Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200492
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8519200492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,právnezastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,s.
r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1./ AD - ELECTRIC, s.
r. o., IČO: 46 655 930, so sídlom Kapacká 196/10, 065 41 Ľubotín, 2./ Z. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/
XX, XXX XX Ľ., obom právne zastúpeným JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, IČO: 42 234 255, so
sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 5.360,23 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3Cb/30/2019-116 z 29.

novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.360,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
10 % ročne zo sumy 4.751,01 eur od 22. októbra 2016 do 22. decembra 2016, vo výške 10 % ročne zo

sumy 4.651,01 eur od 23. decembra 2016 do 27. januára 2017, vo výške 10 % ročne zo sumy 4.551,01
eur od 28. januára 2017 do 24. februára 2017, vo výške 10 % ročne zo sumy 4.451,01 eur od 25. februára
2017 do 29. marca 2017, vo výške 10 % ročne zo sumy 4.351,01 eur od 30. marca 2017 do 7. júna 2017,
vovýške10%ročnezosumy4.251,01eurod8.júna2017do24.júla2017,vovýške10%ročnezosumy
4.151,01 eur od 25. júla 2017 do 28. augusta 2017, vo výške 10 % ročne zo sumy 4.031,01 eur od 29.
augusta2017do25.septembra2017,vovýške10%ročnezosumy3.911,01eurod26.septembra2017
do 26. októbra 2017, vo výške 10 % ročne zo sumy 3.791,01 eur od 27. októbra 2017 do 19. decembra

2017, vo výške 10 % ročne zo sumy 3.671,01 eur od 20. decembra 2017 do 5. marca 2018, vo výške
10 % ročne zo sumy 3.551,01 eur od 6. marca 2018 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. 2.1 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili 20. augusta 2013 zmluvu o povolenom prečerpaní č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanému v 1. rade ako MIKRO podnikateľovi finančné prostriedky - povolené prečerpanie v sume,mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa bodu I. zmluvy bolo dohodnuté povolené
prečerpanie vo výške 5.730,- eur, s výškou úrokovej sadzby: referenčná sadzba BASE RATE PP, typom
úrokovej sadzby premenná a úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal

za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnuté povolené prečerpanie, platiť úroky, úroky z
omeškania, úroky z prečerpania a náklady banky spojené s poskytnutím povoleného prečerpania a
plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach a Obchodných
podmienkach Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom. Podľa bodu II. zmluvy právny predchodca žalobcu a žalovaný v 2.

rade uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal splatiť pohľadávku banky, ktorá
vznikla na základe zmluvy a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo zmluvy. Žalovaný v 2. rade prehlásil,
že pristupuje k záväzku žalovaného v 1. rade splatiť pohľadávku banky a plniť ďalšie záväzky podľa
zmluvy spoločne a nerozdielne a súčasne vyhlásil, že v prospech banky splní popri žalovanom v 1.
rade pohľadávku banky. Žalovaný v 1. rade však svoje zmluvné povinnosti neplnil, v dôsledku čoho
právny predchodca žalobcu listom z 23. apríla 2015 vypovedal zmluvu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť

povoleného prečerpania a vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade pohľadávky, ktorá ku dňu vyhotovenia
výpovede predstavovala sumu 6.855,19 eur. Právny predchodca žalobcu listom z 10. júla 2015 odstúpil
od zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu pohľadávky, ktorá ku dňu vyhotovenia odstúpenia
od zmluvy predstavovala sumu 7.150,09 eur. Právny predchodca žalobcu listom z 12. septembra 2016
oznámil žalovanému v 2. rade, že je na základe dohody v omeškaní so splácaním pohľadávky a vyzval

ho, aby pohľadávku, ktorá k 8. septembru 2016 predstavovala sumu 6.628,- eur, uhradil v lehote 15
dní. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovaným na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 21. októbra 2016 na žalobcu. Právny predchodca žalobcu listom zo 7. novembra 2016
upovedomil žalovaných o postúpení pohľadávky na žalobcu. Predmetná pohľadávka predstavovala ku
dňu jej postúpenia sumu 6.560,23 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.571,01 eur, úrokov vo výške

1.016,25 eur, úrokov z omeškania vo výške 633,02 eur a poplatkov vo výške 159,95 eur. Po postúpení
pohľadávky žalovaní čiastočne uhradili dlžnú sumu, a to 22. decembra 2016 platbou vo výške 100,- eur,
27. januára 2017 platbou vo výške 100,- eur, 24. februára 2017 platbou vo výške 100,- eur, 29. marca
2017 platbou vo výške 100,- eur, 7. júna 2017 platbou vo výške 100,- eur, 24. júla 2017 platbou vo výške
100,- eur, 28. augusta 2017 platbou vo výške 120,- eur, 25. septembra 2017 platbou vo výške 120,-

eur, 26. októbra 2017 platbou vo výške 120,- eur, 19. decembra 2017 platbou vo výške 120,- eur a 5.
marca 2018 platbou vo výške 120,- eur, teda celková suma platieb uhradených žalovanými po postúpení
pohľadávky predstavovala 1.200,- eur.
2.2 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a žalovaný v 2. rade nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu

z dohody, preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.360,23 eur,
pozostávajúcu z istiny vo výške 3.551,01 eur, úrokov vo výške 1.016,25 eur, úroku z omeškania vo výške
633,02 eur a poplatkov vo výške 159,95 eur.
2.3 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 7,
§ 303, § 497, § 499, § 500 ods. 1, 2, § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej

len „Obchodný zákonník“) a ustanovenia § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Úrok z omeškania priznal žalobcovi v súlade s ustanoveniami § 365
ods. 1, § 369 ods. 1, 2 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s
ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovením § 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

2.4 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v
spore úspešný v plnom rozsahu, priznal mu proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní.
Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Čo sa týka nesprávnych skutkových
zistení poukázali na ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka, ktorý podľa nich neuvádza, že dohody

o riadnych úrokoch, úrokoch z omeškania a zmluvných úrokoch ostávajú v platnosti po odstúpení
od zmluvného záväzku, v dôsledku čoho mali za to, že odo dňa uplynutia výpovednej doby stratil
právny predchodca žalobcu a súčasne aj žalobca nárok na časť riadneho úroku, úroku z omeškania
a zmluvného úroku. Navyše podotkli, že žalobca síce preukázal postúpenie pohľadávky od svojhoprávneho predchodcu, ale nepreukázal právny dôvod jej vzniku vo výške, v akej ju uplatnil. V súvislosti s
námietkou, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené prezentovali názor, že žalovaní

môžu vzniesť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 120/2009 z 13. októbra 2009. Tvrdili, že pre určenie
dátumu splatnosti žalobným návrhom uplatňovanej pohľadávky a s tým súvisiaceho začiatku plynutia
premlčacej doby je rozhodujúce dokedy žalovaný v 1. rade čerpal peňažné prostriedky poskytnuté mu
na základe zmluvy. Pripomenuli, že žalovaný v 1. rade naposledy čerpal peňažné prostriedky v debete

30. mája 2014 a od tohto dátumu nedošlo z jeho strany ani k žiadnej úhrade. Vzhľadom na tieto okolnosti
žalovaní vzniesli námietku premlčania voči nároku žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že premlčacia
doba začala plynúť 31. mája 2014 a žaloba bola doručená súdu 5. apríla 2019. Na základe uvedených
skutočností žalovaní navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v
celom rozsahu a prizná žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v súdom určenej lehote nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými

osobami (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanými a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,

§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V

nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:9. V danom prípade žalovaní v odvolaní tvrdia, že odo dňa uplynutia výpovednej doby stratil právny
predchodca žalobcu a súčasne aj žalobca nárok na časť riadneho úroku, úroku z omeškania a
zmluvného úroku, pričom poukazujú na ustanovenie § 351.

10.Podľa§351ods.1Obchodnéhozákonníkaodstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo

vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie
druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve
pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má
nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

11. Odvolací súd v súvislosti s citovaným zákonným ustanovením konštatuje, že právny názor vyjadrený
žalovanými v odvolaní nemožno považovať za správny, pričom poukazuje na skutočnosť, že žalovaní
nevzali do úvahy celé znenie tohto zákonného ustanovenia, ale obmedzili sa iba na právnu úpravu
obsiahnutú v prvej vete prvého odseku, čím zdanlivo spochybnili správnosť časti napadnutého rozsudku.
Takúto aplikáciu právnej normy nemožno za žiadnych okolností akceptovať.

12. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že nárok žalobcu bolo vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
nevyhnutné posúdiť aj podľa druhého odseku tohto zákonného ustanovenia, keďže tento odsek upravuje
rozsah vzájomného vyporiadania zmluvných strán, čím nepochybne chráni tú zmluvnú stranu, ktorá
využila svoje oprávnenie a odstúpila od zmluvy.

13. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanými v odvolaní, odvolací súd predovšetkým
podotýka, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým argumentujú žalovaní, a v
ktorom dovolací súd vyslovil záver, že námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada konania
vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a OSP, s výnimkou ak by uplatnenie námietky premlčacia

bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov, bolo vydané za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.
Podľa§366písm.d)CSPprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací súd dáva do pozornosti, že touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. 1Obdo 65/2017 z 28. júna 2018, v ktorom uviedol, že Civilný sporový poriadok
upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní

odlišným a prísnejším spôsobom ako OSP. Zatiaľ, čo ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa zaoberalo
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky
premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie
práva, ale je námietkou právnou, ustanovenie § 366 v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v
odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Z

uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach
§ 120 ods. 4 a § 205a OSP, týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená dovolacím súdom
v rozhodnutí, na ktoré sa dovolateľ odvolával a ktorá by v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP mohla
prípadne zakladať prípustnosť dovolania) - nie je rozhodujúca pre prejednávanú právnu vec. Dovolací
súd poukazuje na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku

premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP, ktoré však nie je prevzatím
doterajšej úpravy § 205a ods. 1 OSP, ako sa mylne domnieva dovolateľ. Je zrejmé, že v ustanovení §366 CSP bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej
koncepcii nového procesného kódexu.

16. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a právne závery prijaté dovolacím súdom, odvolací súd
dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistovala resp. z obsahu spisu nevyplynula okolnosť, pre
ktorú by odvolatelia nemohli bez svojej viny uplatniť námietku premlčania v konaní pred súdom prvej
inštancie.

17. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovanými uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

18. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.360,23 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

19. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaných za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom
rozsahu a zároveň žalovaní v odvolacom konaní úspech nemali, preto súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100

%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).