Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118214969
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6118214969.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: G.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C.Á., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom: WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto
831 01, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina,
IČO:36418234,zastúpenémuprávnymzástupcom:JUDr.IvanGlovniak,advokát,sosídlomD.Dlabača
2748/28,01001Žilina,IČO:42433665,vkonaníozaplateniesumy4353,68eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 353,68 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 353,68 eur od 10.01.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

IV. Nárok na náhradu separátnych trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 04.04.2018, sa žalobca domáhal vydania

súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 4 353,68 eur
spolu s úrokom z omeškania (č.l. 4-6 spisu).

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 08.12.2010
k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 32/2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Žalovaný od žalobcu požadoval uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú
zmluvné strany spolu s uzavretím zmluvy podpísali. Zmluvné strany zároveň dňa 20.06.2012 uzavreli

dodatok č. 1 k zmluve a dňa 12.11.2013 dodatok č. 2 k zmluve. Namietal, že zmluva neobsahuje
obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a to vymedzenie formy a
druhu, pričom ide o dôležitú náležitosť, nakoľko jej neuvedenie v zmluve má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 zákona. Mal za to, že dohoda o odplate je neplatná a úver je
bezúročný a bezpoplatkov. Dohoda o odplate je neplatná z dôvodu rozporu konštrukcie odplaty (úroky +
poplatky) so zákonom, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, rozporu s dobrými mravmi, úžery
a nekalého konania zo strany žalovaného. Uviedol, že zmluva o pôžičke vzniká reálnym odovzdaním

veci dlžníkovi, je to reálne pripísanie finančných prostriedkov vo výške pôžičky na účet dlžníka, alebo
ich reálne odovzdanie do rúk dlžníka. Poukázal na § 54 ods. 1 OZ. Rovnako poukázal, že odplata
žalovaného predstavovala úroky vo výške 18 % zo sumy 5 000 eur a 3 x manipulačný poplatok po 100
eur.Bolnázoruoobchádzanízákonazostranyžalovanéhoprikonštruovaníodplatypodľazmluvy,atedao neplatnosti dohody o odplate. Uviedol, že odplata sú úroky a poplatok vo výške 6 480 eur. Odplata mala
teda predstavovať rozdiel medzi pôžičkou a poplatkami a úrokmi podľa zmluvy spolu 1 580 eur. Uviedol,
že keď žalovaný konštruoval svoju odplatu v rozpore so zákonom, inkasovanie manipulačného poplatku,

na ktorý nemal nárok, je potrebné celú dohodu o odplate vyhodnotiť ako neplatnú podľa § 54, § 39 a § 41
OZ. Konštatoval, že je neprijateľné, aby spotrebiteľ platil poplatky za plnenia, ktoré nie sú v skutočnosti
v jeho záujme a ktoré slúžia naopak veriteľovi. Mal za to, že žalovaný umelo znížil úrokovú sadzbu
uvedenú v zmluve, keďže do nej nemusel zarátať manipulačný poplatok. Žalovaný teda obchádza zákon
č. 129/2010 Z.z. s cieľom umelo znížiť úrokovú sadbu a prilákať spotrebiteľov. Zmluva je z tohto dôvodu

neplatná podľa § 39 OZ. Mal za to, že manipulačný poplatok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
vyvoláva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Odmenou za poskytnutie pôžičky sú úroky, nie manipulačný poplatok. Manipulačný poplatok za spísanie
listín je bežnou službou. Žalovaný sa snaží manipulačným poplatkom sledovať doplnkovú službu, a teda
bezdôvodné obohatenie. Poplatok je neprimeraný a bez protiplnenia. Dohoda o odplate je v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko dodatkom č. 1 žalovaný znížil výšku splátok zo 180 eur na 61,39 eur s

výnimkou poslednej splátky, ktorá bola vo výške 3 008,09 eur. V splátkovom kalendári bolo dohodnuté,
že všetky splátky sa započítajú výlučne na úroky, pričom zvyšok istiny sa zaplatí v poslednej splátke.
Žalobcamaltak4,5rokasplácaťlenúroky,beztohoabysplatilčoilenčasťistiny.Žalobcaakospotrebiteľ
v tom čase bol vo finančných problémoch a žil v strachu, aby pre nesplácanie pôžičky neprišiel o strechu
nad hlavou, keďže žalovaný vyžadoval zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Je zrejmé, že takáto

podmienka je neprijateľná, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný naplnil aj skutkovú podstatu úžery § 39a OZ. Žalobca preto určil
v súlade s § 566 ods. 2 OZ, že všetky svoje platby vykonal najprv na istinu pôžičky a až po jej úplnom
splatení neskôr na jej príslušenstvo. Poukázal, že žalovaný zvýšil úrokovú sadzbu z pôvodných 18 %
na 25 % ročne a pôvodnú RPMN z 19,20 % na 52,71 %. Žalovaný využil chorobu žalobcu na neúmerné

zvýšenie jeho prospechu. Žalovaný musel vedieť že žalobca nemôže splácať splátky vo výške 180 eur.
Napriek tomu znížil splátky na 61,39 eur, avšak výška poslednej splátky bola nepomerne vysoká oproti
ostatným splátkam. Žalovaný mohol a musel vedieť, že žalobca túto čiastku 3 008,09 eur nebude môcť
jednorázovo zaplatiť. Žalovaný si dobre uvedomoval, že v prípade ak žalobca poslednú splátku v tak
vysokej sume neuhradí, buď bude realizovať záložné právo alebo uzavrie so žalobcom ďalší dodatok

za pre žalovaného výhodnejších finančných podmienok. Táto skutočnosť aj reálne nastala, žalobca
oznámil žalovanému, že takúto splátku nie je schopný jednorázovo uhradiť a žalovaný tak so žalobcom
podpísal dodatok č. 2, podľa ktorého posledná splátka bola 3 008,09 eur, čo predstavovalo nevrátenú
istinu navýšenú o 100 eur, a teda 3 108,09 eur opätovne úročenú 25 % ročne pri RPMN 49,44 %,
pričom lehota splatnosti bola predĺžená o dobu 3 rokov, avšak žalobca mal opätovne podľa splátkového

kalendára splácať po dobu ďalších troch rokov len úroky bez znižovania istiny aspoň z časti. Istina mala
byť uhradená až dňa 18.11.2016 splátkou vo výške 3 172,84 eur. Celú situáciu vyriešil v XX/XXXX syn
žalobcu, ktorý za žalobcu vyplatil poslednú splátku. Poukázal, že v čase dodatku 1. zmluvy mal XX
rokov. a v čase druhého dodatku XX rokov, pričom žil v strachu, že príde o strechu nad hlavou. Poukázal,
že hodnota nehnuteľnosti bola v hrubom nepomere k hodnote zabezpečovaného záväzku. Skutočnosť,

aby žalobca ako spotrebiteľ splácal 4,5 roka výlučne len príslušenstvo pôžičky bež znižovania istiny
je zjavnou úžerou pri dohadovaní odplaty, o zjavný rozpor s dobrými mravmi a hrubé neprijateľné
podmienky. Zároveň zmluva neobsahovala celkovú výšku úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny,
dobu trvania zmluvy a porušenie povinnosti skúmať bonitu klienta, a teda je zmluva bezúročná a bez
poplatkov. Tiež poukázal, že výška úveru bola uvedená 5 000 eur, žalobcovi však bol poskytnutý úver

len vo výške 4 900 eur, keďže žalovaný si ponechal manipulačný poplatok 100 eur. Uviedol, že žalobca
vykonal úhrady v celkovej výške 9 253,68 eur, z čoho splátky istiny predstavovali 4 900 eur a úrokov 6
617,10 eur. Uplatnil si tak 4 353,68 eur ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ. Uviedol, že žalobca
istinu splatil dňa 16.12.2014. Vyzval žalovaného aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy vydal žalobcovi
bezdôvodné obohatenie.

3. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, dňa 07.02.2018 vydal platobný rozkaz (č.l.
119 spisu).

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s tým, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský

spor. Podstatnou skutočnosťou je, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká zo zákona, nie
zo zmluvy. Namietal neuhradenie súdneho poplatku žalobcom. Tiež namietal premlčanie uplatneného
nároku, keď žalobca od počiatku vedel akú zmluvu uzavrel. Rovnako namietal, že žalobca platby nazmluvu neplatil. Žalobca jednoznačne určil, že splátkami od 16.12.2014 do 18.04.2017 bude platiť úroky,
nie istinu. Posledná splátka 3 108,09 eur bola platená na istinu, nie na úroky alebo inú odplatu.

5. Žalobca v replike uviedol, že v danej veci sa jedná o nárok zo spotrebiteľského sporu. Bol názoru,
že v danej veci vzhľadom na konštrukciu zmluvy ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Tvrdil, že o
tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil sa dozvedel dňa 24.11.2017
z mailu právneho zástupcu. Žalobca v čase jednotlivých platieb nevedel, že sa jedná o bezdôvodné
obohatenie. Ak by vedel, nemal by právny dôvod plniť takého platby a využil by inštitút započítania a

nemal by dôvod uzatvárať dodatky k zmluve. Poukázal, že má 76 rokov, je právne nevzdelaný, len ťažko
možno predpokladať reálnu vedomosť o tom, že plní bez právneho dôvodu.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je možné, aby bol nárok na bezdôvodné obohatenie uplatnený z
titulu spotrebiteľskej zmluvy. Namietal tvrdenie, že na jeho strane je úmyselné bezdôvodné obohatenie.
Namietal tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. Poprel, že by sa žalobca o bezdôvodnom

obohatení dozvedel až z mailu právneho zástupcu. Mal za to, že o skutkových okolnostiach, a to o tom že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na úkor žalobcu obohatil vedel žalobca už pri jej uzatváraní.
Mal za to, že žalobca vedel o všetkých skutkových okolnostiach, právne posúdenie uviesť nemusel.
Poukázal, že splátku istiny vo výške 3 108,09 neplatil žalobca, ale jeho syn. Poukázal na § 566 ods. 2
OZ. Tvrdil, že ak raz žalobca určil, že bude platiť najprv úroky a potom istinu tak to nemôže potom so

spätnou platnosťou meniť, ako sa to snaží žalobca v žalobe, nakoľko už nadobudol účinky právny úkon
zakomponovaný v dodatku č. 2 a platby už boli vykonané.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.03.2019 uviedol, že zmluvná dokumentácia medzi žalobcom a
žalovaným bola formulárová, žalobca jej obsah nemohol meniť, mohol u len prijať alebo odmietnuť ako

celok. Žalovaný pripravil dokumentáciu v rozpore s právnymi predpismi. Mal za to, že dohodnutý spôsob
plnenia je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatný. Vo vzťahu k námietke premlčania trval
naargumentáciivreplike.Rovnakotrvalnatvrdení,žesadozvedelobezdôvodnomobohateníažzmailu
právneho zástupcu, pričom až do 24.11.2017 nevedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil. Žalobca
platil na zmluvu. Považoval za irelevantné ako boli tieto platby vykonané, resp. kto ich hradil. Uviedol,

že syn , resp. tretie osoby, urobili len službu v prospech žalobcu , kedy im žalobca vždy v deň úhrady
odovzdal peniaze v hotovosti a požiadal ich aby vykonali prevod peňazí na účely úhrady jeho dlhu.
Tieto osoby neplnili vlastný dlh voči žalovanému, ale dlh žalobcu voči žalovanému, boli len platobným
miestom. Do podania žaloby žalovaný túto skutočnosť vôbec nerozporoval, hoci mu muselo byť známe,
že tieto peniaze prišli od iných osôb. Syn žalobcu plnil podľa § 534 OZ. Platba od syna žalobcu bola

žalovaným akceptovaná, ak teda platbu akceptoval má povinnosť túto vrátiť titulom bezdôvodného
obohatenia.

8. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávania dňa 01.04.2019, následne 17.06.2019 a 13.02.2020,
na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.

9. Právny zástupca žalobcu pred súdom zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Tvrdil, že odplata je
vysoká. Uviedol, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Poukázalnaúrokovúsadzbuvzmluve18%ročnea
na úrokovú sadzbu bánk v 12/2010 vo výške 4,68 % . Zdôraznil pre započítanie manipulačného poplatku

nesprávne uvedenú RPMN. Vo vzťahu k námietke premlčania mal za to, že neuplynula dvojročná
subjektívna lehota. Uviedol, že dôkazné bremeno je na žalovanom. Mal za to, že je potrebné aplikovať
10 ročnú premlčaciu dobu. Tvrdil, že žalovaný absolútne neskúmal bonitu klienta, a teda hrubo porušil
7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.. Uviedol, že od podania žaloby trvajú na tom, že žalovanému vykonal
platby žalobca a tieto platby žalovaný plne akceptoval. Vo vzťahu k aplikácii § 457 navrhol zmenu

žaloby ako synalagmatický vzťah. Následne na zmene žaloby v tomto smere netrval. Mal za to, že petit
je formulovaný správne, nakoľko obe plnenia sú rovnakej povahy, peňažnej povahy, je možné o nich
rozhodnúť aj navrhovaným petitom.

10. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa pridržiava doterajšej argumentácie v spore.

Trval na tom, že v danej veci nejde o spotrebiteľský spor. Mal za to, že ak za žalobcu plnili tretie osoby,
žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Poukázal, že zo skutkových tvrdení vyplýva, že
za žalobcu plnili tretie osoby. Poprel tvrdenie, že by žalovaný neskúmal bonitu žalobcu. Mal za to, že
už len zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti vyvracia toto tvrdenie žalobcu, nakoľko je zrejmé, žežalovaný zisťoval majetok žalobcu. Poprel tiež priemernú úrokovú sadzbu v mesiaci 12/2010 vo výške
4,68 %, nakoľko táto sa vzťahuje na poskytnuté úvery na nehnuteľnosť, čo nie je daný prípad. Vo vzťahu
k § 457 namietal nesprávne formulovaný petit. Tvrdil, že platby zo strany žalobcu, resp. tretích osôb

nikdy nepovažoval za plnenie na predmetnú zmluvu, nakoľko nebolo plnené oprávnenou osobou, teda
nebolo plnené žalobcom. Nebolo možno akceptovať takéto plnenie. Toto akceptované nikdy nebolo a
žalovaný popiera aj skutkové tvrdenie, že by akceptoval takéto tvrdenie. Mal za to, že vo vzťahu k
dohode o odplate nemôže byť zmluva vyhodnotená za neplatnú ako celok. Spochybnil započítací prejav
žalobcu. Mal za to, že pri aplikácii § 457 OZ si majú strany sporu vrátiť všetko, čo si navzájom plnili, a

teda vzhľadom k tomu, že žalobca dlhé roky užíval peniaze žalovaného aj úroky. Mal za to, že petit musí
byť formulovaný vzájomnosťou plnenia. Poukázal, že žalobca užíval peniaze žalovaného.

11. Žalovaný podaním zo dňa 30.05.2019 uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
nárokom medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Namietal, že žalobcovi nebol vyrubený súdny poplatok.
Poukázalnasynalagmatickývzťahk§457OZ.Malzato,žedôkaznébremenokedysažalobcadozvedel

o bezdôvodnom obohatení je na žalobcovi. Poukázal na § 566 ods. 2 OZ.

12. Žalobca podaním zo dňa 07.06.2019 zdôraznil, že tretie osoby vykonávajúce platbu na zmluvu
vystupovali len ako platobné miesto. Poukázal, že pri poznámkach pri platbe bolo uvedené, že sa
jedná o platbu za žalobcu. Žalovaný platby od tretích osôb prijal, vystavil žalobcovi kvitanciu, a to

potvrdenie o zániku záložného práva. Tým je preukázané, že žalovaný platby prijal a akceptoval.
Ak by totiž neakceptoval, nevydal by potvrdenie o tom, že všetky záväzky žalobcu boli uhradené.
Poprel, že by žalobca vedel v čase uzavretia zmluvy, že táto je bezúročná a bezpoplatkov, alebo že
je neplatná. Zdôraznil, že v spotrebiteľských veciach sa začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
viaže na vedomosť o skutkových, nie právnych okolnostiach, a teda rozhodujúce je kedy sa žalobca ako

spotrebiteľ dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Zo skutkového stavu veci jednoznačne vyplýva, že minimálne do poslednej platby žalobca nevedel, že
žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, inak by žalovanému jednotlivé platby neuhrádzal.
Vo vzťahu k žalovanému započítal svoje pohľadávky na vrátenie všetkých plnení podľa zmluvy voči
pohľadávkam žalovaného na vrátenie všetkých jeho plnení podľa zmluvy. Po tomto započítaní je

pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške žalovanej sumy. Započítací prejav bol žalovanému
doručený dňa 07.06.2019.

13. Súd vykonal dožiadanie Okresného súdu Rimavská Sobota za účelom výsluchu žalobcu s poukazom
na jeho lekárom potvrdený zlý zdravotný stav. Žalobca pred súdom uviedol, že o bezdôvodnom

obohatenížalovanéhonajehoúkorsadozvedelvobdobíudeleniaplnomocenstvaprávnemuzástupcovi.
Presný dátum uviesť však nevedel.

14. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli.

15. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 4 353,68 eur s príslušenstvom (č.l. 20 spisu) do 5
dní od doručenia výzvy.

16. Žalovaný výzvu prevzal dňa 03.01.2018 (č.l. 22 spisu).
17. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 9 253,68 eur (č.l. 24-72 spisu). Žalovaný skutočne poskytol

žalobcovi finančné prostriedky v celkovej výške 4 900 eur (bez manipulačného poplatku 100 eur).
Uvedené nebolo medzi stranami ani sporné.

18. Strany sporu dňa 08.12.2010 uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ vo výške 5 000 eur, ktorú
sumu sa žalobca spolu s úrokmi zaviazal žalovanému vrátiť do 07.12.2013 s úrokovou sadzbou 18 %

ročne a mesačnou splátkou 180 eur. RPMN bola 19,20 %. Celková čiastka bola vo výške 6 480 eur.
Úrok z omeškania 32 % ročne. Pri podpise zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému poplatok za
spracovanie a spísanie zmluvy o pôžičke vo výške 100 eur. Žalovaný odpočítal manipulačný poplatok
100 eur zo sumy, ktorú sa zaviazal poskytnúť žalobcovi (5000 - 100 eur). Strany sporu sa dohodli, že
splnenie záväzku žalobcu zabezpečia vznikom záložného práva k nehnuteľnosti na LV č. XX, k.ú C..

Prílohou č. 1 k zmluve podpísanou stranami sporu bol dohodnutý splátkový kalendár 36 splátok po 180
eur v čase od XX.XX.XXXX Z. XX.XX.XXXX.19. Dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke zo dňa 12.11.2013 sa strany sporu dohodli, že žalovaný prenechá
žalobcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 3 108,09 eur na dobu do 18.11.2016, pričom žalovaný
sa zaviazal pôžičku spolu s úrokom vrátiť. Úrok bol dohodnutý vo výške 25 % ročne zo sumy 3 108,09

eur. Žalobca mal peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 64,75 eur.
Posledná splátka vrátane úroku bola dohodnutá vo výške 3 108,09 eur. RPMN bola vo výške 49,44 %
Celková čiastka bola vo výške 5 439,09 eur. Prílohou č. 1 k dodatku č. 2 zmluvy bol splátkový kalendár
s 36 splátkami po 64,75 eur a poslednou splátkou 3 108,09 eur. Dodatok je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.

20. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX strany sporu zriadili záložné právo na
nehnuteľnosť na LV č. XX, k.ú. C. (č.l. 100 spisu).

21. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 20.06.2012 strany sporu sa dohodli na zmene výšky a
spôsobesplácaniapôžičkytak,žeúrokz18%ročnesamenína25%ročne.Žalobcasplácazostávajúcu

časť istiny vo výške 2 846,70 eur a zvýšenú o poplatok za spísanie súvisiacich listín (dodatku) vo výške
100 eur vo výške 2 946,70 eur v pravidelných mesačných splátkach 61,39 eur do 18.07.2012, pričom
posledná splátka je vo výške 3 008,09 eur. Celková čiastka bola vo výške 4 051,72 eur. Dodatok je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Príloha č. 1 k dodatku k zmluve bol splátkový kalendár s 36 splátkami
po 61,39 eur, pričom posledná splátka bola vo výške 2 946,70 eur.

22. Súd sa oboznámil aj s čestnými prehláseniami, v zmysle ktorých tretie osoby vykonali platbu v mene
žalobcu v prospech žalovaného na základe predmetnej zmluvy o pôžičke. Tieto osoby vyhlásili, že boli
platobným miestom. Nejednalo sa o úhradu ich dlhu voči žalovanému (č.l. 223 - 229 spisu). Syn žalobcu
čestným vyhlásením uviedol, že plnil dlh žalobcu podľa § 534 OZ.

23. Podľa oznámenia Okresného úradu Rimavská Sobota katastrálny odbor dňa 11.12.2017 bol
vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny
Výmaz záložného práva G. v katastrálnom Ú. C.Y. Y. V. Č.. XX.

24. Listinou zo dňa 06.06.2019 s názvom zmluva o pôžičke XX/XXXX započítací prejav započítal
žalobca voči žalovanému všetky jeho pohľadávky voči žalovanému na vrátenie všetkých platieb
zaplatených žalobcom podľa zmluvy o pôžičke voči pohľadávkam žalovaného voči žalobcovi na vrátenie
všetkých platieb vykonaných žalovaným voči žalobcovi. Po započítaní výška pohľadávky je 4 353,68 eur.

25. Podľa listiny s názvom vyčíslenie úveru žalovaný oznámil žalobcovi, že dlžná suma je vo výške 3
145,11 eur a túto od žalobcu žiada zaplatiť do 06.11.2017. Upozornil žalobcu, že pokiaľ uvedená suma
nebude uhradená v lehote bude nútený začať s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby,
pričom budú dopočítané aj úroky z omeškania. Zároveň potvrdil, že po úhrade dlhu bude najneskôr do
3 pracovných dní vystavená kvitancia potvrdzujúca zánik záložného práva a bude zaslaná na príslušný

okresný úrad.

26. Z listiny s názvom kvitancia zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že žalovaný potvrdil žalobcovi zánik
záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XX, k.ú. C.. Záložné práva zaniklo vyplatením pohľadávky
žalovaného žalobcom.

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie
konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona
rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika

sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

28. Súd ako prejudiciálnu otázku k predmetu konania riešil a v prvom rade sa ex offo, ale aj vychádzajúc
zo skutkových tvrdení žalobcu, vysporiadal s platnosťou predmetnej zmluvy o pôžičke. Počas konania

medzi stranami sporu nebolo sporné, že ide o zmluvu o pôžičke, ktorá sa riadi ustanoveniami OZ.
Okresný súd však zároveň zdôrazňuje, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto musí byť v súlade s
ustanoveniami § 52 a nasl. OZ upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ďalej musí byť v súlade so zákonom
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Nejedná sa o bežnú zmluvu o pôžičke, ale o zmluvu o pôžičke, kde na strane dlžníka

vystupuje spotrebiteľ. Zároveň každá zmluva, ako právny úkon musí byť v súlade s § 34 OZ upravujúcimi
náležitosti právnych úkonov. Okresný súd konštatuje, že v záujme zachovania právnej istoty účastníkov
zmluvy je vo všeobecnosti zástancom teórie zachovania platnosti zmlúv. Napriek tejto zásade je v
danom prípade potrebné vyhodnotiť absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi
stranami sporu ako celku. Je potrebné konštatovať, že pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke v

znení jej následných dodatkov č. 1 a 2 existovalo vážne nebezpečenstvo nárastu dlhu a postihu
nehnuteľného majetku žalobcu ako spotrebiteľa bez súdnej kontroly. Existenciu tohto nebezpečenstva
aj žalovaný dodatkami č. 1 a 2 naplnil, keď žalovaný mal v súlade so zmluvou zaplatiť celkovú čiastku
6 480 eur, avšak po prijatí dodatkov žalobca žalovanému nesporne zaplatil až sumu 9 253,68 eur,
t.j. sumu o 2 773,68 eur vyššiu ako pôvodne dojednanú, naviac pri existencii záložného práva k

nehnuteľnosti žalobcu, na ktorý výkon žalovaný žalobcu listom s názvom vyčíslenie úveru (bod 25 tohto
rozhodnutia) aj reálne upozornil. Okresný súd vyhodnotil najmä dojednaný spôsob vrátenia poskytnutej
pôžičky v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Dojednaný spôsob vrátenia úveru tento
zákon obchádza. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. bolo vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných
rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť

na poplatky. Ak žalovaný v zmluve o pôžičke v znení jej dodatkov, ktorých súčasťou boli splátkové
kalendáre, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy určil 35 splátok po 64,75 eur, resp. 61,39 eur a
36 splátku na istinu 3 108,09 eur, resp. 2 946 eur, konal v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzal.
Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré potrebuje,
zaplatiť z vlastných prostriedkov (naraz vyššiu suma peňazí). Následne, po získaní pôžičky, môže zo

svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu
ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na úver 5 000
eur väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní pôžičky (a platení životných nákladov) ušetril toľko,
aby bol schopný naraz zaplatiť 2 946,70 eur alebo 3 108,09 eur, v tomto prípade poslednú 36. splátku
úveru. Takýmto spôsobom žalovaný neprimerane sankcionoval neschopnosť žalobcu vrátiť požičané

peniaze. Takýmto spôsobom žalobcu staval do pozície „nevyhnutnosti“ uzatvárania ďalších dodatkov
k zmluve o pôžičke, k čomu skutočne aj uzavretím druhého dodatku k zmluve došlo a k navyšovaniu
pôžičky (nielen istinou, ale najmä úrokmi a manipulačnými poplatkami). Uvedený spôsob vrátenia dlžnej
sumy možno považovať za neprijateľný a za nekalú obchodnú praktiku. Podľa názoru okresného súdu v
danom prípade žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru bola rozložená

tak, že žalobca mal zaplatiť 35 splátok po 64,75 eur, resp. 61,39 eur a poslednú 36 splátku vo výške
istiny 3 108,09 eur, resp. 2 946 eur. Priemerný spotrebiteľ nie je schopný (už z hore uvedených dôvodov)
takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále sankcionuje, jeho dlh napriek tomu, že ho čiastočne splnil
neustále narastá až tak, že môže prísť aj o nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je neprípustné. Takýto
spôsob vrátenia pôžičky je v rozpore so zákonom, je nekalou obchodnou praktikou a v rozpore s dobrými

mravmi. Okresný súd má za to, že v prípade spotrebiteľa na uvedenom právnom závere nezmení nič
ani prípadná aplikácia § 566 ods. 2 OZ, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Okresný súd má za to, že
spôsob vrátenia pôžičky v danej veci zakladá nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán sporuv neprospech spotrebiteľa, a teda takýto spôsob vrátenia pôžičky je neprijateľný. Nie je možné dospieť
ani k záveru, že žalobca mal možnosť ovplyvniť obsah tohto zmluvného dojednania, a teda že toto bolo
individuálne dojednané. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa dostal do finančnej tiesne

a nebol schopný zaplatiť pôžičku v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok v zmluve o pôžičke,
pričom mal svoju nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom a teda žil v strachu, aby pre nesplácanie
pôžičky neprišiel o strechu nad hlavou. Vzhľadom na koncipovanie dodatkov k zmluve je evidentné, že
žalovaný využil ťaživú situáciu žalobcu a žalobca vzhľadom na situáciu v ktorej sa nachádzal, nemal
možnosť ovplyvniť obsah tohto zmluvného dojednania pri vrátení pôžičky, jedine tento akceptovať a

prijať. Uvedené je zrejmé, nielen z dodatku číslo 1., ale aj z naplneného dodatku č. 2. Žalobca nebol
schopný zaplatiť poslednú splátku dohodnutú v dodatku č. 1, a teda bol nútený uzavrieť ďalší dodatok.
Okresný súd mal za to, že zo skutkového stavu nemožno dospieť k záveru, že takýto spôsob splácania
pôžičky najskôr len všetkých úrokov a potom jednorázovo istiny bol slobodnou voľbou žalobcu podľa §
566 ods. 2 OZ. Okresný súd má za to, že žalobca nemal inú možnosť a žalovaný zneužil jeho ťaživú
situáciu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

29. Zmluva o pôžičke podľa § 657 OZ, aby bola platným právnym úkonom musí obsahovať podstatné
náležitosti vyžadované zákonom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia
zmluvnýchstránpredovšetkýmurčeniepredmetupôžičky,resp.dohodaodruhovomurčeníveci, dohoda
o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a
určení času vrátenia. Okresný súd zdôrazňuje, že vrátenie pôžičky, resp. spôsob vrátenia pôžičky -

spotrebiteľského úveru, je tak v zmysle vyššie uvedeného podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke.
Okresný súd má za to, že ak táto podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi,
resp. je v rozpore so zákonom, alebo ho obchádza, potom je celý právny úkon absolútne neplatný (§
39 OZ). Je potrebné uviesť, že pri úvahe, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý právny úkon,
či iba jeho časť v zmysle § 41 OZ je nerozhodné, že právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť,

ale je rozhodné, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú. Inými slovami povedané, pre
posúdenie neplatnosti časti právneho úkonu v zmysle § 41 OZ nie je podstatné, či možno oddeliť
nepriamy predmet právneho úkonu, ale či možno od seba oddeliť podstatné (obligatórne) časti právneho
úkonu po obsahovej stránke. Obsahom právneho úkonu sa pritom rozumie určenie právnych následkov,
ktoré z takéhoto právneho úkonu majú vzniknúť, t.j. určenie vzniku, zmeny alebo zániku (vrátenie)

právneho vzťahu, prípadne práva povinností, vrátane podmienok pre vznik, či ďalší rozvoj právnych
vzťahov (rozsudok NS SR 1 M Cdo 10/2010 zo dňa 31.01.2012). Nakoľko spôsob vrátenia pôžičky je
podstatnou(obligatórnou)náležitosťouzmluvyopôžičkevzmyslevyššieuvedenéhookresnýsúddospel
k záveru, že nemožno aplikovať § 41 OZ. Okresný súd zároveň prejudiciálne posúdil ako absolútne
neplatnú v celom rozsahu aj predmetnú záložnú zmluvu. Záložná zmluva má akcesorickú povahu k

zmluve o pôžičke, a teda zabezpečuje hlavný záväzok. Už samotným vyslovením neplatnosti hlavnej,
t.j. zmluvy o pôžičke je absolútne neplatná aj zmluva záložná.
30. Pokiaľ okresný súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke je v zmysle § 39 absolútne
neplatná, právny vzťah medzi stranami sporu okresný súd posudzoval podľa predpisov o bezdôvodnom
obohatení. Pokiaľ súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke ako neplatnú pri aplikácii § 457 OZ je každá zo strán

sporu povinná vrátiť druhej strane všetko, čo podľa nej dostala.
31. Okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca, prípadne jeho syn, ako
aj tretie osoby (č.l. 223 a nasl.) plnili dlh žalobcu (v mene žalobcu) z titulu predmetnej zmluvy o
pôžičke. Žalobca plnil dlh žalovanému prostredníctvom nich. Neplnili svoj dlh voči žalovanému. Boli len

platobným miestom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto osoby vykonali platbu v mene
žalobcu a finančnými prostriedkami od žalobcu. To, že zakaždým bolo plnené v mene žalobcu z titulu
predmetnej zmluvy o pôžičke potvrdil sám žalovaný, ktorý tieto plnenia prijal, hoci vedel, že plní iná
osobaakožalobca,keďtotovyplývazjednotlivýchpotvrdení.Žalovanýposplnenídlhuvystavilžalobcovi
kvitanciu (§ 569 OZ), písomné potvrdenie o tom, že dlh bol splnený, potvrdenie o zániku záložného

práva, pričom došlo aj k výmazu záložného práva. Tretie osoby nie sú a nikdy neboli so žalovaným v
žiadnom zmluvnom vzťahu. Tvrdenie žalovaného, že nikdy platby neprijal je tak v rozpore s vykonaným
dokazovaním, a teda nepravdivé. Rovnako syn žalobcu plnil dlh žalobcu voči žalovanému. So žalobcom
sadohodlivsúlades§534OZ,podľaktoréhoktosasdlžníkomdohodne,žesplníjehozáväzokvočijeho
veriteľovi má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame

právo nevznikne. Vznikol tak vzťah iba medzi synom žalobcu a žalobcom, nie vzťah so žalovaným.
Dohoda žalobcom a synom žalobcu ako treťou osobou sa mohol založiť nový samostatný záväzkovo-
právny vzťah, ktorý však pôvodný záväzok nemohol ovplyvniť. Podľa § 534 OZ tretia osoba nevstupuje
priamo do záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.32. Okresný súd sa následne zaoberal aj námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorú rovnako
vyhodnotil ako nedôvodnú. Okresný súd má za to, že v čase podania žaloby neuplynula subjektívna a
ani objektívna premlčacia doba.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní si navzájom vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

33. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Bezdôvodné obohatenie
získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu.

Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané
bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Cdo 67/2011, podľa ktorého tam vysloveného právneho záveru oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Zákon
pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty predpokladá to kedy sa dotknutá osoba skutočne dozvedela o

bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla. V prípade
bezdôvodnéhoobohateniavprípadespotrebiteľazískanéhozneplatnéhoprávnehoúkonujeabsolútnou
nevyhnutnosťou a štandardným postupom potvrdeným aj súdnou praxou posudzovanie momentu,
kedy sa spotrebiteľ reálne o vadnosti ako skutočnosti rozhodnej pre vznik bezdôvodného obohatenia
dozvedel. Jedná sa o spotrebiteľa v prípade ktorého platí princíp ochrany spotrebiteľa. Žalobca vo

výsluchu pred dožiadaným súdom vyslovene uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až
v čase udelenia plnej moci právnemu zástupcovi. Žalobca plnú moc udelil právnemu zástupcovi dňa
25.11.2017. V konaní neboli produkované tvrdenia, ktoré by tvrdenie žalobcu relevantným spôsobom
spochybnili. Žalovaný nepreukázal, že žalobca sa mal o bezdôvodnom obohatení dozvedieť v inom
čase, resp. skôr. Ak bola žaloba podaná dňa 04.04.2018 bola podaná v rámci subjektívnej premlčacej

doby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu okresný súd uvádza, že táto začne plynúť už od vzniku
takéhoto právneho úkonu. Okresný súd konštatuje, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom
trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby a preto možno od neho
očakávať,ževovzťahuknemusabudesprávaťpoctivo.Povinnosťoužalovanéhojepoznaťadodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie pôžičiek spotrebiteľom. Konanie žalovaného však pri

uzatváraní zmluvy o pôžičke, a najmä v znení jej dodatkov, nebolo tak ako bolo súdom konštatované
vyššie, v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na samotnú konštrukciu zmluvy, spôsob vrátenia pôžičky,
atodlhodobésplácanievýlučneúrokovbezreálnehoznižovaniaistiny,atedadlhužalobcu,zaexistencie
záložného práva a požadovania aj manipulačných poplatkov nielen pri zmluve, ale aj pri každom jednom
novom dodatku, a za situácie žalobcu, ktorá ho viedla k neustálej nutnosti uzatvárania nových dodatkov

(aj pričinením žalovaného), možno hodnotiť ako konania zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Možno
konštatovať, že žalovaný vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad,
že sa tak stane bol s týmto následkom uzrozumený. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že
v úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný konštrukciou a koncipovaním

zmluvy o pôžičke a jej dodatkov, pri existencii záložného práva k nehnuteľnosti a predložením na podpis
žalobcovi, ktorý v ťaživej situácii nemal na výber, a teda bol daný aj v čase kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Preto okresný súd v danej veci aplikoval 10 ročnú premlčaciu dobu.
Ak zmluva a jej dodatky spadali do roku 08.12.2010, 20.06.2012 a 12.11.2013 a žaloba bola podaná dňa04.04.2018, bola podaná v rámci objektívnej 10 ročnej premlčacej doby. Nárok žalobcu tak jednoznačne
premlčaný nie je.

34. Súd pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal z nesporného tvrdenia ako aj z
vykonaného dokazovania, že žalovaný skutočne poskytol žalobcovi istinu 4 900 eur (5 000 eur - 100 eur
manipulačný poplatok čl. II. bod 8 - 9 zmluvy o pôžičke č.l. 74 spisu) a žalovaný na zmluvu o pôžičke
zaplatil9253,68eur(č.l.23-72spisu),t.j.žalobcapostupnýmiplatbamivychádzajúczprávnehozáveruo
neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke preplatil žalovanému sumu 4 353,68 eur. Táto suma 4 353,68

eur tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech
na strane žalovaného, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.
Natomtomiesteokresnýsúdkonštatujespoukazomna§457OZ,ževdanejvecitakplneniežalovaného
ako aj protiplnenie žalobcu malo rovnakú povahu, rovnaký peňažný charakter (finančná pôžička a
vrátenie finančnej pôžičky). Peniaze sú druhovo určené, zameniteľné, veci, a teda okresný súd má
za to, že formulácia petitu bez vyjadrenia vzájomného protiplnenia, a teda len rozdielom v plnení a

protiplnení je súladný so zákonom (pozn. nejedná sa o vrátenie peňažného plnenia oproti naturálnemu
plneniu(napr.vydaniunuteľnejveci),kdesynalagmavpetitejevzhľadomnacharakternárokovžiaduca).
Pokiaľ ide o zmenu žaloby na pojednávaní dňa 01.04.2019, okresný súd zdôrazňuje, že žalobca vzápätí
na pojednávaní na tejto netrval, a teda súd sa touto aj vychádzajúc z vyššie uvedeného nezaoberal.
Okresný súd dodáva, že späťvzatie návrhu na zmenu žaloby CSP ani neupravuje. Súd mal za to aj

vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že sa jednalo len o úpravu petitu,
nie zmenu žaloby. Bolo možné aj s poukazom na § 457 OZ rozhodnúť vo formulovanom petite, nakoľko
výrok rozhodnutia vzhľadom na peňažný charakter plnenia aj protiplnenia je materiálne vykonateľný.
Ako nedôvodnú okresný súd považoval aj námietku žalovaného, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť,
že žalovaný neplnil žalobcovi iba samotnú istinu, ale žalobca dlhé roky túto istinu aj užíval, a toto nie je

vyjadrené vo formulovanom petite. Okresný súd zdôrazňuje, že v zmysle doslovnej textácie § 457 OZ
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Okresný súd má za to, že
sa jedná o skutočné plnenie, nie potenciálne, pravdepodobné, prípadne v budúcnosti alebo v priebehu
času vzniknuté a možné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke
dostal sumu 4 900 eur a žalovaný na základe zmluvy o pôžičke dostal sumu 9 253,68 eur. Žalovaný

nerozporoval, že na zmluvu bola plnená suma 9 253,68 eur, rozporoval len skutočnosť osôb, ktoré plnili.
Nerozporoval rozsah plnenia, iba spochybňoval kto plnil. Okresný súd dodáva, že iný predmet plnenia
(príkl. zisk, výhody, benefity) tak pre žalobcu, ako aj žalovaného zo zmluvy o pôžičke nevyplýva. Preto
aj v tomto smere má okresný súd za to, že aj s poukazom na § 457 OZ formulovaný petit v žalobe je
v danej veci vykonateľný.

35. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR
č. 87/1995 Z. z. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý
deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj
pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Za kvalifikované požiadanie súd
považuje predžalobnú výzvu zo dňa 29.12.2017 adresovanú žalovanému, v ktorej bola na splnenie

dlhu stanovená päťdňová lehota od doručenia výzvy žalovanému. Predžalobná výzva bola žalovanému
doručenádňa03.01.2018(č.l.22spisu),ktorúskutočnosťžalovanýaninerozporovalatedapodľanázoru
súdu sa žalovaný dostal do meškania nasledujúci deň po uplynutí lehoty (04.01. + 5 = 09.01), t.j. dňa
10.01.2018. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy bola výška základnej
úrokovej sadzby ECB v období vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, §

186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4 353,68 eur od 10.01.2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania okresný súd žalobu
žalobcu zamietol.

36. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný súd uvádza že nevykonal dokazovanie

výsluchom syna žalobcu. Tento výsluch na okolnosť preukázania momentu začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby na strane žalobcu, vzhľadom na výsluch samotného žalobcu a uvedenie jeho
subjektívnej vedomosti, nepovažoval pre rozhodnutie veci už za potrebný. Okresný súd poukazuje aj
na čestné vyhlásenie syna žalobcu obsiahnuté v spisovom materiáli (č.l. 226 spisu). Výsluch synažalobcu, či tretej osoby nie je spôsobilý spochybniť, či preukázať subjektívnu vedomosť žalobcu.
Vykonať dokazovanie a výsluch syna žalobcu len pre prípad, ak by odvolací súd v danej veci dospel
k inému právnemu záveru (tak ako požadoval právny zástupca žalovaného), považuje okresný súd za

nehospodárne.

37. Rovnako okresný súd dodáva, že predmet danej veci má charakter spotrebiteľského sporu.
Spotrebiteľ je priamo zo zákona od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.)
oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má

(v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré uplatňuje spotrebiteľ od dodávateľa je právom podľa osobitného predpisu, a to v súlade s ust. § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva.

38. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami a skutočnosťami vo vzťahu k
prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné

(nezaoberal sa bezúročnosťou, bezpoplatkovosťou, či započítaním).

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a priznal mu plnú náhradu trov konania. (súd vychádzal len z uplatnenej
istiny, z ktorej bol vyrubovaný aj súdny poplatok). Na tomto mieste okresný súd poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/229/2018 zo dňa 25.10.2018.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Zároveň okresný súd v súlade s § 256 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane, nepriznal žalovanému
separátne trovy konania za účasť na pojednávaní dňa 17.06.2019. Na pojednávaní dňa 17.06.2019
malo dôjsť k výsluchu syna žalobcu, ktoré vykonanie dôkazu navrhol žalobca, ktorý mal zabezpečiť aj
jeho účasť. Následne žalobca na vykonaní tohto dôkazu netrval, nakoľko ho nepovažoval za potrebný

a účasť syna žalobcu nezabezpečil. Právny zástupca žalovaného navrhol výsluch syna žalobcu až na
pojednávaní dňa 17.06.2019, do pojednávania vykonanie dokazovania v tomto smere nenavrhol. V
konečnom dôsledku pojednávanie bolo odročené, nie pre nemožnosť výsluchu syna žalobcu, ale titulom
výsluchu samotného žalobcu cestou dožiadania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.