Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012326
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119012326.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.04.2021, v trestnej
veciprotiobžalovanémuC.J.prezločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákona/
ďalej len Tr. zák./ a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 1T/38/2019 zo dňa 27.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1T/38/2019 zo dňa 27.11.2020 podľa § 280 ods. 2 Trestného
poriadku /ďalej len Tr. por./ vec obžalovaného menom C. J., narodený XX.XX.XXXX E. G., trvale bytom
FW., Y. XXX/XX, M.. G., prechodne bytom G., R. XX, pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydieranie
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr.

zák., ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 07.07.2019 v čase okolo 16.50 hod. na R. A. E. G. pred obytným blokom označeným č. XX, pod
vplyvom alkoholických nápojov nútil svoju manželku K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Y. XXX/
XX, M.. G., prechodne bez prihlásenia bytom G., R. XX, aby mu dala peniaze alebo svoju bankomatovú
kartu, lebo ak nie, tak ju zabije, pričom jej taktiež vulgárne nadával a keď táto zo svojho mobilu zavolala

na linku 158, tak jej zobral telefón a hovor prerušil, následne ju sotil, avšak ona sa zachytila o múrik,
taktiež na manželku kričal, že keď bude polícia volať naspäť, tak im má povedať, že si všetko vymyslela,
pričom poškodenej neboli spôsobené žiadne zranenia, ani majetková škoda,

postúpil Okresnému úradu Prešov, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný úrad
prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor včas a riadne sťažnosť, v odôvodnení ktorej vytkol
okresnému súdu, že ako podklad pre svoje rozhodnutie nevzal do úvahy výpoveď poškodenej zo dňa
07.07.2019 dodajúc, že podľa jeho názoru, keď poškodená osoba po vznesení obvinenia mení svoju
výpoveď, je jasné, že vypovedá klamlivo. Sťažovateľ poukazoval na usvedčujúci obsah tejto výpovede,
v ktorej uviedla, že obžalovaný jej mal vulgárne nadávať, že keď mu nedá peniaze, bankomatovú kartu,

tak ju zabije, taktiež mimo iného spomenula, že pred ním spoločne s dcérou začala utekať smerom ku
kontajnerom, kde už volala na linku 158 a nahlásila adresu, kde sa nachádza, vtedy vybehol obžalovaný
z bytovky smerom pred vchod, zobral jej telefón, zložil ho, drgol do nej, ona však nespadla, lebo sa
zachytila o múrik a dodala, že ona sa obžalovaného veľmi bojí, bojí sa, že sa zasa opije, a že ju naozaj
zabije, že tie jeho vyhrážky sa už naplnia a ublíži jej alebo ich spoločnej dcére L., pričom práve na
túto výpoveď začal vyšetrovateľ urýchlene konať a dňa 08.07.2019 vzniesol obžalovanému obvinenie.

Okresný prokurátor tiež poukázal na skutočnosť, že v ďalších svojich výpovediach už poškodená
05.08.2019 a 09.09.2019 bagatelizovala skutok, popierala, že by sa obžalovaného bála, ľutovala, ževolala policajtov, lebo jej nijako nepomohli, len jej priťažili a skomplikovali život a tvrdila, že to, čo bolo
uvedené v zápisnici o jej výsluchu zo dňa 07.07.2019 nepovedala, a že to bolo napísané policajtom,
pričom na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2020 začala meniť svoju výpoveď, tvrdiac, že išlo len o

obyčajnú manželskú hádku s tým, že v predmetný deň sa jej obžalovaný nevyhrážal, nesotil ju, ani
ju fyzicky nenapadol a len chcela obžalovaného ako manžela vystrašiť, keď volala číslo 158 tvrdiac,
že hádku iniciovala ona a do uvedeného obdobia jej obžalovaný nikdy neublížil. Okresný prokurátor
pritom odkazoval na výpoveď priameho svedka skutku, C. T., ktorý k ním sledovanému incidentu medzi
obžalovaným a poškodenou potvrdil, že osobne započul, že muž povedal žene jedenkrát, že ju zabije,

a že videl, že muž sa snažil žene vytiahnuť z kabelky platobnú kartu, vulgárne žene nadával a bolo to
ešte predtým, ako obžalovaný s poškodenou zašli za stromy. Ku konkrétnym dôkazom ešte sťažovateľ
odkazoval na obsah odpisu registra trestov a výpis z evidencie priestupkov, na zistenie alkoholu v
dychu obžalovaného v inkriminovanom čase a na lekárske správy obžalovaného v súvislosti s jeho
psychickým stavom s tým, že návrhu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného nebolo okresným
súdom vyhovené. Trvajúc na návrhu uznať vinu zo žalovaného skutku, v ktorom okresný prokurátor videl

predmetný zločin, navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove, ako nadriadený súd, na podklade uvedenej, včas a oprávnenou osobou podanej
sťažnosti v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti

ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva podrobný rozbor obsahu na hlavnom pojednávaní
vykonaných dôkazov, ich hodnotenie, ktoré okresný súd vykonal v súlade s ustanovením § 2 ods. 12

Tr. por.. Vyplývajú z neho podrobné právne úvahy, pri ktorých okresný súd rozobral dôvody, pre ktoré
neuznal obžalovaného vinným nielen v zmysle podanej obžaloby, ale ani pri úvahe o prípadnej inej
trestnej činnosti.

Okrem nepriamych dôkazov, ktoré pomenoval aj okresný prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti, treba

povedať, že priamymi svedkami skutku boli len poškodená K. J., manželka obžalovaného a zjavne
náhodný, nestranný svedok C. T., ktorý nepochybne časť incidentu vnímal svojím zrakom a sluchom.

Obžalovaný poprel, že by sa počas predmetného incidentu poškodenej vyhrážal zabitím, že by sa jej
vôbec vyhrážal a že by ju napadol. Poškodená bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v prítomnosti

obžalovaného a poprela, že by sa jej obžalovaný pri predmetnom incidente vyhrážal a poprela tiež,
že by ju fyzicky napadol. Stručne uviedla, že obžalovaný jej skutočnosť, že ju zabije, keď mu nedá
bankomatovú kartu, nepovedal, a pokiaľ do zápisnice o svojom výsluchu dňa 07.07.2019 uviedla
opak, urobila to len preto, aby mu priťažila. Poškodená pred súdom potvrdzovala v podstate zo strany
obžalovaného pri predmetnom incidente len prednes vulgárnych nadávok na jej adresu. Trvala na tom,

že sa obžalovaného, napriek jeho vulgárnemu správaniu voči nej nebála a že volala políciu len, aby ho
za jeho správanie vystrašila.

Z výpovede svedka C. T., ktorý bol na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného vypočutý
vyplynulo, že predmetného dňa bol na návšteve na balkóne na prízemí, kde videl poškodenú hádať sa

s obžalovaným, ktorý si od nej pýtal kartu, s tým, že sú tam jeho peniaze, na čo mu kartu poškodená
opakovane odmietala vydať, pričom obžalovaný sa jej snažil kartu z kabelky vytiahnuť, no svedok
nevnímal také konanie obžalovaného ako násilné. Svedok tiež uviedol, že po čase obžalovaný vošiel do
bytovky a na poschodí otvoril okno, z ktorého poškodenej vulgárne nadával. Potom zišiel k poškodenej
a hádka o kartu pokračovala, pričom poškodená obžalovanému kartu odmietala vydať. Zašli potom

za stromy a on už nevedel ďalej popísať, čo sa dialo, len dodal, že potom poškodená volala políciu,
na čo sa obžalovaný zľakol a hovoril jej, že nech ich odvolá, že pôjde sedieť. Okrem vulgárností zo
strany obžalovaného však nijaké iné konanie svedok nepočul, pričom správanie poškodenej vnímal ako
kľudné. Z výpovede svedka nevyplýva, že by videl, že by obžalovaný použil proti poškodenej nejaké
násilie. Svedok potvrdil, že počas predmetného incidentu jedenkrát započul, že obžalovaný poškodenej

nervózne povedal, že ju zabije, no zároveň dodal, že poškodenú pritom vnímal ako kľudnú, ako osobu,
ktorá sa nebála, neskrývala sa, neutekala. Svedok zhrnul, že z obsahu tohto, čo pri hádke počul,
vyrozumel, že obžalovaný pýtal od poškodenej nejakú kartu, že chce svoje peniaze a poškodená mu
odmietala kartu vydať s tým, že žena mu uviedla, že svoje peniaze prepil alebo minul.Pritom zo záznamov telefonických hovorov na linku 158 vyplynulo, že poškodená volala dňa 07.07.2019
16:50:31 hod., no sama nepovedala nič, a až na spätné zavolanie, na ktoré poškodená reagovala až po

ešte dlhšom čase, pokojne žiadala, aby policajti prišli na R. XX s tým, že krikom do telefónu potvrdila, že
ju manžel bije, no zároveň aj vyzývala obžalovaného, aby prestal, načo obžalovaný potvrdil svoj súhlas a
keď v pozadí začne plakať dieťa, poškodená uvedie, že sa to nepáči malej a vyzýva, aby ju vrátil a položil
dole, následne obžalovaný, s plačom uvádzal, poškodenej, či je, ako uviedol „dzignutá“, čo mu to zrobila,
že do basy pôjde. Takýto záznam v porovnaní s výpoveďou svedka T. bez pochybností nepotvrdzuje

obžalobu, lebo nevylučuje ani priebeh incidentu spojený len s vulgarizmami, no bez hrozieb násilia či
inej ťažkej ujmy za účelom, aby poškodená niečo robila a nevylučuje ani to, že v skutočnosti nedošlo k
vydieračskému konaniu ani k fyzickému napadnutiu poškodenej. Sama pritom opakovane potvrdzovala
absenciu vydieračského správania sa obžalovaného. Svedok T., rovnako ako obžalovaný a vo väčšine
svojich výpovedí aj poškodená, v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní nepotvrdili ani, že by
obžalovaný pri incidente poškodenú bil.

Aj so zreteľom na sťažovateľom uplatnené námietky, považuje krajský súd za potrebné najprv vo
všeobecnej rovine pripomenúť, že ak má byť konkrétne protiprávne konanie trestným činom, toto musí
napĺňať formálne znaky uvedené v Trestnom zákone, ktorých prítomnosť musí byť v súlade so zásadou
„ in dubio pro reo“ nepochybná.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z
ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,
ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na

objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. /z R28/1998/

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu, je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ

ide o zistenie, že skutok nie je trestným činom.

Nadriadený súd poukazuje na to, že zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v
zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. Je nevyhnutné s rovnakou

starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia
v jeho prospech, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných
prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je potrebné s použitím
zásadyindubioproreo(vpochybnostiachvprospechobvineného),rozhodnúťvprospechobžalovaného
a neuznať ho vinným. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec, a to v takom rozsahu, aby bolo

zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a
existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak by nebola splnená čo i len jedna z
uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. /z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6To/11/2018 zo dňa 28.11.2019/

Zachovanie princípu kontradiktórnosti v prípravnom konaní pri výsluchu svedka je podmienené
charakterom úkonu, jeho povahou a významom, ako aj vzťahom obvineného, či jeho obhajcu, k
vykonanému dôkazu v prípravnom konaní. Obžaloba prokurátora môže byť opretá aj o výpovede
svedkov a iné dôkazy vykonané v prípravnom konaní pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia
(prípadne pred jeho oznámením), ak tieto výpovede nie sú rozhodujúcim, alebo vo významnej miere

rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného.

Možno poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. Rt 81/2003
a pod č. Rt 19/2004, kde bolo konštatované, že vypočutím svedka pred vznesením obvinenia dochádza
k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán, keďže obhajca má možnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu

len za procesnej situácie, kedy sa vedie trestné stíhanie už proti konkrétnej osobe. Síce nie je vylúčené,
v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, aby tieto dôkazy nemohli byť použité pre účely
vznesenia obvinenia, na druhej strane je však potrebné ich okamžite opakovať, pretože v opačnom
prípade pôvodné dôkazy proti obvinenému už nemajú dôkaznú hodnotu.Treba zdôrazniť, že pred vznesením obvinenia výsluchy svedkov slúžia najmä nato, aby sa zistila osoba
páchateľa trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch svedka je

právne relevantný na účely ďalšieho trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní však musia
dbať na to, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom absolútne neúčinným, ale naopak, aby bol
procesné použiteľný v konaní pred súdom. Použiteľnosť dôkazu v konaní pred súdom môže okrem iného
zmariť skutočnosť, že výsluch svedka nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t. j. pri zachovaní
práv obvineného na obhajobu.

Možno tiež poukázať na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané
pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci", ako aj
k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu /sp. zn. Tpj 63/2009,
prijaté dňa 7. decembra 2009 /publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 4/2010/. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a
iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením
uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Tr. por.), ak k ich vykonaniu došlo
po začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199 ods. 1 Tr. por.. Ak je ale výpoveď svedka jediným
usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor,

ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka
vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak
zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho
postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Tr. por. charakter
neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako

15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Tr. por.).

V danom prípade výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia nespĺňal charakter výnimky z
uvedeného pravidla. Výsluch poškodenej zo dňa 07.07.2019 nemal charakter neodkladného alebo
neopakovateľného úkonu, pričom tento úkon bol vykonaný pred tým, ako sa podozrivý C. J. stal

obvineným a teda skôr, ako nadobudol práva obvineného, vrátane práva zúčastniť sa sám alebo
prostredníctvom svojho obhajcu tohto úkonu. Pritom aj z hľadiska dôkaznej hodnoty výsluchu svedka, ak
výpoveď svedka je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o
ktorý prokurátor mieni oprieť obžalobu, je nevyhnutné výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia
so zachovaním práva obvineného na obhajobu. Preto aj správne bol výsluch poškodenej následne ešte

v prípravnom konaní zopakovaný aj po vznesení obvinenia.

Pritom, v súlade s týmto Stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak ide o výsluch svedka,
ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle
§ 127 ods. 4, resp. ods. 5 Tr. zák. /v danom prípade išlo o manželku obžalovaného/, v dôsledku čoho

nadobúda práva uvedené z § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por., je výsluch takého svedka vykonaný pred
vznesením obvinenia pre ďalšie trestné konanie právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Tr. por.).
Po vznesení obvinenia sa mení aj postavenie svedkov z hľadiska toho, že majú vypovedať vo vzťahu
ku konkrétnej osobe obvineného a mení sa aj rozsah práva na odmietnutie výpovede. Pokiaľ svedok
vzhľadom na taký vzťah k osobe obvineného predpokladaný zákonom, umožňujúci mu odmietnuť

vypovedať príp. vypovedať zásadne odlišne, toto právo využil, vôbec by taká výpoveď urobená pred
vznesením obvinenia nebola na hlavnom pojednávaní použiteľná. /z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Tdo
54/2012 zo dňa 22.11.2012/
Po vyhodnotení predložených dôkazov musel aj nadriadený súd konštatovať, že výpoveď poškodenej
K. J. zo dňa 07.07.2019 bola vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor opieral

svoju obžalobu. S ohľadom na vyššie uvedené boli tak procesne použiteľné len zápisnice o výsluchu
poškodenej vykonané po vznesení obvinenia, vrátane jej výpovede na hlavnom pojednávaní.

Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje,
aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Preto je nevyhnutné, aby vina

obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V prípade existencie akýchkoľvek
rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto
pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť,
že nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenieskutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por.. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci
vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie okolností a vykonávanie dôkazov svedčiacich proti

obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla
vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba
zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť
urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru.

Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní
zásady „in dubio pro reo“.

V danom prípade ale okresný súd správne postupoval, keď zákonným dokazovaním po vyčerpaní
všetkých potrebných dôkazov vykonaných kontradiktórnym spôsobom zistil, že v žalovanom skutku na

podklade skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaných a zároveň procesne použiteľných dostupných
dôkazov vyplynulo, že nejde o trestný čin, ale by mohlo ísť o preukázanie spáchania priestupku.

V predmetnom trestnom konaní bolo takto nanajvýš preukázané vulgárne správanie sa obžalovaného
voči svojej manželke na mieste verejne prístupnom, čo dáva zákonný priestor správnemu orgánu

samostatne posúdiť, či nedošlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d), e ) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nesk. predpisov.

Zhodnotiac vyššie uvedené okolnosti v ich súhrne dospel aj krajský súd k záveru, že v konaní
obžalovaného nejde o trestný čin, ale tento skutok by mohol byť priestupkom, na ktorého prejednanie a

rozhodnutie je vecne a miestne príslušný Okresný úrad Prešov. Tieto dôvody viedli krajský súd k tomu,
že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.