Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118218574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - H.,
J. XX, zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, p r o t i žalovanému:
G. N., nar X.XX.XXXX, bytom Y., U. 6, zastúpený: Mgr. Marcel Kandrík, advokát, so sídlom v Prešove,
Grešova 7, o zaplatenie 3.000 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 26.02.2020 č.k. 11C 56/2018-144 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou z 28.12.2018 sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 3.000 eur s úrokmi z omeškania 8% ročne z uvedenej sumy od 2.1.2016
do zaplatenia a to na základe písomnej zmluvy o pôžičke z 21.12.2012. V žalobe uviedol, že žalovaný
doposiaľ mu uhradil len 4 splátky po 150 eur a to 12.01.2013, 18.02.2013, 02.04.2013 a 24.05.2013 a

jehodlhpredstavuježalovanúsumu.Kžalobepripojilkópiutejtozmluvy,podľaktorejpožičalžalovanému
3.600 eur podľa splátkového kalendára uvedeného v článku 3 bode 4.1 Zmluvy najneskôr do 1.1.2016.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že od žalobcu prevzal 3.600 eur na kúpu auta, táto
sumabolapredmetomZmluvyopôžičkeuzavretejsožalobcom,alenietej,ktorúpredložilžalobca.Podľa
pravej zmluvy mal totiž pôžičku splatiť do 01.01.2015. Auto kúpil za 2.700 eur, pôžičku z finančných
dôvodov prestal splácať a následne toto auto odovzdal žalobcovi, ktorý ho predal. Bol preto ochotný

žalobcovi doplatiť do sumy 3.600 eur, po predaji auta ostáva 750 eur, avšak žalobca predložil zmluvu,
na ktorej sfalšoval jeho podpis a dátum splatnosti pôžičky a preto so žalobou nesúhlasil, nakoľko
pohľadávka je premlčaná. Doložil facebookovú komunikáciu so žalobcom z 01.08.2016, v ktorej sám
žalobca uviedol, že 3.600 Eur malo byť splatených k 01.01.2015 a doložil aj časť kópie zmluvy o pôžičke,
v ktorej lehota splatnosti pôžičky 3.600 eur bola stranami dohodnutá do 01.01.2015.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného považoval jeho tvrdenia za nepravdivé. Uviedol, že návrh

písomnej zmluvy o pôžičke dal vytlačiť známemu J. V., ktorý mal k dispozícii tlačiareň a tento návrh
preposlalžalovanému,ktorýhovšakprosil,abylehotusplatnostipredlžilioďalšírok.Žalobcajehoprosbe
vyhovel a prepracoval v zmluve len termín splatnosti pôžičky do 01.01.2016. S týmto textom žalovaný
zmluvu prečítal, podpísal a podpis overil u notára. Žalobca predložil aj výpis z mailovej komunikácieso žalovaným, v ktorej menovaný potvrdzoval svoj dlh. V čase od 01.08.2016 do 02.07.2018 viackrát
sľuboval žalobcovi úhradu dlhu v splátkach.

5. V duplike na repliku žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca manipuluje s dôkazmi. Označil svedkov,
ktorí mu potvrdia, že žalobca predal jeho auto. Poukázal na totožné deformácie v texte oboch zmlúv
(pravej a falšovanej), čo je možné len kópiou pôvodnej zmluvy. Uviedol tiež, že jeho podpis na zmluve
predloženej žalobcom nekorešponduje s jeho podpisovým vzorom.

6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení vyslovil názor, že žalovaný by mal preukázať a predložiť
kompletnú zmluvu o pôžičke s termínom jej splatnosti 01.01.2015 a navrhol vypočuť notárku JUDr. M.
N. k osvedčeniu podpisu žalovaného na zmluve.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého je nesporné,
že dňa 21.12.2012 bola uzavretá medzi stranami písomná zmluva o pôžičke, ktorou žalobca požičal

peňažnú hotovosť žalovanému. V zmluve bolo uvedené, že išlo o sumu 3.600 eur, hoci žalovaný až na
pojednávaní začal tvrdiť, že v skutočnosti reálne žalobca mu požičal len 2.200 eur a zvyšok do 3.600
eur mali tvoriť úroky. Toto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal.

8. Strany sa tiež zhodli na tom, že zmluvu podpísali a overili podpisy u notárky JUDr. M. N.. Originál

zmluvy o pôžičke však ani jeden z nich nemá k dispozícii, obaja tvrdili, že ich stratili. Medzi stranami
je sporný dohodnutý termín splatnosti pôžičky. Žalobca doložil len kópiu zmluvy o pôžičke, v ktorej
je uvedený termín splatnosti do 01.01.2016. V článku 2 bode 2.1 sa uvádza, že žalovaný podpisom
potvrdzuje prevzatie čiastky 3.600 eur a zaväzuje sa túto čiastku vrátiť žalobcovi podľa splátkového
kalendára najneskôr do 01.01.2016.

9. V článku 3 bode 3.1. je uvedený splátkový kalendár tak, že dlžník sa zaväzuje splatiť dlžnú sumu
formou splátok na konkrétne číslo účtu po 150 eur tak, že prvá splátka je splatná 01.01.2013, druhá
splátka 01.02.2013, tretia splátka 01.03.2014, pri štvrtej sú uvedené už len bodky.

10. V žalobcom predloženej kópii zmluvy v texte v bode 2.1. je vynechaná časť textu v slove
„splátkového“, konkrétne ide o písmená spla.

11. Žalovaný zase predložil kópiu časti zmluvy o pôžičke úplne totožnej so zodpovedajúcou časťou
zmluvy predloženej žalobcom, ktorá sa však končí bodom 2.1, ale v tejto kópii zmluvy o pôžičke je

uvedený termín splatnosti pôžičky do 01.01.2015 a čo je dôležité, v jej texte sa vyskytuje tá istá chyba
v slove „splátkového“ ako v zmluve predloženej žalobcom. Išlo o kópiu nekompletnej zmluvy o pôžičke,
ktorú mu elektronicky zaslal žalobca, čo potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi.

12. Žalobca na vysvetlenie existencie dvoch zmlúv s inou splatnosťou pôžičky uviedol, že spracoval

najprv prvý návrh zmluvy, v ktorej bola uvedená splatnosť 01.01.2015, ktorú však zmenil na naliehanie
žalovaného a posunul ju o rok a tvrdil, že až túto druhú zmluvu on aj žalovaný podpísali. Na vysvetlenie
tej istej technickej nedokonalosti v texte v oboch rozdielnych kópiách zmluvy uviedol len to, že to bola
chyba tlačiarne.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol aj to, že prvý návrh zmluvy mu spracoval jeho známy J. V., ktorý mu
vytlačenú zmluvu priniesol do jeho prevádzky, ktorý podľa neho mal byť prítomný pri odovzdaní peňazí,
podobne ako aj jeho spolukonateľ O. M., ale keďže žalovaný tvrdil, že do 01.01.2015 pôžičku nestihne
vrátiť, dohodli sa na zmene termínu splatnosti teda do 01.01.2016 a podľa toho uvedenú zmluvu J. V.
aj prepracoval.

14. Nesporná je elektronická komunikácia medzi stranami. V nej žalobca dňa 01.08.2016 uviedol
žalovanému, že 3.600 eur malo byť splatených k 01.01.2015 a že už je 1,5 roka po splatnosti. Žalobca
toto tvrdenie vysvetlil tým, že v tom čase bol v zahraničí a žalovaný požadoval od neho doklad o tom,
aký má dlh. Žalobca mal v mobile odfotený pôvodný návrh zmluvy s termínom splatnosti 01.01.2015,

neuvedomil si, že si dohodli iný termín splatnosti a žalovanému preposlal tento prvý návrh zmluvy.

15. Podľa ďalšej komunikácie strán cez messenger, žalovaný dňa 01.08.2016 oznámil žalobcovi, že
1.500 eur by mu vedel dať do mesiaca a zvyšok každý mesiac podľa dohody. 12.08.2016 tvrdil, že vseptembri dá žalobcovi celú úhradu alebo polovicu, 02.07.2008 uviedol, že prvá splátka 1.300 eur bude
3-4. budúci mesiac a ďalšia takisto o ďalší, s čím žalobca súhlasil.

16. Žalovaný až na pojednávaní začal tvrdiť, že žalobca mu reálne požičal len 2.200 eur, zvyšok mali
byť úroky a na vysvetlenie rozporu s písomným vyjadrením k žalobe, v ktorom potvrdil prevzatie sumy
3.600 eur od žalobcu uviedol, že to nebola pravda a že nie je právnik.

17. Žalovaný tvrdil aj to, že za požičané peniaze od žalobcu kúpil ojazdené osobné motorové vozidlo D.

A, ktoré neskôr bolo v servise, ktorého spolumajiteľom je žalobca a ten si auto zobral. Potvrdil však, že
na dopravnom inšpektoráte bolo toto auto zapísané na žalobcu, ktorý na tom trval s tým, že auto prepíše
na žalobcu až keď mu vráti pôžičku. Uviedol tiež, že nemá k dispozícii príslušnú kúpnu zmluvu, ale má
svedkov, že auto kupoval pre seba. Žalobca však toto tvrdenie poprel s tým, že auto kupoval on za 1.800
eur, nepamätal si kde, tvrdil, že má aj kúpnu zmluvu, ale uznal, že nejaký čas toto auto užíval žalovaný
na základe ústnej dohody s ním. Na ďalšom pojednávaní však už uviedol, že kúpnu zmluvu nenašiel.

18.Žalovanýpoprvompojednávanísidalzhotoviťodbornévyjadrenieznalcomzodborupísmoznalectva
Dr. G. U. pod č. XX/XXXX. Ten sa mal vyjadriť k pravosti podpisu žalovaného na kópii zmluvy o
pôžičke predloženej v tomto spore žalobcom. Ako porovnávací materiál mal znalec podpisy žalovaného
z rôznych listín z rokov 2009 až 2016, ktoré mu predložil žalovaný. Podpis na spornej zmluve je však

len v tvare parafy bez žiadneho písmena, porovnávacie podpisy predstavovali čitateľné priezvisko
žalovaného, teda boli druhovo rozdielne. Znalec preto skonštatoval, že sporný podpis a predložené
porovnávacie podpisy sa nezhodujú. Zdôraznil, že len po preskúmaní originálneho dokumentu je možné
určiť, či sporný podpis bol skutočne vyhotovený aj na originálnej zmluve a že kópie neumožňujú skúmať
znaky pozmeňovania dokumentov technickou montážou dvoch písomnosti napr. prenesením podpisu

z inej písomnosti.

19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri overovaní podpisu u notárky sa rozhodne nepodpísal len
parafou, ale v súlade so svojimi podpisovými vzormi, teda čitateľne priezviskom a že sa tak podpísal tak
na zmluve o pôžičke ako aj v osvedčovacej knihe u notárky.

20. K tejto okolnosti bola vypočutá ako svedkyňa D. U. pracovníčka notárskeho úradu JUDr. M. N.,
ktorá predložila na pojednávaní k nahliadnutiu aj overovaciu knihu, v ktorej dňa 21.12.2012 je podpis
žalovaného pod poradovým číslom XXXX, pričom jednoznačne išlo len o tzv. parafu.

21. Svedok J. V., ktorý je priateľom žalobcu potvrdil, že na jeho požiadanie a podľa jeho pokynov
spracoval na svojom počítači zmluvu o pôžičke medzi stranami ohľadom sumy 3.500 alebo 3.600 Eur.
Pamätal si, že tam boli uvedené nejaké splátky a že splatnosť pôžičky končila konkrétnym dátumom,
deň a mesiac si nepamätal, ale pamätal si rok, išlo o rok 2015. Túto zmluvu preposlal žalobcovi, ktorý
však neskôr mu oznámil, aby prepísal len rok splatnosti na rok 2016, čo on urobil, zmluvu vytlačil a v

dvoch exemplároch priniesol žalobcovi. Nepamätal si, či v tom čase bol tam aj žalovaný.

22. Svedok D. J. pozná obe procesné strany, so žalovaným, ktorý je jeho priateľom sa stretáva už len
sporadicky a v minulosti bol kamarátom aj žalobcu, s ktorým však mal neskôr súdny spor, taktiež o
vrátenie pôžičky, ktorý svedok prehral. Uviedol, že taktiež si požičal od žalobcu 2.500 eur, ktorý však

trval na tom, aby jeho osobné motorové vozidlo ako zábezpeka bolo prepísané na neho a neskôr toto
vozidlo sa predalo. Tvrdil, že napriek tomu, že žalobcovi vrátil takýmto spôsobom 3.000 eur bol súdom
zaviazaný zaplatiť ďalších 3.000 eur. Uvedený svedok prehlásil, že žalobcu s J. V. zoznámil on a že
určite to bolo až po uzavretí zmluvy o pôžičke medzi stranami a že do vtedy sa menovaní nepoznali.
Svedok bol prítomný aj pri odovzdaní pôžičky žalovanému, na sumu a ani na termín splatnosti pôžičky si

však nepamätal. Potvrdil však, že bol pri kúpe auta značky D. typu A, ktoré kupoval žalovaný za peniaze
požičané od žalobcu a že stálo asi 1.800 eur. Svedok bol pritom, keď žalobca trval na tom, aby toto
auto bolo zapísané na neho ako forma zábezpeky a neskôr, keďže auto sa dostalo do servisu žalobcu,
žalobca ho odpredal za sumu asi 900 až 1.200 eur, pričom svedok tvrdil, že bol prítomný aj pri tomto
odpredaji.

23. Vypočutý bol aj svedok O. M., ktorý bol bývalým spoločníkom žalobcu. Bol pritom, keď žalovaný
prišiel za žalobcom do ich prevádzky za účelom pôžičky na kúpu osobného motorového vozidla značkyD. A čiernej farby. Neskôr svedok videl žalovaného na takom vozidle jazdiť a preto usúdil, že majiteľom
tohto vozidla je žalovaný. Bližšie k spornej pôžičke sa vyjadriť nevedel.

24. Na návrh žalovaného súd vyzval na písomnú svedeckú výpoveď Y. Z. žijúceho v U., ktorý je priateľom
žalovaného. Ten vo svojej písomnej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol pri kúpe D. A tmavofialovej farby
v nejakej obci pri Y. s tým, že auto kupoval žalovaný a prítomný bol aj D. J. a O. U.. Na výšku kúpnej ceny
si už nepamätal, vedel o tom, že vyplatenú sumu si žalovaný požičal a napokon uviedol, že spomínané
auto sa neskôr pokazilo, žalovaný ho odovzdal do servisu žalobcu a už mu ho nevrátili.

25. Na tomto súde sa viedlo tiež konanie o vrátenie pôžičky 3.000 eur medzi žalobcom ako veriteľom a
D.om J.m ako dlžníkom pod sp. zn. 13C/448/2015, doložená bola písomná zmluva o pôžičke uzavretá
20.02.2013, podľa ktorej mala byť pôžička vrátená do 20.04.2013. V danom spore od začiatku žalovaný
sabrániltvrdenímovrátenípôžičkyzpredajajehoosobnéhomotorovéhovozidlastým,ženapožiadanie
žalobcu auto formálne previedol na žalobcu ako zábezpeku vrátenia pôžičky. Žalobca však toto tvrdenie

poprel, doložil písomnú kúpnu zmluvu ohľadom spomínaného auta z 19.02.2013 (deň pred zmluvou o
pôžičke), ktorou mu žalovaný odpredal spomínané motorové vozidla za 3.500 eur a v zmluve potvrdil,
že kúpna cena mu bola vyplatená. Ako držiteľ auta bol na dopravnom inšpektoráte zapísaný žalobca
od 20.02.2013, dňa 29.04.2013 bolo vozidlo prepísané na iného držiteľa (krátko po termíne splatnosti
pôžičky). V konaní boli vypočutí dvaja svedkovia - kamaráti oboch strán. Svedok E. Y. uviedol, že

žalobca požičiaval peniaze a vyžadoval nejakú zábezpeku. Spomínal prípad ďalšieho kamaráta G. (dá
sa predpokladať že išlo o G. (žalobca potvrdil, že išlo o G. N.) a konkrétne uviedol, že menovaný si chcel
kúpiť auto, žalobca ho vlastne kúpil pre spomínaného G., ale bolo zapísané na žalobcu. Svedok H. D.
sa denne stretával s oboma stranami, nevedel sa vyjadriť k dohodám medzi nimi, ale vyslovil názor, že
podľa neho pôžičku J. vrátil z peňazí z predaja auta a dedukoval tak z toho, že žalobca a žalovaný v

tom čase spolu podnikali, budovali servis a nemohli by spolu fungovať, ak by pôžička nebola vrátená.
Svedok vypovedal aj o tom, že obe strany, žalobca, ale aj žalovaný boli pri predaji spomínaného auta
tretej osobe. Súd na prvom pojednávaní rozsudkom č.k. 13C/448/2015-50 zo dňa 04.04.2017 žalobe
vyhovel z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vrátenia pôžičky. Voči
rozsudku odvolanie nebolo podané, takže nadobudol právoplatnosť 24.11.2018.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že Právny vzťah medzi stranami
bolo potrebné posúdiť podľa § 657 Občianskeho zákonníka, teda zo zmluvy o pôžičke. Podľa citovaného
ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke
jej písomnú formu, strany však uzavreli zmluvu o pôžičke písomne a preto na akúkoľvek jej zmenu je
potrebná písomná forma, čo vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke 21.12.2012, zhodli sa na tom, že písomnú
zmluvu podpísali, že v písomnom texte ako predmet pôžičky bola uvedená suma 3.600 eur a tú sa
žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť ku konkrétnemu termínu. Spor medzi nimi bol predovšetkým ohľadom
dohodnutej lehoty splatnosti pôžičky. Problém je v tom, že ani jeden z nich nemá originál zmluvy a
predložili len jej kópie, žalovaný len časť kópie danej zmluvy. Podľa kópie zmluvy predloženej žalobcom

mal žalovaný najneskôr pôžičku vrátiť do 01.01.2016, podľa kópie zmluvy (jej časti) predloženej
žalovaným bol tento termín stanovený do 01.01.2015. Túto časť kópie zmluvy s dátumom splatnosti
01.01.2015 pritom zaslal elektronicky žalovanému sám žalobca.

29. Dohodnutý termín splatnosti pôžičky bol pre tento spor zásadný vzhľadom na námietku premlčania

vznesenú žalovaným. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto sporného termínu splatnosti bolo
na žalobcovi. V spore o vrátenie pôžičky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným ako dlžníkom
uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol konkrétne finančné prostriedky a že žalovaný svoj dlh riadne
a včas nezaplatil a pokiaľ bol dohodnutý konkrétny termín splatnosti, má vo vzťahu k tomu tvrdeniu (tak
ako aj k ostatným náležitostiam zmluvy) aj dôkaznú povinnosť. Žalovaný ako dlžník má zase dôkazné

bremeno ohľadom skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu (napr. splnením).

30. Žalobca predložil ako dôkaz kópiu zmluvy o pôžičke so sporným dátumom splatnosti. Ide však o
súkromnú listinu, ktorú je potrebné hodnotiť z hľadiska splnenia dôkaznej povinnosti inak ako verejnúlistinu. Pri verejnej listine totiž, ak sa popiera jej správnosť, má dôkazné bremeno preukázania jej
nesprávnosti ten, kto verejnú listinu popiera. Pri súkromnej listine to však neplatí. Stačí popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,

ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré majú byť preukázané súkromnou listinou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR 33Cdo/472/07 z 30.04.2009).

31. Žalobcovi sa však nepodarilo v konaní nepochybne preukázať, že so žalovaným si dohodol splatnosť
pôžičky poskytnutej v roku 2012 až do 01.01.2016.

32. Súčasťou zmluvy bol totiž v bode 3.1 aj splátkový kalendár, dohodnuté boli mesačné splátky po 150
eur od 01.01.2013, čo by znamenalo, že posledná splátka by bola splatná 01.01.2015, teda tak, ako to
tvrdil žalovaný, o čom doložil aj kópiu tejto časti zmluvy. Navyše je zjavné, že obe kópie zmlúv sú úplne
zhodné ( v rozsahu predloženej časti žalovaným), iný je len dátum splatnosti a dokonca zhodujú sa aj
v nedokonalosti textu v slove „splátkovom“, vynechaním písmen a teda nepochybne boli okopírované z

toho istého dokumentu. Na jednej z kópii však bol technicky zmenený dátum splatnosti.

33. Úplne zhodná chyba v texte nevytlačením konkrétnej časti jedného slova svedčí o tom, že táto chyba
tlače bola na origináli zmluvy, ktorá bola odkopírovaná. Jedna kópia zodpovedala originálu a na druhej
bol technicky zmenený dátum splatnosti. Žalovaný však žiadnu falošnú kópiu zmluvy nevyrobil, súdu

predložil len tú časť kópie zmluvy, ktorú mu elektronicky zaslal žalobca. Logicky pri závere že jedna z
kópii zmluvy bola falošná, na otázku kto mal záujem predložiť súdu nepravú zmluvu vychádza, že to bol
žalobca. Navyše svedok V. vypovedal, že prvú zmluvu, ktorú napísal so splatnosťou v roku 2015 len
elektronicky preposlal žalobcovi (teda ju nevytlačil), čo by znamenalo, že na tejto zmluve by nemohla
byť spomínaná chyba spôsobená tlačiarňou. Keďže však tá istá chyba v nej bola, súd neuveril výpovedi

svedka a tým ani žalovanému. Nevierohodnosť svedka V. bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou J.ho,
ktorý uviedol, že V. so žalobcom zoznámil on sám až po uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke.

34. Za dôležitú skutočnosť pri hodnotení dôkazov súd považuje aj to, že sám žalobca v komunikácii
so žalovaným dňa 01.08.2016 uviedol, že 3.600 eur malo byť splatených 01.01.2015 a v nasledujúcej

správe z toho istého dňa uviedol, že je už 1,5 roka po splatnosti.

35. Bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že skutočne so žalovaným si dohodol splatnosť pôžičky do
01.01.2016 tak ako to tvrdil. Dôkazné bremeno v tomto smere však neuniesol. Súd vychádzal zo záveru,
že účastníci zmluvy si dohodli splatnosť pôžičky do 01.01.2015 tak ako to tvrdil žalovaný a čo vyplynulo

aj v kontexte s ďalšími dôkazmi popísanými v predchádzajúcej časti rozsudku. Nedá sa nepoukázať ani
na to, že aj dohodnutý splátkový kalendár v zmluve po 150 eur mesačne od 01.01.2013 nasvedčuje
tomu, že posledná splátka vychádza na 01.12.2014, teda v súlade s tým ako bola stanovená splatnosť
pôžičky najneskôr na 01.01.2015 a nie až na 01.01.2016, pretože v takomto prípade splátkový kalendár
by bol v rozpore so spomínanou lehotou splatnosti.

36. Súd následne sa zaoberal tým, či neskôr po uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke nedošlo k jej zmene
ohľadom splatnosti pôžičky. Nasvedčovala tomu elektronická komunikácia strán z 02.07.2018, v ktorej
žalovaný navrhol splátky po 1.300 eur od nasledujúceho mesiaca, s čím žalobca súhlasil.

37. Aj keď zákon nestanovuje povinnú písomnú formu zmluvy o pôžičke, pokiaľ účastníci zvolia jej
písomnú formu, ako tomu bolo aj v tomto prípade, potom aj jej zmena musí mať písomnú formu. Vyplýva
to z kogentnej právnej úpravy § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najnovšia judikatúra smeruje k tomu,
aby sa favorizoval záujem zmluvných strán a aj ústna forma zmeny písomnej zmluvy predstavuje v
zmysle nej platný právny úkon, pokiaľ nie je namietaná jeho relatívna neplatnosť (napr. nález Ústavného

súdu ČR I.ÚS 1264/11 z 12.07.2011). Žalovaný však v písomnom vyjadrení z 30.09.2019 (č.l. 87)
namietal neplatnosť dohody zmene zmluvy uvedenej v ústnej alebo elektronickej forme. Pre každý
písomný právny úkon vrátane jeho zmeny je nevyhnutný podpis účastníkov dohody o zmene právneho
úkonu a ten nepochybne pri elektronickej komunikácii, ku ktorej došlo medzi stranami, chýbal (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/1230/07 z 29.01.2009).

38. Súd teda vychádzal zo záveru, že strany sporu dohodli pôžičku so splatnosťou 01.01.2015, žalobca
nepreukázal inú lehotu splatnosti a ani platnú dohodu zmene zmluvy, čo znamená, že námietka
premlčania bola vznesená dôvodne.39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

41. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. V danom prípade trojročná premlčacia doba uplynula 01.01.2018 (počítaná od 01.01.2015) a keďže
žaloba bola podaná až 28.12.2018, z dôvodu premlčania súd žalobu zamietol.

43. Ostatnými spornými okolnosťami sa súd už nezaoberal. Sporná je totiž aj výška požičanej
sumy, započítanie pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške hodnoty
motorového vozidla, ktoré mu zabavil žalobca a následne predal.

44. Súd nezistil dôvod pre vyhodnotenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, takéto
posúdenie je možné len pri výnimočných okolnostiach konkrétneho prípadu, čo však súd v tomto spore
nezistil. Žalobca mal byť dostatočne opatrný a ustriehnuť si včasné podanie žaloby a nespoliehať na
sľuby žalovaného o vrátení pôžičky.

45. Súd na záver dodáva, že pri hodnotení všetkých dôkazov, ktoré posudzoval vo vzájomných
súvislostiach dospel k záveru o nevieryhodnosti aj ďalších tvrdení žalobcu svedčiacich o jeho minimálne
amorálnom správaní. Súd totiž neuveril jeho tvrdeniu o tom, že bol vlastníkom motorového vozidla
značky D., o ktorom vypovedal žalovaný, keďže z výpovedi svedkov mal za preukázané, že ho kúpil
žalovaný. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o opaku a aj ním potvrdená skutočnosť, že toto auto

užíval žalovaný, vedie k záveru, že jeho majiteľom bol žalovaný. To, že ako jeho držiteľ bol na dopravnom
inšpektoráte zapísaný žalobca je irelevantné, takýto zápis má len evidenčný charakter. Z dôkazov
vykonanýchvspore13C/448/2015,pritomvyplynulo,žežalobcabežnepostupovaltak,žepripožičiavaní
peňazí motorové vozidlo dlžníka zapísal ako formu nejakej zábezpeky na dopravnom inšpektoráte na
seba, čo vyplynulo konkrétne z výpovede svedka Y.a, ktorý dokonca spomenul prípad žalovaného.

Žalobca najprv na pojednávaní tvrdil, že má aj písomnú kúpnu zmluvu preukazujúcu to, že spomínané
motorového vozidlo D. kúpil on sám, na ďalšom pojednávaní však súdu oznámil, že zmluvu nemá,
nevedel uviesť kde a od koho vozidlo kúpil. Do celej mozaiky prípadu zapadá tvrdenie žalovaného, že
zápis na dopravnom inšpektoráte bol vykonaný na požiadanie žalobcu ako nejakej formy zábezpeky, čo
potvrdil aj svedok J., ktorý bol pri tejto dohode.

46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V spore
bol žalovaný úspešný a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania, pretože nezistil žiadny dôvod
pre aplikáciu § 257 C.s.p., ktorý možno použiť len výnimočne a to napriek tomu, že žalovanému možno
vytknúť jeho správanie, ktorým opakovane ubezpečoval žalobcu o vrátení pôžičky. Táto skutočnosť však

vporovnanísoskutočnosťou,žežalobcavzásadnýchveciachvypovedalnepravdivoadokoncapredložil
súdunepravúzmluvuopôžičkejemalichernáaabsolútnevylúčilaúvahuonepriznanínárokunanáhradu
trov konania.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

48. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

49. Podľa názoru žalobcu, súd v tomto konaní vyhodnotil dôkazy jednostranne, nesprávne a nezákonne,
výlučne v prospech žalovaného a v ničom neprihliadol na dôkazy, ktoré predložil a v priebehu konania
produkoval žalobca.50. V priebehu konania súd vyzval žalobcu na predloženie originálu zmluvy o pôžičke (výzva zo dňa
15.05.2019), na ktorú výzvu žalobca oznámil súdu svojim podaním zo dňa 20.05.2019 a aj predtým
ústne pred súdom na pojednávaní, že originálom zmluvy o pôžičke nedisponuje a preto ho súdu

nemôže predložiť s ďalšou argumentáciou, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie
je rozhodujúce, či ide o originál listiny, jej odpis, alebo o fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť
vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.

51. Hodnotenie dôkazu súkromnou listinou súčasný C.s.p. na rozdiel od Zákona č. 142/1950 Zb. Stredný

občiansky zákonník (§ 118 ods. 3) o konaní vo veciach občianskoprávnych, samostatne neupravuje.
Z tohto dôvodu je preto potrebné postupovať podľa § 191 C.s.p., ktorý vyjadruje zásadu voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

52. Ak poprie strana pravdivosť súkromnej listiny, nie je možné si vystačiť výlučne s tým, že strana
predkladajúca súkromnú listinu nesie dôkazné bremeno jej správnosti. Samotné nijako nešpecifikované
popieranie pravdivosti súkromnej listiny nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily. Je preto
na tom, kto pravdivosť popiera, prečo listina nie je pravdivá, aby ponúkol k svojmu tvrdeniu dôkazy.

53. Pri hodnotení dôkazov sa uplatní skutková domnienka, že ak je preukázaná pravosť súkromnej
listiny, považuje sa za správne, zodpovedajúce vôli vystaviteľa to, čo je uvedené nad jeho podpisom.

54. Ak je pravdivosť súkromnej listiny popretá, vyzve súd podľa toho, o akú súkromnú listinu ide, toho,
kto pravdivosť popiera, aby uviedol, z čoho vychádza a ponúkol k svojmu tvrdeniu dôkazy. Vykonané

dôkazy vrátane dôkazov spornou listinou potom súd zhodnotí a v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, pričom prihliada na povahu listiny, predovšetkým na to, či ide o listinu v neprospech vystaviteľa
alebo v jeho prospech.

55. Samotné popieranie pravdivosti súkromnej listiny preto nemá a priori vždy za následok vznik

dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena, týkajúceho sa pravdivosti súkromnej listiny tej strany, ktorá
zo skutočností uvádzaných v súkromnej listine vyvodzuje pre seba nepriaznivé právne následky.

56. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (bod 30) síce poukazuje na R NS ČR 33Cdo
472/07 z 30.04.2009, ktoré v minulosti riešilo dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,

ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukazované súkromnou listinou, avšak takéto stanovisko v
súčasnej dobe už nemôže byť akceptované a to vzhľadom na novú právnu úpravu, podľa ktorej Český
právny poriadok v § 565 NOZ domnienky spojené so súkromnými listinami podľa toho, či ide o listinu
verejnú alebo súkromnú a ďalej, či je listina podpísaná alebo nie.

57. Tým, že súkromná listina, Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 bola dlžníkom, protistranou
podpísaná a bola podpísaná aj veriteľom, nastupuje vyvrátiteľná domnienka, že týmto podpisom
protistrana uznala ako pravosť, tak aj správnosť súkromnej listiny.

58. Čo sa týka akceptácie vznesenej námietky premlčania súdom zo strany žalovaného, k tomuto

odvolateľ poznamenáva, že hodnotenie okolností týkajúcich sa vznesenej námietky premlčania súd pri
hodnotení tejto otázky postupoval vysoko formalisticky, arbitrárne.

59. Ďalej odvolateľ poukazuje na to, že mailová korešpondencia, ako aj mobilová komunikácia medzi
stranami stranu, z ktorej vyplýva, že dlžník bol sústavne vyzývaný na vrátenie dlhu, že svoj dlh voči

veriteľovi uznával a iba svojimi sústavnými sľubmi ho oddiaľoval plniť, mal súd vyhodnotiť, či výkon práva
žalovaného namietať premlčanie uplatňovaného nároku nemôže byť považovaný v rozpore s ust. § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

60. Tým, že dlžník z vlastnej iniciatívy, ako aj na výzvu veriteľa reagoval uznávaním svojho dlhu,

sľubovaním jeho úhrady v splátkach, správal sa voči veriteľovi „šikanózne“ v rozpore s dobrými mravmi a
jehokonanievykazovaloznakypriamehoúmyslupoškodiťdruhéhoúčastníka,vdôsledkučoho,takéhoto
správania sa žalovaného, súd mu mal „odoprieť právo uplatniť námietku premlčania“.61. Záverom chce odvolateľ poznamenať, že aj z bodu 33 a 45 odôvodnenia rozsudku, ktorým boli
spochybnené dôkazy produkované žalobcom v rámci procesného útoku (kópia zmluvy o pôžičke,
výsluch svedka V.) a hlavne prijatie záveru, že bol to žalobca, ktorý mal záujem predložiť súdu nepravú

zmluvu a že z jeho strany sa jedná o minimálne amorálne správanie, svedčia o tom, že súd vyhodnotil
dôkazy výlučne jednostranne v prospech žalovaného, čo je potrebné považovať za vysoko formalistické,
neprípustné, narúšajúce princíp rovnosti zbraní účastníkov konaní, ako aj princíp zabezpečenej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníka.

62. Aby aj samotný súd mohol dospieť k jednoznačnému a v pochybnosti nevzbudzujúcemu záveru, že
kópia písomnej zmluvy o pôžičke z 21.12.2012, ktorú predložil žalobca, je falošná, v uvedení termínu
splatnostipôžičkydo01.01.2016,ktakémutozáverubybolomožnédospieťibaznaleckýmdokazovaním
Expertíznym kriminalistickým ústavom a nie na základe voľnej úvahy súdu.

63. Neobstojí odôvodnenie rozsudku súdom, že naďalej ostal v platnosti splátkový kalendár a že sa

vyskytla úplná zhodná chyba v texte nevytlačením konkrétnej časti jedného slova.

64. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že ponechanie splátkového kalendára v súlade s pôvodnou
zmluvou nemení nič na samotnej veci dojednaním nového termínu splatnosti do 01.01.2016, čo
požadoval samotný žalovaný a bolo mu vyhovené a zhodná chyba v texte v jednom slove nie je

výsledkomfalšovania,alenedostatkomtlačiarne,ktoroubolazmluvasvedkomV.doplnenáonovýtermín
splatnosti 01.01.2016 v dvoch exemplároch ním vytlačená a prinesená do prevádzky žalobcu Pizzérie,
kde žalovaný sa riadne oboznámil s jej obsahom, svoj vlastnoručný podpis úradne overil a následne po
overení podpisu mu bola vyplatená suma 3.600 eur ako predmet pôžičky.

65. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

66. Ďalej uviedol, že podstatou odvolania žalobcu je namietané nesprávne hodnotenie pravdivosti
žalobcom predloženej kópie zmluvy o pôžičke s platnosťou 01.01.2016. Žalobca aj v odvolaní naďalej

ignoruje zrejme rozpory vo svojej argumentácii, keď na jednej strane súd správne zistil (bod 13 rozsudku
- pojednávanie 19.06.2019), že zmluvu mu vytlačenú so splatnosťou 01.01.2015 priniesol do jeho
prevádzky svedok V., ktorý však vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu so splatnosťou 01.01.2015
žalobcovi len elektronicky preposlal a až následne ju na požiadanie žalobcu prepracoval a odovzdal.
Žalobca jasne vo svojej výpovedi uviedol, že písomne spracoval návrh zmluvy o pôžičke, kde dal termín

splatnosti na 01.01.2015 a v súvislosti s tou zmluvou aj reálne odovzdal peniaze žalovanému.

67. Tvrdenie žalobcu o splatnosti pôžičky 01.01.2016 neobstojí, najmä s poukazom na jeho samotnú
komunikáciu so žalovaným, kde opakovane potvrdil splatnosť 01.01.2015 (kópiu zmluvy odfotil
žalovanému a zaslal elektronicky s pripomenutím, že 3.600 malo byť splatené k 01.01.2015). Až

následne po zjavnom premlčaní pohľadávky, súdu predložil „kópiu“ zmluvy so splatnosťou 01.01.2016,
ktorá vykazovala rovnaké chyby pri tlačení a kde rovnako pri detailnom obzretí presvitá pečiatka
notárskeho úradu, ako pri zmluve (ktorá nemala byť nikdy vytlačená podľa svedka V., ako uviedol na
pojednávaní 09.10.2019 !), ktorú zaslal žalovanému so splatnosťou 01.01.2015. Zmluva so splatnosťou
01.01.2015 sa nemala podľa žalobcu podpisovať a podľa svedka V. ani tlačiť, avšak žalovanému ju

žalobca zaslal na portáli facebook dňa 01.08.2016 s odfotenou osvedčovacou doložkou spoločne s
odfotenou časťou zmluvy so splatnosťou 01.01.2015.

68. Žalovaný hodnotí predloženú, ťažko čitateľnú kópiu kúpnej zmluvy ako neprípustnú v odvolacom
konaní, nakoľko nie sú splnené podmienky podľa ust. § 366 C.s.p.

69. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené.

70. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.71. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

72. Podľa ust. § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

73. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje
na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

74. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť, že s týmito sa súd prvej inštancie v celom rozsahu

vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

75. Odvolací súd považuje vo vzťahu k odvolacím námietkam zvýrazniť tú skutočnosť, ktorú súd prevej
inštancie podrobne a logicky opísal v bodoch 28. a 29. svojho rozhodnutia.

76. Na tom, že strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke 21.12.2012, že túto písomnú zmluvu podpísali,
že v písomnom texte ako predmet pôžičky uviedli sumu 3.600 eur a že žalovaný sa zaviazal žalobcovi
pôžičku vrátiť ku konkrétnemu termínu, sa strany zhodli.

77. Zostáva tak vyriešiť rozpor v predložených dôkazoch týkajúcich sa termínu splatnosti.

78. Odvolací súd nijako nespochybňuje závery súdu prvej inštancie týkajúce sa dôkazného bremena
(bod 29. a 30.). Poukazuje však aj na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli naplnené tiež
požiadavky uvedené v podanom odvolaní týkajúce sa dokazovania.

79. Odvolateľ uviedol, že „ak je pravdivosť súkromnej listiny popretá, vyzve súd podľa toho, o akú
súkromnú listinu ide toho, kto pravdivosť popiera, aby uviedol, z čoho vychádza a ponúkol k svojmu
tvrdeniu dôkazy. Vykonané dôkazy vrátane dôkazov spornou listinou potom súd zhodnotí a v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom prihliada na povahu listiny, predovšetkým na to, či ide o
listinu v neprospech vystaviteľa, alebo v jeho prospech.“

80. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dôsledne postupoval v tomto konaní tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p.

81. Náležitým spôsobom súd prvej inštancie odôvodnil aj dôvod pre nevyhodnotenie námietky

premlčania v rozpore s dobrými mravmi (bod 44.).

82. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

83. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

84. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).