Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114230297
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114230297.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci žalobcu: S. B., bytom T.

XXXX/X, B., v konaní zastúpený advokátom: Mgr. Peter Mesároš, so sídlom, Bottova 34, Nitra, proti
žalovanému: Peter Havran - PEHA, so sídlom, Svätoplukova 2056/1/B, Zlaté Moravce, IČO: 33 398 062,
v konaní zastúpený advokátom: Mgr. Jana Hoksová, so sídlom, J. Kalinčiaka 13, Volkovce, o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Opravuje sa rozsudok Okresného súdu Nitra z 17.2.2016 č.k. 10 Cpr/4/2014-111 v časti označenia
č.k. tak, že nesprávne 10Cpr/4/20144-111 sa vypúšťa a vkladá sa správne 10 Cpr/4/2014-111.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 716,68 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 1.10.2014
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2393 eur spolu s úrokmi z omeškania 5,15% ročne z
73 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a 5,05% ročne z 2320 eur od 1.10.2014 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti toho rozsudku.

IV. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

V. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,93 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou a jej doplnením požadoval, aby súd rozhodol, že okamžité skončenie jeho
pracovného pomeru k žalovanému založeného pracovnou zmluvou z 31.8.2013 žalovaným z 18.8.2014
je neplatné a že žalovaný je povinný zaplatiť mu náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku za
obdobie dvoch mesiacov spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 1.10.2014 do zaplatenia a cestovné
náhrady vo výške 3577 eur po započítaní už zaplatených záloh a 323 eur spolu s úrokmi z omeškania

5,25 % ročne z 517 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne z 740 eur od 1.7.2014 do zaplatenia
a 5,05 % ročne z 2320 eur od 1.10.2014 do zaplatenia.

2. Okresný súd Nitra rozhodol o predmete sporu medzitýmnym rozsudkom z 17.2.2016 č.k. 10
Cpr/4/2014-111 tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné s tým, že o ďalších nárokoch
a náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
14.4.2016. V písomnom vyhotovení rozsudku súd chybne uviedol spisovú značku 10 Cpr/4/20144,

namiesto 10Cpr/4/2014.

3. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.4. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

5. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

6. Pretože pri vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní v spisovej značke, súd túto chybu opravil.

7. Právni zástupcovia žalobcu a žalovaného sa na pojednávaní 27.6.2017 dohodli, že žalobca má
od žalovaného nárok na zaplatenie náhrady mzdy 716,68 eur, ktorá predstavuje priemerný zárobok
žalovaného za dva mesiace.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 24.5.2017 uznal, že žalovaný žalobcovi nevyplatil

cestovné náhrady vo výške 2443 eur, ale voči nároku sa bránil zodpovednosťou žalobcu za škodu,
ktorú mu spôsobil, jeho povinnosťou vrátiť mu peňažné prostriedky vo výške 625 eur, titulom preplatku
na nákladoch z pracovných ciest a vo výške 180 eur, titulom poplatku za kartu vodiča. Žalobca sa v
časti prevyšujúcej 2443 eur t.j. 1134 eur (3577-2443=1134) nároku titulom cestovných náhrad následne
vzdal. Právny zástupca žalobcu uznal škodu vo výške 50 eur a voči ostatnej namietal, s tým, že so

žalobcom neboli prerokované škodové zápisy, jedna faktúra bola vystavená spoločnosťou po jej zániku,
pričom predmetom jej podnikania nebola oprava vozidiel, škodu mala nahradiť leasingová spoločnosť
a že žalobca zodpovedá len za škodu do výške 4 násobku jeho priemerného zárobku, pretože nebolo
preukázané, že vozidlo mu bolo zverené. K obrane žalovaného v časti vydania preplatku na prijatých
zálohách na náklady uznal iba sumy potvrdené žalobcom. Obranu žalovaného v časti zaplatenia

poplatku za kartu vodiča neuznal, hoci uviedol, že ho v žalobe zohľadnil. Právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že vozidlo nebolo havarijne poistené, že predpokladá, že škoda bola so žalobcom prejednaná
a že žalobca zodpovedá za celú škodu, pretože mu vozidlo bolo zverené, hoci poisťovňa plnila iba do
výšky 4 násobku mzdy žalobcu, pričom potvrdila, že žalovaný bol v omeškaní s vyplácaním cestovných
náhrad.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predložených stranami sporu, a
to výpisom z obchodného registra žalovaného, pracovnou zmluvou, výzvou z 2.9.2014, okamžitým
skončením, výzvou na zaplatenie, doručenkou, vyúčtovaním mzdy a mzdových náhrad, faktúrami,
škodovými zápismi, špecifikáciou jázd, výpisom z obchodného registra spoločnosti Pioneer Slovakia

s.r.o., oznámeniami o poistných plneniach, vyúčtovaniami nákladov z pracovných ciest vyhotovených
žalobcom, vyúčtovaniami mzdy a mzdových náhrad vyhotovených žalovaným, výdavkovými dokladmi,
odkladmi o vkladoch, likvidačnými spismi č. 95599601377 a 9559331012 z nich osvedčením o evidencii,
písomným oznámením o vzniku škody, uplatnením nároku, dodatkom k pracovnej zmluve, kalkuláciou
opravy a na základe toho dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

10. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ boli v pracovnom pomere založeným
písomnou zmluvou z 31.8.2013 v znení jej dodatku z 31.12.2013. Žalobca vykonával prácu vodiča
MKD s platom vo výške 337,70 eur mesačne a na základe dodatku z 31.12.2013 vo výške 420
eur mesačne. Žalovaný uvedený pracovný pomer okamžite ukončil listom z 18.8.2014, ktorý bol

doručený žalobcovi 22.8.2014 z viacerých dôvodov: opakované a viacnásobné poškodenie zvereného
vozidla z nedbanlivosti, strata/ odcudzenie zvereného majetku, odmietnutie vykonať prácu z príkazu
nadriadeného a nenastúpenie do práce na príkaz nadriadeného. Žalobca sa proti okamžitému
skončeniu bránil s tým, že je neplatné, ale netrval na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával.
Okresný súd Nitra rozsudkom z 17.2.2016 č.k. 10 Cpr/4/2014-111 rozhodol, že okamžite skončenie

pracovného pomeru je neplatné, pretože bolo neurčité a dôvody nepreukázané, resp. nedostatočné.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.4.2016. Žalovaný nezaplatil žalobcovi náhradu mzdy vo výške
jeho priemerného zárobku za dva mesiace a cestovné náhrady, na ktoré mu poskytoval zálohy, ktorých
výška bola v konaní sporná, a preto ho žalobca vyzval na ich zaplatenie vo výške 3900 eur listom z
2.9.2014 do 5 dní od jeho doručenia. Žalovanému bola výzva doručená 20.9.2014. V konaní nebolo

záverom medzi stranami sporné, že žalobca má nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 716,68 eur
a že mu neboli vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 2443 eur. Žalovaný sa však nároku na
zaplatenie cestovných náhrad bránil nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla konaním žalobcu na
vozidle s EČV: ZM XXX BN za rozbité pravé zrkadlá, z ktorej škody 349 eur na základe faktúry z29.10.2013 č. 213020634 vystavenej Trucks Servis Trnava s.r.o. mu uhradila Kooperatíva poisťovňa
a.s. 309 eur, čo žalovaný preukázal hlásením o poistnej udalosti z 18.11.2013 o škode vzniknutej
18.10.2013 v Kooperatíva poisťovňa a.s. zaevidovanej pod č. 9559331012, ktorá škoda však bola

podľa jeho právnej zástupkyne vysporiadaná. Žalovaný sa ďalej bránil nárokom na náhradu škody za
poškodené pneumatiky. Nárokom na náhradu škody za znovu rozbité pravé zrkadlá, pravé schody,
pravý blatník, pravý spojler, z ktorej škody vo výške 2344 eur, z ktorej škody mu poisťovňa uhradila
1305 eur. Nárokom na náhradu škody za poškodenú ľavú stranu vozidla schodíky, spojler, ozdobné
puklice, z ktorej škody vo výške 1399 eur mu poisťovňa uhradila 527 eur. Nárokom na náhradu škody

na vozidle MAN s EČV: ZM XXX BR za poškodené pravé schody, spojler, lak, poškodený plech nad
prevodovku za 100 eur a stratené 2 ks zábrany za 100 eur. Žalovaný v konaní predložil štyri škodové
zápisy na celkovú výšku škody 2861 eur, z ktorých ani jeden nie je podpísaný žalobcom. Žalovaný
nepreukázal, že uvedenú škodu so žalobcom prerokoval. Žalobca v konaní uznal nárok žalovaného na
náhradu škody za stratené zábrany dosky a v priebehu konania sa strany sporu dohodli na výške škody
50 eur. Žalobca v konaní neuznal svoju zodpovednosť za škodu požadovanú na vozidle s EČV: ZM

XXX BN vo výške 250 eur za poškodené pneumatiky, za škodu na prestoji vozidla EČV: ZM XXX BR
vo výške 600 eur, za poškodenie plechu nad prevodovku vozidla EČV: XXX BR za 100 eur. Žalobca
v konaní uznal, že poškodil vozidlo žalovaného s EČV: ZM XXX BN v rozsahu ako vyplýva z faktúr
č. 201400114 z 20.5.2014 a 201400122 z 27.5.2014, ktoré žalovaný predložil ku škodovému zápisu
z 31.7.2014, pričom však namietal pravosť faktúr a svoju povinnosť škodu nahradiť. Škodový zápis

ohľadne tejto škody z 31.7.2014 sa týka poškodenia rôznych častiach vozidla s EČV: XXX BN. Faktúra
č. 201400114 z 20.5.2014 na 2344 eur bez DPH bola vystavená za opravu schodíkov Magnum L, panela
schodíkov, rohu kabíny s mriežkou P, zrkadla komplet. veľké P, zrkadla komplet. malé P, lakovačských
prác, demontáže + montáže, pričom 1305 eur vyplatila žalovanému Kooperatíva poisťovňa a.s., s ktorou
mal žalobca uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu na majetku a to na základe hlásenia

poistnej udalosti č. 9559960177 z 14.5.2014 o škode, ktorá vznikla 16.4.2014. Žalobca písomne oznámil
v poisťovni vznik škody a uplatnil si nárok na náhradu škody 11.7.2014 s tým, že škoda sa týkala
poškodenia pravého zrkadla, veľkého, malého, pravých schodíkov, pravého predného cela, zadného
spojlera za schodíkmi, dverí s tvrdením, že žalovaný si voči nemu uplatnil škodu 2344 eur, ktorý nárok
považovalzaoprávnený.Vlikvidačnomspisesanachádzaibakalkuláciuopravyna444,30eurbezDPH.

Faktúru č. 201400122 z 27.5.2014 na 1399 eur bez DPH bola vystavená za opravu schodíkov Magnum
L, panela schodíkov, lakovačských prác, demontáž + montáž, pričom 527 eur z uvedenej škody vyplatila
žalovanému Kooperatíva poisťovňa a.s. a to na základe hlásenia o poistnej udalosti č. 9559960134 z
14.5.2014 o škode, ktorá vznikla 14.4.2014. K uvedenej škode nebol od poisťovne žiadaný likvidačný
spis. Vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť VFS Financial Services Slovakia s.r.o. a žalovaný

bol držiteľom vozidla. Obe faktúry boli vystavila spoločnosť Pioneer Slovakia s.r.o., ktorej predmetom
podnikania nebola oprava vozidiel, pričom táto spoločnosť bola 21.5.2014 vymazaná z obchodného
registra v dôsledku zlúčenia z právnym nástupcom spoločnosťou ICHTIA s.r.o.. Žalovaný sa bránil aj
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia na preplatkoch na vyúčtovaniach z pracovných ciest vo
výške 625 eur a to z pracovnej cesty 1,2/2014 vo výške 154 eur, z pracovnej cesty 3,4/2014 vo výške

156 eur a z pracovnej cesty 5,6,7/2014 vo výške 315 eur. Žalobca v konaní uznal, že mu žalovaný v
rozhodnom období vyplatil zálohy v celkovej výške 1550 eur, pričom k nákladom sa nevedel vyjadriť,
tieto podľa vyúčtovaní presahujú potvrdené prijaté zálohy. Žalovaný sa napokon bránil sa aj nárokom na
vydanie 180 eur (pôvodne 200 eur) za zaplatený poplatok za kvalifikačnú kartu vodiča, ktoré výdavky
nepreukázal. Žalovaný pred začatím konania vyplatil žalobcovi 323 eur a tým mal jeho nároky titulom

pracovného pomeru za vysporiadané.

11.Podľa79odsek4písmenob)zákonač.311/2011Z.z.Zákonníkpráce(ďalejlen"Zákonníkpráce"),ak
zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný

pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe,
dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

12. Podľa § 79 odsek 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch

mesiacov.13. Podľa § 129 odsek 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

14. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.februára 2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnan-com a
žalovaným ako zamestnávateľom exitoval pracovnoprávny vzťah, ktorý bol okamžite skončený zo strany
žalovaného. Pretože však bolo právoplatne rozhodnuté, že toto okamžité skončenie je neplatné a
pretože žalobca od žalovaného nepožadoval, aby ho ďalej zamestnával, platí, že sa tento pracovný
pomer skončil podľa § 79 odsek 4 písmeno b) Zákonníka práce dohodou k 22.8.2014, pretože sa strany

sporu nedohodli inak. Žalobca má podľa § 79 odsek 5 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume
jeho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov, ktorej výška 716,68 eur
nebola medzi stranami sporu sporná a preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku 716,68 eur. Pretože sa žalovaný dostal so zaplatením mzdy
do omeškania, priznal súd žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa uvedeného v

žalobe, kedy už bol žalovaný so zaplatením celej dlžnej mzdy splatnej podľa § 129 odsek 1 Zákonníka
práce v omeškaní do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne, pretože základná sadzba ECB bola v prvý deň
omeškania 0,05 % a žalobcovi patrí úrok o 5 bodov vyšší.

17. Podľa § 118 odsek 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty

(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,

náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej
zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.

18. Podľa § 36a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, náhrady poskytované podľa

tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti
zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v
cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

19. Podľa § 36 odsek 8 uvedeného zákona, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných

dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca,
ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo
vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

20. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi počas trvania jeho pracovného pomeru vznikol aj nárok
na vyplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Pretože v
priebehu konania žalovaný uznal tento nárok žalobcu vo výške 2443 eur a žalobca sa požadovaného
nároku v prevyšujúcej časti t.j. 1134 eur vzdal, súd ho považoval vo výške 2443 eur za nesporný.

21. Podľa § 179 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti sním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.

22. Podľa § 182 odsek 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

23. Podľa § 182 odsek 2 Zákonník práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

24. Podľa § 186 odsek 1 Zákonníka, práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

25. Podľa § 186 odsek 2 veta prvá Zákonníka práce, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti,
ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu

rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu.

26. Podľa § 186 odsek 3 Zákonníka práce, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ
okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým

mravom.

27. Podľa § 189 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

28. Podľa § 191 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

29. Podľa § 191 odsek 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla

a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

30. Podľa § 191 odsek 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej
sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu
písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už

uhradená.

31. Podľa § 191 odsek 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov.

32. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu vodiča a
jeho pracovnou náplňou bolo vedenie nákladného motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalobca počas plnenia týchto pracovných úloh stratil dve zábrany žalovaného, čím mu spôsobil škodu
50 eur a ani to, že viackrát poškodil nákladné motorové vozidlo, ktoré viedol a ktorého držiteľom bol

žalovaný, ktorému poisťovňa, v ktorej mal žalobca uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti
za škodu vyplatila časť spôsobenej škody. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že
by žalobca zodpovedal za uvedenú škodu v plnej výške, pretože žalovaný nepreukázal, že by mu
bolo vozidlo zverené, pretože nepredložil písomnú dohodu podľa § 182 odsek 1 Zákonníka práce a
nepreukázal, že škodu spôsobil úmyselným konaním, pričom uvedená obrana prevyšuje minimálne v

prípade škody zo 14.4.2014 štvornásobok priemernej mesačnej mzdy žalovaného. V oboch prípadoch
však nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú škodu so žalobcom prerokoval a už vôbec nie v lehote
podľa § 192 odsek 1 Zákonníka práce a so zástupcami zamestnancov podľa § 192 odsek 4 Zákonníka
práce. Uvedenej povinnosti nezbavuje žalovaného ani skutočnosť, že poistné plnenie mu bolo vyplatenéna základe poistnej zmluvy uzavretej medzi poisťovňou a žalobcom. Sporná však bola aj výška škody,
pretožežalobcanamietalobefaktúrypredloženéžalovaným.Súdmalrovnakoakožalovanýpochybnosti
o pravdivosti oboch faktúr pretože ich vystavila spoločnosť, ktorej predmetom podnikania nebola oprava

vozidiel, v čase vystavenia faktúry č. 201400122 táto spoločnosť už podnikala pod iným obchodným
menom bolo na faktúre uvedené a z likvidačného spisu č. 9559960177 nie je zrejmé spôsobom bola
škoda zlikvidovaná a či vôbec bola faktúra č. 201400114 z 20.5.2014 na 2344 eur bez DPH poisťovni
predložená. Hoci z oboch faktúr je zrejmé, že nimi boli vyúčtované opravy inej časti vozidla (pravej a
ľavej) a teda nešlo o duplicitnú opravu a hoci omylom nebol vyžiadaný likvidačný spis č. 9559960122

súd ma za to, že žalovanému sa nepodarilo preukázať nesporne dôvodnosť jeho obrany v časti tohto
nároku. Žalobca spôsobenie ostatných škôd žalovanému neuznal, pričom žalovaný nepreukázal, že
prišlo k ich vzniku, protiprávnemu konaniu žalobcu, príčinnej súvislosti medzi konaním a vznikom škody
a ani zavineniu žalobcu, pretože zamestnanec zodpovedná zamestnávateľovi iba za škodu spôsobenú
úmyselným alebo nedbanlivostným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti. Spôsobenie škody bolo okrem toho aj jedným z dôvodov k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru, ktoré dôvody súd právoplatne neuznal za dôvodné. Žalovaný okrem toho rovnako nepreukázal,
že tieto škody prerokoval so žalobcom v lehote podľa § 192 odsek 1 Zákonníka práce a to ani so
zástupcami zamestnancov podľa § 192 odsek 4 Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov uznal súd
za dôvodnú iba obranu žalovaného, čo do výške 50 eur proti jeho nespornému nároku na zaplatenie
cestovných náhrad vo výške 2443 eur.

33. Podľa § 452 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

34. Podľa § 452 odsek 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Žalovaný sa bránil voči nároku žalobcu aj nárokom na vydanie preplatkov na zálohách vyplatených
žalobcovi na náklady počas pracovných ciest a ich reálnej spotreby, ktoré si žalobca bezdôvodne
ponechal s poukazom na predložené vyúčtovania v celkovej výške 625 eur a to z pracovnej cesty

1,2/2014 vo výške 154 eur, z pracovnej cesty 3,4/2014 vo výške 156 eur a z pracovnej cesty
5,6,7/2014 vo výške 315 eur. Žalobca však v konaní neuznal, že by predložené vyúčtovania v časti
nákladov vypisoval on, pričom ním ani nie sú podpísané, čím žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie výšky vzniknutých nákladov. Žalobca v konaní v časti prijatých záloh potvrdil iba
prijatie sumy v celkovej výške 1550 eur, z vyúčtovania pracovnej cesty 3,4/2014 vo výške 1050 eur

a z vyúčtovania 5,6,7/2014 vo výške 500 eur, podľa vyúčtovania pracovnej cesty 1,2/2014 nebola
poskytnutá žiadna záloha, ale žalovaný evidoval preplatok z minulej cesty 500 eur. Náklady v súvislosti
s uvedenými pracovnými cestami však boli oveľa vyššie a to pracovnej cesty 1,2/2014 vo výške 991,50
eur, pracovnej cesty 3,4/2014 vo výške 894,05 eur a 5,6,7/2014 vo výške 1131,38 eur, pričom žalobca v
konaní tvrdil, že tieto náklady platil aj zo záloh poskytnutých žalovaným na cestovné náhrady. Z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu
bezdôvodným si ponechaním peňažných prostriedkov 625 eur nemal za preukázanú obranu žalovaného
proti nespornému nároku žalobcu vo výške 2443 eur.

36. Žalovaný sa okrem toho proti nároku žalobcu bránil aj nárokom na vydanie peňažných prostriedkov

do výšky poplatku za kvalifikačnú kartu vodiča v hodnote 180 eur, pôvodne 200 eur, s odôvodnením, že
právny dôvod na zaplatenie toho poplatku odpadol, pretože pracovný pomer žalobcu k nemu skončil,
ale napriek tomu žalobca kartu ďalej používa. Súd však nemal rovnako za preukázanú dôvodnosť tejto
obrany, pretože žalovaný nepreukázal v akej výške poplatky za vydanie kvalifikačnej karty vodiča, ktoré
pozostávajú z kolkov a poplatkov za absolvovanie kurzu, ktorého výšku zákon č. 280/2006 Z. z. o

povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov nestanovuje reálne zaplatil.
Uvedená karta je osobným dokladom žalobcu ako vodiča a teda sám žalobca bol povinný kurz tejto
kvalifikácie absolvovať a v prípade ak ho pre neho zabezpečil žalovaný spolu s vydaním osvedčenia
a karty išlo o ich vzájomnú dohodu, pričom žalovaný nepreukázal podmienky uzavretia tejto dohody a
teda ani nárok na vrátenie týchto poplatkov v prípade skončenia pracovného pomeru.

37. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2393 eur
(2443-50=2393) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a pretože žalovaný sa rovnako dostal
so zaplatením cestovných náhrad do omeškania, čo sám potvrdil, priznal súd žalobcovi aj právo nazaplatenie úrokov z omeškania 5,15 % ročne z 73 eur (517+740=1257 a 1257-1134-50=73) od 1.7.2014
do zaplatenia a 5,05 % ročne z 2320 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, pretože medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný bol so zaplatením dlžných cestovných náhrad podľa § 36a zákona č. 283/2002 Z.z.

už v deň uvedený v žalobe v omeškaní, pričom základná sadzba ECB bola v prvé dni omeškania 0,15
%, resp. 0,05 % a žalobcovi patrí úrok o 5 bodov vyšší a vo zvyšnej časti žalobu zmietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, tak, že ju pomerne rozdelil podľa
pomeru úspechu a neúspechu. V časti prvého výroku a druhého výroku z troch bol úspešný žalobca a

preto mu patrí náhrada v rozsahu 66,66 % (33,33+33,33=66,66). V časti tretieho výroku patrí náhrada
trov konania žalobcovi v rozsahu 11,27 %, pretože bol úspešný v rozsahu 66,90 % (2393 eur z
3577 eur) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 33,10 % (1184 eur z 3577 eur) t.j. 66,90-33,10=33,80,
pričom 33,80 % z 33,33 % je 11,27 %. Žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 77,93 %
(33,33+33,33+11,27=77,93).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( § 355 ods. 1 CSP v spojení s § 357 CSP)

Proti výroku II. až V. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.