Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119217472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6119217472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom
Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava-Ružinov, proti žalovanému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 799,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21Csp/53/2019-105 zo dňa 02.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 523,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 523,70 eur od 30.07.2017 až

do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 523,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 523,70 eur od 30.07.2017, na
účet žalobcu, IBAN: SK29 1100 0000 0026 2800 5850, VS: 0301659488 až do zaplatenia, a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku súd žalobu zamietol, podľa výroku III. žalobca má
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 30,98%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 43 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 1, § 43 ods. 12
písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54
ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 491 ods. 1 až 3, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka,
ako aj procesnými ustanoveniami § 297 písm. b), § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,ženazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že žaloba žalobcu je v časti nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli
zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať
žalovanému dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby
riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanému

poskytoval. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil
riadne a včas, v dôsledku čoho dlžná suma žalovanej predstavovala sumu 315,40 eur na poskytnutých
telekomunikačných službách. Okrem toho vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie všetkých splátok
kúpnej ceny v sume 208,30 eur, keďže žalobca v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníkanezaplatené splátky predčasne zosplatnil. Ďalej sa súd zaoberal aj so žalobcom uplatnenou zmluvnou
pokutou, pričom súd posudzoval obsah zmluvy a dodatku k nej z hľadiska dodržania rovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnými požiadavkami ustanovenými vo

vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. V predmetnej
veci žalovaný žalobcovi nezaplatil predložené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby riadne
a včas. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb v znení ich dodatkov uzavretých medzi
stranami vyplýva, že text zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov bol vopred pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane

ich dodatkov boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej
zmluvy, pričom do zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky
program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
ustanoveniami pred podpisom zmlúv o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov, ale nesporne
nemohol ovplyvniť ich obsah. O individuálnom dojednaní totiž nemožno hovoriť v prípade, keď si

zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôževylúčiť.Zmluvnédojednaniaobsiahnutévuvedenýchzmluváchoposkytovaníverejnýchslužieb
a ich dodatkoch preto s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť

obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách o poskytovaní verejných služieb
v znení dodatkov fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvy o poskytovaní
verejných služieb v znení dodatkov ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa dodávateľom
určenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Zmluvná pokuta, ktorá nebola
individuálne dojednaná a zároveň k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby, ale na základe

slobodnej a vážnej vôle žalobcu poskytnúť žalovanej zľavu z kúpnej ceny, je v rozpore s ochranou práv
spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Článkom 38 Charty základných práv Európskej únie. Žalobca ako osoba
podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje
služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s
náležitou odbornou starostlivosťou. (viď. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/171/2018 z

13.02.2019). Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že
žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie
o zmluvnej pokute v bode 2.5 písm. a) dodatku. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom
momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť bez ohľadu na následky, ktoré bude mať na zmluvu a
dodatky, teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmlúv. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba

viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy, než zmluvnú pokutu.
Zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je primeraná pre
prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, avšak takýto hospodársky dôvod
niejeprítomnývprípadeupravenomvpísm.a)ods.2.5dodatku.Porušeniepovinnostiúčastníkaplatiťza
poskytnuté služby samo o sebe hospodársky model žalobcu nenarušuje (viď Rozsudok Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 23Co/88/2018 z 15.04.2019). Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej
zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť zmluvnú
pokutu z dodatkov k zmluvám č. A10573589 a A10573634. Súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný
uhradiť žalobcovi sumu 523,70 eur na poskytnutých telekomunikačných službách a ako kúpnu cenu

za telefónne zariadenia aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa
nasledujúceho po splatnosti v zmysle predložených faktúr. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu
trov konania žalobcovi voči žalovanému vo výške 30,98%. O výške náhrady trov konania rozhodne

samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že
súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, a to z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP); rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd prvej
inštancie postupoval z procesnej stránky podľa ust. § 297 písm. b) CSP, ktoré dáva možnosť súdu
rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia pojednávania, avšak len za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Prvou takouto podmienkou je jednoduchosť právneho posúdenia veci. Žalobca má za
to, že v predmetnej veci táto podmienka splnená nebola, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rôznorodého

posudzovania podobných vecí súdmi Slovenskej republiky. Ďalším kritériom je nespornosť tvrdení strán.
Toto kritérium vychádza z predpokladu efektívneho uplatňovania inštitútov procesného útoku a obrany
stranami sporu. Z odôvodnenia rozsudku možno usúdiť, že žalovaný napriek poučeniu sa k žalobe
nevyjadril, t.j. nevyužil prostriedky procesnej obrany. Ak mal teda súd za to, že skutkové tvrdenia strán sú
nesporné, mal vychádzajúc z tvrdení žalobcu, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Z uvedeného vyplýva,
že súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, keďže podmienky pre aplikáciu § 297 CSP neboli

naplnené. Uvedeným postupom teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vyjadril názor (bod 30.
odôvodnenia), podľa ktorého zmluvné dojednania, medzi ktoré patrí aj dojednanie o zmluvnej pokute

v jednotlivých dodatkoch nemožno považovať za individuálne dojednané. Toto tvrdenie súdu však
neobstojí,keďkaždýúčastníkmáreálnumožnosťovplyvniťobsahzmlúvopripojeníaichdodatkov,resp.
iných dokumentov. Účastník, ktorý sa rozhodne využívať služby žalobcu má možnosť výberu. V prvom
rade sa môže rozhodnúť či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť
výšku mesačného paušálu, zvoliť si/ kúpiť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, alebo nie, a

pod. Z uvedeného vyplýva, že celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a
žalobcomjezaloženýnavoľbe(slobodnejvôle)danéhoúčastníka.Čisajednáodobuviazanosti,značku
a hodnotu telekomunikačného zariadenia, výšku paušálu, rozsah benefitov, existenciu/neexistenciu
zmluvnej pokuty a jej výšky, obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a účastníkom vzniká a je
zostavený na základe individuálnych rozhodnutí toho-ktorého účastníka. Uvedené platí aj pre prípad

žalovaného, ktorý uskutočnil individuálne voľby na základe vlastnej a slobodnej vôle, s ktorými
požiadavkami žalobca súhlasil a uzatvoril predmetnú zmluvu a dodatok. Uvedený názor zastáva aj
Krajský súd v Košiciach, a to v bode 8. odôvodnenia rozsudku sp.zn. 5Co/35/2018 zo dňa 26.06.2018;
ako aj Krajský súd v Nitre, ktorý v bode 31. odôvodnenia rozsudku sp.zn.: 5Co135/018-129, zo dňa
12.09.2018. Dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru žalobcu v súlade s požiadavkami § 37 ods.

1 OZ. Ako to aj zo samotného znenia bodu 2.5 predmetných dodatkov vyplýva, zmluvná pokuta
predstavuje rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia s tým, že pokuta
sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaná dodržala dohodnuté
zmluvné podmienky. Je nepochybné, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme.
Ďalej z dodatku vyplýva i presný výpočet porušenia zmluvných povinností, pri ktorých sa zmluvná

pokuta má uplatniť. Ďalej súd prvej inštancie, v bode 28 odôvodnenia rozsudku posudzoval obsah
zmlúv a dodatkov z hľadiska rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd však v tomto
smere vôbec neprihliadal a nevyhodnotil benefity získané podpísaním jednotlivých zmlúv a ich dodatkov.
Žalobca má za to, že s prihliadnutím na benefity a zľavy, ktoré boli poskytnuté žalovanému, ako aj
vzhľadom na pomerne nízku hodnotu dohodnutej zmluvnej pokuty, je rovnováha medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán síce narušená, avšak v prospech žalovaného. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a jej dodatku. Je zrejmé,
že konajúci súd sa nezaoberal skutočnosťou, že telekomunikačné zariadenia si mohol žalovaný kúpiť za
riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok, a že dohodnutá

zmluvná pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú jej žalobca preukázateľne poskytol. Vzhľadom na
výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatkov žalovaný získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty
primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa. Tento názor tiež zastáva Krajský
súd v Košiciach, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí v konaní sp. zn. 5Co/35/2018 zo dňa 26.06.2018.
Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, t.j. neuhrádzal

faktúry za riadne a včas poskytované služby; a to v prípade všetkých uzavretých zmlúv, resp. ich
dodatkov. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku za odpredané mobilné telefóny. Žalobca z toho dôvodu
má za to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať
hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné,bez úmyslu uhrádzať faktúry, t.j. plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Žalobca je toho
názoru, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako
v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Uvedeného názoru

je aj Krajský súd v Nitre, ktorý v bode 33. odôvodnenia rozsudku sp.zn.: 5Co135/018-129, zo dňa
12.09.2018 uvádza: „Odvolací súd v danom prípade považuje potrebné prihliadnuť aj na špekulatívny
prístup žalovanej (...). Spotrebiteľské právo nemožno použiť na ochranu nezodpovedného spotrebiteľa,
ktorý nedodržal ani čiastočne svoje zmluvné povinnosti.“ Žalobca záverom uvádza, že aj keď súd prvej
inštancie vo výroku č. I rozsudku v časti vyhovel žalobe žalobcu, presné uvedenie IBAN čísla účtu by

mohlo v prípade zmeny účtu na strane žalobcu viesť k znemožneniu vykonateľnosti rozsudku. Z toho
dôvodu smeruje odvolanie žalobcu aj voči výroku č. I. Na základe uvedeného má žalobca za to, že
Okresný súd Dunajská Streda rozhodol nesprávne. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku
na náhradu trov, z toho dôvodu žalobca napadol týmto odvolaním aj výrok o trovách.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba v
časti výroku I,, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť, vo
zvyšnej zamietajúcej časti vo výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania je odvolanie
žalobcu nedôvodné a rozsudok je v tejto časti potrebné ako vecne správny potvrdiť.

7. Vo výroku I. žalobca napadol rozsudok len v časti určenia platobného miesta. Odvolateľ dôvodne
namietal, že presné uvedenie IBAN čísla účtu by mohlo v prípade zmeny účtu na strane žalobcu
viesť k znemožneniu vykonateľnosti rozsudku. Aj podľa odvolacieho súdu je nepotrebné aj z hľadiska
praktického uvádzať platobným miestom aktuálny číslom označený účet žalobcu. Takto označené

platobné miesto nie je nemenné a nemusí existovať stále aj do budúcna, preto je logickejšie uvádzať len
povinnosť plnenia žalobcovi, s tým, že výber platobného miesta, resp. forma plnenia je už na povinnom,
v tomto prípade žalovanom. Podstatným je, aby plnenie bolo poskytnuté žalobcovi.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. rozsudku len vypustením uvedenia

konkrétnehoplatobnéhomiestaapostupompodľa§388Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),odvolaniu
žalobcu v tejto časti vyhovel.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo ďalej posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako

neprijateľnúzmluvnúpodmienku.Akoprvéodvolateľnamietal,ževdôsledkunenariadeniapojednávania
vo veci, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu
predmetného rozsudku dňa 02.09.2019, ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a

web stránke okresného súdu, pričom podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok
rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v písomnom vyhotovení predmetného rozsudku.

10. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa ods. 2
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.11. V zmysle § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

12. Ostatné citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch
a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia citovaného
§ 297 písm. b) CSP korenšponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi

sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s
rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v
zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom
prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci. Posúdiac predmetnú vec podľa
vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v
danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo

nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa
vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sa nestali spornými, je potrebné
uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo
o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej
zmluvy, vrátane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom,

pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok
a posudzovanie, či žalobca pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe aj preukázal
pripojenými listinnými dôkazmi. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit
1.000,- eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 799,70 eura, je úplne nesporné. Odvolací
súd preto uzatvára, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie

postupovalpodľaprocesnéhoustanovenia §297písm.b)CSPavovecinenariadilpojednávanie,pričom
realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo
ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia
námietka žalobcu preto neobstojí (nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom a odvolací
súd by mohol rozsudok súdu prvej inštancie z uvedeného dôvodu zmeniť).

13. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná
zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je nesporné, že zmluva
o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný
zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a

nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute súd prvej inštancie
správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd
dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto
je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd

musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v preskúmavanom dojednaní.

14. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré

ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou
OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

15. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačnépravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

16. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

17. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

19. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

20.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

21. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej

zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých
medzi stranami sporu (A10573589 a A10573634, obe zo dňa 03.01.2017) a ich dodatkov vyplýva, že
text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy,
pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý

mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej
pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto
s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne

dojednané.Žalovanýakospotrebiteľnemalžiadnureálnumožnosťovplyvniťobsahvopreddodávateľom
navrhnutýchavpredloženejzmluvefixneformulovanýchdojednaníozmluvnejpokute.Moholibazmluvu
ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o
zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na

žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal
a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.

22. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o

pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom
rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť
výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces
vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbedaného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor
žalobcuotom,žedohodaozmluvnejpokutebolaindividuálnedojednaná,nebolsprávny.Spoukazomna
vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute

nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

23. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

24. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.
Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška

zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Sankcia (zmluvná
pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto
porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu
peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

25. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatkov k zmluvám o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 03.01.2017 riadne podpísanými zmluvnými stranami, v čl. 2 bode
2.5 písm. a) a b) dodatku, podľa ktorého sa účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že účastník si
je vedomý, že tablet, resp. mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle

tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny). V nadväznosti na ustanovenie
predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode

uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok
voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku
(a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho

uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej
v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval
k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred

uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 126,- eur, resp. 162,- eur pričom výška
zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa

ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od
uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na
túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená
v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa
ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti... Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi

bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a
kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihuporušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku...

26. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 276,- eur z
dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá
dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez
ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvy a dodatky k nej ako celky (teda či dôjde k ukončeniu

právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je
určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia
predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je
určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za
cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii
s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým

minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne
využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby
využíva.Takáúpravajesamozrejmeopodstatnenápráveposkytnutouzľavouzcenytelekomunikačného
zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na
kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške

rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia
zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom
ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia.
Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného
ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento

hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu
kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.

27. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je
vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty

len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť
uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že
žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by
bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v
sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže

byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník
počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po
ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy
omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy,
tedanedôjdeknaplneniu(hospodárskeho)účelu,ktorýsasledujetaktourčenouvýškouzmluvnejpokuty.

28. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5
písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým,
že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o

neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ,
keďže § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a
OZ. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala
aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného

smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13,
Caxabank).

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej, zamietajúcej časti vo výroku II., vrátane vecne správneho závislého výroku III. o náhrade
trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo

preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).