. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu takisto podal odvolanie proti
nariadenému predbežnému opatreniu z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho nariadenie (nie je
osvedčený ich nárok a potreba dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov konania), pričom sa
vyjadril aj k žalobe. Uviedol, že žalobcovia nenamietajú samotné zabezpečenie úveru, ale len spôsob
jeho prípadného výkonu. Žalobcovia v žalobe výslovne uznali tú skutočnosť, že žalobca v 1. rade bol

s platením úveru v omeškaní a k náprave nedošlo ani po výzve pôvodného žalovaného v 1. rade,
v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného
práva. Po citácii § 151a a 151j Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) poukázal na skutočnosť,
že uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky priamo zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Žalobcovia

sa v zmysle zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zriadení záložného práva dohodli s pôvodným žalovaným
v 1. rade ako veriteľom na konkrétnych spôsoboch výkonu záložného práva. Tieto spôsoby sú presne
pomenované v prílohe týchto zmlúv, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach pôvodného
žalovaného v 1. rade. Podpisom zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva žalobcovia
potvrdili, že boli v plnom rozsahu oboznámení so spôsobmi prípadného výkonu záložného práva a

v tom čase nemali proti tomu žiadne výhrady, resp. návrhy na zmenu ich úpravy. Keďže v čase
podpisu predmetných zmlúv nemali k ustanoveniam jednotlivých zmlúv žiadne výhrady, či pripomienky
a žalobcovia ani dodatočne nenamietajú, resp. nepoukazujú na akékoľvek obmedzenie ich zmluvnej
voľnosti, prípadne spôsobilosti právne konať, má žalovaný v 2. rade za to, že snaha o určenieneplatnosti naznačených ustanovení je len účelovou snahou o vyhýbanie sa riadnemu a včasnému
plneniu zmluvných povinností. Postup pôvodného žalovaného v 1. rade tak nemôže byť vyhodnocovaný
ako neprimeraný, resp. zasahujúci do ústavných práv žalobcov, navyše tu nie je daný ani naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti napadnutých ustanovení Všeobecných obchodných podmienok.
K návrhu na začatie prejudicionálneho konania vo veci C-482/12 podaného Okresným súdom Prešov
uviedol, tento návrh vzal Okresný súd Prešov späť a tým bolo predmetné konanie z registra Európskeho
súdneho dvora dňa 7.2.2014 vymazané. Preto začatie tohto prejudicionálneho konania nemôže slúžiť
ako opora odôvodnenia podanej žaloby. Napriek tomu, že toto konanie už neprebieha pred Súdnym

dvorom Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“), poukázal na návrhy generálneho advokáta Nilsa Wahla, ktoré
v tomto konaní predniesol dňa 21.11.2013 ešte pred späťvzatím návrhu. Menovaný generálny advokát
dospel k záveru, že smernica Rady 93/13/EHS nebráni výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby v takej právnej úprave, ako je v Slovenskej republike. Vzhľadom na obsiahlosť
návrhu generálneho advokáta odkázal na body 77-81, 83-90, 94 a 96-98 jeho návrhu. Žalobcami
namietaný rozdiel v cene predmetu dražby videl žalovaný v 2. rade v tom, že časť predmetu dražby

(maštaľ a kôlňa) sú postavené bez stavebného povolenia, teda ako čierne stavby, preto sa nemohli stať
predmetom ocenenia v znaleckom posudku č. 84/2013. K svojmu vyjadreniu pripojil návrhy generálneho
advokáta Nilsa Wahla.

8. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných

opakovane poukázali na rozdiel v cene zabezpečených nehnuteľností podľa ich dokladov a dokladov
žalovaného v 2. rade a na konanie vedené pred SD EÚ C 34-13 Monika Kušionová proti SMART Capital,
a.s. iniciované Krajským súdom v Prešove.

9. Krajský súd v Prešove uznesenie súdu 1. inštancie o nariadení predbežného opatrenia potvrdil v časti

o zákaze výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a v prevyšujúcej časti napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh na predbežné opatrenie zamietol.

10. Pred nariadeným pojednávaním sa ešte vyjadril žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, a to podaním doručeným súdu dňa 10.11.2014, v ktorom zopakoval argumentáciu z odvolania

proti predbežnému opatreniu zo dňa 5.5.2014. V súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcej sa rozporu
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR poukázal na skutočnosť, že Ústavný
súd SR doposiaľ v žiadnom svojom rozhodnutí nevyslovil nesúlad predmetného zákona s Ústavou SR,
preto tvrdenia žalobcov naznačujúce tento rozpor sú nedôvodné a zavádzajúce. Na základe vyššie
uvedených skutočností preto žalovaný v 2. rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Súd 1. inštancie po pojednávaní, na ktorom nepripustil zmenu žaloby navrhnutú pôvodným právnym
zástupcom žalobcov a ktoré odročil na vyhlásenie rozsudku, rozsudkom č.k. 2C/44/2014-357 zo dňa
2.12.2014 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 7Co/68/2015-409 zo dňa

14.12.2015 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu 1. stupňa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdom prvého stupňa, že na navrhovanom určení neplatnosti ustanovení Všeobecných obchodných
podmienok pôvodného žalovaného v 1. rade nie je naliehavý právny záujem, ale nepripustením zmeny
žaloby, na ktorej nie je naliehavý právny záujem na takú, na ktorej je naliehavý právny záujem, sa
žalobcom odňalo právo konať pred súdom. Odvolací súd preto uložil súdu 1. stupňa, aby vyzval žalobcov

na odstránenie nedostatku žaloby spočívajúceho v nedostatku naliehavého právneho záujmu a umožnil
žalobcom, aby zmenili petit žaloby na taký, na ktorom je naliehavý právny záujem.

12. Po vrátení spisu odvolacím súdom bol pôvodný právny zástupca žalobcov vyzvaný na odstránenie
nedostatku žaloby. Vyjadreniami zo dňa 12.1.2016 a 6.4.2016 navrhol pôvodný právny zástupca

žalobcov, aby súd prikázal žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súd
pripustil navrhnutú zmenu žaloby uznesením č.k. 2C/44/2014-426 zo dňa 9.5.2016.

13. Pôvodný právny zástupca žalobcov doručil súdu vyjadrenie zo dňa 13.11.2014 zaslané a doručené
súdu po prvom pojednávaní a pred vyhlásením prvého rozsudku súdu 1. inštancie, ktorým predložil

rozsudok Kušionová proti SMART Capital, z ktorého citoval určité pasáže týkajúce sa toho, akú
pozornosť treba venovať prípadom, kedy hrozí strata bývania s poukazom na 1. výrok tohto rozhodnutia,
v ktorom SD EÚ vyslovil, že ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS sa majú vykladať tak, že im
neodporuje právna úprava ako je úprava vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú nazmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva, pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, priznáva
táto smernica, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ďalej pôvodný právny zástupca žalobcov citoval

z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014 zdôrazniac najmä názor
ÚS SR, že následnú obranu podľa ZoDD spočívajúcu len v žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby
považuje Ústavný súd SR za nadmerne sťaženú a sťaženie následnej súdnej kontroly by malo byť
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR citoval aj pasáž odôvodňujúcu odmietnutie návrhu

Okresného súdu Pezinok, z čoho vyvodil, že návrh bol odmietnutý iba pre procesné pochybenia,
preto trval na predložení prejudiciálnych podmienok Ústavnému súdu SR. Ďalej namietol neprijateľné
podmienky v zmluve o úvere, a to (i) poplatok za poskytnutie úveru; (ii) bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru z dôvodu absencie RPMN a rozpisu splátok; (iii) započítanie splátok v poradí podľa čl. III,
bod 7 zmluvy; (iv) možnosť zmeny úrokovej sadzby upravenú v čl. IV. body 2-4 zmluvy; (v) úpravu
možnosti oboznámiť sa s VOP a podriadenie práv a povinností pod úpravu Obchodného zákonníka

v čl. V bod 2 - 4 zmluvy. Vyjadril sa aj k neprijateľným podmienkam vo VOP namietajúc jednak
to, že VOP podpísal žalobca v 1. rade, ktorý nie je vlastník založených nehnuteľností, ako aj ich
rozsiahlosť, čo nezodpovedá požiadavke na prehľadnosť, zrozumiteľnosť a čitateľnosť zmluvy. Ďalej
namietal aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade neosvedčil, že žalobcovia v 2. a 3. rade boli oboznámení s
VOP. Po citácií niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS a zákona o spotrebiteľských úveroch

poukázal na pripomienky Európskej komisie, že ustanovenia smernice sa majú vykladať tak, že im bráni
vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok tak, že sa vykoná záložné
právo predajom nehnuteľnosti. Za neprijateľné podmienky považoval aj podmienky upravené v zmluve
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 31/2005 a Mandátnej zmluvy, a to časť I. bod 3 (z
dôvodu možnosti započítania do pohľadávky aj úroky a poplatky, ktoré žalobcovia napádajú), čl. III bod

1 ohľadne zániku záložného práva (z dôvodu zvýhodnenia záložcu), čl. V. týkajúci sa výkonu záložného
práva (upraveného iba vo VOP) a časť III. týkajúcu sa Mandátnej zmluvy, ktorá je samostatným právnym
úkonom a absentujú pri nej podpisy zmluvných strán.

14. Vo vyjadreniach zo dňa 12.1.2016 a 6.4.2016, v ktorých pôvodný právny zástupca žalobcov

reagoval na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov žaloby podľa pokynu odvolacieho súdu, namietol
pôvodný právny zástupca žalobcov aj premlčanie pohľadávky žalovaného v 1. rade vychádzajúc z
lehoty 3 rokov od zosplatnenia úveru. Vzhľadom na akcesorický vzťah záložného práva k pohľadávke
je premlčaný aj výkon záložného práva. Vyjadril sa tiež k naliehavému právnemu záujmu na určení
neprijateľných podmienok, pretože bez ich určenia dôjde k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. Poukázal

tiež na povinnosť súdov ex offo sa vysporiadať s neprijateľnými podmienkami.

15. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“), ktorým bol zrušený
Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. súd pokračoval v konaní podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

16. Právny zástupca žalovaného v 2. rade po pripustení zmeny žaloby zaslal súdu vyjadrenie zo dňa
8.3.2018, v ktorom poukázal na názor súdu 1. inštancie v prvom rozsudku v tejto veci, že žalovaný v 2.
rade nie je pasívne legitimovaný, čo nespochybnil ani odvolací súd, ktorý tento rozsudok zrušil. Ďalej

poukázal na to, že opakovanú dražbu je možné uskutočniť len základe písomnej zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby. Z § 16, resp. 22 ZoDD vyvodil, že na základe jednej zmluvy o vykonaní dražby,
resp. opakovanej dražby je možné vykonať iba jednu dražbu, resp. opakovanú dražbu. Žalovaný v 2.
rade viac nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti) vykonať dražbu, nakoľko mu toto
zaniklo vykonaním dražby dňa 6.3.2014 a na vykonanie ďalšej dražby musí žalovaný v 1. rade uzavrieť s

prípadným dražobníkom (teda nielen so žalovaným v 2. rade) novú zmluvu o vykonaní dražby. Bez toho
nemá dražobník oprávnenie dražbu vykonávať. Trval preto na tom, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne
legitimovaný. Ďalej poukázal na to, že z LV č. XXX v k.ú. S. zistil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
nového veriteľa. S poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti mal preto za to, že nie je daná pasívna
legitimácia oboch žalovaných. V záujme hospodárnosti a vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie

zároveň považoval svoju neúčasť a neúčasť žalovaného v 2. rade za nepotrebnú, pričom súhlasil s
prejednaním veci v ich neprítomnosti a žalobu navrhol zamietnuť.17. Žalobcovia v priebehu konania na výzvu súdu doložili doklady o ich úhradách na splatenie dlhu od
podania žaloby, a to výpisy z úverového účtu od 1.1.2014 do 16.12.2017.

18. Na pojednávaní dňa 9.3.2018 vyšlo najavo, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená na
spol. EDYPLUS, s.r.o., ktorej vstup do konania namiesto pôvodného žalovaného v 1. rade na tomto
pojednávaní navrhol právny zástupca žalobcov. Žalobca v 1. rade na tomto pojednávaní najprv potvrdil,
že mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky s tým, že toto poslal svojmu právnemu zástupcovi,
ktorý žalobcom oznámil, že predmet sporu sa týka niečoho iného. V priebehu konania poprel toto

svoje tvrdenie. Súd návrhu na zmenu žalovaného v 1. rade vyhovel uznesením vyhláseným na tomto
pojednávaní, ktoré následne písomne vyhotovil. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na tomto
pojednávaní predložil súdu 3 oznámenia o postúpení pohľadávky vyhotovené pôvodným žalovaným v
1. rade adresované každému žalobcovi zvlášť spolu s dokladmi o ich doručení, ktoré po pojednávaní
doručil aj do spisu.

19. Pred pojednávaním vytýčeným na deň 23.9.2019 zaslal právny zástupca žalovaného v 2. rade
totožnépodaniespodanímzodňa8.3.2018ajsosúhlasomprejednaťveciajvneprítomnostižalovaného
v 2. rade a jeho zástupca. Súd preto prejednal vec aj v ich neprítomnosti.

20. Právny zástupca žalobcov v 1. rade na pojednávaní 23.9.2019 trval na podanej žalobe a na tom, čo

užvoveciuviedli.Primárnymdôvodom,prektorýnavrhovalžalobevyhovieťbolopremlčaniepohľadávky
žalovaného v 1. rade a tým pádom je premlčaný aj výkon záložného práva s tým, že už len tento dôvod
je spôsobilý na vyhovenie žalobe, preto sa ďalšími dôvodmi nie je potrebné bližšie zaoberať. V reakcii na
námietku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že sú vznášané nové tvrdenia, ktoré neboli vznesené
do konania procesným spôsobom a po poučení súdom, že námietka premlčania síce bola v konaní

už vznesená, ale nebola navrhnutá doposiaľ zmena žaloby, právny zástupca žalobcov uviedol, že v
tomto prípade nedošlo k zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p. Poukázal tiež na to, že námietka
premlčania bola vznesená ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a že takúto námietku nie
je možné do konania vniesť procesne relevantným spôsobom, ak petit žaloby ostáva rovnaký. Na záver
okrem vyššie uvedených tvrdení uviedol, že je vecou veriteľa, ak si nechá svoju pohľadávku premlčať.

Poukázal tiež na to, že žalovaný v 1. rade nepoprel, že by výkon záložného práva premlčaný nebol a
že žaloba vychádza z rozhodovacej praxe súdov, ktoré dospeli k záveru, že ak výkon záložného práva
je premlčaný, tak záložné právo zaniká. V takom prípade je na mieste uloženie časovo neohraničenej
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva.

21. Žalobcovia na tomto pojednávaní zhodne uviedli, že po postúpení pohľadávky na súčasného
žalovaného v 1. rade nevykonali žiadne úhrady na splatenie dlhu z úveru.

22. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní 23.9.2013 v reakcii na námietku premlčania
namietol,žežalobcoviaopäťvznášajúnejakénovéskutkovétvrdeniaanámietky,ktorénebolidokonania

vznesené procesným spôsobom, to znamená cez inštitút zmeny žaloby. Predmetom tohto konania je
prikázanie žalovanému zdržať sa dražby, to znamená, že to, čo uviedla protistrana, sa predmetu konania
vôbec netýka Ďalej uviedol, že žalobcovia nijako nešpecifikovali z čoho alebo na základe čoho by mala
byť takáto povinnosť uložená, či ide o povinnosť zo záväzkového vzťahu, alebo povinnosť zákonnú. Celá
žaloba je tak od počiatku stihnutá neexistenciou riadneho tvrdenia. Premlčanie smeruje k prípadnému

trestaniu laxnosti veriteľa, nie k situácii, kedy svoje právo z dôvodu na strane dlžníka nemôže riadne
vykonať. Neexistuje ukážkovejšia situácia, kedy by vznesenie námietky premlčania bolo v rozpore s
dobrými mravmi, ako je tomu v tomto prípade. Výkon záložného práva možno vykonať aj na premlčanú
pohľadávku, pričom poznamenal, že toto uvádza teoreticky a vôbec sa nevyjadruje k tomu, či vymáhaná
pohľadávka premlčaná je alebo nie je, keďže toto vôbec nie je predmetom konania. Na záver doplnil, že

právny zástupca žalobcov sa vôbec nevyjadril k predmetu konania. Chybné sú jeho tvrdenia ohľadom §
140 ods. 2 C.s.p., pretože návrh na zmenu žaloby musí vždy existovať, je povinne písomný a uvedené
platilo aj počas platnosti O.s.p., v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo/96/2011, 5Obdo 1/2012, 3Obo 27/2015 a ďalšie. Úvahy právneho zástupcu žalobcu považoval
za nesprávne a aj bezpredmetné. Podanie, či nepodanie žaloby týkajúcej sa pohľadávky na súd nemá

s výkonom záložného práva žiadnu súvislosť. Rovnako úvahy o zániku záložného práva nielenže sú
nedôvodné, ale takisto ani uvedené nebolo do konania vnesené procesne relevantným spôsobom.
Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.23. Súd na uvedenom pojednávaní zrušil svoje uznesenie, ktorým zmenu žaloby pripustil z dôvodu, že
návrh na zmenu žaloby nebol predložený, čo má za následok, že zmena žaloby týkajúca sa podstatnej
zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe spočívajúcej v tom, že žalobcovia

žiadali žalobe vyhovieť aj z dôvodu premlčania pohľadávky zo zmluvy o úvere, a teda aj z dôvodu
premlčania výkonu záložného práva, nebola pripustená.

24. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu ako sú uvedené v bodoch 4, 7 (posledná veta), 17 a 18 (posledná veta)

tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový stav:

25. Dňa 10.6.2005 uzatvoril žalobca v 1. rade ako dlžník a pôvodný žalovaný v 1. rade ako veriteľ zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 32.198,10 eur.
Tento úver sa zaviazal žalobca v 1. rade splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 180,31
eur a to vždy k 20. dňu bežného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 20.1.2006, posledná splátka

mala byť splatná dňa 20.7.2034. Žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX ako parcely registra „C“ č. 146 - záhrady o výmere 57 m2, č. 147/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a č. 147/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a žalobcovia v 2. a 3.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XX postaveného na parcele registra
C č. 147/2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. S.. Dňa 10.6.2005 žalobcovia v 2. a 3. rade a

pôvodný žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu, ktorou
žalobcovia v 2. a 3. rade poskytli záloh, a to nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve vyššie špecifikované
a zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX v k.ú. S., na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Následne bol dňa 10.6.2005 podaný návrh na vklad záložného
práva k týmto nehnuteľnostiam. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX a XXX pre k.ú. S. v časti C:

Ťarchy je vedené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade, pôvodne bolo vedené záložné právo
v prospech pôvodného žalovaného v 1. rade. Žalobca v 1. rade úver riadne a včas nesplácal, najmä
od apríla 2008. Spolu do podania žaloby uhradil sumu 23 165,05 eur, pričom suma 10 000 eur bola
uhradená až 17.01.2014. Výzvou zo dňa 15.2.2011 vyzval pôvodný žalovaný v 1. rade žalobcu v 1. rade
na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 2 979,93 eur s poučením o možnosti zosplatnenia úveru.

Dňa 7.2.2012 vyhotovil pôvodný žalovaný v 1. rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
ktorým oznámil žalobcovi v 1. rade, že ku dňu 6.2.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval
žalobcu v 1. rade na úhradu zostávajúceho dlhu vo výške 33 890,54 eur. Žalovaný v 2. rade listom zo
dňa 2.10.2013 vyzval žalobcu v 3. rade na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu
dražby, pričom mu zároveň doručil aj žiadosť o oznámenie všetkých skutočností viaznucich k predmetu

dražby. Následne listom zo dňa 21.11.2013 žalovaný v 2. rade doručil žalobkyni v 2. rade znalecký
posudok č. 84/2013, ktorý bol vyhotovený za účelom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a v
ktorom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 2. a 3. rade ohodnotené znalcom na sumu 41.469,44
eur. Dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v 2. a 3. rade sa uskutočnila dňa 6.3.2013, bola však
neúspešná. Pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená na súčasného žalovaného v 1.

rade.

26. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne

a včas splnená.

27. Podľa § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

28. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona (zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách - pozn. súdu) alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.30. Podľa § 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

31. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

32. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť niekoľko poznámok a východísk, z ktorých pri
svojom postupe vo veci samej a pri rozhodovaní vychádzal. Námietky právneho zástupcu pôvodného

žalovaného v 1. rade, ako aj súčasného žalovaného v 1. rade, sa týkali predovšetkým procesného
postupuprotistrany,príp.súduvychádzajúcjednakztoho,žetvrdeniaprotistranynesúvisiaspredmetom
konania, ako aj toho, že súd v civilnom sporovom konaní má rozhodovať spory, nie ukladať príkazy
alebo zákazy. Aj keď v zásade je potrebné súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného v 1. rade,
že povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť strán sporu sa má týkať predmetu konania, ktorý
vymedzuje žalobca ako pán sporu, súd nemôže prehliadať ani spotrebiteľský charakter sporu. Ako

vyplýva z ustálenej judikatúry SD EÚ, súdy majú povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Takisto v prípadoch, ako je v danom prípade, keď jednej strane
hrozí strata bývania, musí mať takáto strana možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na
súdne preskúmanie (napr. bod 64 rozsudku SD EÚ vo veci C 34/13 Kušionová - SMART Capital
alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Rousk vs. Švédsko) a podobné zásahy

do vlastníckych práv spočívajúcich v strate bývania je potrebné hodnotiť skutočne citlivo. Uvedené
samozrejme neznamená, že žalobca, ktorému hrozí strata bývania, nie je viazaný právnymi predpismi,
a to tak hmotnoprávnymi, ako aj procesnými a nie je povinný sa brániť takým druhom žaloby, ktorou
sa skutočne môže domôcť svojich práv v prípade, ak preukáže svoje tvrdenia a takisto to neznamená,
že by ho neviazalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Tiež to neznamená, že ochrana obydlia,

ktorou žalobcovia argumentovali počas celého konania, je absolútna a už len z dôvodu ochrany obydlia
bude ich žalobe vyhovené bez ohľadu na konkrétne skutkové zistenia a okolnosti prípadu. Na druhej
strane však za okolností prípadu, keď hrozí dražba nehnuteľnosti slúžiacej dôležitej sociálnej potrebe
žalobcov, ktorí sú spotrebiteľmi a s prihliadnutím na názor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí
sp. zn. PL. ÚS 23/2014 (v ktorom ÚS SR konštatoval nepopierateľné pnutie medzi záujmami veriteľa a

dlžníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a potrebu ústavne konformného výkladu zákona o dobrovoľných
dražbách vzhľadom na to, že obrana spotrebiteľa je podľa názoru ÚS SR podľa súčasnej právnej
úpravy zákona o dobrovoľných dražbách sťažená a že záujem veriteľa nemá byť nadradený viac, ako
pri exekúcii), ako aj na názory SD EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovené vo viacerých
rozhodnutiach súvisiacich s otázkami riešenými v tomto konaní (najmä pokiaľ ide o možnosť straty

nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie), je potrebné skúmať prípadné podmienky na výkon dobrovoľnej
dražby v širších súvislostiach (t.j napr. skúmať aj neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré by napr. boli takej intenzity, že by spôsobovali až neplatnosť celej zmluvy podstatnej pre výkon
dobrovoľnej dražby, príp. by v ich dôsledku bol dlh podstatne nižší, a pod.). Vo výnimočných prípadoch
(ako napr. extrémny nepomer medzi hodnotou zálohu a dlžnou sumou, zánik práva veriteľa a pod.) je

podľa názoru súdu možné vyhovieť aj žalobe obdobnej ako v tomto prípade, teda pripustiť aj obranu
dotknutého vlastníka pred skončením dražby a nečakať až na obranu, ktorú ZoDD ponúka až po
vykonaní dražby, teda na žalobu o neplatnosť dražby. Takýmto spôsobom je potom možné dosiahnuť aj
preventívnu kontrolu výkonu dobrovoľnej dražby a vyhovieť tak požiadavke Ústavného súdu SR (jednak
týkajúcej sa preventívnej kontroly súdom, ako aj požiadavke nenadraďovať záujem veriteľa nad záujmy

dlžníka viac, ako je tomu napr. v exekučnom konaní), ako aj požiadavke SD EÚ na nadmerné nesťaženie
alebo praktické neznemožnenie ochrany práv, ktoré priznáva smernica Rady 93/13/EHS spotrebiteľom.
Súd preto napriek námietkam právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že mnohé tvrdenia žalobcov
nesúvisia s predmetom sporu, vyhodnotil tie námietky žalobcov, ktoré súviseli s predmetom sporu.

33. V posledných vyjadreniach a na poslednom pojednávaní žalobcovia prostredníctvom ich právneho
zástupcu argumentovali najmä tým, že dlh voči žalovanému v 1. rade je premlčaný, podobne že je
premlčaný aj výkon záložného práva. Už len táto skutočnosť podľa ich názoru stačí na zamietnutie
žaloby.

34. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázku, čo je predmetom sporu. Žalobcovia po pripustení zmeny
žaloby, kedy sa predmetom sporu stalo uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného
práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 2. a 3. rade, odôvodňovali žalobu jednak rozsudkom
SD EÚ vo veci Kušionová proti SMART Capital, názormi ÚS SR vyslovenými v náleze sp. zn. PL ÚS23/2014zodňa24.9.2014aneprijateľnýmipodmienkamivzmluveoúvere,voVOPavzmluveozriadení
záložného práva a mandátnej zmluve (viď body 13 a 14 toho odôvodnenia). Následne žiadali žalobe
vyhovieť aj z dôvodu, že pohľadávka zo zmluvy o úvere, ako aj výkon záložného práva, je premlčaný.

35. Podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p.
považuje za zmenu žaloby. Zmena žaloby je podanie vo veci (§ 123 ods. 2 C.s.p.), ktoré je potrebné
urobiťpísomne(§125ods.1C.s.p.),pričomozmenežalobyrozhodujesúd(§139vspojenís§142a143
C.s.p., z ktorých vyplýva, že súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhoduje), pričom na takéto rozhodnutie

je potrebný návrh žalobcu. Žalobca je pánom sporu, ktorý žalobou vymedzuje jednak predmet konania
a jednak okruh strán sporu. V danom prípade ani žalobcovia ani ich právny zástupca nenavrhli zmenu
žaloby, aj keď uplatnený nárok požadovali podľa posledných vyjadrení z iného dôvodu, ako v podaniach,
ktorými navrhovali zmenu žaloby. Podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa
za zmenu žaloby považovala aj podľa O.s.p., za účinnosti ktorého bolo premlčania namietané prvýkrát.
Nič na tom nemení skutočnosť, že tento záver vyplýval iba z judikatúry súdov (teda zmena žaloby z

tohto dôvodu výslovne v O.s.p. upravená nebola; C.s.p. už závery judikatúry prevzal aj do zákonného
znenia). V tomto smere je potrebné uviesť, že aj na spotrebiteľa sa vzťahujú ustanovenia o zmene
žaloby a ak v priebehu konania mení podstatné skutočností tvrdené v žalobe, je potrebné ich procesným
spôsobom vniesť do konania, aby tak súd, ako aj protistrana vedela, čo je predmetom sporu a aby k tomu
vedeli zaujať stanovisko (keďže je rozdiel, či je nárok uplatňovaný napr. z porušenia zmluvy, alebo na

základe mimozmluvných vzťahov, ako napr. náhrada škody a pod.). Keďže súd nemal k dispozícii návrh
žalobcov na zmenu žaloby, súd nemal o čom rozhodnúť a v takom prípade súd vo veci samej rozhodoval
o nároku vymedzenom v podaniach žalobcov z dôvodov uvedených v podaniach, ktorými navrhovali
zmenu žaloby ešte pred vznesením námietky premlčania (teda z dôvodov uvedených v podaniach,
ktorými sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou).

XX. K poukazu žalobcov na rozsudok SD EÚ vo veci C 34/13 Kušionová proti SMART Capital súd
poznamenáva, že ho pri rozhodovaní zohľadnil spôsobom popísaným v bode 32 odôvodnenia tohto
rozsudku. Podobne súd zohľadňoval aj názory Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp. zn. PL. ÚS

23/2014, ako to už bolo uvedené v bode 32 tohto odôvodnenia.

37. Pokiaľ ide o námietku neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd vo svetle východísk uvedených
v bode 32 toho rozsudku skúmal žalobcami namietané zmluvné podmienky. Skôr, ako súd prikročil k
vyhodnoteniu jednotlivých napádaných zmluvných podmienok, však súd považuje za potrebné uviesť,

že aj keď spotrebiteľ má právo namietať neprijateľnosť zmluvnej(ých) podmienky(nok) a tieto súd má
povinnosť skúmať aj ex offo, namietané zmluvné podmienky sa musia týkať priamo predmetu sporu,
resp. s ním úzko súvisieť v tom smere, že vyslovenie ich neplatnosti má podstatný vplyv na výsledok
sporu. V opačnom prípade ide o hypotetické námietky, ktoré neslúžia potrebám bežného života a
nemenia nič na postavení spotrebiteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že nie každá nerovnováha v úprave

práv a povinností v prospech veriteľa napĺňa atribúty neprijateľnej podmienky. Až v prípade, ak je
táto nerovnováha značná, môže byť za splnenia ďalších podmienok (napr. že nejde o individuálne
dojednanie, alebo že zmluvná podmienka neodráža zákonné ustanovenie - viď 2. výrok rozsudku SD EÚ
vo veci C 34/13), určitá podmienka vyhodnotená ako neprijateľná. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky
pritom treba hodnotiť so zreteľom na okolnosti uvedené v § 53 ods. 10 OZ, teda so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Toto ustanovenie odráža článok 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

38. K neprijateľnosti žalobcami napádaných zmluvných podmienok súd uvádza, že nezistil žiadne

také neprijateľné podmienky, ktoré by odôvodňovali zakázať žalovanému v 1. rade výkon dobrovoľnej
dražby. Súd pritom vychádzal z východísk neprijateľnosti zmluvných podmienok a okolností, ktoré
sa majú zohľadňovať, uvedených v predchádzajúcom odseku. Poplatok za poskytnutie úveru bol
už vo viacerých rozhodnutiach slovenských súdov vyhlásený za neprijateľnú podmienku z dôvodu
absencie protiplnenia zo strany dodávateľa. Z rovnakého dôvodu boli niektorými rozhodnutiami za

neprijateľné vyhlásené aj poplatky za vedenie úverového účtu. Vo vzťahu k týmto poplatkom však
je potrebné uviesť, že vzhľadom na ich výšku vo vzťahu k výške dlhu žalobcu v 1. rade (čomu sa
súd venuje nižšie; v akej výške mali žalobcovia uhradiť poplatky za správu úveru pritom žalobcovia
ani neuviedli, ani k tomu nepredložili dôkazy), by aj neprijateľnosť týchto poplatkov nebola spôsobilázakázať dražbu nehnuteľností. Žalobcovia ďalej namietali bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z
dôvodu absencie RPMN a rozpisu splátok. K tomuto je potrebné uviesť, že absencia týchto údajov
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ale bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že na zmluvu o splátkovom úvere
uzavretú medzi žalobcom v 1. rade a pôvodným žalovaným v 1. rade sa zákon o spotrebiteľských
úveroch platných v čase uzavretia zmluvy (t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch)
nevzťahoval vzhľadom na § 1 ods. 2 písm. a) a aj písm. e) tohto zákona. K neprijateľnosti započítania
splátok v poradí podľa čl. III, bod 7 zmluvy o úvere súd poznamenáva, že toto ustanovenie odráža

ustanovenie § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj v súčasnosti,
je zmluva o úvere tzv. absolútny obchod. Prioritne sa teda na práva a povinnosti z tohto záväzkového
vzťahu použije Obchodný zákonník, pričom uvedené platilo o to viac v čase uzavretia zmluvy, teda v
roku 2006, kedy neexistovala žiadna úprava o prednosti Občianskeho zákonníka v prípade spotrebiteľa.
Vychádzajú z okolností, za ktorých bola zmluva uzatváraná a najmä z obdobia, kedy bola uzavretá, súd
takúto zmluvnú podmienku nepovažoval za neprijateľnú, a to aj s poukazom na 2. výrok rozsudku SD

EÚ C 34/13. Navyše je potrebné uviesť, že od marca 2014 boli všetky úhrady žalobcov započítané iba
na istinu, teda veriteľ neuplatňoval toto zmluvné ustanovenie. Pokiaľ ide o možnosť zmeny úrokovej
sadzby upravenú v čl. IV. body 2-4 zmluvy ani túto podmienku súd nepovažoval za neprijateľnú, pretože
podľa názoru súdu táto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Zmena úrokovej sadzby je bežná záležitosť v úverových vzťahoch zohľadňujúca napr. vývoj

úrokových sadzieb na finančnom trhu a pod. S takouto zmenou v súčasnosti počíta napr. aj ust. § 12 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských zákonoch. Navyše táto zmena bola pri klesaní úrokových sadzieb
v prospech spotrebiteľov, keď banky znižovali úrokové sadzby, v dôsledku čoho klesala spotrebiteľom
aj mesačná splátka úveru, čím úver preplatili menej. Podobne žalobcami namietaná úprava o možnosti
oboznámiť sa s VOP podľa názoru nenapĺňa atribúty neprijateľnej podmienky, pretože takáto možnosť

pre spotrebiteľa tu je, pričom nie je zrejmé, v čom by mala byť takáto podmienka neprijateľná, ak ide o
možnosť oboznámenia sa s určitými písomnosťami. Ani podmienka v zmluve o úvere, že sa zmluvné
vzťahy budú riadiť Obchodným zákonníkom, VOP a ostatnými právnym i predpismi nie je podľa názoru
súdu neprijateľná s poukazom na už uvedené skutočnosti, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bola
zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom (čo platí stále), teda aj bez tejto podmienky v zmluve by sa

na ich základné práva a povinnosti v čase uzavretia zmluvy aplikoval Obchodný zákonník. Možnosť,
aby zmluva o úvere nebola iba na jednej listine, pripustil aj SD EÚ v rozsudku sp. zn. C 42-15 vo
veci Home Credit - Bíróová. Aj keď sa tento rozsudok týkal predovšetkým zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, je tento záver aplikovateľný aj na tento prípad, teda určité všeobecné ustanovenia, ktoré nie
je potrebné prepisovať do každej zmluvy, môžu byť upravené aj vo VOP. Navyše žalobcovia k žalobe

pripojili aj VOP pôvodného žalovaného v 1. rade, z čoho vyplýva, že ich mali k dispozícii a teda mali
aj možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobcovia po zmene žaloby namietali aj neprijateľné podmienky vo
VOP, avšak žiadne konkrétne podmienky neuviedli. Súdu teda nebolo zrejmé jednak ktoré podmienky
by mali byť neprijateľné, ani to, v ktorých VOP by mali byť neprijateľné podmienky, keďže podľa tvrdení
pôvodného žalovaného v 1. rade VOP sa v priebehu sporu menili a nahradili pôvodné VOP. V tomto

smere žalobcovi neuniesli bremeno tvrdenia. Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré
namietali v pôvodnej žalobe, nemajú naliehavý právny záujem, čo už bolo konštatované tak súdom
prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. Vo vzťahu k VOP ešte namietali, že tieto podpísal žalobca
v 1. rade, ktorý nie je vlastník založených nehnuteľností, nepodpísali ich žalobcovia v 2. a 3. rade
ako vlastníci založených nehnuteľností. V prvom rade je potrebné poznamenať, že nepodpísanie VOP

nespôsobuje ich neprijateľnosť, maximálne to môže spôsobiť, že dotknutá strana nimi nie je viazaná. Ak
by aj žalobcovia v 2. a 3. rade skutočne VOP nepodpísali, ani absencia ich podpisov na VOP nič nemení
na skutočnosti, že títo 2 žalobcovia uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva, v ktorej sú upravené
základné práva a povinnosti zmluvných strán a že založili na zabezpečenie dlhu žalobcu v 1. rade
nehnuteľnosti špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva, pričom možnosť výkonu záložného

práva je upravená aj v samotnom OZ. Navyše k žalobe boli pripojené aj VOP pôvodného žalovaného v
1. rade, teda žalobcovia v 2. a 3. rade sa mohli oboznámiť aj s týmito VOP a ustanoveniami, ktoré sa ich
týkajú (keďže väčšia časť VOP sa týkala úverového vzťahu, nie zmluvy o záložnom práve). Pokiaľ ide
o námietku rozsiahlosti VOP, čo nezodpovedá požiadavke na prehľadnosť, zrozumiteľnosť a čitateľnosť
zmluvy, súd k tomuto v prvom rade udáva, že VOP slúžia najmä na to, aby do každej zmluvy nebolo

potrebné prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, čo VOP pripojené k žalobe
spĺňajú, vďaka čomu môže byť zmluva prehľadnejšia. Zároveň je potrebné uviesť, že predložené VOP
sa týkajú viacerých oblastí, v ktorých pôvodný žalovaný v 1. rade poskytoval svoje služby, teda tieto súrozsiahlejšie. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že ak by aj zmluva alebo VOP boli obsiahlejšie,
nejde o skutočnosť, ktorá by mala brániť vo výkone záložného práva.

39. Súd nepovažoval za neprijateľné ani podmienky namietané žalobcami v zmluve o zriadení záložného
práva a mandátnej zmluve. Čl. I. bod 3 uvedenej zmluvy upravujúci to, čo sa považuje za pohľadávku,
nepovažovalsúdzaneprijateľnúpodmienku,keďžetentočlánoklenozrejmuje,čojepohľadávka,pričom
keďže úver nemožno považovať z dôvodov namietaných žalobcami za bezúročný a bez poplatkov,
zahrnutie týchto položiek do pojmu „pohľadávka“ nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Čl. III

bod 1 zmluvy upravuje zánik záložného práva, ktorý odráža zákonné ustanovenia § § 151md OZ, teda
nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Navyše žalobcovia ani nevysvetlili, v čom by mala spočívať
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán ohľadom tohto článku. Ani podmienku
upravenú v čl. V. zmluvy týkajúcu sa výkonu záložného práva, ktorá odkazovala na úpravu vo VOP,
súd nepovažuje za neprijateľnú, pretože ako už bolo uvedené, jednak VOP mali žalobcovia k dispozícii,
teda mali možnosť sa s príslušnými ustanoveniami VOP oboznámiť, pričom tiež nie je zrejmé, v čom

mala spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech žalobcov. Ak táto mal
spočívať iba v tom, že spôsoby výkonu záložného práva neboli upravené priamo v zmluve, podľa názoru
súdu, ak je v zmluve odkaz na VOP, ktoré protistrana má k dispozícii, takáto úprava nedosahuje atribúty
neprijateľnej podmienky. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že aj keby takýto odkaz v zmluve nebol,
stále tu existuje právna úprava § 151j ods. 1 OZ, ktorá upravuje, ako sa môže veriteľ uspokojiť zo

záložného práva. Pokiaľ ide o neplatnosť Mandátnej zmluvy z dôvodu absencie podpisov zmluvných
strán, k tomuto je potrebné uviesť, že mandátna zmluva bola začlenená do zmluvy o zriadení záložného
práva, pričom z jej názvu je zrejmé, že ide o dve zmluvy zahrnuté do jedného dokumentu, teda podpisy
zmluvných strán na konci sa vzťahujú na oba tieto právne úkony.

40. Žalobcovia ďalej namietali aj hrubý nepomer medzi dlhom a hodnotou nehnuteľností. Vychádzali
pritom z toho, že všetky ich úhrady mali byť započítané iba na istinu, v dôsledku čoho je dlh žalobcu
v 1. rade už iba 5 233,05 eur (podľa vyjadrenia zo dňa 13.11.2014). Zo zmluvy o splátkovom úvere je
nepochybné, že sa žalobca v 1. rade zaviazal istinu úveru vrátiť spolu s úrokmi. Ide o pojmový znak
zmluvyoúvere,žepožičanépeňažnéprostriedkyvraciadlžníkspolusúrokom,ktorýpredstavujeodplatu

veriteľazapožičaniepeňazí.Vtomtosmerejepotrebnéuviesť,ženázoržalobcovprezentovanývžalobe
a ďalších jeho vyjadreniach je nesprávny. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd už vyjadril
vyššie s tým, že poskytnutý úver sa nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Za tohto stavu potom
treba uviesť, že úhrady žalobcu v 1. rade sa započítavali tak na istinu, ako aj úroky, čo je úplne bežné aj
v spotrebiteľských úverových zmluvách a s čím počítajú aj zákony prijaté na ochranu spotrebiteľa (napr.

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; aj keď v danom prípade nejde o úver podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch z dôvodov vyššie popísaných, uvedený príklad súd použil na načrtnutie toho,
že ak zákonodarca počíta v spotrebiteľských vzťahoch s určitým chodom vecí, ktorý je dohodnutý aj
medzi zmluvnými stranami, potom nemožno uvedené následne prekrúcať podľa toho, ako to tej ktorej
strane vyhovuje). Navyše žalobca v 1. rade evidentne nesplácal splátky úveru riadne a včas, čo vyplýva

aj z popisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, keď mal výpadky v platení aj cca pol roka, kedy je v
omeškaní so splácaním dlhu a je povinný platiť aj úroky z omeškania, čo je zákonná sankcia, ktorú aj
v spotrebiteľských vzťahov je veriteľ oprávnený požadovať. Z dokladov predložených žalobcami pritom
vyplýva, že k 16.12.2017, t.j. pred postúpením pohľadávky, bol dlh zo zmluvy o úvere vo výške okolo
30 000 eur. Skutočnosť, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená súčasnému žalovanému v

1. rade neznamená, že pohľadávka zanikla, ako si to zrejme mylne vysvetľujú žalobcovia, len zmenila
svojho vlastníka. Samotní žalobcovia pritom potvrdili, že od postúpenia pohľadávky neplatili na dlh
žiadne splátky, teda pohľadávka žalovaného v 1. rade je v súčasnosti už vyššia, a to minimálne pokiaľ
ide o úroky z omeškania. Za tohto stavu ich námietka nepomeru medzi dlhom a cenou nehnuteľností
nie je dôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nezistil výrazný nepomer medzi dlhom žalobcu

v 1. rade a cenou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v 2. a 3. rade. Námietka žalobcov ohľadne
ohodnotenie založených nehnuteľností znaleckým posudkom vypracovaným pre účely dobrovoľnej
dražby je už v súčasnosti bezpredmetná, pretože aj v prípade, ak by došlo k novej dražbe, takýto
posudok je vzhľadom na odstup času nepoužiteľný. Ak by ho veriteľ, resp. dražobník použil, vystavil by
sa riziku napadnutia dražby už len z dôvodu neaktuálneho posudku, z ktorého sa pri dražbe vychádzalo.

Súd k tejto problematike poznamenáva, že pri dobrovoľnej dražbe zväčša existuje určitý rozdiel v cene
nehnuteľnosti oproti predstavám dlžníka, resp. vlastníka nehnuteľností, čo je dané vzhľadom na určité
riziká pri dobrovoľnej dražbe vyplývajúcej pre dražiteľov (možnosť namietať neplatnosť dražby zo strany
povinnej osoby, odmietnutie sa vysťahovať a pod., s čím súvisia prípadné ďalšie náklady pre vydražiteľaa z toho vyplýva aj väčšia obozretnosť pri kúpe draženej nehnuteľnosti, čo vo všeobecnosti spôsobuje
záujem o kúpu nehnuteľností predávaných na dobrovoľnej dražbe najmä v prípade, ak vyvolávacia cena
je výhodnejšia oproti cene, za ktorú by si nehnuteľnosť vedeli vydražitelia zabezpečiť napr. pri priamom

predaji od vlastníka a pod.). Vzhľadom na tieto skutočnosti je určitá miera odklonu v cene nehnuteľností
smerom nadol akceptovateľná a pochopiteľná. Zároveň v tomto prípade je potrebné uviesť, že cena
nehnuteľností sa zisťuje prostredníctvom znalca, teda osoby odborne znalej. Aj v tomto prípade došlo k
predloženiu dvoch znaleckých posudkov, pri ktorých hodnotenie založených nehnuteľností bolo takmer
totožné v slovnom ohodnotení, ale určité drobné rozdiely (zväčša max. do 2 stotín) sa vyskytli v číselnom

ohodnotení nehnuteľností, čo však vo svojom súhrne malo za následok relatívne veľký rozdiel v cene
rovnakých nehnuteľností. Záverom súd poznamenáva, že v prípade nesúhlasu s ohodnotením založenej
nehnuteľnosti má povinná osoba stále možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby po vykonaní dražby.

41. Aj keď žalobcovia svoje tvrdenia vzťahovali na oboch žalovaných, je zrejmé, že námietky
neprijateľných podmienok sa týkali ich vzťahu k žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade namietol svoju

pasívnu legitimáciu vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalovaný v 1. rade s ním v lehote upravenej
v § 22 ZoDD, t.j. do 10 dní od doručení zápisnice o vykonanej dražbe, neuzavrel zmluvu o vykonaní
opakovanej dražby. Uzavretie takejto zmluvy nebolo zo strany žalobcov ani tvrdené, ani súd nemal
preukázané, že by takáto zmluva bola medzi veriteľom a dražobníkom uzavretá. Za tohto stavu sa súd
stotožnil s názorom žalovaného v 2. rade, že nie je daná jeho pasívna legitimácia v tomto konaní, čiže

žalovaný v 2. rade nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vykonať dražbu. Absencia pasívnej
legitimácie, ktorú súd v konaní stále skúma, je zamietnutie žaloby.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď súd nezistil vo vzťahu k žalovanému v 1. rade existenciu
okolností, ktoré by boli spôsobilé žalobe vyhovieť a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade absentuje pasívna

legitimácia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Súd ešte (okrem už uvedeného) poznamenáva, že je zástancom ochrany spotrebiteľa a kontroly
neprijateľných podmienok z úradnej povinnosti. Táto ochrana však musí slúžiť predovšetkým k
vyvažovaniu faktického nerovnovážneho postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tým k

dosiahnutiu rovnosti strán sporu, teda má spočívať predovšetkým v tom, aby spotrebiteľ nebol viazaný
neprijateľnými podmienkami a podmienkami dosiahnutými nekalými praktikami. Takáto ochrana je teda
plne akceptovateľná pri nekalých praktikách dodávateľov, či neprijateľných podmienkach. Aj ochrana
spotrebiteľa však musí mať svoje hranice a nemôže byť doťahovaná do extrémov spôsobom, že by to
malo za následok porušenie princípu rovnosti strán v prospech spotrebiteľa, najmä nie v situáciách, keď

dodávateľ sa snaží vykonávať svoje podnikateľskú činnosť poctivo. Aj spotrebiteľ je subjekt práva, ktorý
sa má správať zodpovedne a zhodnotiť si pred vstupom do určitého právneho vzťahu svoje možnosti
a práva a povinnosti, ktoré mu zo vzťahu vyplývajú. Do miery, v akej dodávateľ vystupuje poctivo, je
preto potrebné chrániť aj dobrú vieru dodávateľa, že ten, kto s ním uzatvára zmluvný vzťah, si zvážil
uzavretie zmluvy a je si vedomý svojich práv a povinností. Ako už bolo uvedené, súd si uvedomuje,

že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia, preto súd
zohľadnil aj námietky žalobcov, ktoré podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v 1. rade nesúvisia
s predmetom sporu. Na druhej strane však jednak ani právo na obydlie nie je absolútne a je za splnenia
zákonom predvídaných podmienok prelomiteľné a jednak ani spotrebiteľ bez preukázania ním tvrdených
skutočností, ktoré majú reálny vplyv na výsledok sporu, nemôže zakaždým očakávať úspech vo veci

len preto, že je slabšou stranou v spore. V tomto smere ešte súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani
z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyplýva garancia na zotrvanie v obydlí za
každých okolností, napr. v rozsudku Barreto proti Portugalsku (rozsudok z 21.11.1995, č. 18075/91, §
24) Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak
ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov alebo vo veci O´Rourke proti Spojenému kráľovstvu

(rozhodnutie z 26.06.2011, č. 39022/97) Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že hoci všeobecné
právo na bývanie podľa článku 8 neexistuje, môže vzniknúť štátu povinnosť poskytnúť asistenciu s
hľadaním bývania za osobitných okolností.

44. Na záver súd ešte poznamenáva, že aj keby súd pripustil zmenu žaloby a posudzoval oprávnenosť

nároku žalobcov aj z pohľadu premlčania výkonu záložného práva a pohľadávky, pre ktorú je dobrovoľná
dražba vykonávaná, aj v takom prípade by žalobe nebolo možné vyhovieť. Aj keby pohľadávka
žalovaného v 1. rade bola skutočne premlčaná, je potrebné uviesť, že v zmysle § 151j ods. 2 OZ sa
záložný veriteľ môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečenápohľadávka je premlčaná. Premlčanie zabezpečenej pohľadávky teda priamo zo zákona nie je
prekážkou výkonu záložného práva, a to najmä nie za okolností, ako tomu bolo v tomto prípade, keď
samotní žalobcovia dosiahli prostredníctvom súdu predbežný zákaz výkonu záložného práva, teda

znemožnili žalovanému dočasne jeho výkon a následne namietli jeho premlčanie. Uvedený prípad
potvrdzuje, že nie vždy musí premlčacia doba pri pohľadávke a výkone záložného práva plynúť totožne
a môže dôjsť k situácii, keď napriek premlčaniu pohľadávky nie je premlčaný výkon záložného práva.
Predovšetkým na tieto situácie bola prijatá uvedená úprava.

45. Žalobcovia navrhovali predložiť prejudiciálne otázky Ústavnému súdu SR ohľadom úpravy ZoDD.
Vo svojej podstate žiadali podať návrh na vyslovenie nesúladu určitých ustanovení ZoDD s Ústavou
SR. Ustanovenia, ktoré žalobcovia v žalobe uvádzali ako ustanovenia, ktoré by sa mali predložiť na
preskúmanie Ústavnému súdu SR, konajúci súd nepovažuje za rozporné s Ústavou SR, preto súd
nevidel dôvod na predloženie návrhu Ústavnému súdu SR. Ústavný súd SR sa pritom v náleze PL.ÚS
23/2014vyjadrilkotázkeposúdenia§7ods.2ZoDDakorozpornéhosÚstavouSR,pričomzustanovení,

ktoré žalobcovia namietali, ide zrejme o najviac problematické ustanovenie. Ústavný súd SR sa vyrovnal
v uvedenom náleze aj s nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.ÚS 47/04, na ktorý žalobcovia
odkazovali. Súd pri rozhodnutí o tom, že návrh Ústavnému súdu SR nepodá, vychádzal aj z jeho
názoru vysloveného v uvedenom náleze, že je úlohou všeobecných súdov, aby pri výklade a aplikovaní
právnych predpisov vrátane právnej úpravy záložného práva a dobrovoľných dražieb pristupovali k

takému výkladu, ktorý by bol ústavne konformný a ústretový k základným právam a slobodám, pričom
následne Ústavný súd SR vyslovil názor, že je možný ústavne konformný výklad ZoDD, o ktorý sa súd
1. inštancie snažil.

46. Súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubova

uznesením č.k. 2C/44/2014-250 zo dňa 8.4.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
6Co 114/2014-307 zo dňa 9.7.2014, a to v zmysle 335 ods. 1 C.s.p., keďže žaloba bol zamietnutá,
pričom vychádzajú z § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenie nariadené podľa O.s.p. označil súd ako
neodkladné opatrenie v zmysle terminológie zavedenej C.s.p.

47. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešný, preto majú voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Súd preto priznal každému zo žalovaných osobitne plnú náhradu trov
konaniavočižalobcomstým,žežalobcoviasúpovinnínahradiťtrovykonaniatomuktorémužalovanému
spoločne a nerozdielne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.