Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203362
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119203362.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: M.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., právne zastúpený: Mgr. Július Meszároš, advokát, so sídlom
Nám. Sv. Anny 7269/20B, Trenčín, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená
splnomocneným zástupcom : W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese L., obec A., katastrálne územie A., zapísaným na LV č. XXXX, a to k pozemku parc. reg. „C“, parc.
č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada

o výmere 440m2 a k stavbe- rodinnému domu súp.č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“, parc.
č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava
tak, že nariaďuje predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L., obec A., katastrálne územie A.,
zapísaných na LV č. XXXX a to, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 355m2, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada o výmere 440m2 a stavby- rodinného
domu súp.č. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 355m2, s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú

podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach tak, že žalobca získa podiel
zodpovedajúci 3 výťažku z predaja nehnuteľností a žalovaná získa podiel zodpovedajúci 1 výťažku z
predaja nehnuteľností.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Ilava, obec A.,
katastrálne územie A., zapísaným na LV č. XXXX, a to k pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 355m2, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada o výmere 440m2 a k
stavbe- rodinnému domu súp.č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 355m2 (ďalej len nehnuteľnosti alebo vyporiadavané nehnuteľnosti) a aby
toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctve žalovanej za náhradu alebo aby
súd vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nariadi ich predaj.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v

podiele o veľkosti 3 a žalovaná v podiele o veľkosti 1. Žalobca nemá záujem zostať v spoluvlastníckom
vzťahu so žalovanou, nakoľko žije v Žiline a nehnuteľnosti v celosti užíva žalovaná. Pokúšal sa s ňou
dohodnúť ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to listom zo dňa 22.02.2019,
avšak žalovaná sa odmietla vzdať svojho spoluvlastníckeho podielu, hoci on jej podiel nežiada a chcela,aby žalobca sa vzdal svojho podielu 1 , nakoľko údajne do spoločnej nehnuteľnosti investovala financie
vo výške 1 jej hodnoty. Žalobca poukázal na to, že na podiel žalovanej na nehnuteľnostiach je evidované
exekučné záložné právo. On navrhol žalovanej dva spôsoby vyporiadania, ako ich navrhuje aj touto

žalobou, ani s jedným zo spôsobov žalovaná nesúhlasila, a preto je nútený podať žalobu na súd.
Poukázal na to, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, prichádzalo by do úvahy preto ich prikázanie
žalovanej, ale len ak preukáže spôsobilosť vyplatiť mu peňažnú náhradu rovnajúcu sa trhovej hodnote
jeho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa žalovaná v konaní vyjadrí tak, že nehnuteľnosti nechce, navrhuje
ich predaj a rozdelenie výťažku medzi strany sporu podľa veľkosti podielov.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že ona sa svojho podielu 1 nevzdá, nemá kde bývať a nemá z
čoho vyplatiť žalobcu. Chcela, aby sa žalobca vzdal svojho podielu o veľkosti 1, pretože ich odpojil od
plynu dňa 10.11.2017. Nemala z čoho kúriť, a preto investovala do rodinného domu. Navrhovala, aby
súd rozhodol tak, že žalobca bude spoluvlastníkom v podiele 1 a ona tiež spoluvlastníčkou v podiele 1.

4. V replike žalobca uviedol, že napriek tomu, že žalobca má na nehnuteľnostiach podiel o veľkosti 3,
žalovaná užíva nehnuteľnosti v celosti a neplatí mu za to žiadnu odplatu. Žalovaná sa o nehnuteľnosti
nedostatočne stará, zanedbaním starostlivosti dochádza k nadmernému opotrebovaniu a k znižovaniu
hodnoty nehnuteľností. S poukazom na to sa rozhodol túto situáciu riešiť aj mimosúdne, ale márne,
nakoľko žalovaná navrhuje pre neho neprijateľné riešenie. Žalobca uviedol, že on nemá záujem vlastniť

ani užívať nehnuteľnosti, ani ich časti, nakoľko býva v Žiline. Tiež nie je ochotný trpieť stav týkajúci sa
vyššie opísaného užívania nehnuteľností. Návrh žalovanej obsiahnutý v jej vyjadrení nie je prijateľný,
pretože nie je akceptovateľné, aby sa obaja stali podielovými spoluvlastníkmi s podielmi o veľkosti 1.
Dodal, že on sám je v nepriaznivej sociálnej situácii, kedy bol aj nútený požiadať Centrum právnej
pomoci. Z tohto ale aj z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že ani jedna zo strán nie je schopná vyplatiť

protistranu pre prípad prikázania nehnuteľností jednému z nich a tiež z vyjadrenia žalovanej podľa
neho vyplýva, že ona ani nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, keď žiada, aby
sa každý z nich stal podielovým spoluvlastníkom s podielom 1. Zároveň upravil navrhovaný spôsob
vyporiadania tak, že navrhuje, aby súd vyporiadal zaniknuté podielové spoluvlastníctvo predajom s
rozdelením výťažku stranám podľa veľkosti ich podielov. Tiež uviedol, že rozpory medzi stranami sporu

sú natoľko intenzívne, že absolútne vylučuje spoločné užívanie nehnuteľností, nakoľko by to viedlo k
vzniku konfliktných situácií, nevylučujúc ďalšie súdne spory.

5. V duplike žalovaná uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná. Žiada to, aby sa žalovaný vzdal svojho
podielu o veľkosti 1 a aby sa ona tak stala spoluvlastníčkou s podielom 1 a žalobca ako jej brat

spoluvlastníkom 1 nehnuteľností. Žiadala zohľadniť investície do domu, pretože ju odpojil žalobca od
plynu a elektriky, preto žiadala, aby si súd zistil okolnosti týkajúce sa odpojenia. Uviedla, že žalovaný
sa o nehnuteľnosti nestará, neprispieva na opravu a údržbu a ona tak každú opravu vykonáva na svoje
náklady, pretože má v dome trvalý pobyt ona aj jej deti. Tiež uviedla, že žalobca sa k nej správa násilne
a znemožňuje jej dôstojné užívanie nehnuteľností. Tiež uviedla, že žalobca podal aj inzerát na predaj

domu bez jej vedomia, čím porušil jej predkupné právo. Na dome je exekúcia.

6.Pokiaľžalovanávďalšíchpodaniachuvádzala,žežiadazohľadniťjejinvestíciedodomu,súdjujednak
na pojednávaní poučil o náležitostiach podania a procesných aspektoch takéhoto návrhu a súčasne
ju uznesením zo dňa 28.10.2019 vyzval pod následkom odmietnutia podania na odstránenie vád

podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť vzájomnou žalobou o širšie vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Nakoľko ani po doplnení jej podania nespĺňalo toto náležitosti riadnej žaloby, súd
uznesením zo dňa 18.11.2019 toto podanie žalovanej odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.12.2019. Širšie vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pozostávajúce z vyporiadania do
nehnuteľností vložených investícií tak nie je predmetom konania.

7. V ďalšom konaní žalobca uvádzal, že on sám nehnuteľnosti nechce a nepotrebuje a poukázal tiež
na to, že je nutné prihliadnuť na to, prečo je žalovaná insolventná, keďže dnes nepracuje len ten,
kto pracovať nechce, a preto na túto okolnosť je potrebné prihliadnuť pri hodnotení sociálnej situácie
žalovanej. Nie je mu známa žiadna zdravotná indispozícia, ktorá by žalovanú obmedzovala alebo bránila

jej sa zamestnať. Uviedol tiež, že sa od žalovanej nedomáha žalobou náhrady za užívanie jeho podielu,
pretože by žalovaná nebola schopná mu túto náhradu vyplatiť, vzhľadom na svoju sociálnu situáciu.
Žalovanázaužívanienehnuteľnostinadrámecsvojhopodielužalobcoviničneplatíajejsituáciamábyťv
zmysle jej obrany dôvodom, prečo by mal súd žalobu zamietnuť. S týmto nesúhlasil, nakoľko protiprávnystav na nehnuteľnostiach vládne bez zavinenia žalobcu a žalovaná nevyvinula žiadnu aktivitu, aby sa
tento stav zmenil. Uviedol, že nehnuteľnosti nemá záujem užívať, nie je ochotný a ekonomicky ani
schopný investovať do úpravy nehnuteľností tak, aby sa tieto po technickej stránke rozdelili a žalobca

ani nemá finančné prostriedky, ktorými by mohol financovať stavebné úpravy resp. vyplatiť žalovanú pri
prikázaní jej podielu. Do úvahy prichádza iba zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie
predajom tak, že si výťažok z predaja strany rozdelia podľa veľkosti svojich podielov. V konaní neboli
zistené a preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť.

8. Žalovaná v ďalšom konaní opakovane poukazoval na to, že žalobca dňa 10.12.2017 odpojil dom
od plynu a dňa 05.12.2017 aj od elektriny s uvedením dôvodu, že otec strán sporu sa odsťahoval do
Žiliny a dom nik neužíva. Oni preto v dome mrzli, nemali ako variť, kúpať sa, a preto začali kúriť tuhým
palivom. Inzeroval tiež nehnuteľnosti bez jej súhlasu a bez súhlasu exekútora, pričom všetci podieloví
spoluvlastníci majú rovnaké práva a povinnosti. Záujemcovia o kúpu chodili po zverejnení inzerátu
obzerať nehnuteľnosť, ale aktuálne už záujemcovia nechodia. Žalobca sa mal vyjadrovať arogantne, že

z domu pôjde preč a tiež v roku 2005 mal žalobca vybrať bez jej vedomie peniaze z vkladnej knižky.
Poukazoval na osobu žalobcu a na to, že v minulosti spáchal trestné činy a aj na to, že v dome otec
strán sporu nemá doživotné právo bývania. Žalobca nemôže tvrdiť, že žalovaná užíva nehnuteľnosti
neoprávnene, keď aj ona má tam svoj podiel, stará sa o ne, investuje. Zákon umožňuje, aby si žalobca
našiel geodeta a tento povedal, že „toto je tvoje a to je moje“, ale podľa nej sa to nedá vyčleniť v dome a

zameraťtak,žesapovie,čojekoho.Uviedla,ževšetcisúzadlžení,načiernejlistine,bankaimnajbližších
5 rokov peniaze neposkytne. Nemajú financie na úpravu domu, ak by sa tento mal rozdeliť.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Vrámci svojho výsluchu žalobca uvádzal, že on stále od susedov počúva sťažnosti, aby v dome,
kde býva žalovaná, spravil poriadok. Susedia sa na nich sťažujú. Teraz tam namontovali na dvor nejakú
lampu a sused sa sťažoval, že mu to svieti rovno do okien. Susedia sa sťažujú, že sestra žijúca v dome
je neprispôsobivá. Otec v záhrade nasadil ovocné stromy, sestra niektoré z nich vyrezala. Otec býva

s ním v Žiline, do chalupy ani prístup nemá, pretože mu žalovaná tvrdí, že tam nemá žiaden podiel a
že tam nemá čo robiť. On tam má ale doživotné právo. Bez jeho vedomia žalovaná v chalupe vyhodila
plynový kotol. Odpojil ich otec od plynu a elektriky, pretože to bolo písané na neho. Keď otec v byte
býval všetko platil, keď sa odsťahoval, platiť prestal. Žalobca uviedol, že on nepodával žiadne návrhy
na odpojenie plynu a elektriky, iniciátorom toho bol otec. Žalobca si pamätá, že pri odpájaní plynu mu

volali, že je potrebné, aby to niekto podpísal a že je jedno, kto to podpíše, a teda keď otec nebol k
dispozícii, podpísal to on. V nehnuteľnosti bola zváračka, cinkulár, zváračku žalobca našiel na internete,
že sa inzeruje jej predaj. Žalobca mal v nehnuteľnosti uložených 50m kábla, stojí teraz aj 500eur, a
tento mu žalovaná ukradla. K sociálnej situácii žalovanej uviedol, že ona mala trojizbový byt v Trenčíne.
V dedičskom konaní po matkinej smrti jej žalobca navrhoval „daj mi byt a ja ti dám chalupu“, načo mu

ona povedala „čo ja nechám deťom?“. Inzerát, ktorý žalovaná doložila do spisu, písal žalobca, myslel
ho vážne, mal záujem nehnuteľnosti predať, pretože žalovaná raz hovorila áno, potom nie, nedalo sa s
ňou dohodnúť. Od nehnuteľnosti nemá žalobca ani kľúče a nemá tam prístup. Keď tam aj príde, nikto
mu neotvorí. Naposledy, keď tam prišiel otec, žalovaná bola doma, no nevpustili ho. Nehnuteľnosť
ani on ani otec užívať nemôžu, ani otec nemá od domu kľúče. Uviedol, že žalovaná mala v Trenčíne

byt, na ktorom ale viazol dlh 40.000,- SK. Otec žalovanej dal peniaze, aby tento dlh vyplatila, napriek
tomu došlo k predaju a teraz účelovo tvrdí, že nemá kde bývať. Uviedol, že otec na neho previedol 1 na
nehnuteľnostiach, on ale na otca, čo sa týka tohto prevodu, nenaliehal, otec mu sám povedal, že chce
ísť k žalobcovi bývať. Bolo to po skúsenosti, keď raz v sobotu večer sa vracal z kostola, kam vždy chodil,
v mraze a snehu, žalovaná pozamykala dom a bránu a on 83 ročný sa nemal do domu ako dostať. Vtedy

mu povedal, že chce ísť bývať k nemu do Žiliny, doteraz býva s ním a je ešte ako-tak sebestačný. Po
tejto skúsenosti ešte žalovaná otca obvinila, že ju chcel biť a chcela ho ísť udať.

11. Žalovaná vrámci výsluchu uviedla, že v dome býva ona, jej štyri dospelé deti a maloletý vnuk. Ona
býva v dome od narodenia, keďže je to rodičovský dom. Žalobca otca prehovoril, aby mu podiel 1 na

nehnuteľnostiach daroval, brat sa o nehnuteľnosti vôbec nestará, nezaujíma sa, nerobil nikdy nič na
záhrade, nekosil. Žalobca sa o dom nestará, nijakým spôsobom na nehnuteľnosť neprispieva, keď sú
prívalové dažde, vytápa pivnicu, a keby tam žalovaná nebývala, tak by to bolo zatopené, pretože by to
nemal kto odčerpať. O nehnuteľnosti sa stará výlučne ona s deťmi. Ak by pri rozdelení nehnuteľnostiboli potrebné nejaké financie, uviedla, že tieto by nebolo problém zohnať, ale nevie si predstaviť, žeby
tam mala bývať s bratom, to by si tam radšej nasťahovala „cigáňa“. Následne uvádzala, že je pravda
to, čo povedal jej splnomocnený zástupca už v konaní skôr, že sú všetci zadlžení a že banka im peniaze

neposkytne a že nemajú žiadne financie na úpravu nehnuteľností, avšak dlžoby sa stali kvôli žalobcovi,
ktorýichodpojilodenergiíamuselikúpiťkotol.Jezadlženákvôliinvestíciámdoplynuaelektriky,financie
na výplatu žalobcu ani na rozdelenie nehnuteľnosti nemá. Má exekúciu na podiele nehnuteľnosti, táto je
aktuálna,nehýbesato.Kfinančnejsituáciiuviedla,žejeaktuálnebezpríjmu,poberálendávkyvhmotnej
núdzi, je zaevidovaná na úrade práce, nezamestnaná asi dva roky, podáva si žiadosti do práce. Zatiaľ sa

jej prácu nájsť nepodarilo, vždy zoberú iba mladších. Má zdravotné obmedzenia, ktoré jej neumožňujú
nájsť si tak ľahko prácu, lebo má načúvací strojček a vysoký tlak. Nesúhlasí s predajom nehnuteľností
a to z dôvodu, že ona nemám kam ísť a brat má kam ísť. Vie, že jej podiel na nehnuteľnosti je 1 a
žalobca má 3, Celú nehnuteľnosť užíva preto, lebo žalobca sa o to nestará, dom je tak, ako ho otec
kedysi postavil, nikdy do neho nič brat neinvestoval, neinvestoval ani po tom, čo dostal od otca polovicu
domu. Užíva celú nehnuteľnosť preto, lebo to nemajú ani vymerané, nevie, koho je ktorá časť. Ona ani

nevyzývala žalobcu na to, aby jej s nehnuteľnosťou pomáhal, nekomunikuje s ňou už dlho, od smrti
matky, možno aj skôr, tak prečo by to mala robiť. Žalobca nikdy s ničím nepomohol ani v dome ani
na záhrade, nevie ani kosačku chytiť do ruky, vždy všetko robil otec a teraz sa o všetko stará ona s
deťmi. Uviedla, že síce vlastnila byt, bol to byt, ktorý mala s manželom, ale nebývala tam. Mala 5 detí a
zostala bývať v rodinnom dome, deti ani do bytu nechceli isť, lebo boli zvyknuté už na dom, školu a na

všetko. Ona povyplácala všetky dlžoby, potom manželovi povedala, že teraz je na rade so splácaním on,
sľúbil, že to bude platiť, potom prestal, až jej nakoniec prišla písomnosť, že stavebné bytové družstvo
byt predá a že sa má vysťahovať. Aj žalobca ale prišiel o byt. Čo sa týka schválnosti, ktoré uvádzala,
že jej žalobca robí, tieto spočívajú v tom, že podáva stále na ňu trestné oznámenia. Uviedla, že mala
konflikty aj s otcom, ktorý ju škrtil a otec povedal, že na dom má kupca a že dom bude predaný.

12.VkonaníbolozLVč.XXXX.prek.ú.A.zistené,žežalobcaažalovanásúpodielovýmispoluvlastníkmi
vyporiadavaných nehnuteľností, a to žalobca v podiele 3 a žalovaná v podiele 1. Na podiel žalovanej je
zriadené exekučné záložné právo exekútorom JUDr. F. F. na základe exekučného príkazu EX XXXX/XX.

13. Pred podaním žaloby žalobca listom zo dňa 22.02.2019 vyzval žalovanú na uzavretie dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom navrhol jej dve alternatívy vyporiadania, a
to prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou výplaty žalobcu alebo
predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja medzi oboch podľa výšky ich podielov. Na návrh
žalobcu žalovaná reagovala tak, že ona sa svojho podielu nevzdá a žiadala, aby sa podielu 1 vzdal

žalobca, pretože ona musela investovať do domu v hodnote zodpovedajúcej 1 hodnoty domu.
14. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 21.12.2018 bolo zistené, že žalobca je rozvedený, je
poberateľom invalidného dôchodku v sume 316,60 eur mesačne a poberá nájom z pozemkov v sume
30,- eur ročne, a teda jeho mesačný príjem je spolu 318,60 eur. Bolo zistené, že nie je vlastníkom
žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorého predajom by si mohol zabezpečiť vyšší príjem.

Má byt, ktorý užíva na trvalé bývanie. Žalobca spĺňa podmienku materiálnej núdze, a preto mu bol
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou v sume 40,- eur.

15. Súd zistil, že žalobcom bol inzerovaný predaj vyporiadavaných nehnuteľností inzerátom na webe
zverejneným dňa 02.04.2018, pričom žalobca potvrdil, že inzerát zverejnil on.

16. Žalovaná predložila potvrdenia o úhradách nedoplatkov za dodávku plynu a elektriny z roku 2017 a
potvrdenie o výmene plynového kotla vo vyporiavanom dome súp.č. XXX z dôvodu jeho nefunkčnosti,
keďže tento nebol už prevádzkyschopný a bol nebezpečný.

17. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilná
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podĺa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

18. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, a pokiaľ nedôjde medzi nimi k dohode o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou.
Pri svojom rozhodovaní súd nie je viazaný konkrétnym návrhom spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť
aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí
rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Pri zrušení

spoluvlastníctva nehnuteľností - pozemkov reálnym rozdelením veci je potrebné, aby bolo možné
vytýčiť hranice medzi novo vzniknutými parcelami, aby bolo možné zaviesť nový stav do evidencie
nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť vlastníkovi takým
spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy,
celkovej plochy ako aj tvaru. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov

podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, prichádza potom do úvahy druhý spôsob, ktorým je
prikázanie vecí za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliada nato,
aby vec mohla byť účelne využitá i vzhľadom na výšku podielu spoluvlastníkov. Tretím spôsobom
vyporiadania je predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov, ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov.

19. V konaní mal súd preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností,
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku ktorým sa navrhuje, a to žalobca v podiele 3 a
žalovaná v podiele 1. V časti „C“ označenej ako ťarchy na LV je uvedený exekučný príkaz za účelom
zriadenia exekučného záložného práva na podiel žalovanej o veľkosti 1 na všetkých nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom vyporiadania. Pri rozhodovaní súdu platí zásada, že spoluvlastníctvo k veciam

má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený,
aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval proti svojej vôli. Súd preto pristúpil k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva na návrh žalobcu.

20. Z ustanovenia §142 ods. 1 OZ vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie

veci. Vo vzťahu k vyporiadavaným nehnuteľnostiam súd uzavrel, že ani jedna z nich nie je deliteľná.
Žalobca od počiatku tvrdil, že nehnuteľnosti vrátane stavby nie sú deliteľné a toto tvrdenie žalovaná
ani nespochybňovala, nežiadala nehnuteľnosti rozdeliť, v konečnom dôsledku sa pri úvahe o rozdelení
domu vyjadrila tak, že si to nevie predstaviť, a ak by k tomu malo dôjsť, tak by si do domu radšej
nasťahovala „cigáňa“ ako žalobcu. Ochotu spolupracovať na takomto spôsobe vyporiadania žalovaná

teda neprejavila. Ani jedna strana pritom nenavrhovala dôkazy na preukázanie toho, či sú pozemky a
stavba deliteľná. Súd podľa ustanovenia § 185 ods. 2 CSP pritom bez návrhu strán nemohol vykonať
dôkaz na preukázanie reálnej deliteľnosti vyporiadavaných nehnuteľností, keďže v tomto smere bol
viazaný len aktivitou strán, ktoré však dôkazy na preukázanie reálnej deliteľnosti ani nenavrhovali
vykonať. Deliteľnosť rodinného domu zo stavebného hľadiska, teda či by vôbec vertikálne delenie

domu prichádzalo do úvahy, a či by takýmto delením vznikli dve samostatné budovy, je nutné posúdiť
z technického hľadiska, pričom takáto možnosť deľby v konaní preukázaná nebola, rovnako nebol
navrhnutý ani dôkaz na preukázanie toho, či pozemky k domu priliehajúce je možné deliť. Naopak,
tvrdenie o nedeliteľnosti nehnuteľností produkované žalobcom žalovaná nenamietala, a teda toto
tvrdenie ani nebolo sporné. Aj napriek tejto skutočnosti však je podľa výsledkov ostatného vykonaného

dokazovania potrebné podľa názoru súdu konštatovať, že čo sa týka rodinného domu súp.č. XXX
postaveného na pozemku parc.č. G., jeho rozdelenie nie je skutočne dosť dobre možné. Skôr než súd
rozhodne o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je totiž povinný
zaoberať sa tým, či sú doterajší spoluvlastníci ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny
spoluvlastník nebol ochotní nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by

stavba považovať za nedeliteľnú (R 45/1991). Obe strany sa v konaní vyjadrili zhodne tak, že nie
sú schopní financovať stavebné úpravy, ktoré by bolo nevyhnutné realizovať pre to, aby bolo možné
dom vertikálne rozdeliť na dve samostatné časti. Obaja zhodne uvádzali, že ich finančná situácia
im vynaloženie takýchto nákladov neumožňuje, nakoľko nemajú dostatok finančných prostriedkov,žalovaná uvádzala, že je zadĺžená a na „čiernej listine“ a nikto jej peniaze na tento účel ani nepožičia.
Žalobca výslovne uviedol, že nie je schopný ani ochotný tieto prostriedky vynaložiť, nakoľko nemá k
dispozícii finančné prostriedky a bývať v dome nemá záujem, nakoľko býva v byte v Žiline aj s otcom. Už

len pre túto skutočnosť sa stavba považuje za nedeliteľnú. Čo sa týka veľkosti podielov, podľa ktorých
by malo dôjsť prípadne k reálnej deľbe domu, súd konštatuje, že pri úvahe o reálnej deľbe súd musí
prihliadnuť na to, či by vôbec reálnou deľbou vznikli rozumne využiteľné, funkčné samostatné stavby.
Vzhľadom na nerovnaké podiely, stavba by sa mala rozdeliť na dve samostatné stavby v pomere 1 ku 3 v
prospech žalobcu. Najmä vo vzťahu k prípadnej delením vzniknutej stavbe zodpovedajúcej 1 súčasného

rodinného domu, ktorá by mala pripadnúť žalovanej, je súd toho názoru, že takto vzniknutá časť by
po deľbe nemohla slúžiť plnohodnotne žalovanej na taký účel, na aký rodinný dom má slúžiť. Je totiž
otázne, či by vôbec takto priestorovo vymedzená časť mohla slúžiť na plnohodnotné bývanie, vzhľadom
na to, že takto oddelená časť by predstavovala prakticky len zlomok, malú časť súčasného rodinného
domu obývaného žalovanou a či by teda vôbec takto vydelená časť mohla uspokojiť komplexnú bytovú
potrebu jej obyvateľa. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by strany sporu zotrvali v susedskom

vzťahu, čo by vzhľadom na ich narušené a vyhrotené vzájomné súrodenecké vzťahy nepochybne viedlo
k problémom pri spolunažívaní, keďže ako vyplýva ich vzťahy sú aj v súčasnej dobe vyhrotené, čo
deklarovala žalovaná aj svojím vyjadrením, že by radšej v dome mala „cigáňa“ ako svojho brata a preto
zrejme nie je dosť dobré si ani predstaviť, akým spôsobom by sa vedeli strany dohodnúť na samotnej
realizácii deľby domu a následne na užívaní či udržiavaní tejto hoci už rozdelenej stavby.

21. Čo sa týka pozemkov, jeden z nich je zastavanou plochou a nádvorím, na ktorom stojí rodinný dom
a druhý pozemok predstavuje záhradu, obe pozemky sú priliehajúce k domu. V konaní stranami, ako už
bolo vyššie uvedené, neboli produkované dôkazy na preukázanie deliteľnosti týchto pozemkov (napr.
či bol ku každému z novovytvorených pozemkov riadny samostatný prístup), a súd nemohol vykonať

takýto dôkaz bez návrhu strán, a teda je pozemky potrebné považovať za nedeliteľné. Súd dospel však
aj na po zhodnotení ostatných kritérií k názoru, že rozdelenie týchto pozemkov patriacich k domu účelné
ani možné nie je. Pozemky v zásade deliteľné sú, ale pod deliteľnosťou sa nerozumie len ich fyzická
deliteľnosť ale aj to, či tvoria s nejakou stavbou alebo iným pozemkom funkčný celok a v takom prípade
ich spravidla deliť nemožno bez toho, aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť nehnuteľností ako

funkčného celku. Z podstaty veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy, čo však neznamená,
že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť rozdelený vo všetkých
prípadoch, najmä ak ide o pozemky priliehajúce k obytným domom, keď s ním vytvárajú spravidla jeden
funkčný celok. Súd nepristúpi k rozdeleniu pozemkov, ak toto rozdelenie nie je dobre možné, kedy sa
sleduje cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb,

na ktoré sú účelovo určené. V prejednávanej veci pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, nie je dosť
dobre možné si predstaviť rozdeliť, nakoľko ide o pozemok zastavaný domom, ktorý sa rozdeliť nedá,
ako už bolo uvedené v predošlom odseku. Vo vzťahu k obom týmto pozemkom súd konštatuje, že tieto
pozemky priliehajúce k domu vytvárajú s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu
a zvyšujú kvalitu bývania v ňom. Blízkosť obytného domu k záhrade zase zlepšuje využitie záhrady,

pričom záhrada sa v tomto prípade tiež užíva spolu s domom, a preto je dôvodné ponechať pozemky
vcelku tak, aby slúžili tomu, kto bude rodinný dom obývať na ten účel, ako je tomu aj v súčasnosti, čo
v konečnom dôsledku aj zvyšuje kvalitu bývania v rodinnom dome a cenu samotného rodinného domu,
ktorý s pozemkami tvorí jeden celok.

22. Keďže súd dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, skúmal, či
je ich možné prikázať niektorej zo strán do výlučného vlastníctva za náhradu. Z ust. § 142 ods. 1
OZ vyplýva, že predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého
spoluvlastníka je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec
do vlastníctva prikázaná. Vychádzajúc z tejto zásady, súd konštatuje, že žalobca výslovne uviedol, že do

svojho vlastníctva nehnuteľnosti nechce, nakoľko ich ani v súčasnosti neužíva, sám má byt v Žiline, kde
žije aj s otcom vyššieho veku. Súčasne opakovane uvádzal, že sám ani nemá finančné prostriedky na
vyplatenie žalovanej v prípade, ak by mu aj mali byť nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva, keďže ako
to vyplýva aj rozhodnutia Centra právnej pomoci, jeho pravidelným mesačných príjmom je len invalidný
dôchodok v sume 316,60 eur, a teda nemá z čoho výplatok uhradiť. Za takejto situácie súd konštatuje,

že žalobcovi, ktorý o nehnuteľnosti ani záujem nemá (čo deklaroval počas celého konania a aj vo výzve
adresovanej žalovanej pred podaním žaloby), ktorý ich ani neužíva a nie je ani schopný uhradiť náhradu
za prikázaný podiel, nie je ich možné prikázať do výlučného vlastníctva. Súd následne preto posudzoval,
či je možné prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nehnuteľnosti v celosti vsúčasnosti užíva. V prvom rade treba uviesť, že žalovaná počas celého konania ani netvrdila, že by mala
záujem o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva za náhradu, keď opakovane (prakticky
zhodne ako v reakcii na výzvu žalobcu pred podaním žaloby) uvádzala, že žiada, aby sa žalobca ako jej

brat vzdal svojho podielu o veľkosti 1 v prospech nej a aby každý z nich mal na nehnuteľnostiach podiel o
veľkosti 1, teda, i keď s odlišnými spoluvlastníckymi podielmi, ako svedčia stranám v zmysle aktuálnych
zápisov na liste vlastníctva, žiadala zachovať podielové spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam aj
naďalej. Žalovaná nežiadala prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, z čoho možno
usúdiť, že o svoje výlučné vlastníctvo nehnuteľností sama záujem nemá a vyhovuje jej stav nezrušeného

a nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Súd by, v prípade, že by žalovaná o nehnuteľnosti
záujem mala, považoval prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za najúčelnejšie a
najpraktickejšie riešenie, nakoľko výlučne žalovaná všetky nehnuteľnosti dlhodobo užíva a má v dome
svoje bydlisko, uhrádza náklady na bývanie a vrámci svojich možností sa podieľa na údržbe (napr.
výmena kotla, ktorú výmenu žalobca ani nerozporoval, len tvrdil, že k výmene došlo bez jeho vedomia),
hoci je menšinovou podielovou spoluvlastníčkou, a teda kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu jej

nesvedčí. Nakoľko však záujem o vlastníctvo celej nehnuteľnosť žalovaná ani neprejavila, súd uzavrel,
že oň žalovaná záujem nemá. Okrem toho je tiež nutné uviesť, že súd sa pri úvahe o tom, ktorému
z doterajších spoluvlastníkov má byť prikázaná vyporiadavaná vec do výlučného vlastníctva, musí
zaoberať aj solventnosťou podielového spoluvlastníka, tj. či takýto spoluvlastník disponuje dostatočnými
finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej finančnej náhrady. Tu v prípade, že by súd prikázal

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, táto by bola povinná vyplatiť žalobcovi náhradu za
jeho 3/4nový - väčšinový podiel, z čoho možno vzhľadom na výšku podielu žalobcu i predpokladať,
že výška výplatku by nebola zanedbateľná. Vec totiž možno prikázať vždy tomu spoluvlastníkovi,
ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Žalovaná sama na pojednávaní uviedla, že
nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu. Uviedla, že je zadĺžená, na „čiernej listine“,

banka jej peniaze najbližšiu dobu nepožičia, sama je poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi, nemá
dlhodobo žiadne zamestnanie, jej podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, je navyše
zaťažený exekučným záložným právom, pričom exekúcia je aktuálna, teda dlh zatiaľ nebol splatený. Zo
skutočností zistených v konaní možno jednoznačne vyvodiť, že žalovaná sa nachádza v nepriaznivej
ekonomickej situácii, bez disponibilných finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na výplatu

žalobcu a bez možnosti zabezpečenia si peňažných prostriedkov iným spôsobom. Žalovaná je 2 roky
nezamestnaná, aktuálne evidovaná na úrade práce, a teda nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto situácia
mohla v dohľadnej dobe výraznejšie zlepšiť, keď jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Žalovanú
je preto potrebné pre účely posúdenia možností prikázania jej nehnuteľností do výlučného vlastníctva
potrebné považovať za nesolventnú, čo sa podľa súdnej praxe považuje za dôvod, pre ktorý takémuto

podielovému spoluvlastníkovi nie je možné prikázať vyporiadavanú vec do výlučného vlastníctva za
náhradu. Okrem toho, že žalovaná v konaní neprejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho
výlučného vlastníctva, tak žalovaná ani nie je schopná poskytnúť žalobcovi náhradu za jeho podiel na
nehnuteľnostiach. Z tohto je nutné uzavrieť, že ani prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovanej do úvahy neprichádza.

23.V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj vyporiadavanej veci a
rozdelenievýťažkuzpredajapodľaveľkostipodielov.Tentopredpokladjepritomsplnenýivtedy,akjeden
či viacerí podieloví spoluvlastníci síce chcú prikázať celú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva,
ale nie sú schopní zvyšnému spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu. Ako už bolo uvedené, žalobca

výslovne uviedol, že nehnuteľnosti nechce, žalovaná v konaní tiež neprejavila záujem o prikázanie
nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, keďže trvala na zachovaní podielového spoluvlastníctva.
Ak by ale aj ktorýkoľvek z oboch spoluvlastníkov nehnuteľnosti chcel, ani jeden z nich nie je dostatočne
solventný na to, aby druhého spoluvlastníka vyplatil, čo obaja zhodne v konaní aj výslovne potvrdili.
Za takéhoto stavu potom niet iného do úvahy prichádzajúceho spôsobu vyporiadania, než len, síce

výnimočná, ale za danej situácie jediná možná, alternatíva a to je predaj nehnuteľnosti a rozdelenie
výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Takýto postup zabezpečuje,
že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku
získaného z predaja vecí (žalobca 3 výťažku a žalovaná 1/4 výťažku z predaja) a naopak, zabráni sa
tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade insolventnosti spoluvlastníka,

ktorý sa má stať výlučným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to prípadne aj nie vždy
úspešne. Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo na návrh žalobcu a vykonal
vyporiadanie tak, že nariadil predaj vyporiadavaných nehnuteľností a súčasne rozhodol, že výťažok zpredaja nehnuteľností sa rozdelí obom bývalým podielovým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov
zapísaných na liste vlastníctva, a teda žalobcovi v rozsahu 3 výťažku a žalovanej v rozsahu 1 výťažku.

24. Pokiaľ žalovaná žiadala, aby súd ponechal podielové spoluvlastníctvo, ale aby jej bol navýšený
spoluvlastnícky podiel v dôsledku vzdania sa podielu o veľkosti 1 zo strany žalobcu, v dôsledku čoho
bude mať žalovaná podiel o veľkosti 1 a žalobca tiež podiel o veľkosti 1, súd konštatuje, že takéto
„vyporiadanie“nemáoporuvzákone.Tentopostupžalovanáodôvodňovalatým,žedodomu investovala
peniaze v hodnote 1 domu, a teda by sa jej mal o tieto „investície“ podiel navýšiť. Súd v prvom rade

poukazuje na to, že súd už aj na pojednávaní dňa 15.10.2019 splnomocnenému zástupcovi žalovanej
vysvetlil, že pokiaľ si mieni uplatniť v konaní voči žalobcovi úhradu investícií do domu, tak sa jedná o
tzv. širšie vyporiadanie, ale nie je ho možné uskutočniť tak, ako žalovaná navrhuje. Súd ju poučil, že
v takomto prípade je potrebné hodnotu investícií si uplatniť buď v tomto konaní vzájomnou žalobou,
alebo v samostatnom konaní žalobou, pričom súd poučil žalovanú o tom, aké náležitosti by mala
mať takáto žaloba. Splnomocnený zástupca žalovanej sa výslovne vyjadril tak, že tomuto poučeniu

porozumel. Následne investície aj zrejme mienila žalovaná uplatniť samostatným podaním v tomto
konaní, ktoré podanie ale bolo zmätočné, žalovaná bola vyzvaná na odstránenie vád s poučením o
tom, aké náležitosti treba doplniť, avšak ani po takomto opakovanom poučení o náležitostiach žaloby
doplnenie nebolo korektné a súd podanie žalovanej právoplatne odmietol. Súd teda žalovanej vysvetlil
spôsob možného uplatnenia si investícií, vytvoril jej aj priestor na uplatnenie takéhoto nároku, ale

túto možnosť žalovaná nevyužila. Preto investície do nehnuteľností žalovanou vložené v tomto konaní
nemožno nijakým spôsobom zohľadniť, nakoľko o nich možno rozhodovať len na základe riadneho
návrhu, ktorý má všetky náležitosti. Aj keby však mali byť investície predmetom konania, súd uvádza,
že nie je možné tieto zohľadniť tak, že sa navýši o hodnotu investícií podiel žalovanej ako investorky ( z
doterajšieho podielu o veľkosti 1 na podiel o veľkosti 1), čo súd žalovanej aj výslovne na pojednávaní

dňa 15.10.2019 uviedol. V tomto prípade platí, že posudzovanú náhradu investícií nie je možné zahrnúť
do sumy, ktorá sa uloží zaplatiť titulom vyporiadacieho podielu niektorému spoluvlastníkovu, ale nie
je možné ani ju zohľadniť tak, že namiesto povinnosti uložiť uhradiť príslušnú sumu titulom širšieho
vyporiadania sa len navýši podiel investujúceho spoluvlastníka. Je to totiž úplný iný samostatný nárok
a na postup navrhovaný žalovanou nie je daný žiaden podklad v právnom predpise. Súd preto nemohol

postupovať tak, ako žalovaná žiadala.

25. Žalovaná zo spôsobu, aký v konaní navrhovala, okrem už skutočností uvedených v predošlom
odseku prakticky žiadala, aby súd ponechal podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu aj naďalej
(aj keď v iných podieloch), a teda tvrdila, že súd by mal ponechať podielové spoluvlastníctvo bez

jeho zrušenia a vyporiadania. Súd uvádza, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, ktorú súd v tomto konaní uplatnil, a síce, že
nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Takýto postup musí byť
odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takéto dôvodyu však súd v konaní nevzhliadol.
V prvom rade treba uviesť, že všetky nehnuteľnosti užíva len žalovaná, podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam zakladá dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel
dôvodytotoichpodielovéspoluvlastníctvozatakejtosituácie ponechať.Vzťahymedzinimisúnarušené,
čo bolo možné badať aj počas tohto konania, dohoda o spôsobe užívania nehnuteľností je len ťažko, ak
vôbec dosiahnuteľná. Žalovaná užíva nehnuteľnosti v celom rozsahu aj nad rozsah svojho podielu bez
toho, aby poskytovala žalobcovi akékoľvek plnenie, toto žalobca od žalovanej nežiadal, z dôvodu, že toto

plnenie by bolo pre nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej nevymožiteľné a žalovaná ani neprejavila
záujem uhrádzať žalobcovi čokoľvek aspoň v rámci svojich možností. Za takejto situácie sa súdu nejaví
ako dôvodné ponechať takýto stav, ktorý by tiež viedol len k ďalším konfliktom a prípadne aj ďalším
súdnym sporom. Ide o rodičovský dom oboch strán - súrodencov, preto existencia extrémnej osobnej
väzby k danej nehnuteľnosti nie je kritériom, ktorý by mohol zavážiť, hoci žalovaná v dome na rozdiel od

žalobcu dlhšiu dobu žije. V konaní nebolo rozporované tvrdenie žalobcu, že i susedia kontaktujú žalobcu
s požiadavkou na riešenie situácie, napríklad aj z dôvodu, že na pozemku došlo zo strany žalovanej
k osadeniu osvetlenia, ktoré okolitých susedov obťažuje, v dôsledku čoho susedia žalovanú a jej
rodinu považujú za neprispôsobivých susedov. Z tohto možno usudzovať, že konflikty nie sú len medzi
spoluvlastníkmi navzájom, ale narušené sú v dôsledku užívania nehnuteľnosti žalovanou aj vzťahy so

susedmi. Takéto správanie žalovanej potom podľa názoru súdu nevypovedá o tom, že by žalovaná mala
k nehnuteľnosti, resp. k danej lokalite či osobám žijúcim v jej blízkosti pozitívnu väzbu. Tiež treba za
takejto situácie zohľadniť, že žalovaná sa tiež do veľkej miery podieľa na vyvolávaní nezhôd, čo tiež
možno vyvodiť z nerozporovaného tvrdenia žalobcu, že mu zmizli konkrétne označené veci, ktoré malv dome uschované a ktoré našiel inzerované na internete žalovanou na predaj. Žalovaná poukazovala
na to, že v dome býva so svojimi deťmi, nemá kam ísť. V tomto smere treba uviesť, že v konaní
vyšlo najavo, že žalovaná mala k dispozícii trojizbový byt v Trenčíne, o ktorý pre dlhy prišla, hoci v

konaní nebolo rozporované, že otec strán sporu poskytol žalovanej finančné prostriedky na úhradu tohto
dlhu, avšak i napriek tomu žalovaná inú možnosť bývania stratila. Sama uviedla, že v tomto byte ani
nebývala, pretože deti boli zvyknuté na dom a nie na byt. Za situácie, keď žalovaná z dôvodov na svojej
strane prišla o ďalšie obydlie v Trenčíne, ktoré vlastnila, je treba uviesť, že odkázanosť na bývanie vo
vyporiadavanej nehnuteľnosti si do veľkej miery zavinila sama žalovaná, a preto je nedôvodné sa na túto

odkázanosť v tomto konaní odvolávať ako na dôvod, pre ktorý by súd mal ponechať aktuálny stav, ktorý
vyhovuje celkom jednoznačne iba žalovanej. Navyše treba dodať, že z výťažku z predaja nehnuteľností
si žalovaná môže zadovážiť adekvátne bývanie, ktoré nebude nad jej finančné možnosti, a teda si
môže vyriešiť svoju bytovú situáciu iným adekvátnym spôsobom, prípadne aj s možnosťou úhrady dlhov,
ktoré žalovaná aktuálne má. Podiel žalovanej na nehnuteľnostiach je navyše zaťažený exekučným
záložným právom, čo obmedzuje možnosť nakladania s nehnuteľnosťami všetkých jej spoluvlastníkov.

Ak sa odvolávala žalovaná na to, že v dome býva s deťmi, treba dodať, že v dome býva so štyrmi
plnoletými deťmi, pričom jedno z nich už má svoje dieťa, a preto ide o inú situáciu, než v prípade,
ak by spoločná nehnuteľnosť bola bydliskom maloletých detí podielového spoluvlastníka, pre ktoré je
extrémne dôležitá väzba k obydliu, kde sa prirodzene cítia dobre a bezpečne. Žalovaná má 4 dospelé
deti (jedno z nich bolo aj zástupcom žalovanej v konaní), neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by

tieto dospelé osoby boli odkázané výlučne na toto obydlie, či už pre svoj zdravotný stav, či iný hendikep,
ktorý by im bránil osamostatniť sa. Žalovaná pokiaľ poukazovala na svoju sociálnu situáciu, treba
uviesť, že síce je žalovaná dlhodobo nezamestnaná, ale v konaní nepreukázala také obmedzenia, ktoré
by jej bránili dosiahnuť čo i len nejaký, aj minimálny príjem, keď uvádzala, že jej jediným zdravotným
problémom je horšia doslýchavosť na jedno ucho a vysoký krvný tlak, napriek tomu jej jediným príjmom

je dávka v hmotnej núdzi. Na jej strane nebola zistená ani snaha samotnej žalovanej si akýmkoľvek
spôsobom svoju sociálnu situáciu zlepšiť. Žalovaná ani nie je osobou vysokého veku, keď ide o osobu
stále ešte v produktívnom veku. Ak aj žalovaná poukazovala na investície do domu (najmä nový kotol),
ani takáto investícia nie je dôvodom pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
keďže takéto investície je možné si uplatniť žalobou, ktorú možnosť žalovaná v tomto konaní navyše

ani riadne nevyužila. Ak žalovaná poukazovala na schválnosti, ktoré jej mal robiť žalobca, žalovaná ich
definovala tak, že žalobca na ňu mal podávať trestné oznámenia, ale táto skutočnosť sama osebe nie je
dôvodom pre zamietnutie žaloby, najmä za stavu vyhrotených vzťahov žalovanej nielen so žalobcom ale
aj so spoločným otcom strán sporu. Ani násilné správanie žalobcu voči žalovanej v konaní preukázané
nebolo, pretože bola predložená lekárska správa žalovanej, podľa nej mal žalovanú škrtiť jej otec a

nie žalobca, čo teda žalobcovi nemožno pripísať na ťarchu. Iné násilné správanie preukázané nebolo.
Samotné inzerovanie nehnuteľností žalobcom bez vedomia žalovanej pritom podľa súdu nie je konanie
takej intenzity, pre ktoré by súd mal zamietnuť žalobu. Navyše za stavu, keď k žiadnemu právnemu
úkonu týkajúcemu sa nehnuteľností v tomto smere ani nedošlo. Samotné odpojenie domu od energií
je pritom len prejavom navzájom vyhrotených vzťahov medzi stranami sporu, resp. medzi žalovanou a

jej otcom, za ktorých si ďalšie trvanie spoluvlastníctva možno len ťažko predstaviť. Toto tvrdenie pritom
bolo žalobkyňou produkované najmä v súvislosti s potrebou vykonania investícií spojených s kúrením,
ktoré nie sú ani predmetom konania. Ak žalovaná poukazovala na to, že žalobca mal byť v minulosti
odsúdený za trestné činy, táto skutočnosť nemá súvislosť s vyporiadavanými nehnuteľnosťami, ako to
vyplýva aj z predloženej obžaloby a súdneho rozhodnutia. Za takto opísaných skutočností podľa názoru

súdu treba uzavrieť, že nie sú dané tak vážne dôvody takej výraznej intenzity, pre ktoré by súd mal
žalobu zamietnuť.

26. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovanou, a síce oboznámením ostatných žalovanou
predložených listín týkajúcich sa investícií, ktoré neboli predmetom tohto konania. Žalovaná navrhovala

počas konania overenie podpisu žalobcu, lebo tento mal klamať, že on neodpojil dom od plynu a
elektriny. Súd konštatuje, že takýto dôkazný návrh je bez významu k predmetu konania, keďže otázka,
kto podpísal listinu týkajúcu sa odpojenia energií nemá žiaden vplyv na výsledok konania. Ak sa na
prvom pojednávaní navrhovali výsluchy svedkýň - dcér žalovanej, ktoré mali vidieť a potvrdiť priebeh
odpojenia energií, ani takýto dôkazný návrh nemá vplyv na rozhodnutie súdu, pretože odpojenie energií

ani nebolo sporné a otázka, ako prebiehalo samotné odpojenie od energií na mieste samom, nie je v
konaní podstatné.27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Súdkonštatuje,žežalobcadosiaholnazákladepodanejžaloby zrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva takým spôsobom, aký navrhoval žalobca v konaní a aj vo výzve žalovanej pred
podaním žaloby, na ktorý pokus o mimosúdnu dohodu žalovaná reagovala negatívne, a teda žalobcovi
neostávalo nič iné, ako len podať žalobu na súd. Z uvedeného treba uzavrieť, že žalobca dosiahol
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu spôsobom, aký pred začatím

konania žalovanej navrhoval a aký žiadal aj v konaní o podanej žalobe, a preto je potrebné žalobcu
považovať za plne úspešnú stranu sporu. Žalobca má v konaní plný úspech a preto žalobca má proti
žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.