Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109236284
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109236284.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., A. 6, 2. D. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 3. J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 4. D. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. XXX, 5. D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 6. I. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 7.
E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 8. H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 9. D. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Y., Z. X, XX. R. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., M. V. XX, 11. F. L., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Q. XXX, 12. Z. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Y. 4, 13. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., A. Y.
XX, 14. P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. XXX, 15. F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 16. Y.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 17. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 18. F. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. XXX, 19. D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 20. B. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V., Y. V. XX, 21. Mgr. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., R. slovenskej XX, všetci zastúpení JUDr.
Bernardínou Ilčinovou, advokátkou v Prešove, Duchnovičovo námestie 1 proti žalovanému: A-REGO,

s.r.o., Prešov, Hlavná 108, zastúpený JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom v Prešove, Hlavná 94, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.
k. 12C 269/2009-544 zo dňa 27. 10. 2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s uznesením, ktorým súd návrh žalobcu na vydanie doplnenia rozsudku
zamietol a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. - 21. rade
sumy, ktoré špecifikoval vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň konanie žalobcov vo vzťahu ku každému
žalovanému v časti ním určených súm uvedených vo výroku rozhodnutia, zastavil. Vyslovil, že o trovách
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k zisteniu, že žalovaný pozemky

patriace žalobcom užíva od roku 2005 a aj v súčasnosti napriek tomu, že medzi účastníkmi konania
nebola uzatvorená platná zmluva o nájme. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov tým,
že užíval ich pozemky bez toho, aby im za ich užívanie platil nájomné. Žalovaný je preto povinný
v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie žalobcom
vydať. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, táto zodpovedá primeranému nájomnému., ktoré
predstavuje výšku nájomného poskytovanú vlastníkom tak poľnohospodárskej pôdy, ako aj zastavanej

plochy inými nájomcami za rovnaké obdobie, rovnako kvalitnú pôdu a v rovnakej lokalite. Z pohľadu
žalovaného nájomné, by malo zodpovedať výške za akú poskytuje prenájom poľnohospodárskej
pôdy Slovenský pozemkový fond, resp. určenej podľa vyhlášky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty
pozemkov a porastov na ich účely pozemkových úprav, pri výpočte nájomného, ktoré bol ochotný
žalobcom platiť - vychádzal výpočtom 2,5 % zo všeobecnej hodnoty pozemkov určenej prílohou
k vyhláške č. 38/2005 Z. z.. Poukázal na § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého podrobnosti o určení hodnoty pozemkov a porastov nanich na účely pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo práve vyššie uvedenú
vyhlášku č. 38/2005 Z.z. ktorá však je určená na účely pozemkových úprav. Konštatoval, že v danej

právnej veci je preto neaplikovateľná. Naviac sám zákon č. 330/1991 Zb. pri riešení pozemkových úprav
nanepoľnohospodárskejpôdeanelesnejpôdezačatýchpo01.09.2004sanaurčeniehodnotypozemku
odkazuje na osobitný predpis ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku (§9 ods. 16).

Ďalej uviedol, že geometrickým plánom (č. l. 525 a nasl. spisu), ktorý si v priebehu konania
dali vypracovať žalobcovia, došlo ku geometrickému zameraniu jednotlivých pozemkov, nakoľko na
vykonanej ohliadke bolo zistené, že výmera uvádzaná na listoch vlastníctva, z ktorej žalobcovia
vychádzali pri výpočte špecifikácie rozsahu bezdôvodného užívania nezodpovedá výmere skutočne
užívanej žalovaným, naviac niektoré parcely sú užívané tretími osobami. Geometrickým plánom došlo
k presnému stotožneniu jednotlivých parciel, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v 1. - 21. rade a ktoré

sú užívané žalovaným. Ohliadkou bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti žalobcov v časti tvoria
zastavané plochy, zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného ako hospodársky dvor a v časti sú
užívané na chov koni. Nejde teda o pôdu užívanú žalovaným na poľnohospodárske účely. Na základe
tejto identifikácie polohy pozemkov v ich vlastníctve žalobcovia v 1. - 21. rade zobrali žalobu v časti
späť, a to žalobcovia v 11., 12., 13. a 14. rade v celom rozsahu, žalobcovia v 1. - 10. rade a 15. - 21.

čiastočne, spolu v sume 29 987,22 Eur. S poukazom na ust. § 96 ods. 1 - 3 O.s.p., navrhovateľ môže
vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Poukázal, že žalobcovia od žalovaného žiadali zaplatenie finančnej náhrady za bezdôvodné obohatenie,

a to za tú ktorú parcelu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a rozsahu, t. .j. vo výmere zameranej
geometrickým plánom za obdobie roku 2008 a 2009. Konštatoval, že nájomne osobitne bolo stanovené
podľa charakteru parcely znalcom Ing. H. v znaleckom posudku č. 88/2009 za zastavané plochy,
od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2009 za pozemok s všeobecnou hodnotou 7,36 Eur, 1,2786 Eur na 1
m2, za pozemok s všeobecnou hodnotou 8,83 Eur 1,5769 Eur na 1 m2, za pozemok s všeobecnou

hodnotou 11,83 Eur 2,1151 Eur na 1m2. Pri určení výšky nájomného znalec vychádzal z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR 492/2004 Z.z. metódou polohovej diferenciácie. Výpočet porovnávacou
metódou ani výnosovou metódou nebolo možné vykonať, pretože znalec nemal k dispozícii potrebné
podklady. Nájomné na parcelách evidovaných ako trvalé trávnaté porasty mimo zastavaného územia
bolo vyčíslené znalcom Ing. J. L., CSc. znaleckým posudkom č. 33/2009 (č. l. 72 a nasl. spisu), taktiež

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 492/2004 Z. z. ako jediným právnym predpisom, ktorý
stanovuje postup výpočtu nájomného za pozemky oceňované na základe všeobecnej a trhovej hodnoty.
Za rok 2008 na 1m2 0,1578 Eur a za rok 2009 január - november 0,1182 Eur za 1m2. Zo správy realitnej
kancelárie REAL FIN, RK s.r.o. zistil, že reálna trhová hodnota nehnuteľností v katastrálnom území L.
L. - Q. sa pohybuje nájomné vo výške 10 % z trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy, a to 0,16 Eur na

m2, čo sa zhoduje s výpočtom znalca Ing. J. L., CSc. Poukázal, že podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia každý, kto sa bezdôvodne
obohatí. V danom prípade je to právnická osoba, ktorá reálne užíva bez právneho dôvodu - t.j. nájomnej
zmluvy alebo inej právnej skutočnosti zakladajúcej oprávnenosť jej užívacieho práva pozemky, ktoré sú
vo vlastníctve žalobcov v 1. - 10. a 15. - 21. rade.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní pozemkov na základe neplatnej nájomnej
zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na
užívanie obdobných pozemkov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by žalovaný bol povinný plniť
podľanájomnejzmluvy(Rč53/2000).Toznamená,žežalobcoviamajúprávonazaplatenieprimeraného

nájomného. Primerané nájomné zodpovedá trhovému nájomnému.

Vo veci súd prvého stupňa dodal, že obdobná otázka bola riešená v rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 27. 11. 2007 a zo dňa 27. 01. 2009 k sťažnosti č. 74258/01 pre porušenie článku
1 Protokolu č. 1 k Dohovoru/ spravodlivé zadosťučinenie za porušenie majetkových práva v dôsledku

zákonom zriadeného nájmu pôdy a prevodu pôdy na záhradkárov v spore Urbárska obec Trenčianske
Biskupice proti Slovenskej republike. Európsky súd pre ľudské práva pri prijatí sťažnosti č. 74258/01
vychádzalajzprávnehopredpisuč.64/1997Z.z.oužívanípozemkovvzriadenýchzáhradnýchosadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorým sa upravuje užívanie pozemkov záhradkárskymi osadami aprevod vlastníckych práv k týmto pozemkom. Uviedol, že vzhľadom na rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva zo dňa 27. 11. 2007, ktorý konštatoval, že povinný nájom pôdy a výška nájomného
podľa zákona č. 64/1997 Z. z. porušuje článok 1 Protokolu 1 a viazanosťou súdu týmto rozhodnutím

v súlade s ust. § 135 O.s.p., pri určení výšky nájomného vychádzal z jeho všeobecnej hodnoty podľa
vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku.

Ďalej uviedol, že zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaný v súvislosti so svojou podnikateľskou

činnosťou užíva predmetné parcely a za užívanie pozemku je nutné považovať nielen situáciu, keď
je užívaný k prejazdu, chôdzi, uskladňovaniu materiálu, ale i vtedy, keď je neobmedzene prístupný
areál v ktorom sa nachádzajú predmetné parcely práve len pre žalovaného, s ktorým disponuje, má ho
pod kontrolou, urobil ho prístupným kedykoľvek a podľa svojej vôle len pre seba, resp. pre iných len
za splnenia ním stanovených podmienok (kontrolovane). Tým vznikol priamo žalovanému majetkový
prospech,ktorýspočívalaajspočíva vtom,žesastaldetentoromtýchtoparciel naúkoržalobcov,pritom

sa jeho majetkový stav nezmenšil, pretože im takmer žiadnu úhradu neposkytol. Aj keď je potrebné dať
za pravdu žalovanému, že súčasný stav vlastníctva na príslušných parcelách nezavinil on, na vydanie
neoprávneného majetkového prospechu sa však zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech bol získaný
zavineným protiprávnym úkonom, na druhej strane pri kúpe stavieb v exekučnom konaní v roku 2006
mal možnosť sa dôkladne oboznámiť so stavom, že kupuje nehnuteľnosti, ktoré v prevažnej miere

stoja na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Konštatoval, že žalovaný v priebehu konania
poskytol žalobcom úhradu podľa svojho prepočtu, ktorú prijali len žalobkyňa v 3. rade v sume 16,35 Eur ,
žalobkyňa v 4. rade v sume 16,35 Eur, v 5. rade v sume 16,35 Eur a v 18. rade v sume 0,10 Eur, preto v
tejto časti žalobu vo vzťahu k uvedeným žalobcom zamietol ako nedôvodnú. Určil výšku nájomného tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku podľa nasledujúceho prepočtu, ktorý zodpovedá jednotlivým

žalobcom ich veľkosti podielu a výmere užívanej žalovaným, v rozsahu vyčíslenom znalcami oddelene
za zastavanú plochu a oddelene za plochu užívanú na výbeh koni, teda trvalý trávnatý porast. Pre
žalobkyne v 1. - 6. rade tak určil sumu 56,96 Eur + sumu 515,65 Eur, spolu 572,61 Eur, pre žalobcov
v 7. - 8. rade sumu 64,93 Eur, pre žalobcov v 9. - 10. rade sumu 129,89 Eur, pre žalobkyňu v 15. rade
sumu 1 867,69 Eur, pre žalobcu v 16. rade sumu 1 300,33 Eur, pre žalobcu v 17. rade sumu 1 306,33

Eur, pre žalobcu v 18. rade sumu 5,65 Eur, pre žalobcu v 19. rade sumu 1 281,22 Eur, pre žalobcov v 20.
- 21 rade sumu 170,73 Eur, a to podľa prepočtov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, pre tú ktorú
parcelu a vyznačený diel spočívajúci v rozsahu užívania žalovaným podľa geometrického plánu, ktorý si
dali spracovať žalobcovia a prepočítal koeficientom na základe znaleckých posudkov a výpočtov, ktoré
žalobcovia predložili do spisu.

Tiež konštatoval, že žalovaný po poučení v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p. na pojednávaní konanom
dňa 16. 04. 2010 neuviedol ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktorým by podporil svoje
tvrdenia ohľadom rozsahu ním užívanej výmery a znalecké dokazovanie na zistenie nájomného.
Žalovaný až v závere konania, hoci predložené znalecké posudky mal k dispozícií a aj znalci boli v

priebehu konania vyslúchnutí, navrhol vykonať dokazovanie novým zisťovaním obvyklého nájomného
poľnohospodárskej pôdy dotazom na Slovenskej platobnej agentúre, Slovenskom pozemkovom fonde,
ako aj k rozsahu užívaných parciel, návrh ktorý zamietol. Považoval totiž geometrický plán spolu
s predloženými listami vlastníctva za postačujúci na preukázanie skutočnosti, že pozemky žalobcov
sa nachádzajú v areáli hospodárskeho dvora a priľahlé parcely sú používané na výbeh koni. Za

postačujúce považoval tiež predložené znalecké posudky znalcov na určenie obvyklého nájomného. V
rámci procesnej aktivity žalovaného, navrhované dokazovanie takto načasované považoval za účelové
v snahe docieliť oddialenie rozhodnutia.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že v zložitých prípadoch najmä

z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Uviedol,

že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania a nehodnotil
ich v súlade s platnými predpismi, pričom neúplne zistil skutočnosti, ktoré mohli byť podkladom pre
rozhodnutie. Poukázal, že súd sa nestotožnil s jeho názorom, že vykonáva v Kanaši poľnohospodársku
činnosť - chov koní, hoci uvedené jasne vyplýva z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z.z., kde sa v prílohe pod štatistikou - klasifikáciou ekonomických činnosť, sekcia poľnohospodárstva,
lesníctva a rybolovu pod bodom 01.43 uvádza chov koní a ostatných zvierat. Kone nemožno chovať iba
vo voľnej prírode bez stajní a ostatného vybavenia. Súd prvého stupňa však zameral svoje dokazovanie

na preukázanie skutočností ako výhodne mohli vlastníci pozemky prenajať. Vlastníkom nikdy nebolo
bránené, aby svoje pozemky prenajali. Mali ponuky na prenájom od spoločnosti Agrolent, nedohodli sa
však pre nízkosť nájmu a pozemky nechali ležať bez využitia. Ako sa môže niekto obohatiť vo väčšej
miere ako má reálny prínos využitia cudzej veci. Z jeho pohľadu tu vznikla a vytvorila sa škoda, a to tým,
že kone vnikali aj na cudzie pozemky. Súdu bolo preukázané, že spoločnosť na časť týchto pozemkov

malariadneuzatvorenúnájomnúzmluvuaztohovyplýva,žedanénehnuteľnostiakopodielovýnájomník
mohla využívať za cenu dohodnutú s Pozemkovým fondom. Súd prvého stupňa neodôvodnil v čom
vidí bezdôvodné obohatenie, či ide o plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, resp. plnenie z neplatného právneho úkonu. Nespochybnil však, že uvedené vypúšťanie koní
na cudzie pozemky vzniklo v roku 2005, preto výška bezdôvodného obohatenia musí byť vypočítaná zo
začiatku vzťahu a nie ku dňu podania, resp. vymáhania tejto sumy. Pri hodnotení posudku na tej istej

strane súd hovoril o výpočte o nájomného a majetkovej ujmy a žaloba je právne vyhodnotená aj podľa
ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že už na pojednávaní 08. 01. 2011 oznámil, že ak nedôjde
k dohode navrhujú dať vypracovať znalecký posudok, aby bolo jasne stanovené výnosovou metódou, o
čo sa žalovaný z pasenia koní na poľnohospodárskej pôde obohatil. Napriek tomu, že súd v odôvodnení
odkazovalnato,ževýškanárokumázodpovedaťprimeranémunájomnémuzapoľnohospodárskupôdu,

rovnakej kvalite a lokalite, v rozsudku sa to však nerešpektuje. Súd sa nevyporiadal s oznámením
Slovenského pozemkového fondu, že na pozemkoch, ktoré tvoria poľnohospodársky dvoj je obytný
nájom2,5%zhodnotypôdy,akoajvyhláškač.38/2005Z.z..VovzťahukrozsudkuEurópskehosúdupre
ľudské práva uviedol, že je pre nich nezáväzný a nevyužiteľný. Súd zamietol ich návrh na vypracovanie
znaleckéhoposudkuvýnosovoumetódou,čímznemožnilsprávnezistiť,čisapúšťanímkonínapozemky

susedov obohatil, resp. či tam spôsobil škodu a keď tak v akej výške. Žalobcom nikto nebránil, aby svoje
pozemky, ak mali možnosť tak výhodnejšie prenajali. Zároveň sa súd nevysporiadal s úhradami, ktoré
urobil. Z odôvodenia rozsudku nie sú jasné časové obdobia, za ktoré sa suma vypočítala. Žiadal žalobu
zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na to, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, stavieb bez pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. L. L. - Q. zapísaný na LV č. XXXX, súp.
č. 975, stojacich na parcelách, ktoré sú vo výlučnom a podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na vyhlášku Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z. uviedol, že iba klasifikáciou
činnosti a vo vzťahu k predmetu sporu je právne irelevantná. U žalovaného ide o rekreačný chov koní,

ktoré prenajíma na základe zmluvného vzťahu a ide o podnikateľské aktivity, z ktorých získava príjem.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mal uzatvárať len nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým
fondom, Prešov za cenu dohodnutú a túto chcel dať aj žalobcom. Podľa zákona Slovenský pozemkový
fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov. V danom prípade sú a boli žalovanému vlastníci známi,
na tieto pozemky nie sú uzatvorené žiadne nájomného zmluvy, a ak by Slovenský pozemkový fond

uzatvoril takúto nájomnú zmluvu, takáto zmluva by bola ex tunc neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný od roku 2005 užíva predmetné nehnuteľnosti, a to ornú pôdu a trvalé trávnaté porasty bez
právneho dôvodu a za tak dlhé obdobie k vzniknutému problému javil benevolentný prístup, akékoľvek
rokovania neakceptoval, boli nútení vypracovať znalecké posudky, ktoré by určili obvyklé nájomné ako
bezdôvodné obohatenie žalovaného bez právneho dôvodu. Znalecký posudok č. 88/2009 súdneho

znalca Ing. R. H. stanovuje všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov pre zastavanú časť, a to budovy a dvor
aznaleckýposudokč.33/2009súdnehoznalcaIng.J.L.,CSs.,všeobecnúhodnotunájmupreornúpôdu
a trvalé trávnaté porasty, ktoré sú užívané žalovaným. Dňa 08. 06. 2011 bola vykonaná ohliadka na tváre
miesta a geometrickým plánom č. 13/2011 vyhotovený B.M.B. geodetická kancelária, Duchnovičovo
námestie 1, Prešov boli vytýčené hranice užívania jednotlivých parciel žalovaným. Tento reálny stav bol

po podaní žaloby vyznačený samotným žalovaným, pred tým sa kone pohybovali svojvoľne, po všetkých
v prírode existujúcich parcelách od cesty až po les. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, okrem vlastníka majú
právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzatvorenej s vlastníkom alebo na základe zmluvy
uzatvorenej s pozemkovým fondom. Žalovaný pri určení výšky nájomného sa odvoláva na vyhlášku č.

38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov, s ktorým predpisom nesúhlasí, pretože nie je
právnym podkladom pre stanovenie výšky nájomného ako bezdôvodného obohatenia. Táto vyhláška
určuje v ust. § 1 hodnotu pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatná plocha sa určuje
podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb v prílohe č. 1 tejto vyhlášky.Bonita pôdy je dôležitá pri hľadaní agronomických technológií pri využívaní poľnohospodárskej pôdy a
nie pre stanovenie výšky obvyklého nájomného. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004
Z. z., ktorú pre výpočet použili súdni znalci je právnym podkladom pre určenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti, t.j. za akú cenu by sa nehnuteľnosť dala predať alebo prenajať v danom mieste a
čase. Preto žalobcovia pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia sa bez právneho dôvodu vychádzali z
vypracovaných znaleckých posudkov a sú presvedčení, že znalecké posudku majú väčšiu dôkaznú
silu než akékoľvek sprostredkované informácie inštitúcií. Nájom pôdy v danom spore ako vydanie
bezdôvodného obohatenie bez právneho dôvodu sa má realizovať za podmienok, ktoré berú do úvahy

skutočnú cenu pôdy a súčasnú trhové podmienky v danej lokalite, čo je zohľadnené v znaleckých
posudkoch za rok 2008 a 2009, t. j. 2 roky spätne od podania žaloby. Žaloba bola podaná 30. 12. 2009,
čo je v súlade s ust. § 451 a nasl. a tiež ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Nie je pravdivé konštatovanie
žalovaného, že žalobca vo vzťahu k späťvzatiu žaloby sa mal vyjadriť tak, že výmery sú urobené od stola
a žiadali ich reálne preukázať. Žalobca sa nikdy takto nevyjadril a neexistuje o tom písomný záznam.
Týmto vyjadrením by si úplne protirečil. Výška bezdôvodného obohatenia je vypočítaná podľa výmery

skutočne užívanej plochy žalovaným v náväznosti na hodnoty uvedené v znaleckých posudkoch a
vyčíslená v liste žalobcov doručeným súdu dňa 10. 08. 2011. Zároveň navrhovali rozšíriť návrh žalobcu v
16. rade v nadväznosti na predložený geometrický plán a skutočné užívanie časti nehnuteľnosti, ktorého
je výlučným vlastníkom žalobca v 16. rade Y. E., spolu na sumu 3 635,72 Eur. Navrhli, aby odvolací
súd v zmysle vyššie uvedeného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, kde žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi v 16. rade sumu 3 635,72 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
konanie vo vzťahu žalobcu v 16. rade voči žalovanému v časti o 6 207,20 Eur zastavil a v prevyšujúcej
časti rozsudok ako správny potvrdil a žalobcom priznal trovy konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že
napriek tomu, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, jeho rozhodnutie obsahuje
vadu konania spočívajúcu v tom, že odňal možnosť účastníkov konať pred súdom tým, že jeho
rozhodnutie je v častiach prepočtu súm, ku ktorým zaviazal žalovaného nepreskúmateľné. Rovnako
tak je nepreskúmateľné jeho rozhodnutie aj v časti týkajúcej sa rozsahu a záberu pozemkov, ktoré má

žalovaný užívať, pretože v odôvodnení rozhodnutia absentujú zistenia a právne závery v súvislosti s
tým, akú výmeru žalovaný zaberá vo vzťahu k tomu - ktorému žalobcovi ktorej je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom. Ďalšiu vadu konania videl odvolací súd v tom, že odôvodnenie rozhodnutia síce
poukazuje na to, že žalovaný po poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. na pojednávaní dňa 16.
04. 2010 neuviedol ani nenavrhol žiadne vykonanie dôkazov a až v závere konania navrhol vykonať

znalecké dokazovanie, avšak z obsahu spisu k tomuto vyplývajú iné skutočnosti. Rovnako tak pre
odvolací súd je nepreskúmateľné rozhodnutie aj v postupe súdu, aký dôkaz slúžil súdu pre posúdenie
výpočtu výšky nájmu, záberu plochy žalovanými.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na pojednávaní dňa 16. 04. 2010 žalovaný nebol poučený podľa
ust. § 120 ods. 1, 4 O. s. p., zrejme stalo sa tak až na pojednávaní dňa 06. 10. 2011, kde po poučení,
ktoré súd prvého stupňa poskytol účastníkom podľa ust. 120 ods. 1 a 4 O. s. p., žalovaný mal návrhy
na doplnenie dokazovania a navrhol vykonať znalecké dokazovanie nielen v identifikácii príslušných
parciel, dopytu ohľadom obvyklého nájomného, ale aj k cene poľnohospodárskej pôdy Napriek tomu

súd prvého stupňa nebral ohľad na tento návrh a v odôvodnení rozhodnutia sa s ním vyporiadal tak, že
ide o načasovaný návrh, ktorý považoval za účelový. Odvolací súd toho názoru nebol. Ako vyplýva z
obsahu spisu, počas celého konania od podania žaloby nebola jasne ustálená výmera, ktorú žalovaný
užíva vo vzťahu k jednotlivým žalobcom ako výlučným vlastníkom alebo spoluvlastníkom. Na ohliadke,
ktorú vykonal súd prvého stupňa bol síce prizvaný štatutárny zástupca žalovaného, ktorý potvrdzoval

hranice jednotlivých parciel, avšak následne označenie tej-ktorej výmery, ktorú mal užívať žalovaným
sa premietlo v písomnom podaní žalobcov (nie znalca - geodeta) s odkazom na vykonanú ohliadku
a vypracovaný geometrický plán, ktorý bol súčasťou tohto podania a ktorý sa nachádza na č. l. 525
- 527. Súčasťou tohto písomného podania žalobcov bol síce prepočet akú výmeru užíva žalovaný vo
vzťahukžalobcomaakýnájommájednotlivýmžalobcompatriť,avšakvýpočetbezvšetkéhoprevzalsúd

prvéhostupňadoodôvodneniapísomnéhorozhodnutiabeztoho,abybližšieodôvodnilvovzťahuktomu-
ktorému žalobcovi, aká výmera je užívaná žalovaným a akým spôsobom dospel k prepočtu nájomného,
ktoré požaduje ten ktorý žalobca od žalovaného. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že znalecké posudky,
ktoré boli zabezpečené žalobcami, tak tieto vychádzali oddelene za zastavanú plochu a oddelene zaplochu užívanú na poľnohospodársku výrobu, ale nie je zrejmé, či znalci, ktorí nájomné určili za dané
obdobie, toto nájomné prerátali aj vo vzťahu k tomu - ktorému žalobcovi po zohľadnení užívanej výmery
žalovaným alebo nie, tak, aby to bolo jasné nielen pre žalobcov samotných, ale aj napr. žalovaného.

Súd zaiste v tejto oblasti nie je odborníkom

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu celého konania spochybňoval vypracované znalecké
posudky. Námietky vznášal aj v súvislosti s tým, že pri určovaní nájomného mal byť vypracovaný
znalecký posudok, kde by bola zohľadnená aj výnosová metóda. Tento dôkaz zopakoval aj v závere

dokazovania v rámci svojich záverečných prednesov, avšak súd prvého stupňa sa s týmto návrhom
vyporiadal nedostatočným spôsobom. Súd totiž môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§
120 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd je toho názoru, že na túto námietku boli potrebné odborné znalosti.
Preto mal zabezpečiť do spisu taký dôkaz, ktorý by bol objektívnym odrazom záverov a tvrdení, či už
žalobcov alebo žalovaného. Dôkaz predkladaný žalobcami, žalovaný spochybňoval a navrhoval výpočet
prepočtu nájomného výnosovou metódou. Je nesporné a vyplýva to aj z obsahu spisu, že pozemky,

za ktoré žalobcovia žiadajú nájom a ktorého sú vlastníkmi sú sčasti zastavané a sčasti sú požívané
na výbeh koní a nie na chov koní (ako to označil súd prvého stupňa), čo je odlišná situácia. Súd
prvého stupňa mal zabezpečiť v tomto smere dostatočné podklady, aby činnosť, ktorú vykoná žalovaný
stotožnil s inou podobnou činnosťou, za ktorú sa platí nájom a následne od toho vyrátal aj primerané
nájomné. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia žiadali od žalovaného zaplatenie

finančnej náhrady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, rozsahu a výmere zameranej geometrickým
plánom. Kto bol spracovateľom geometrického plánu, na základe akých podkladov, nebolo možné
odvolacímsúdomoveriť.Natomtogeometrickomplánetietoúdajechýbajú,hodnovernosťktorúnamietal
žalovaný v súvislosti s identifikáciou parciel a výmerou, ktorá je ním užívaná. Rozsah užívaných parciel
je podstatným podkladom pre stanovenie správnosti výpočtu nájomného.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa nielen za nepreskúmateľné a
predčasné, pretože bolo úlohou súdu prvého stupňa vzhľadom na námietky žalovaného postupom podľa
§ 127 ods. 1 O. s. p. identifikovať rozsah užívanej výmery žalovaným. Z obsahu spisu ani nevyplýva
či kópia (nákres) tohto geometrického plánu bola alebo nie zaslaná žalovanému na vyjadrenie, či sa

oboznámil s týmto zakreslením a vykázaní výmer, aké bolo jeho vyjadrenie a či zodpovedá skutkovému
stavu.

Predmetom sporu nebolo zisťované koľko pôdy mal žalovaný prenajatej od Slovenského pozemkového
fondu ale zo strany žalobcov malo byť preukázané koľko výmery má žalovaný bezdôvodne užívať z ich

vlastníctva. Sám súd napr. na ohliadke konštatoval neurčitosť v rozsahu týchto parciel, pričom aj zistil,
že na časti parcely 4223/1 je uzavretý nájom aj na meno napr. U. D.. Odvolací súd nezistil, ako sa napr.
tieto skutočnosti na ohliadke premietli a odrazili do týchto výpočtov. Znalecké posudky Ing. H. a Ing. L.,
ktoré boli pre súd podkladom, boli vypracované za účasti zadávateľov, teda samotných žalobcov. Ak
pri vypracovaní znaleckých posudkov boli len zadávatelia, ako bola potom skutočne zameraná výmera

nehnuteľnostíužívanážalovaným.Tietoskutočnostiodvolacísúdzobsahuspisunevedelzistiť.Rovnako
z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé ako súd naložil so zistením, ktoré vyšlo počas konania najavo a
ktoré sa nachádza napr. na č. l. 229, že má uzavreté nájomného zmluvy aj so Slovenským pozemkovým
fondom. Ide o tie isté nehnuteľnosti alebo iné.

Od začiatku konania sa javí problematická nielen skutočnosť použitia toho-ktorého právneho predpisu
pre výpočet nájomného za užívanie pozemkov, ale aj samotná výmera užívaná žalovaným.

Odvolací súd z obsahu spisu nevedel overiť správnosť záverov jednotlivých znaleckých posudkov,
súd prvého stupňa ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu nepristúpil. Odvolací súd bol názoru,

že nepostupoval správne, ak na rozporné skutočnosti nevykonal potrebné znalecké dokazovanie so
zadaním presnej úlohy znalcom (napr. uskutočniť potrebný prepočet žiadaného nájomného za dané
obdobie u toho-ktorého žalobcu s ohľadom na reálnu zabratú výmeru žalovaným a zohľadňovať užívanie
v tej rovine, že ide jednak o pozemky zastavané, o pozemky slúžiace ako hospodársky dvor a napokon aj
pozemky, ktoré slúžia na výbeh koní). Iba tak sa súd prvého stupňa mohol dopracovať k spravodlivému

rozhodnutiu vo veci a zohľadňovať argumenty nielen na strane žalobcov, ale aj na strane žalovaného.
Je nepochybné, že vlastník má právo na ochranu vlastníctva proti tomu, kto do jeho vlastníctva
neoprávnene zasahuje, ale na druhej strane ani ním žiadané nájomné nesmie byť neprimerané a musí
zohľadňovať špecifikáciu činnosti toho, kto predmetné pozemky užíva, akým spôsobom a akú výmeru.Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa bude dbať pokynov odvolacieho súdu, vykoná dokazovanie v

naznačenom smere a až následne môže vo veci nanovo rozhodnúť tak, že v novom rozhodnutí rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

So zreteľom na vyššie uvedené, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1

písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Keďže súd prvého stupňa zároveň rozhodol o návrhu žalobcov na doplnenie rozsudku tak, že tento
návrh vo vzťahu k žalobcovi v 16. rade zamietol s poukazom na vyššie zistené skutočnosti, odvolací súd
zrušil aj predmetné uznesenie, pretože súd prvého stupňa v ďalšom konaní overí aj správnosť žiadanej
úpravy zo strany žalobcu, ktorá v neposlednom rade naznačuje to, že návrh žalobcov nimi spracovaný

a zabezpečovaný do spisu (s geometrickým plánom) nemusí byť úplne správny. Práve za týmto účelom
je potrebné zo strany súdu nariadiť taký dôkaz, ktorý tieto nezrovnalosti a jednotlivé námietky odstráni a
na základe čoho súd prvého stupňa bude môcť náležitým spôsobom aj svoje rozhodnutie vo veci riadne
odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.