Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203069
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8517203069.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 (právny nástupca spoločnosti: Sberbank Slovensko, a.s.,
so sídlom Bratislava, Vysoká 9, IČO: 17 321 123), zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Hajtovky, s.r.o., so sídlom

BanskáBystrica,Rudohorská33,IČO:45486174,onávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20.6.2017 pod č. k.
3Cb/95/2017-157, takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu (Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava,
Vysoká 9, IČO: 17 321 123), a to so spoločnosťou: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11,
IČO: 31 575 951.

Ruší uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
uznesením zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to parcely M.

registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 602 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec
F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 488 m2, zapísanej na
LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 476 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 465 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ.H., obec F. Ľ., okres
F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 165 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ.R., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 283
m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX -
ostatné plochy o výmere 443 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M.
registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 443 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec
F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 439 m2, zapísanej na
LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F.Á. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy

o výmere 433 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“
č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 428 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres
F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 422 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 417
m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F.Á. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX
- ostatné plochy o výmere 412 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely

M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 406 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ.,
obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 401 m2, zapísanejna LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 517 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F.Á. Ľ., parcely M. registra ,,N.“
č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 725 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres

F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 5562 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 587
m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX -
ostatné plochy o výmere 587 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely
M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 587 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ.,

obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 555 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 534 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“
č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 509 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres
F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 561 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 570

m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 561 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ.,
parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 726 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k.
ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F.Á. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 498
m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX -

ostatné plochy o výmere 651 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely
M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 673 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ.,
obec F. Ľ., okres F. Ľ., parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 684 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F.Á. Ľ.. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Žalovanému (dlžníkovi) náhradu trov konania nepriznal.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým
by bolo zriadené záložné právo na všetkých nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve dlžníka
zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ.. Návrh zdôvodnil tým, že dňa
5.8.2014 uzavrel s dlžníkom (v tomto konaní žalovaným) Zmluvu o financovaní č. XXX XXX XXXX

v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.9.2014 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol
dlžníkovi kontokorentný úver vo výške 350.000,- eur. Dlžník žalobcom poskytnutý úver v celom rozsahu
vyčerpal, ale finančné prostriedky doposiaľ mu nevrátil. Uznesením Okresného súdu V. V. sp. zn.
XR/XX/XXXX zo dňa 21.12.2015 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 248/15 dňa 29.12.2015)
bolo voči dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením Okresného súdu V. V. sp. zn.

XR/XX/XXXX (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 4/16 dňa 8.1.2016) bola na dlžníka povolená
reštrukturalizácia. Žalobca si v reštrukturalizácii dlžníka riadne uplatnil svoju peňažnú pohľadávku zo
zmluvy o úvere spolu vo výške 352.558,28 eur. Pohľadávka žalobcu bola správcom zistená v celom
prihlásenom rozsahu. Okresný súd V. V. uznesením sp. zn. XR/XX/XXXX zo dňa 8.9.2016 (zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 178/16 dňa 16. 9. 2016) potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil

jeho reštrukturalizáciu. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu z reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva,
že ten sa ju zaviazal uspokojiť v rozsahu 100 % kvartálnymi splátkami vo výške 6.000,- eur od
31.12.2016 do 28.2.2019 a vo výške 7.000,- eur od 31.3.2019 do 31.12.2012 - posledná splátka
vo výške 7.558,28 eur vrátane úrokovej sadzby 1-mesačný EURIBOR + 1,5 % p.a., a to z výnosov
predaja obytného súboru ,,Hajtovky“, ktorý je primárnym predmetom podnikateľskej činnosti dlžníka.

Dlžník sa následne dostal do omeškania so zaplatením splátky zistenej pohľadávky vo výške 6.000,-
eur a úrokov vo výške 1.069,63 splatných dňa 31.3.2017. Žalobca vyzval dlžníka na splnenie jeho
omeškaných záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu formou dvoch výziev, ktoré adresoval
aj dozornému správcovi. Dňa 17.5.2017 bol žalobca prostredníctvom e-mailovej správy od spoločníkov
dlžníka informovaný o ,,osobných a finančných nezhodách“ v rámci obchodnej spoločnosti dlžníka,

ako aj o aktuálnej nemožnosti realizácie projektu obytného súboru ,,Hajtovky“. Vzhľadom na uvedené
okolnosti sa žalobca domnieva, že sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva na všetky nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka zapísané na
LV č. XXXX v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F. Ľ., v jeho prospech, pretože je daná odôvodnená
a riadne osvedčená obava, že exekúcia peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorej iniciovanie závisí od

neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, bude ohrozená. Dlžník pritom, podľa žalobcu, nedisponuje iným
dostatočným majetkom, ktorý by mohol byť v exekúcii použitý na uspokojenie jeho pohľadávky. Z
reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že disponuje majetkom v reálnej hodnote cca 600.000,- eur,
z čoho majetok, ktorý nie je zaťažený záložným právom (a teda postihnuteľný exekúciou iniciovanouzo strany žalobcu), predstavuje sumu vo výške 5.449,06 eur. Pohľadávka žalobcu je síce v zmysle
zmluvy o úvere zabezpečená záložným právom k pohľadávkam dlžníka, avšak hodnota možného
výťažku z predaja tohto zálohu predstavuje sumu 51.389,44 eur. Pre pohľadávku žalobcu vo výške

352.558,28 eur by tak mohla byť vedená exekúcia postihujúca majetok dlžníka iba v hodnote 56.838,50
eur (t.j. nezaťažený majetok dlžníka 5.449,06 eur + pohľadávky dlžníka 51.389,44 eur). Za jediný
bonitný majetok dlžníka možno preto v súlade so závermi reštrukturalizačného plánu dlžníka označiť
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka zapísané na LV č. XXXX v k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ., okres F.Á.
Ľ., na ktorých mal byť realizovaný projekt obytného domu ,,Hajtovky“. Na predmetných nehnuteľnostiach

dlžníka je v súčasnosti zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa Z. V., R..F... V zmysle
ustanovenia § 61q ods. 2 Exekučného poriadku môžu byť sporné nehnuteľnosti predmetom exekúcie
pre pohľadávku žalobcu iba vtedy, ak by záložný veriteľ Z. V., R..F.., dal súhlas na vedenie exekúcie,
čo však podľa tvrdení žalobcu nemožno objektívne očakávať. Žalobca sa tak ocitol v situácii, keď
disponuje exekučným titulom vo forme neúčinnosti plánu v časti jeho pohľadávky voči dlžníkovi, avšak
jej vymoženie je reálne ohrozené. Exekúcia na jediný bonitný majetok dlžníka je totiž podmienená

súhlasom záložného veriteľa, ktorého udelenie nemožno očakávať. Hodnota sporných nehnuteľností
prevyšuje zistenú pohľadávku záložného veriteľa Z. V., R..F.., a teda ak by záložný veriteľ pristúpil k
výkonu záložného práva, žalobca by, po zriadení záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia,
mal nárok na prebytok z výťažku speňaženia zálohu. Záverom svojho návrhu žalobca uviedol, že
nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k ochrane jeho práv pre prípad vedenia exekúcie,

ako aj eventuálnemu prevodu sporných nehnuteľností a rovnako aj v prípade výkonu záložného práva
prednostným záložným veriteľom. Zároveň je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zhode so
záväzkami dlžníka, ku ktorým sa zaviazal v zmysle schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného
plánu.

3) Na základe vykonaného dokazovania z predložených dokladov a aplikáciou ust. § 343 ods. 1 a
násl. CSP, ďalej § 206c ods. 1, § 159, § 161 ods. 1, 3 písm. c/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „ZKR“), § 61q ods. 2 Exekučného poriadku a § 151d, §
119 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uzavrel, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
čiastočne dôvodný. Po preskúmaní návrhu zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti, a preto sa

ďalejzaoberaljednakotázkouprípustnostinariadeniazabezpečovaciehoopatreniavrozsahutak,akoho
navrhol žalobca, a jednak splnením podmienok pre jeho nariadenie (§ 343 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti
mal za preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal skutočnosti odôvodňujúce potrebu
zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka, pretože dlžník do 30 dní
od doručenia výzvy na plnenie splátok pohľadávky v zmysle súdom schváleného reštrukturalizačného

plánu zo strany žalobcu ako veriteľa svoju prvú časť splátky neuhradil, plán sa vo vzťahu k tejto
pohľadávke stal v zmysle ustanovenia § 159 ZKR neúčinný. Dôsledkom neúčinnosti plánu vo vzťahu k
tejto pohľadávke je skutočnosť, že pre pôvodnú pohľadávku žalobcu možno voči dlžníkovi viesť výkon
rozhodnutia, resp. exekúciu. Exekučným titulom je tak výpis zo zoznamu pohľadávok uložený na súde,
ktorý viedol reštrukturalizačné konanie. Túto pohľadávku okresný súd posúdil za judikovanú, pretože

došlo k jej riadnemu prihláseniu a zisteniu v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní. V prípade, ak
by žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, jej vymoženie by bolo s ohľadom na už jestvujúce
záložné právo na sporné nehnuteľnosti spoločnosti Z. V., R..F.., v prípade jej neudelenia súhlasu s
exekúciou na záloh, ohrozené. Žalobca, ako veriteľ, má preto oprávnený záujem získať postavenie
v poradí druhého záložného veriteľa a v prípade pristúpenia k samotnému výkonu záložného práva

byť uspokojený čo do v reštrukturalizácii prihlásenej a zistenej pohľadávky. Zriadením záložného práva
na sporné nehnuteľnosti sa tak, okrem iného, posilní vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní. Žalobca dostatočným spôsobom osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v
dôsledku zhoršenia vymožiteľnosti pohľadávky v exekučnom konaní vzhľadom na existenciu skoršieho
záložného práva prednostného veriteľa a podmienku jeho súhlasu s exekúciou na záloh. Zároveň mal za

preukázané, že uspokojenie pohľadávky formou výkonu záložného práva k pohľadávkam žalovaného
(bod 6. zmluvy o úvere) alebo z majetku dlžníka nezaťaženého záložným právom by bolo len čiastočné
a jediný bonitný majetok dlžníka spôsobilý pokryť pohľadávku spočíva v sporných nehnuteľnostiach vo
výlučnom vlastníctve dlžníka, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo sumáru jeho majetku v zmysle
schváleného reštrukturalizačného plánu.

4) V prípade navrhovaného rozsahu zriadenia záložného práva na sporné nehnuteľnosti sa súd prvej
inštancie, vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa záložné právo navrhovalo zriadiť,
zaoberal aj primeranosťou zásahu do majetkových práv dlžníka. V tejto súvislosti vychádzal z ceny,za ktorú sa sporné nehnuteľnosti v súčasnosti predávajú, t.j. zo sumy 48,- eur/m2 nehnuteľnosti. Pri
takejto jednotkovej cene za m2 nehnuteľnosti by sa v prípade predaja vo výroku taxatívne vymedzených
nehnuteľností (t.j. parcely M. registra ,,N.“ č. XXXX/XX až XXXX/XX - ostatné plochy spolu o výmere

21.810 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F. Ľ., obec F. Ľ.), získala suma celkovo 1.046.880,- eur
(21.810 m2 x 48,- eur), ktorá by plne postačovala na uspokojenie pohľadávky prednostného záložného
veriteľa(t.j.pohľadávkaZ.V.,R..F..,vprihlásenejazistenejvýške565.360,74eur),akoajnauspokojenie
pohľadávky vrátane jej príslušenstva žalobcu ako záložného veriteľa druhého v poradí. Z uvedeného
dôvodu okresný súd dospel k záveru, že zriadením záložného práva na všetky sporné nehnuteľnosti

dlžníka by došlo k porušeniu požiadavky proporcionality a k neprimeranému obmedzeniu majetkových
práv dlžníka, a z tohto dôvodu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšnej časti (t.j.
vo zvyšku parciel) zamietol.

5) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu
žalovanému (ako dlžníkovi) nepriznal. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v

zriadení záložného práva na 260 ks parciel, pričom v konaní bol úspešný v časti zriadenia záložného
práva na celkovo 33 ks parciel, teda jeho úspech činí v percentách 12,69 %. Dlžník bol v konaní
úspešný v časti zamietnutia zriadenia záložného práva na celkovo 227 ks parciel, teda jeho úspech činí
v percentách 87,31 %, teda prevyšuje úspech žalovaného o 74,62 % a v takomto rozsahu by mal právo
na náhradu trov konania. Keďže dlžníkovi v konaní žiadne trovy v súvislosti s bránením práva nevznikli,

nárok na ich náhradu mu priznaný nebol.

6) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a v tejto súvislosti aj vo výroku o
trovách konania, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bolo vyhovené celkom, teda aj v časti zamietnutej a bol mu priznaný nárok

na náhradu trov konania taktiež v celom rozsahu. Podľa jeho názoru, zriadením záložného práva iba
na časti sporných nehnuteľností totiž okresný súd poprel samostatný účel zabezpečovacieho opatrenia
v prejednávanej veci, a to možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku v exekúcii (§ 343 ods. 1
CSP). V tejto súvislosti zdôraznil, že na sporných nehnuteľnostiach je zriadené prednostné záložné
právo v prospech spoločnosti Z. V., R..F.., V.. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uzavrel, že

hodnota pozemkov (parcela reg. „N.“ č. XXXX/XX až XXXX/XX) postačuje na uspokojenie pohľadávky
prednostného záložného veriteľa Z. V., R..F.., a následne aj jeho pohľadávky. Súd pritom vykonal
iba simplexný matematický výpočet (súdom predpokladaná hodnota pozemkov - výška pohľadávky
prednostného záložného veriteľa Z. V., R..F.. - výška pohľadávky žalobcu), ktorý nezohľadňuje žiadne
iné významné skutočnosti. Predovšetkým nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd dospel k

predpokladanej hodnote sporných pozemkov na úrovni 1.046.880,- eur (t.j. 48,- eur/m2). V okrese F. Ľ.
sa za obdobnú cenu predávajú stavebné pozemky s dostupnými sieťami v intraviláne mesta. Sporné
pozemky žalovaného sú pritom na liste vlastníctva evidované ako „pozemok, na ktorom sú skaly, svahy,
rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok“,
pričom sa nachádzajú v extraviláne mesta F. Ľ., a to bez možnosti výstavby. Ich hodnota je preto

nepomerne nižšia. V danom smere odkázal na reštrukturalizačný plán žalovaného, v ktorom správca
odhadol cenu všetkých pozemkov žalovaného na úrovni 600.000,- eur (čo bolo uvedené aj v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Východisková hodnota pozemkov, z ktorej vychádzal
súd prvej inštancie, je tak preukázateľne nadhodnotená. Posudzovanie podmienok proporcionality
medzi zabezpečovacím opatrením a vlastníckym právom žalovaného bolo preto okresným súdom

vykonané nesprávne. Údajné dodržanie podmienok proporcionality bolo pritom jediným dôvodom pre
čiastočné zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre takýto postup, podľa
názoruodvolateľa,nebolisplnenépodmienkyazáložnéprávomalobyt'zriadenénavšetkynehnuteľnosti
žalovaného.

7) Súd prvej inštancie odignoroval aj skutočnosť, že prednostný záložný veriteľ Z. V., R..F.., je oprávnený
uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva ku ktorejkoľvek časti zálohu (§ 151j ods. 4
Obč. zákonníka). Prednostnému záložnému veriteľovi preto nič nebráni v možnosti pristúpiť k výkonu
záložného práva iba vo vzťahu k pozemkom, na ktorých súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu
(parcela č. XXXX/XX až č. XXXX/XX). Výťažok zo speňaženia sporných pozemkov nemusí pritom

predstavovať 100 % ich odhadovanej sumy. Ak totiž prednostný záložný veriteľ vykoná záložné právo
formou dobrovoľnej dražby, najnižšie podanie pre prvé kolo dražby môže byť stanovené na úrovni
80 % znaleckej hodnoty, a v prípade opakovanej dražby dokonca na úrovni 50 % znaleckej hodnoty
(§ 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov).Zabezpečená pohľadávka spoločnosti Z. V., R..F.., predstavuje sumu 565.360,74 eur. Ak by teda aj
skutočná hodnota sporných pozemkov bola v sume 1.046.880,- eur (čo absolútne žalobca odmieta),
motiváciou prednostného záložného veriteľa pri výkone záložného práva bude iba uspokojenie jeho

vlastnej pohľadávky. Žiadne normatívne ustanovenie neukladá prednostnému záložnému veriteľovi
povinnosť záloh speňažiť tak, aby z výťažku bolo možné uspokojenie pohľadávok aj ďalších záložných
veriteľov. Okresný súd sa preto nemôže pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia obmedziť iba na
jednoduché porovnanie hodnoty majetku a sumy pohľadávky prednostného zabezpečeného veriteľa.
Spoločnosť Z. V., R..F.., je plne legitimovaná speňažiť sporné pozemky aj za 50 % ich všeobecnej

hodnoty, t.j. pod sumu samotnej zabezpečenej pohľadávky (bez zohľadnenia nákladov speňažovania).
Ak teda prednostný záložný veriteľ Z. V., R..F.., vykoná záložné právo iba k pozemkom parcely č. XXXX/
XX až č. XXXX/X5 (pri minimálnej hranici najnižšieho podania na dražbe), výťažok bude použitý iba na
čiastočné uspokojenie pohľadávky prednostného záložného veriteľa. Uspokojenie pohľadávky žalobcu
tak v exekúcii následne nebude možné, a to i napriek nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu, čo
nemožno akceptovať.

8) Taktiež súd prvej inštancie rezignoval aj na eventuálne skúmanie reálnej speňažiteľnosti pozemkov,
na ktorých zriadil záložné právo (pozemkov na parcele reg. „N.“ č. XXXX/XX až č. XXXX/XX).
Uvedená časť pozemkov totiž nemusí vytvárať funkčne samostatný celok, oddeliteľný od ostatných
pozemkovžalovaného(nemusíbyťzabezpečenýprístupkpozemkom,čiichrovnakévyužitienazáklade

územnoplánovacej dokumentácie). Reálna speňažiteľnosť dotknutej časti pozemkov je tak otázna a v
konečnom dôsledku môže vytvárať pre žalobcu neprekonateľnú prekážku pri ich možnom budúcom
predaji v exekúcii alebo pri výkone záložného práva. Zároveň žaloba zdôraznil, že zabezpečovacie
opatrenie môže mu poskytnúť náležitú ochranu iba vtedy, ak bude záložné právo efektívne zriadené na
všetkých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. F. Ľ., zapísaných na LV č. XXXX.

9) V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že s účinnosťou od 1.8.2017 došlo k zániku
označeného žalobcu v záhlaví napadnutého uznesenia jeho zlúčením (§ 69 ods. 3 Obch. zákonníka)
s nástupníckou obchodnou spoločnosťou: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11,
IČO: 31 575 951. To isté vyplýva aj z návrhu žalobcu na rozhodnutie o procesnom nástupníctve zo

dňa 4.9.2017 (č. l. 172) a výpisu z obchodného registra žalobcu (Okresný súd V. C..) na č. l. 173. Z
tohto dôvodu odvolací súd prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym
nástupcom doterajšieho žalobcu (Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava, IČO: 17 321 123), ktorým je
spoločnosť: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, a to podľa
§ 64 CSP.

10) Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné najmä v tej časti, pokiaľ namieta súdom prvej inštancie
použitý tzv. simplexný matematický výpočet predpokladanej hodnoty pozemkov - výška pohľadávky
prednostného záložného veriteľa Z. V., R..F.. - výška pohľadávky žalobcu, teda ak iba čiastočne vyhovel

navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu.

11) Podľa § 343 ods. 1, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola

pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12) Z hľadiska povahy tohto inštitútu možno konštatovať, že v prípade jeho nariadenia bude naň
nadväzovaťkonanievovecisamej,ktoréhopredmetombudezískaniejudikovanejpeňažnejpohľadávky,
a to aj v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia

nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na toto ustanovenie, ako aj z dôvodu, aby
v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
po skončení konania bude namieste aj v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa
judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň
má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. Teda prostredníctvom nariadeného

zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods.
3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva, čo je v podstate aj tento prejednávaný prípad.Žalobca totiž v návrhu správne uviedol, že (čo uvádza aj v odvolaní) v prípade vyhovenia jeho návrhu
sa stane ďalším záložným veriteľom po prednostnom záložnom veriteľovi, ktorým je Z. V., R..F...

13) V tejto súvislosti je dôvodná a pritom právne významná tá odvolacia námietka žalobcu, že výťažok zo
speňaženia sporných pozemkov nemusí predstavovať 100 % ich odhadovanej sumy (parcela č. XXXX/
XX až č. XXXX/XX), ak prednostný záložný veriteľ vykoná záložné právo formou dobrovoľnej dražby,
pričom najnižšie podanie pre prvé kolo dražby môže byť stanovené na úrovni 80 % znaleckej hodnoty, v
prípade opakovanej dražby dokonca na úrovni 50 % znaleckej hodnoty (§ 16 ods. 6 zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov). Taktiež je dôvodná tá odvolacia námietka,
že motiváciou prednostného záložného veriteľa pri výkone záložného práva bude iba uspokojenie jeho
vlastnej pohľadávky, čím by, podľa názoru odvolacieho súdu, nevyhovením návrhu žalobcu ohľadom
zriadenia záložného práva aj k ostatným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve dlžníka by bol v
podstate pri vymáhaní svojej pohľadávky poškodený.

14) Jedným z predpokladov pre úspešné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy
z budúceho zmarenia exekúcie. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ
súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Na druhej strane, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov

dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenia.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v
tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

15) V tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa názoru ako súdu prvoinštančného

tak aj súdu odvolacieho, žalobca dostatočným spôsobom osvedčil, že existuje obava, že exekúcia bude
ohrozená (poukázal predovšetkým na to, že v prípade vyhovenia návrhu sa stane v poradí ďalším
záložnýmveriteľom),pričomzároveňpreukázal,žesivreštrukturalizáciižalovanéhoriadneuplatnilsvoju
peňažnú pohľadávku vo výške 352.558,28 eur, pričom jeho pohľadávka bola správcom zistená v celom
prihlásenom rozsahu. Z tohto zistenia jednoznačne vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi

ide o pohľadávku nemalú. Preto bude po vrátení veci povinnosťou súdu prvej inštancie veľmi citlivým
spôsobom rozhodnúť o tom, či (vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu) nebude vhodné navrhovaným
zabezpečovacím opatrením postihnúť aj prípadne ďalšie navrhované nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného, pričom sa nevylučuje aj postihnutie ich v celom rozsahu navrhovaným zabezpečovacím
opatrením. Ako už bolo vyššie uvedené, bude pritom musieť zohľadniť zásadu primeranosti zásahov

do majetkových pomerov dlžníka, a to najmä v tej súvislosti, či postihnutím ďalších jeho nehnuteľností
zabezpečovacím opatrením nebude podstatným spôsobom zamedzené jeho bežným podnikateľským
aktivitám. Nie je pritom bezvýznamné, že žalovaný proti uzneseniu súdu prvej inštancie ako dlžník
odvolanie nepodal (pozn. odvolacieho súdu). Inými slovami, až po ďalšom vyhodnotení a rešpektovaní
zásady a požiadavky proporcionality z hľadiska rozsahu zabezpečenia nároku žalobcu, súd prvej

inštancie znovu rozhodne v súvislosti s napadnutou časťou svojho doterajšieho rozhodnutia.

16) Z uvedených dôvodov odvolací súd ďalším výrokom tohto uznesenia zrušil uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec
vracia na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

17) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).